Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223447
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112223447.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

E. S., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. - Z. XXX, Š. S. R., právne zastúpená JUDr. Mgr. Štefanom
Buchom, advokátom s miestom činnosti M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, proti odporcom: I. IX.. R. P.,
X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. - Z. X, Š. S. R., II. H.. B. P., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. - Z. X, Š. S.
R., obaja právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátom s miestom výkonu činnosti J. Milca 11,
010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v kat. území G.,
evidovaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym na LV č. XXXX

ako parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, a to v podiele o veľkosti
7/480.

Návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 03.07.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 04.07.2012 sa navrhovateľka
voči odporcom domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že je podielovou

spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 14/23 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území G., evidovanej
na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym ako parcela KN-C č. XXXX/
X - záhrady o výmere 69 m2. Súčasne žiadala zaviazať odporcov nahradiť jej trovy konania.
Svoj návrh navrhovatelia skutkovo odôvodnila tým, že po svojej starej matke Š. L., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom N.. XX. S. Č.. XX Y. Ž. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Žiline č. k. D 1133/91-28 zo dňa 10.02.1992 zdedila podiel o veľkosti 29/480 na pkn parc. č. XX zapísanej
v pkn vložke č. X, k. ú. G.. Geometrickým plánom zo dňa 11.08.2000 č. 1-187/2000, ktorý vypracovala

p. Brtišová, autorizačne ho overil Ing. Milan Kubáň a úradne ho overila Ing. Vlasta Murzeková boli z
pôvodnej pkn parc. č. XX vytvorené nové parcely čísla: KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere
81 m2, KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 134m2, KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o
výmere 85m2, KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 94m2, KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
o výmere 235m2 a KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 69m2. Uvedený geometrický plán
bol podkladom pre vydanie Notárskej zápisnice zo dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002, ktorou
uvedené pozemky boli osvedčené v prospech C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/XXX Y. Ž.A. a

Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R. Č.. XXX, F. X. H.. Je pravdou, že aj ona k predmetnému osvedčeniu
o vydržaní pozemkov podpísala čestné vyhlásenie v prospech C. L. a Y. L., ale s podmienkou, že jej cez
pozemok - parc. KN-C č. XXXX/X bude zachovaná prístupová cesta. Následne C. L. aj s manželkou na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2008, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č.Y. XXXX/XXXX, odpredali predmetné pozemky odporcom I. a II. Noví vlastníci jej cez pozemok - parc.
KN-C č. XXXX/X zakázali prechádzať, pretože oni ho kúpili bez vecného bremena, a preto voči nej
nemajú povinnosť dovoliť jej po ňom prechádzať k jej rodinnému domu č. XX, k. ú. G.. Z uvedeného

dôvodu na Okresný súd Žilina podala návrh o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o
jeho trpenie zo dňa 14.03.2010, ktorá vec je vedená pod spis. zn. 18C/75/2011. Mala za to, že sa v
priebehu súdneho konania s odporcami dohodnú na vecnom bremene, aby nemusela podávať návrh v
prejednávanej veci, ale s nimi sa dohodnúť nedalo. Ďalej navrhovateľka uviedla, že má za to, že C. L.
a Y. L. nemohli osvedčiť pozemok - parc. KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 69m2, pretože

prístupová cesta k jej rodinnému domu sa nedá nadobudnúť vydržaním, pretože ju celý čas užívala aj
ona. Okrem toho súhlasila s jej osvedčením iba za podmienky, že právo prechodu jej bude zachované,
ale sa tak nestalo. Celková výmera uvedených geometrickým plánom novovytvorených pozemkov, ktoré
boli vytvorené z pôvodnej pkn parc. č. XX je 698 m2. Potom jej podiel, ktorý zdedila po svojej starej matke
na základe rozhodnutia č. k. D 1133/91-28 zo dňa 10.02.1992, ktorý je 29/480, predstavuje výmeru 42
m2 . Uplatňuje si tak svoj podiel po jej starej matke Š.X. L. o veľkosti 29/480 iba v pozemku - parc.

KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmera 69 m2, a to v podiele 14/23. Napokon navrhovateľka
poukázala na to, že v notárskej zápisnici zo dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002 si C. L. a Y.
L. neosvedčili jej podiel o veľkosti 29/480, ktorý nadobudla po svojej starej matke Š. L., v pôvodnej pkn
parc. č. XX, ktorá je vedená v pkn vložke č. X. Naliehavý právny záujem v súlade s ust. § 80 písm. c)
O.s.p. je v tom, že odporcovia nie sú ochotní jej dobrovoľne priznať spoluvlastnícke právo k pozemku

- parc. KN-C č. XXXX/X v k. ú. G., ani nie sú ochotní jej zriadiť vecné bremeno - právo prechodu k jej
rodinnému domu č. XX.
OdporcoviaI.aII.sakdoručenémunávrhuajehoprílohámvyjadrilipísomnepodanímzodňa02.11.2012
tak, že s navrhovaným rozsudkom nesúhlasia. Ďalej odporcovia uviedli, že na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 12.05.2008 č. Y. XXXX/XX odkúpili do BSM nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisnými číslami XX,

XX, parc. KN-C: č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 69 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, vedené v k. ú. G. Katastrálnym
úradom Žilina zapísané na LV č. XXXX. Za nehnuteľnosti riadne zaplatili, na LV sa nenachádzali v časti

C žiadne ťarchy, predávajúci C. L. bol výlučným vlastníkom nehnuteľností. Ďalej odporcovia uviedli,
že navrhovateľka narušuje ich vlastnícke práva, ktoré kúpou nadobudli, porušuje ust. § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a hlavne právo na súkromné vlastníctvo. V reakcii na podaný návrh vedený
pod spis. zn. 18C/75/2011 uviedli, že navrhovateľku viackrát vyzývali na riešenie daného problému, no
s nimi odmietala komunikovať. Po podaní návrhu navrhli a zaplatili mediačné konanie, kde podali 5

návrhov riešenia. Napriek tomu nedošlo k uzavretiu dohody. Nie je pravdou, že by nemali snahu vyhnúť
sasúdnemusporu.Jepravda,žeparc.KN-Cč.XXXX/X,k.ú.G.bolazaevidovanávgeometrickompláne
č. 1-187/2000 ako prístupová cesta, no bola to prístupová cesta, ktorá viedla výhradne k rodinnému
domu č. XX, ktorý leží na parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G., o čom svedčí čestné vyhlásenie C. L..
Majiteľmi spomínanej parcely boli v 1/2 C. L. a Y. L.. Pri rozdelení nehnuteľnosti na 1/2 bolo nutné

zriadiť prístupovú cestu k 2. polovici domu. Na základe geometrického plánu bola spísaná notárska
zápisnica zo dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002, ktorou uvedené pozemky boli osvedčené v
prospech C. L.Í. a Y. L.. Navrhovateľka súhlasila s vydržaním nehnuteľnosti, o čom svedčí aj čestné
vyhlásenie zo dňa 10.05.2002 v prospech C. L. a Y. L., kde sa okrem iného uvádza, že predmetné
parcely užívali od roku 1922 ich právni predchodcovia a v roku 1940 ich právni predchodcovia - rodičia

darovali predmetné parcely neformálnymi darovacími zmluvami Y. L. a C. L., no bez zápisu vlastníckeho
práva. Navrhovateľka si nárokuje na časť parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G. hlavne preto, aby ju využívala
ako prístupovú komunikáciu k svojmu rodinnému domu č. XX. No prechod motorovými vozidlami a už
vôbec nie vozidlami nákladnými cez spomínanú parcelu nie je možný, a to vzhľadom na to, že majú
vážne obavy o narušenie statiky ich domu, ktorý je postavený na hranici pozemku a je postavený v

roku 1925, o čom vypovedá aj technická správa vypracovaná Ing. Emilom Šutekom. Cez predmetnú
parcelu sú vedené investičné siete k ich domu, ktoré by taktiež mohli byť častými prechodmi poškodené.
Ďalej odporcovia poukázali na to, že prejazd cez spomínanú parcelu by im znemožnil prácu s drevom
a prístup do technických miestností domu (kotolňa a dreváreň), pričom majú jediný zdroj kúrenia pevné
palivo a týmto by boli značne obmedzovaní. Tento pozemok je pre nich strategický. Navrhovateľka

mala možnosti prístupu k svojmu rodinnému domu umiestnenému na parc. KN-C č. XXXX/X, no oboch
prístupov sa vzdala. Navrhovateľka návrhu uvádza, že má nárok v podiele 29/480 na časť celého
ich pozemku o celkovej výmere 698m2, resp. na spomínanú parc. KN-C č. XXXX/X v pomere 14/23,
na základe dedičského rozhodnutia č. k. D 1135/91-28 po svojej starej matke Š. L., pretože to bolasúčasť parcely pkn č. XX zapísanej vo vl. č. X. Navrhovateľka zdedila na základe dedičského konania
po svojej starej mame Š. L., rod. R. parcely v pomere 14/480, ktoré boli tiež súčasťou pkn parc. č. XX. Z
dedičstva vyplýva, že parcely získali na základe dávnej deľby a zámeny uskutočnenej medzi podielovými

spoluvlastníkmi v r. 1935, kedy aj postavili v uvedenom roku rodinný dom súp. č. XX. Vzhľadom na to,
že rozhodnutie o dedičstve nie je dostatočne čitateľné, predpokladajú, že tento podiel 14/480 zdedila
ešte v jednej polovici spolu s K.L. L., nar. XX.XX.XXXX. P. C. L. taktiež dedil po svojich právnych
predchodcoch spomínanú časť z pkn parcely č.XX, a to v podiele 30/480, o čom svedčí rozhodnutie zo
dňa 21.1.1989 č. k. 2D 119/89-26, zároveň sa aj v čestnom prehlásení zo dňa 10.05.2002 spomína, že

právni predchodcovia C. L. nadobudli pozemky na základe dávnej deľby a zámeny uskutočnenej medzi
podielovými spoluvlastníkmi už v roku 1922 o výmere 731m2, z ktorých ku dňu tohto vyjadrenia zostali
uvedené parc. KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, o celkovej výmere 698
m2, kde aj v roku 1925 postavili rodinný dom. Z toho je zrejmé, že p. L. mal väčší podiel, pozemky
nadobudol skôr, no navrhovateľka napriek tomu žiada časť z parciel, a to dokonca v podiele 14/23 na
parcele, kde by sa oni ako majitelia, ktorý pozemok riadne zaplatili a starajú sa oň a hlavne ho potrebujú,

stali menšinovými vlastníkmi. Právna predchodkyňa navrhovateľky Š. L. v minulosti pravdepodobne
vlastnila spoluvlastnícky podiel v celkovej výmere 26 m2 (bola tretinovým vlastníkom) z predmetnej parc.
KN-C č. XXXX/X (ktorej vtedajšia výmera bola 80 m2), ktorý ale nebol zahrnutý v dedičskom konaní po
zosnulej a zároveň nie je zrejmý titul jeho nadobudnutia, ani nemajú vedomosť o tom, prečo sa už v
dokumentochakosúgeometrickýplánzodňa11.08.2000č.1-187/2000,ktorýspomínaajnavrhovateľka

a taktiež v čestnom vyhlásení zo dňa 10.05.2002 v prospech C. L. a Y. L., kde sú už uvedení ako
majitelia pozemku v 1/2, ktoré podpísala aj navrhovateľka, neuvádza. Z toho jasne vyplýva, že keby
si aj chcela nárokovať navrhovateľka nejaký podiel na ich pozemkoch, čo by musela opäť dokazovať,
tak len v rozlohe 11,5 m2, vzhľadom k tomu, že parcela má teraz výmeru 69 m2 a že dedičstvo po
zosnulej starej matke navrhovateľky sa delilo medzi jej dedičov v polovici, viď dedičské rozhodnutie č. k.

D 1133/91-28. Ak by sa to preukázalo, tak v tom prípade by mali záujem o zrušenie spoluvlastníctva a
vzájomné vyporiadanie, čím by vznikla navrhovateľke prístupová cesta na prechod k svojmu pozemku,
pričom aj navrhovateľka v návrhu spomína právo prechodu (nie prejazdu). V konečnom dôsledku právo
prechodu cez inú parcelu (aby sa nemuseli parcely deliť a hlavne tam, kde by to ich, ani navrhovateľku
neobmedzovalo) navrhovateľke navrhovali, ako jednu z možností aj v samotnom mediačnom konaní,

s čím nesúhlasila. Na záver odporcovia uviedli, že v návrhu nie je zreteľný naliehavý právny záujem
[§ 80 písm. c) O.s.p.], vzhľadom na to, že po ukončení súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva
pokračuje v tej istej veci súdny spor o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o jeho
trpenie, ktorý je momentálne iba prerušený, nie ukončený. S poukazom na uvedené odporcovia žiadali
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľku nahradiť im trovy konania.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.11.2013 za prítomnosti účastníkov konania a ich
právnych zástupcov pripustil s odkazom na ust. § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu podľa podania
navrhovateľky zo dňa 21.11.2013, a to v nasledovnom znení rozsudočného petitu: Súd určuje, že
navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podiele 29/480 pozemku parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 69 m2, k. ú. G.. Odporcovia sú povinní nahradiť navrhovateľke trovy konania, a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka svoje podanie zo dňa 21.11.2013 odôvodnila
tým, že v danom prípade má nárok len na podiel 29/480 iba k pozemku - parc. KN-C č. XXXX/X, a
to v súlade s rozhodnutím Štátneho notárstva č. k. D 1133/91-28 zo dňa 10.02.1992, pričom teda ak
vychádzal z celkových výmer pozemkov, t. j. nielen z výmery sporného pozemku - parc. KN-C č. XXXX/
X, robila tak nesprávne.

Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 22.11.2013, 08.04.2014 a 16.09.2014
za účasti účastníkov konania (s výnimkou pojednávania dňa 16.09.2014, na ktorom svoju neúčasť
navrhovateľka ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, pričom súhlasila s pojednávaním aj v jej
neprítomnosti, súd tak pojednával dňa 16.09.2014 v neprítomnosti navrhovateľky podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p.) a ich právnych zástupcov.

Navrhovateľkazásadnepocelékonanieargumentačnezotrvalanapodanomnávrhuvrátanejehozmeny
pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.11.2013. Skutkovú a právnu argumentáciu
k odporcom produkovanej obrane zhrnula prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vo svojom
záverečnom prednese na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedol, že vlastníctvo k spornej parc. KN-C č.
XXXX/X podľa vyjadrenia odporcov bolo získané tým spôsobom, že došlo k reálnej deľbe niekedy v roku

1920 a následne, avšak ani jeden zo svedkov, ktorí v predmetnom konaní boli vypočutí, takúto reálnu
deľbu nepotvrdil. V danom ak by malo dôjsť k reálnej deľbe, tak by muselo byť preukázané to, kto, s
kým si predmetné pozemky rozdelil, teda celok ako taký. Reálna deľba nie je o zámenných zmluvách
alebo niečom podobnom, ale o tom, že v podstate určitý pozemok, ktorý vlastnia viacerí spoluvlastníci,sa títo spoluvlastníci rozhodnú rozdeliť tak, že vytvoria nové čiastky na základe výšky svojho podielu a
takto si tieto pozemky rozdelia a následne užívajú, ale súčasne tak, že o tom urobia nejaké zápisy alebo
niečo podobné. Ani toto v konaní opätovne nebolo preukázané. Taktiež nebolo preukázané, že následne

neformálnymi darovacími a zámennými zmluvami, si sporný pozemok spoluvlastníci poprevádzali a
usporiadali, avšak aj pri tomto je potrebné poukázať na to, že ak by malo dôjsť k nejakým neformálnym
zámenným zmluvám do roku 1950, tak by to museli vedieť svedkovia povedať, že kto, s kým a čo si
povymieňal. Právny zástupca navrhovateľky v súvislosti s touto argumentáciou odkázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 39/2011 zo dňa 30.11.2011. Pokiaľ ide o možnosť nadobudnutia

výlučného vlastníctva k spornej parcele na základe neformálnych zámenných zmlúv, právny zástupca
navrhovateľky odkázal argumentačne na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 49/2010 zo dňa
29.03.2011. Subjekt oprávnenej držby nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie v tom zmysle,
že nestačí, aby si tento subjekt iba myslel, že je v dobrej viere, že to vlastní a užíva na základe toho, ale
musí tam byť preukázaná dobromyseľnosť. Ohľadom vlastníctva navrhovateľky k parc. KN-C č. XXXX/
X poukázal na rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline č. k. D 1132/91-28 zo dňa 10.02.1992, podľa

ktorého Š. L.Á., ktorá bola stará matka navrhovateľky, nadobudla tieto pozemky po A. L. a uvedeným
dedičským rozhodnutím navrhovateľka nadobudla aj príslušný podiel v spornom pozemku. V priebehu
dokazovania súdu preukázala, že skutočne cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X viedla prístupová cesta
k jej rodinnému domu č. XX, čo v podstate potvrdil predovšetkým Ing. Juraj Badura. Ďalej dal právny
zástupca navrhovateľky súdu do pozornosti tiež okolnosti uvedené v návrhu na vydanie osvedčenia

o vydržaní, kde si rozporujú tvrdenia ohľadne užívania a nadobudnutia toho vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom. Má za to, že k žiadnej reálnej deľbe nedošlo, k zámenným zmluvám takisto
nedošlo, pretože to, čo bolo urobené, bolo urobené tak, že to nezodpovedalo príslušným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, resp. aj Notárskeho poriadku.
Rovnako odporcovia zásadne zotrvali po celé konanie na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii

uvedenej v ich vyjadrení k návrhu zo dňa 02.11.2012, pričom uvedenú argumentáciu doplnil ich
právny zástupca na pojednávaní dňa 22.11.2013, ktorá uviedla, že navrhovateľka nie je v žiadnom
spoluvlastníkom podiele spoluvlastníčkou parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G. tak, ako sa to domáha
určiť svojim žalobným návrhom. Ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva došlo k dohode
spoluvlastníkov o reálnej deľbe a užívaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, a to teda pôvodnej

pkn parc. č. XX v k. ú. G.. Takáto dohoda a deľba bola vykonaná v 30-tych rokoch minulého storočia
(následne na pojednávaní dňa 08.04.2014 na výslovnú otázku súdu upresnila, že k tejto dohode
a deľbe došlo v 20-tych rokoch minulého storočia, pričom deľba bola vykonaná medzi podielovými
spoluvlastníkmizapísanýmvpknvl.č.8podB2aB15,B3aB13,B5,B9,B10aB12,B16aB17)stým,že
túto dohodu a deľbu potvrdzujú tak ako navrhovateľka vo svojom nadobudnutí vlastníckeho práva k parc.

KN-C č. XXXX/X vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá do vlastníctva navrhovateľky
a ďalšieho účastníka osvedčenia notárskou zápisnicou č. N 200/93, Nz 22/94 vydanou JUDr. Alenou
Majerčiakovou dňa 07.02.1994, kde sama navrhovateľka potvrdzuje, že sa stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto notárskej zápisnice na základe právneho nástupníctva po
svojich právnych predchodcoch, pričom reálna deľba, zámena sa uskutočnila medzi spoluvlastníkmi

v roku 1935. Takisto sama navrhovateľka potvrdila túto reálnu deľbu vo svojom čestnom prehlásení,
ktoré podpísala dňa 15.05.2002, ktoré bolo súhlasom k osvedčeniu vlastníckeho práva právnych
predchodcov odporcov C. L. a Y. L. k parcele, ktorá je predmetom tohto sporu. Čiže v čase, keď
prebiehalo dedičské konanie po právnej predchodkyni navrhovateľky Š.Á. L., rod. R., jej starej matke,
v tomto čase už táto nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, pretože

na základe dohody spoluvlastníkov čo do deľby a užívania za platnosti uhorského obyčajového práva
táto dohoda predstavovala aj dohodu čo do vlastníctva a predmetná nehnuteľnosť, čiže parc. KN-C č.
XXXX/X prestala byť vlastníctvom právnej predchodkyne navrhovateľky alebo A. L., od ktorého ešte
sama navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo.
Súd tak vykonal dokazovanie na pojednávaniach vo veci oboznámením s listinnými dôkazmi

produkovanými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom od Okresného úradu v Žiline, katastrálneho
odboru (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), výsluchom navrhovateľky a svedkov: Š. F., H. F., H.X. L. a U.
H., pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Z kópie pkn vložky č. X vedenej pre k. ú. Z. (na č. l. 51 spisu) vyplýva, že v časti A pkn vložky bola medzi
inými evidovaná pod r. č. 1 pkn parc. XX - dom č. X s dvorom a záhradou o výmere 160 siah. V časti A

sa tiež nachádza zápis: „spoludržitelova dla (ne)určitých částek jsou: 1. L. H. ženatý s H. rodzenou P.
2/4 B1-6, 2 L. E. ženatý s H. rodzenou L. 1/4 B9-11 a 3. L. C. slobodný nezletilý syn po v roku XXXX
zemrelem L. E. 1/4 B 16-17“ Je tak zrejmé, že prvotne pozemková kniha svedčila tomu, že predmetné
pozemky evidované v pkn vl. č. 8 boli v podielovom spoluvlastníctve: 1. H. L. (ženatého s H. rodenouP.) v podiele o veľkosti 2/4, pričom na tento podiel boli v časti B vložky následne vložené zápisy pod B1
až B6, 2. E. L. (ženatého s H. rodenou L.) v podiele o veľkosti 1/4, pričom na tento podiel boli v časti B
vložky následne vložené zápisy pod B9 až B11 a 3. C. L. (syna E. L.) v podiele o veľkosti 1/4 pričom na

tento podiel boli v časti B vložky následne vložené zápisy pod B16 až B17.
Jednotlivé zápisy v časti B pkn vložky č. X vedenej pre k. ú. Z. boli realizované nasledovne:
podľa Čd. XXX/XXXX zo dňa 17.01.1881 na podiel H. L. (uvedeného v časti A vložky) 2/4:
B1: Š. L. v podiele 1/4 (1/2 z 2/4)
následne zápisy: B 8->B13,14->B15,20,21->B31->B37->B40

B2: H. L. v podiele 1/20 (1/5 z 1/2 z 2/4)
následné zápisy: B 31->B37->B40
B3: E. L. v podiele 1/20 (1/5 z 1/2 z 2/4)
následné zápisy: B 20, 21
B4: S. L. v podiele 1/20 (1/5 z 1/2 z 2/4)
následné zápisy: B15-> B37->B40

B5: E. L. v podiele 1/20 (1/5 z 1/2 z 2/4)
následné zápisy: B24
B6: C. L. v podiele 1/20 (1/5 z 1/2 z 2/4)
následné zápisy: B 28->B39;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 22.05.1885 na podiel Š. L. pod B1 v 1/4:

B8: H. L. v podiele 1/4
následné zápisy: B13,14->B15,20,21->B31->B37->B40;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 09.03.1890 na podiel E. L. (uvedeného v časti A vložky) 1/4:
B9: C. F., K.. L. v podiele 1/12 (1/3 z 1/4)
následné zápisy: B19->B25,32

B10: E. L. v podiele 1/12 (1/3 z 1/4)
následné zápisy: B25,27->B25,27abce,41
B11: H. L. v podiele 1/12 (1/3 z 1/4)
následné zápisy: B12->B25,27-> B25,27abcde, B41;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 08.10.1898 na podiel H. L. pod B11 v 1/12:

B12: E. L. v podiele podiel 1/12
následné zápisy: B25,27->B25,27abcde, B41;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 01.10.1899 na podiel H. L. pod B7 v 1/4:
B13: E. L. v podiele 1/8 (1/2 z 1/4)
následné zápisy: B20,21

B14: S. L. v podiele 1/8 (1/2 z 1/4)
následné zápisy: B15->B31->B37->B40;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 01.10.1899 na podiel S. L. pod B4, 14 v 7/40 (1/20 + 1/8):
B15: H. L. v podiele 7/40
následné zápisy: B31->B37->B40;

podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 27.08.1902 na podiel C. L. (uvedeného v časti A vložky) 1/4:
B16: C. L. Ž. R. C., K.. Z. v podiele 1/8
následné zápisy: B22,23,30a,30b
B17: Š. L. Ž. R. C., K.. F. v podiele 1/8
následné zápisy: B35, 36ab;

podľa Čd. XXX/XXXX zo dňa 22.01.1907 na podiel C. F., rod. L. pod B 9 v 1/12:
B19: H. L., K.. H. v podiele 1/12
následné zápisy: B25, 32;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 25.02.1911 na 1/2 podielu E. L. pod B3, 13 v 7/40 (1/20 + 1/8):
B20: C. L. v podiele 7/80 (1/2 z 7/40);

podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 07.08.1917 na 1/2 podielu E. L. pod B3, 13 v 7/40 (1/20 + 1/8):
B21: E. L. v podiele 7/80 (1/2 z 7/40);
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 29.09.1920 na 1/2 podielu C. L. pod B16 v 1/8 na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 31.10.1919:
B22: C. F. (žen. s H., rod. L.) v podiele 1/32 (1/2 z 1/2 z 1/8)

B23: H. F., rod. L. v podiele 1/32 (1/2 z 1/2 z 1/8);
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 05.04.1921 na podiel E. L. pod B5 v 1/20 na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 07.09.1920, poťažmo zo dňa 05.11.1920:
B24: C. F. z Y. G. v podiele 1/20;podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 25.02.1927 na 1/2 podielu E. L. pod B10,12 v 2/12 a 1/2 podielu H. L.,
rod. H. pod B19 v 1/12 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.1927:
B25: A. L. v podiele 3/24 [1/2 z (2/12 + 1/12)];

podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 26.06.1932 na 1/2 podielu E. L. pod B10,12 v 2/12 na základe uznesenia
súdu zo dňa 25.07.1931 č. D 1107/29-6:
B27a: A. L. v podiele 1/60 (1/5 z 1/2 z 2/12)
(pozn. v pkn vl. č. X N.ž ďalej nezapísané rozhodnutie po A. L. D 629/55)
B27b: C. F., rod. L. v podiele 1/60 (1/5 z 1/2 z 2/12)

B27c: H. S., rod. L. v podiele 1/60 (1/5 z 1/2 z 2/12)
B27d: Š. L. v podiele 1/60 (1/5 z 1/2 z 2/12)
nasledovné zápisy: B41
B27e: E. G., rod. L. v podiele 1/60 (1/5 z 1/2 z 2/12);
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 02.05.1935 na podiel C. L. pod B6 v 1/20 na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 14.03.1935:

B28: C. L., rod. Z. v podiele 1/20
následné zápisy: B39;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 03.12.1935 na 1/2 podielu C. L. pod B16 v 1/8 na základe uznesenia
Okresného súdu v Žiline č. D186/1935:
B30a: mal. H. L. v podiele 1/32 (1/2 z 1/2 z 1/8)

B30b: mal. H. L. v podiele 1/32 (1/2 z 1/2 z 1/8);
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 28.12.1936 na podiel H. L. pod B2,15 v 9/40 (1/20 + 7/40) na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1936 poťažmo zo dňa 25.07.1936:
B31: E. L. (žen. s H., rod. F.) v podiele 9/40
následné zápisy: B37->B40;

podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 18.09.1941 na 1/2 podielu H. L., rod. H. pod B19 v 1/12 na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 04.09.1948:
B32: E. G., rod. L. v podiele 1/24 (1/2 z 1/12);
podľa Čd. XXXX/XXXX z 13.03.1947 na 1/2 podielu Š. L. pod B17 v 1/8 na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 06.02.1947:

B35: Š. L. v podiele 5/80 (1/2 z 1/8)
(pozn. v pkn vl. č. X už ďalej nezapísané rozhodnutie po Š. L. 2D 113/89);
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 20.03.1947 na 1/2 podielu Š. L. pod B17 v 1/8 na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 06.02.1947:
B36a: E. L. (žen. s E., rod. L.) v podiele 5/160 (1/2 z 5/80)

B36b: E. L., rod. L. v podiele 5/160 (1/2 z 5/80);
podľa Čd. XX/XXXX zo dňa 10.01.1955 na podiel E. L. pod B31 v 4/16 na základe uznesenia Štátneho
notárstva Žilina č. D904/1953 zo dňa 10.01.1955:
B37: H. L., rod. F. v podiele 9/40
následné zápisy: B40;

podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.1960 na podiel C. L., rod. Z. pod B28 v 1/20 na základe uznesenia
Štátneho notárstva Žilina č. D 9/60:
B39: H. D., rod. L. v podiele 1/20;
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 04.08.1961 na podiel H. L., rod. F. pod B37 v 9/40 na základe uznesenia
Štátneho notárstva Žilina č. D723/1959:

B40: E. L. v podiele 9/40
podľa Čd. XXXX/XXXX zo dňa 19.07.1962 na podiel Š. L. pod B27d v 1/60 na základe uznesenia
Štátneho notárstva Žilina č. D634/61-12 zo dňa 22.09.1961:
B41: L. L. v podiele 1/60.
(pozn. prečiarknuté mená a priezviská zapísaných spoluvlastníkov v uvedenom sumáre časti B pkn

vložky znamenajú, že došlo k zmene zápisu ich vlastníckeho práva v zapísaných spoluvlastníckych
podieloch na ďalšie osoby ďalej uvedené v časti B pkn vložky)
Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 01.02.1927 (čd. XXXX/XX na č. l. 190 spisu) uzavretou medzi E. L.
a jeho manželkou H., rod. H. ako predávajúcimi a A. L. ako kupujúcim došlo medzi iným aj k predaju
polovice podielu predávajúcich na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vložke č. X pod A I. r. č. 1-55 pod

B10 a B12 na meno E. L. a pod b19 na meno H. L., rod. H..
Okresný súd v Žiline uznesením č. k. D 1107/29-6 zo dňa 25.07.1931 (čd. XXXX/XX na č. l. 189
spisu) odovzdal pozostalosť po E. L., zomrelom dňa XX.XX.XXXX spočívajúcu z podielu poručiteľa nanehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. X pod A I. r. č. 1-55 A. L., C. F., rod. L., H. S., rod. L., Š. L. a
E. G., rod. L.F., každému v podiele 1/5.
Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14.03.1935 (čd. XXXX/XX na č. l. 187 spisu) uzavretou medzi C.

F., rod. L. ako predávajúcou a C. L., rod. Z. ako kupujúcou došlo medzi iným aj k predaju podielu
predávajúcej na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vložke č. X pod B6.
Z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania spísanej Dr. Ladislavom Nádašim, verejným
notárom - súdnym komisárom v Žiline dňa 20.04.1935 pod č. D 186/1935 (čd. XXXX/XX na č. l. 186
spisu) vyplýva, že v dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi C. L. zomrelom v F. dňa XX.XX.XXXX

došlo k dedičskej deľbe, v zmysle ktorej nadobudli nehnuteľnosti evidované v pkn vl. č. X pod A I. r. č.
1, 3-55 v podiely pod B 16 mal. H. L. a mal. H. L., každá v 1/2.
Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 04.09.1941 (čd. XXXX/XX na č. l. 184 spisu) uzavretou medzi H.
L., rod. H. ako predávajúcou a E. G., rod. L. ako kupujúcou došlo medzi iným aj k predaju podielu
predávajúcej na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vložke č. X pod B 19.
Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 06.02.1947 (čd. XXXX/XX na č. l. 260 a 263 spisu) uzavretou medzi

Š. L. a jeho manželkou C., rod. F. ako predávajúcimi a Š. L. mladším ako kupujúcim došlo medzi iným k
predaju polovice podielu predávajúceho Š. L. na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vložke č. X pod B
17, ako aj k predaju polovice podielov predávajúceho Š. L. na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č.
X, XX, XXX, XXX a polovice podielov predávajúcej C. L., rod. F. na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn
vl. č. XX, XXX a XXX za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu 11.500,- Ks.

Štátne notárstvo v Žiline uznesením č. k. D 629/55-10 zo dňa 31.01.1956 (na č. l. 10 pripojeného spisu
Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D 629/55), rozhodlo v dedičskej veci po poručiteľovi A. L., zomr.
XX.XX.XXXX tak, že potvrdilo nadobudnutie dedičstva medzi iným aj k pkn parc. XX, k. ú. Z. zapísanej
v pkn vl. č. X v podiele pod B 27a jeho manželke Š. L., rod. R..
Štátne notárstvo v Žiline rozhodnutím č. k. 2D 113/89-26 zo dňa 27.02.1989 (na č. l. 39 spisu), ktoré

nadobudlo podľa na ňom vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 27.02.1989, rozhodlo v dedičskej veci
po poručiteľovi Š. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX tak, že medzi dedičmi Y. L., rod. E.F., K. L.,
C. L. a C. L. schválilo dedičskú dohodu zo dňa 27.02.1989, na základe ktorej C. L. nadobudol medzi
iným aj podiel poručiteľa o veľkosti 30/480 k pkn parc. XX, k. ú. Z. zapísaný v pkn vl. č. X pod B 35.
Štátne notárstvo v Žiline rozhodnutím č. k. D 1133/91-28 zo dňa 10.02.1992 (na č. l. 5 spisu, rovnako

na č. l. 28 spisu Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D 1133/91-28 nachádzajúceho sa pri pripojenom
spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011 ), ktoré nadobudlo podľa na ňom vyznačenej doložky
právoplatnosť dňa 10.02.1992, rozhodlo v dedičskej veci po poručiteľke Š. L., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX tak, že dedičstvo spočívajúce medzi iným aj z podielu o veľkosti 14/480 na pkn parc.
č. XX zapísanej v pkn vl. č. X zdedeného poručiteľkou na základe D 629/55 sa stali navrhovateľka a K.

L., nar. XX.XX.XXXX, a to každý v 1/2 (t. j. v podiele 7/480; 14/480 / 2).
JUDr. Alena Majerčiaková, notár dňa 07.02.1994 spísala za prítomnosti K. L., nar. XX.XX.XXXX a
navrhovateľky notársku zápisnicu N 200/93, Nz 22/94 (na č. l. 61 pripojeného spisu Okresného súdu
Žilina spis. zn. 18C/75/2011), ktorou osvedčila ako právne významnú nasledovnú (žiadateľmi tvrdenú)
skutočnosť, že uvedení účastníci (K. L. a navrhovateľka) sú oprávnenými držiteľmi, a V. K.Ó. L.

zastavaného pozemku parc. KN č. XXXX/X o výmere 101 m2 a záhrady parc. KN č. XXXX/X o výmere
1237 m2, k. ú. G. a navrhovateľka zastavaného pozemku parc. KN č. XXXX/X o výmere 407 m2 a
záhrady parc. KN č. XXXX/X o výmere 88 m2, k. ú. G. zameraných geometrickým plánom Geodézie
a. s. Žilina č. 694/93 overeným SK Žilina dňa 23.06.1993, keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudli
dedičstvom po svojej právnej predchodkyni, starej matke Š. L., rod. R., po ktorej bolo dedičské konanie

vedené na ŠN Žilina pod č. D 1133/91 a táto ich nadobudla na základe dávnej deľby a zámeny
uskutočnenej medzi podielovými spoluvlastníkmi v roku 1935. Odo dňa deľby a zámeny Š.X. L., rod.
R. a po jej smrti jej dedičia - účastníci - tieto nehnuteľnosti užívali dobromyseľne, nepretržite, ako
svoje vlastné a s týmito i nakladali tak, akoby išlo o ich vlastný nehnuteľný majetok. Pretože deľba a
zámena nehnuteľností v roku 1935 medzi podielovými pkn spoluvlastníkmi nebola urobená v zákonom

predpísanej forme, nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Tieto nehnuteľnosti sú
zapísanej v pozemkovej knihe v protokole č. X parc. č. XX, v protokole č. X parc. č. XX, k. ú. G. na mená
viacerých, teraz už len formálnych spoluvlastníkov.
JUDr. Ľudmila Chodelková, notár dňa 18.10.2000 spísala za prítomnosti H. L., nar. XX.XX.XXXX a U.
H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX notársku zápisnicu N 229/2000, Nz 381/2000 (na č. l. 156 spisu), ktorou

osvedčila ako právne významnú nasledovnú (žiadateľmi tvrdenú) skutočnosť, že U. H. je oprávnenou
držiteľkou KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 785 m2 v k. ú. G.. Uvedená parcela je
zakreslená geometrickým plánom č. 1474/99, potvrdeným Okresným úradom v Žiline a bola vytvorená
z časti pkn parc. č. XX a XX zapísaných v pkn knihe v protokole č. X a X. V protokole č. X sú akospoluvlastník pkn parc. č. XX vedení E. L., C. F., H. F., rod. L., H. L., H. L., E. L., A. L., E. L., H. L., rod. H.,
C. F., rod. L., H. S., rod. L., Š.V. L., E. L., E. L., rod. L., H. D., rod. L.Í., E. L. a L. L.. Rodičia účastníčky E.
L. a H., rod. H. v dávnej minulosti, asi v roku 1949 si predmetnú parcelu majetkovoprávne vysporiadali

s podielovými spoluvlastníkmi a na uvedenej parcele si postavili rodinný dom. Asi v roku 1988 uvedenú
parcelu darovali svojej dcére U. H. - účastníčke, ktorá s rodičmi bývala o rodičov sa starala. Táto od roku
1988 užíva uvedenú parcelu dobromyseľne, ako svoju vlastnú a bez akýchkoľvek zásahov iných osôb.
JUDr. Juraj Ehn, notár dňa 11.10.2002 spísal za prítomnosti splnomocneného zástupcu C. L., nar.
XX.XX.XXXX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, JN.. E. Š. notársku zápisnicu N 268/2002, Nz 265/2002 (na

č. l. 14 spisu), ktorou osvedčil ako právne významnú nasledovnú (žiadateľmi tvrdenú) skutočnosť, že
C. L. a Y. L., ako žiadatelia, sú vlastníkmi novovytvorenej parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o
výmere 69 m2, a to každý v podiele 1/2 a súčasne C. L. je výlučným vlastníkom novovytvorených
parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 81 m2, parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha
o výmere 134 m2 a parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 85 m2 a Y. L. je výlučným
vlastníkom novovytvorených parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 94 m2 a parc. KN č.

XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 235 m2. Uvedené parc. KN boli vytvorené geometrickým plánom
č. 1-187/2000 z pôvodnej parc. KN č. XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. G.. Vlastníkmi uvedených
parciel v uvedených podieloch sa stali právni predchodcovia žiadateľov Š. L. s manželkou Y., rod. E.
a E. L. s manželkou E., rod. L., v roku 1922, a to na základe neformálnych zámenných zmlúv, mimo
pozemkovej knihy, od pôvodných pkn vlastníkov zapísaných v pkn vložke č. 8 pod B1 až B6, takže k

zápisu vlastníckeho práva nedošlo a takto nadobudnuté parcely užívali ako svoje vlastné až do roku
1965, kedy C. L. a Y. L. (žiadateľom) ich právni predchodcovia - rodičia, neformálnymi darovacími
zmluvami, uvedené parcely previedli, avšak tiež bez zápisu vlastníckeho práva, čo potvrdzujú i dotknutí
spoluvlastníci H. F., H. F., E. V., Y. L., C. L., E. S., E. H., U. H., ktorí zároveň prehlásili, že ostatní
pkn vlastníci, ani ich právni nástupcovia im nie sú známi, ani miesto ich pobytu. Odvtedy žiadatelia

takto nadobudnuté parcely v uvedených podieloch užívajú dobromyseľne, nepretržite a nerušene ako
vlastné až dodnes (do spísania zápisnice). Vlastníctvo žiadateľov nikto nepopiera, a preto majú za to, že
titulom vydržania sa stali, v uvedených podieloch, vlastníkmi predmetných parciel. Z uvedeného dôvodu
žiadatelia žiadajú o zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
K vydaniu osvedčenia pripojili žiadatelia čestné prehlásenie H. F., H. F., E. V., Y. L., C. L., E. S., E. H. a

U. H. datovaného dňa 10.05.2002 ( na č. l. 4 až 6 spisu JUDr. Juraja Ehna, notára spis. zn. N 268/2002,
Nz 265/2002, ktorý je pripojený k pripojenému spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011) o
tom, že títo čestne prehlasujú a svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdzujú, že účastníci vysporiadania
si svojich vlastníckych vzťahov (práv) Y. L. a C. L. (ktorí si tiež vzájomne uznávajú nadobudnutie
podielov v nehnuteľnosti a následné jej rozdelenie podľa GP), sú držiteľmi nehnuteľností v k. ú. G.,

ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 1-187/2000, vyhotoveným Ing. Milanom Kubáňom dňa
15.08.2000, potvrdeným OÚ v Žiline, katastrálny odbor pod čj. 1414/00 dňa 06.09.2000 z vl. č. X,
pričom potvrdzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa cit. GP a súhlasia, aby bol GP
vykonaný na Katastrálnom úrade v Žiline v registri KN-C v prospech žiadateľov. Ďalej podpísané osoby
v čestnom prehlásení potvrdzovali, že uvedení držitelia cit. nehnuteľností tieto ako vlastné užívajú každý

samostatne od roku 1965 až doposiaľ (domy č. XX a XX, ktoré sú ich výlučným vlastníctvom so zápisom
na LV č. XXX a č. XXX a sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, ktoré sa riešia touto formou -
vydržaním), kedy ich mimo pozemkovej knihy nadobudli formálnymi darovacími zmluvami mimo zápisu
do LV od svojich právnych predchodcov, svojich rodičov: C. L. od matky a otca Š. L. a manželky Y., rod.
E., čo bolo čiastočne potvrdené i 2D 119/89 a Y. L. od matky a otca E. L. a manželky E., rod. L.Í., čo tiež

bolo čiastočne potvrdené D 36/67, RI 60/77 a 1D 166/85, ktorí ich tiež nadobudli formálnymi zámennými
adarovacímizmluvamiasivrokoch1940oddedičovpôvodnýchpozemnoknižnýchvlastníkov-právnych
nástupcov terajších dedičov H. F., H. F., E. V., E. S., E. H. a U. H. , pričom pôvodné zámenné zmluvy
od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov z vl. č. X pod B1 až B6 parc. pkn č. XX vykonali starí rodičia
menovaných Š. L. a C., rod. F. asi v rokoch 1922, ktorí na parcelách KN č.: XXXX/X a XXXX/X v rokoch

1925 až 1928 postavili dom č. XX a tento rozdelili formálnou darovacou zmluvou na dve polovice medzi
rodičov C. L. Y. L., ktorí majú už domy č. XX a XX po rozdelení pôvodného domu č. XX zapísané na
svoje mená na LV č. XXX (L.) a LV č. XXX (L.). Pozemky, na ktorých sú uvedené domy postavené
zostali právne nevysporiadané, hoci ich Y. L. a C. L. užívajú ako vlastné so započítaním doby držby
svojich právnych predchodcov už viac ako 70 rokov. V tomto rozsahu ich užívajú trvale, nerušene,

samostatne, dobromyseľne ako vlastné a dedičia zostávajúcich podielov uznávajú ich vlastnícke práva
k týmto nehnuteľnostiam a súhlasia so zápisom na ich mená do LV tak, ako to vyznačil cit. geometrický
plán. Ide o potvrdenie stavu, ktorý je zhodný s ich vôľou v prospech C. L. Y. L.. Všetci dotknutí vlastnícia C. L., Y. L. potvrdzujú, že ostatní pozemnoknižní spoluvlastníci, ako aj ich právni nástupcovia sú im
nie známi a nie je im známe ani miesto ich pobytu.
Dňa 12.02.2008 uzavreli C. L., nar. XX.XX.XXXX s manželkou H. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX ako

predávajúci a odporcovia I. a II. ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č. l. 17 spisu), ktorou nadobudli
odporcovia I. a II. do bezpodielového spoluvlastníctva od: 1. C. L. ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. G. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č.
XX postavený na parc. KN č. XXXX/X, pozemky parc. KN č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 134 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, XXXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 85 m2 a 2. C. L. a jeho manželky H., rod. L.Í. ako bezpodielových spoluvlastníkov
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. G. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a XXXX ako
rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. KN č. XXXX/X a pozemky parc. KN č.: XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 a XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 1.500.000,- Sk.
Vkladvlastníckehoprávaodporcovvpredmetukúpydokatastranehnuteľnostíbolpovolenýrozhodnutím

Správy katastra Žilina zo dňa 12.05.2008 pod č. Y. XXXX/XX.
Z fotokópie súpisu nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu 15 z obdobia 1987-1988 vyhotoveným
Geodéziou, n. p. Žilina (na č. l. 131 spisu), ktorý bol vyhotovený v rámci THM v etape miestneho šetrenia
v rokoch 1987 -1988 (podľa podania Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 27.05.2014) mal
byť užívateľom parc. EN č. XXXX (podľa dopísaného popisu Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor

na tejto listine parc. KN č. XXXX) - zastavané plochy o výmere 740 m2 L. L. (v tejto časti listiny sa
nachádza aj jeho podpis), ďalej užívateľom parc. EN č. XXXX (podľa dopísaného popisu Okresného
úradu Žilina, katastrálny odbor na tejto listine parc. KN č. XXXX) - zastavané plochy o výmere 1179
m2 a parc. EN č. XXXX (podľa dopísaného popisu Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor na tejto
listine parc. KN č. XXXX) - zastavané plochy o výmere 635 m2 Š. L. (v tejto časti listiny sa však jej

podpis nenachádza, pričom z prejednacej zápisnice Štátneho notárstva zo dňa 27.12.1955 spísanej v
konaní vedenom pod spis. zn. D 629/55 - č. l. 6 pripojeného spisu Štátneho notárstva Žilina spis. zn.
D 629/55 - vyplýva, že túto podpísala Š. L., z čoho je zrejmé, že sa vedela podpísať; na základe toho
súd tvrdenie odporcov o tom, že písať nevedela, považoval za vyvrátené), ďalej užívateľmi parc. EN
č. XXXX (podľa dopísaného popisu Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor na tejto listine parc. KN

č. XXXX) - zastavané plochy o výmere 366 m2 Š. L. ženatý s Y. (v tejto časti listiny sa nachádza aj
podpis Bohyníková) a napokon užívateľom parc. EN č. XXXX (podľa dopísaného popisu Okresného
úradu Žilina, katastrálny odbor na tejto listine parc. KN č. XXXX) - zastavané plochy o výmere 411 m2
C. F. (v tejto časti listiny sa nachádza aj jeho podpis).
Z geometrického plánu č. 1-187/2000 vyhotoveného p. Brtišovou dňa 11.08.2000, autorizačne

overeného Ing. Milanom Kubáňom dňa 15.08.2000 a úradne overeného Okresným úradom v Žiline,
katastrálnym odborom dňa 06.09.2000 pod č. 1414/00 (na č. l. 148 spisu) vyplýva, že týmto
geometrickým plánom boli v k. ú. G. novovytvorené parc. KN-C č.: XXXX/X - zastavané plochy (humno)
o výmere 134 m2, 3270/2 - zastavané plochy (humno) o výmere 235 m2, XXXX/X - zastavané plochy
(dom) o výmere 81 m2, XXXX/X zastavané plochy (dom) o výmere 94 m2, 3272/1 - zastavané plochy

(prístupová cesta) o výmere 69 m2 a XXXX/X - zastavané plochy (iná plocha) o výmere 85 m2, a to z
dovtedajších parciel KN-C č.: XXXX/X - zastavané plochy o výmere 190 m2, XXXX/X - zastavané plochy
o výmere 310 m2, XXXX/X - zastavané plochy o výmere 80 m2 a XXXX/X - zastavané plochy o výmere
67 m2, evidovaných na LV č. XXX a vlastnícky neevidovaných parciel KN-C č.: XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 28 m2 a XXXX/X - zastavané plochy o výmere 799 m2, ktoré zodpovedali častiam

pôvodnej pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č. X, k. ú. Z..
Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 23.05.2014 (na
č. l. 127 spisu) pkn parc. č. XX evidovanej v pkn vl. č. X, k. ú. Z. zodpovedajú: parc. KN-C č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 175 m2, parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, parc. KN-C

č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 406 m2, časť parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24
m2, časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 29 m2, parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 6 m2 a časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641
m2, k. ú. G..

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 23.05.2014 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. G. (na č. l. 151 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované parc. KN-C č.:
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, XXXX/X - záhrady o výmere 1139 m2 a XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, pričom v časti B LV je ako výlučný vlastník evidovaný
K. L., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe titulu nadobudnutia: osvedčenie č. N 200/93, NZ 22/94-26/94.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 23.05.2014 vedeného Okresným úradom Žilina,

katastrálnym odborom pre k. ú. G. (na č. l. 154 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované parc. KN-
C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2, XXXX/X - záhrady o výmere 89 m2 a
rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. KN-C č. XXXX/X, pričom v časti B LV je ako výlučný vlastník
evidovaná navrhovateľka, a to na základe titulu nadobudnutia: žiadosť Z 4729/97-130/97, osvedčenie
č. N 200/93, NZ 22/94-26/94 a kúpna zmluva č. Y. XXXX/XX-XXX/XX.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 23.05.2014 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. G. (na č. l. 155 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované parc. KN-C
č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 785 m2 a XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
682 m2, pričom v časti B LV je ako výlučný vlastník evidovaná U. H., rod. L., a to na základe titulu
nadobudnutia: osvedčenie č. N 229/2000, NZ 381/2000-6/2001 a darovacia zmluva č. Y. XXXX/XX zo
dňa 23.11.2012-207/12.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 23.05.2014 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. G. (na č. l. 153 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované parc. KN-
C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 175 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2 a XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 85 m2, ako aj rodinný dom súp. č. 11 postavený na parc. KN-C č. XXXX/

X, pričom v časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci evidovaní odporcovia I. a II., a to na základe
titulu nadobudnutia: kúpna zmluva zo dňa 12.05.2008 podľa č. Y. XXXX/XX-XXX/XX, GP č. 149/2013,
znalecký posudok č. 84/2013, kolaudačné rozhodnutie č. s. 5595/2013-27255/2013-OS-DB; potvrdenie
Obec Divina-43/14.
C.L.,nar.dňaXX.XX.XXXX,včestnomvyhlásenízodňa10.02.2012(nač.l.34spisu)čestnevyhlásil,že

parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, k. ú. G., ktorá je v osobnom vlastníctve odporcov
I. a II. bola vedená ako prístupová cesta od času, keď bol rodinný dom postavený na parcelách KN-C č.
XXXX/X a KN-C č. XXXX/X v k. ú. G. (pôvodná parc. č. XXXX) evidovaný na LV č. XXXX predelený na
dve polovice evidované pod súp. č. XX (parc. č. XXXX/X) a súp. č. XX (parc. č. XXXX/X). Táto prístupová
cesta bola v jeho vlastníctve v podiele 1/2 a vo vlastníctve Y. L., nar. XX.XX.XXXX a jeho právnych

nástupcov taktiež v podiele 1/2. Spomínaná parcela slúžila ako prístupová cesta výhradne pre vlastníkov
rodinného domu súp. č. XX.
E. Ť., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. - Z. Č.. X v čestnom vyhlásení zo dňa 10.02.2012 (na č.
l. 63 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011) vyhlásil, že navrhovateľka ani
jej právny predchodcovia posledných 25 rokov nevyužívali parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G., ktorá je v

osobnom vlastníctve odporcov I. a II. na prejazd motorovým vozidlom k rodinnému domu č. XX v G.
- Z. postavenom na parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G.. Zároveň vyhlásil, že navrhovateľka a jej právni
predchodcovia neudržiavali parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G. schodnú a o predmetnú parcelu sa nestarali.
Podpis bol osvedčený Obcou Divina rovnakého dňa 10.02.2012 pod č. overovacej knihy 177/2012.
F. Z., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. - Z. Č.. X v čestnom vyhlásení zo dňa 10.02.2012 (na č.

l. 55 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011) vyhlásil, že pôvodný prístup peši,
konskými povozmi alebo motorovým vozidlom k rodinnému domu č. XX postavenému na parc. KN-C
č. XXXX/X, k. ú. G. vo vlastníctve navrhovateľky bol cez novovzniknutú parc. KN-C č. XXXX, k. ú. G.
zapísanú na LV č. XXXX, pokiaľ spomínaná parcela nebola ohradená. Na prístup k hospodárskej budove
umiestnenej na parc. KN-C č. XXXX/X zapísanej na na LV č. XXXX využívali parc. KN-C č. XXXX/X, k.

ú. G. zapísanú na LV č. XXXX. Obe parcely boli súčasťou dedičstva po Š. L., rod. R. a boli v minulosti
súčasťou parc. KN-C č. XX, ktorá bola vedená v pkn vl. č. X, k. ú. G.. Zároveň vyhlásil, že navrhovateľka
a jej právni predchodcovia neudržiavali parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G. schodnú a o predmetnú parcelu
sa nestarali. Čestné vyhlásenie s rovnakým obsahom C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. - Z. XX,
Š. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - Z. Č.. XX, H. F., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. -

Z. Č.. XX, (na č. l. 56, 57, 58 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011). Všetky
spomenuté čestné vyhlásenia boli datované dňa 10.02.2012 a podpis uvedených osôb bol na týchto
čestných vyhláseniach osvedčený Obcou Divina rovnakého dňa postupne s č. overovacej knihy: 169,
171, 173 a 175. Rovnaké čestné vyhlásenie urobil s výnimkou uvedenia vety, že navrhovateľka a jej
právni predchodcovia neudržiavali parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G. schodnú a o predmetnú parcelu sa

nestarali, aj dňa 08.02.2012 K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - Z. Č.. XX (na č. l. 59 pripojeného
spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18C/75/2011), pričom jeho podpis na čestnom vyhlásení bol
osvedčený Obcou Divina rovnakého dňa pod č. overovacej knihy 164/2012.Možno konštatovať z podoby podaných čestných vyhlásení K. H., C. L., E. Ť., F. Z., C. L., Š. F. a H.
F., vyplýva, že tieto boli vyhotovené v rovnakej forme a rovnakým písmom, pričom sa je tak možné
domnievať, že boli súčasne vyhotovené a formulované jednou a tou istou osobou, čo do istej miery

vyvoláva isté pochybnosť o ich vierohodnosti.
A.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, v čestnom vyhlásení zo dňa 06.12.2013 (na č. l. 258 spisu) čestne vyhlásil,
že navrhovateľka má a mala k svojmu rodinnému domu č. XX, ktorý je postavený na pozemku - parc.
KN-C č. XXXX/X v k. ú. DA.vina, prístupovú cestu po pozemku parc. KN-C č. XXXX/X, ktorý vlastnia v
súčasnej dobe odporcovia I. a II. V minulosti to bola pkn parcela č. XX, ktorá bola vedená v pkn vložke č.

X k. ú. G.. Od roku 1936 bola k dispozícii uvedená prístupová cesta k rodinnému domu č. XX v Obci G.
- Z. pre navrhovateľku a jej právnych predchodcov, pretože žiadny iný prístup k jej domu nie je možný.
Uvedenú cestu užívali od roku 1936 až do súčasnosti bez problémov aj vzhľadom na to, že v uvedenom
pozemku mali spoluvlastnícky podiel. Od roku 1936 mali vo vlastníctve terajšieho domu odporcu I. jeho
starí rodičia E. L.Á. a E. L.. Po ich smrti zdedil túto nehnuteľnosť jeho otec Y. L. a po ňom on so sestrami.
Celé roky tu pravidelne chodili, a preto vedia o prístupovej ceste k rodinnému domu č. XX v G. - Z. v

prospech navrhovateľky.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie

je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v pôvodnom znení
účinnom od 01.04.1964 doposiaľ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 133 OZ v pôvodnom znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci

možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľaust.§134ods.2OZvpôvodnomzneníúčinnomod01.04.1964do31.03.1983,kzmluveoprevode
nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 47 ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,

ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná
registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.
Podľa ust. § 132a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec
patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa ust. § 135a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite

v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo

k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa ust. § 135a ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.Podľa ust. § 47 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992,
ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná
registráciou.

Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 132 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.

Podľaust.§133ods.2OZvznenízákonač.264/1992Zb.účinnomod01.01.1993,aksanehnuteľnávec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná
registrácia štátnym notárstvom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po

dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 460 OZ v pôvodnom znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ, dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa.

Podľa ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od
01.04.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj
čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983;
tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľaust.§872ods.5Občianskehozákonníkavznenízákonač.509/1991Zb.,akpredodňomúčinnosti
tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku,
ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím
štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo
rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného

roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba

započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.
Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., pokiaľ ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa
vecou samou k zamietnutiu návrhu.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie spoluvlastníckeho práva navrhovateľky
o veľkosti podielu 29/480 k spornému pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. G., evidovanému na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parcela KN-C č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2 (ďalej aj ako „sporný pozemok“ alebo „sporná
nehnuteľnosť“) požadované určenie sa tak dotýka jej právnej sféry. Na druhej strane odporcovia sú
v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. ako výluční bezpodielovíspoluvlastníci sporného pozemku, teda rozhodnutie súdu vo veci sa dotýka tiež ich právneho postavenia
(práva). Súd tak vychádzal z toho, že obe strany sporu sú vecne legitimované (t. j. navrhovateľka aktívne
a odporcovia pasívne).

Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je
objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie
žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne

posudzované)spôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľanaohrozeníjehopráva.Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre
navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu
tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle
uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k
odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

Súd mal za to, že navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže je v stave
právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdila v návrhu, je spoluvlastníkom sporného pozemku v podiele o
veľkosti 29/480. Keďže v súčasnosti sú ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci tohto pozemku v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. vedení odporcovia, nie je možné bez tohto požadovaného určenia
súdu odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľky a dosiahnuť v prípade preukázania jej vlastníckeho

práva zápis jej spoluvlastníctva v žalovanom podiele k spornému pozemku na LV č. XXXX, k. ú. G.,
keďže údaje katastra doposiaľ zapísané na LV č. XXXX svedčia v prospech vlastníctva odporcov, a to
pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).
Súd sa tak meritórne v ďalšom zaoberal posúdením veci samej, t. j. posúdením otázky tvrdeného
vlastníckeho práva navrhovateľky k spornému pozemku v žalovanom podiele o veľkosti 29/480.

Naúvodsamotnéhoposúdeniavecisasúdzaoberalotázkou,čivkonaníbolnavrhovateľkoupreukázaný
opak údajov o vlastníckom práve odporcov I. a II. zapísaných na LV č. XXXX. Odporcovia I. a II. podľa
zápisu na LV č. XXXX mali nadobudnúť sporný pozemok dňom rozhodnutia Správy katastra Žilina č. Y.
XXXX/XX o vklade ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12.02.2008, t. j. dňom 12.05.2008 podľa cit. ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb.

Navrhovateľka robila sporným už výlučné spoluvlastnícke právo právnych predchodcov odporcov I. a
II., a to C. L., nar. XX.XX.XXXX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX. Súd považoval túto námietku navrhovateľky
čo do jej podstaty za dôvodnú.
Z osvedčenia o vydržaní - obsahu notárskej zápisnice JUDr. Juraja Ehna N 268/2002, Nz 265/2002 zo
dňa 11.10.2002 vyplýva, že C. L. svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti mal

nadobudnúť vydržaním, keďže neformálnou darovacou zmluvou uzavretou v roku 1965 medzi ním ako
obdarovaným a jeho rodičmi Š. L. a Y. L., rod. E. ako darcami došlo k darovaniu tohto podielu a že Y. L.
svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti mal tiež nadobudnúť vydržaním, keďže
neformálnou darovacou zmluvou uzavretou tiež v roku 1965 medzi ním ako obdarovaným a jeho rodičmi
E. L. a E. L., rod. L., ako darcami došlo k darovaniu tohto podielu, pričom obaja tak od roku 1965 spornú

nehnuteľnosť v uvedených podieloch dobromyseľne, nepretržite a nerušene ako svoje vlastníctvo až do
dňa spísania zápisnice užívali, pričom ich vlastníctvo nikto nepopieral.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania patria: a)

nadobúdateľ je oprávneným (dobromyseľným) držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej
doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie
je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú
vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ

prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Zo znenia zákona (či už cit. ustanovení OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. alebo cit. ustanovení OZ
v znení zákona č. 509/1991 Zb.) je tak treba vyvodiť, že ako podmienka vydržania nepostačuje len
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol
v dobrej viere ("so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá publikovaná judikatúra

tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec
alebo právo náleží (cit ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
resp. pred tým cit. ust. § 132a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do
31.12.1991), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľasa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu
dôvodu ("titulu"), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne
neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré

vyžadujú kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.).
Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis.
zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001)

Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby (jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR
vo svojej súčasnej rozhodovacej praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená,
že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný,
treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka,
a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu

dobudôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.Odobromyseľnostimožnohovoriťtam,kdedržiteľdrží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov

a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v

prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011
alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 MCdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011); „...neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná
- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou

právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť...Navyše, podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase navrhovateľkinej
tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné

a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností navrhovateľkou o
ospravedlniteľný právny omyl.“ (pozri rozsudok NS SR v spojených veciach spis. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3
M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011); „ Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy
o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval,
nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne

mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnejvecibolavObčianskomzákonníkujasneajednoznačnevymedzenávustanovení§134ods.
2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak
nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo

283/2009 zo dňa 27.10.2010); „Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti
postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o
takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 49/2010

zo dňa 29.03.2011); „Otázku, či držiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba v každom
prípade riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vždy potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, (ne)mal alebo (ne)mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé

vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 3 Cdo 97/2009 zo
dňa 30.03.2011). Zásadne rovnaký právny názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR, ktorej
právne závery sú vzhľadom k v rozhodnom období z hľadiska prejednávanej veci totožnej právnej úpravy
platnej na území SR, ako aj ČR použiteľné pre rozhodnutie v prejednávanej veci: „Ospravedlniteľnýmomylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právne omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia
právnychdôsledkovprávnychskutočností.PlatnýObčianskyzákonníknedeklarujezásadu,ženeznalosť

zákona neospravedlňuje, ani neustanovuje pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto zásady, pokiaľ ide
o ospravedlniteľný omyl. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, naďalej platí, môžu sa
výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „so zreteľom na všetky okolnosti“ dobromyseľný aj v
prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného
znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho

zákonníka platného v čase, keď sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je. Pokiaľ sa teda
ujal niekto v roku 1974 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka registrácia
zmluvy bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Ak teda súdy v danej veci vyšli
z toho, že žalovaný sa na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym

notárstvom, stal oprávneným držiteľom veci (vlastníckeho práva), a že vlastníctvo následne vydržal,
spočívajú ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a je tak daný dovolací dôvod, uvedený
vust.§241ods.3písm.d)O.s.p.“(pozrirozsudokNSČR,spis.zn.22Cdo490/2001zodňa10.10.2002);
„ Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti na základe ústnej
zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v

prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Držba nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť
k vydržaniu.“ (pozri rozsudok NS ČR spis. zn. 22 Cdo 721/2002 zo dňa 27.05.2002, obdobne rozsudok
NS ČR spis. zn. 2 Cdon 568/1996 zo dňa 10.02.1999).
Uvedené právne závery možno vztiahnuť tak na úpravu vydržania nehnuteľností účinnú od 01.04.1983

do 31.12.1991, ako aj na úpravu účinnú od 01.01.1992.
Z dôvodu obrany odporcov v spore, ako aj z dôvodu zápisu ich vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. G., v zmysle ktorého mali ich právni predchodcovia nadobudnúť
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním na základe oprávnenej nepretržitej držby od
roku 1965, súd považuje ďalej za potrebné venovať určitý priestor právnej úprave vydržania platnej na

území Slovenskej republiky od 01.01.1964, kedy malo dôjsť k tvrdenému vydržaniu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami odporcov. Účinnosťou OZ zákona č. 40/1964 Zb. došlo
k tomu, že problematiku držby a vydržania zákon neupravoval, a to až do účinnosti novely vykonanej
zákonom č. 131/1982 Zb., t. j. do 01.04.1983, teda v tomto období nebolo možné nadobudnúť vlastnícke
právo vydržaním. Uvedená novela v cit. ust. § 132a a § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie

s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas
sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3 OZ). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené
osobitne, pričom vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan (fyzická osoba)
nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Od účinnosti novely OZ vykonanej

zákonom č. 509/1991 Zb. platí súčasný platný právny stav. Novela č. 509/1991 Zb. priniesla zásadný
výkladovýproblémvovzťahukmožnostizapočítaťdodobypotrebnejkvydržaniupozemkupodľacit.ust.
§ 134 ods. 1 OZ aj dobu, počas ktorej bola vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992 hlavne vtedy, keď už
došlo k vydržaniu pozemku pre štát. Z hľadiska logiky tento problém nastal v prípade, že pokiaľ občanovi
(fyzickej osobe) vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, ak bol oprávneným

držiteľom, ktorý vec držal v dobrej viere, že je vlastníkom, nemal dôvod toto právo a následne ani
právo podľa cit. ust. § 872 ods. 5 OZ realizovať. Uvedený výkladový problém však už bol početnou
judikatúroutakNajvyššiehosúduČR,akoajNajvyššiehosúduSRpreklenutý,pričomjemožnépoukázať
na konkrétnu právnu vetu rozsudku publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
ČR pod č. R 50/2000, v zmysle ktorej: „Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba

pre účely vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal pred 01.01.1992, a to aj v prípade, že išlo
o vec v štátnom vlastníctve.“. (obdobne rieši túto problematiku aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22 Cdo 2570/98 zo dňa 26.04.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1193/98 zo
dňa 07.01.1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001)
Súd tak pri posúdení otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti právnymi

predchodcami odporcov - C. L. a Y. L. vychádzal zo skutkových okolností, tvrdených týmito vo vyhlásení
obsiahnutom v osvedčení o vydržaní vykonanom notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Jurajom Ehnom,
notárom dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002, pričom dospel k záveru, že C. L. C. ani Y. L.
vlastnícke právo na základe týchto tvrdených skutkových okolností nikdy nadobudnúť nemohli. C. L. aani Y. L. a súčasne ani odporcovia nikdy netvrdili a ani nepreukázali, že by dotknuté darovacie zmluvy
z roku 1965 boli uzavreté písomne (v súlade s cit. ust. § 46 ods. 1 OZ) a že by boli registrované
štátnym notárstvom a teda s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu (cit. ust. § 134 ods. 2 OZ v

znení účinnom do 31.03.1983). Na základe tvrdených darovacích zmlúv tak k nadobudnutiu vlastníctva
k spornému pozemku právnymi predchodcami odporcov na zmluvnom základe nikdy nedošlo. Ak právni
predchodcovia odporcov tvrdili, že uzavretím tvrdených darovacích zmlúv však vstúpili do oprávnenej
(dobromyseľnej) držby, ktorá pretrvávala až do jej osvedčenia dotknutou notárskou zápisnicou, súd
musel konštatovať vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru, od ktorej nemal racionálny dôvod sa

odkloniť, že právni predchodcovia odporcov C. L. a Y. L. nenadobudli spoluvlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti ani tvrdeným vydržaním, na základe ktorého boli nepochybne, po spísaní dotknutej
notárskejzápisnice,zapísanídokatastranehnuteľnostiakopodielovíspoluvlastnícispornéhopozemkuv
podieloch dávajúcich celok. C. L. a ani Y. L. totiž nemohli byť nikdy v dobrej viere, že im sporný pozemok
v podieloch dávajúcich celok patrí, a to nedostatku existencie titulu pre ich dobromyseľnú držbu (u C.
L. uvedené zvýrazňuje skutočnosť, že v dedičskom konaní po svojom otcovi Š. L., ženatému s Y., rod.

E., mal na základe už vyššie zmieneného rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č. k. 2D/119/89-26
zo dňa 27.02.1989 nadobudnúť dedením len podiel po svojom otcovi zapísaný v pkn vl. č. X pod B35 o
veľkosti30/480,tedaanitátoskutočnosťnenasvedčujeuC.L.nadobudnutiuspoluvlastníckehopodieluo
veľkosti1/2naspornompozemkunazákladedobromyseľnejdržby).Jetakzrejmé,žeobajanenadobudli
s určitosťou vlastníctvo k podielu A. L. (právneho predchodcu odporkyne) k spornej nehnuteľnosti

zapísaného pod B25 a B27a pkn vl. č. X. Ak teda C. L. a Y. L. neboli nikdy oprávnenými držiteľmi
uvedených podielov v pkn vl. č. X B.apísaných na meno A. L., nebolo možné, aby nadobudla vydržaním
vlastníctvo k týmto podielom na spornej nehnuteľnosti ani manželka C. L. H. L., rod. L. (keďže táto
mohla svoje vlastníctvo k podielu o veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti odvodzovať logicky len od Y. L.),
ktorá spolu a C. L. uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali odporcovia nadobudnúť svoje výlučné

bezpodielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, a to vzhľadom na to, že od spísania dotknutej
notárskej zápisnice dňa 11.10.2002 neuplynula do dňa 12.02.2008 (deň uzavretia kúpnej zmluvy s
odporcami) 10-ročná vydržacia doba podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.
Keďže, ako už bolo konštatované, sa bezprostrední právni predchodcovia odporcov nestali vlastníkmi
podielov A. L., nemohli tieto na zmluvnom základe (zmluvou zo dňa 12.02.2008) nadobudnúť ani

odporcovia, a to zohľadniac rímsko-právnu zásadu, ktorú je ovládané súkromné záväzkové právo na
Slovensku: „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť
viac práv než on sám má). Týmto bola právna domnienka podľa cit. ust. 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z.vyvrátená,apretosúdohľadomvlastníctvakspornejnehnuteľnostivpodielezodpovedajúcompodielu
A. L. ešte zapísaného v pozemkovej knihe, nemohol v prejednávanej veci vychádzať zo záväznosti

údajov katastra nehnuteľností.
Súčasne súd musel konštatovať, že odporcovia nepreukázali, že by nadobudli vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti, v podiele zodpovedajúcom podielu A. L. ešte zapísaného v pozemkovej knihe, ani
vydržaním vlastníckeho práva podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., keďže
nepreukázali, že ku dňu 24.10.2012, resp. 25.10.2012 (deň doručenia návrhu na začatie konania

odporcom - podľa doručeniek na č. l. 28 spisu), kedy už nepochybne nemohli ďalej vo svojej prípadnej
oprávnenejdržbepokračovať)uplynulaunichcelá10-ročnúvydržaciadoba(ajsprípadnýmzapočítaním
oprávnenej držby H. L., rod. L., manželky C. L.).
Súd v ďalšom konštatuje, že navrhovateľka preukázala, že už vyššie zmieneným rozhodnutím Štátneho
notárstva v Žiline č. k. D 1135/91-28 zo dňa 10.02.1992 nadobudla dedením po Š. L. spoluvlastnícky

podiel k spornej nehnuteľnosti o veľkosti 7/480. Pokiaľ navrhovateľka zrejme ohľadom veľkosti svojho
spoluvlastníckeho podielu vychádzala z veľkosti 29/480 z poznámky pre zápis pre SG Žilina uvedenej na
dotknutom rozhodnutí Štátneho notárstva v Žiline, je možné konštatovať, že táto poznámka nespôsobuje
žiadne účinky, keďže z hľadiska právnych účinkov tieto spôsobuje len výrok rozhodnutia [podľa ust.
§ 17 ods. 2 a § 25 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom

(notársky poriadok) účinného od 01.04.1964 do 31.12.1992 v spojení s ust. § 159 ods. 2 O.s.p.]. Súd
považuje za potrebné dať účastníkom do pozornosti, že v zmysle cit. ust. § 460 OZ sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva
v SR sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje
tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí

byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní
musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený).
Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu
dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje,aby o majetku poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe rozhodnutia o
dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny
stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní, tu nie je istota,

s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, teda kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude
dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká
v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných
vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve
sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych

úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní
voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na
týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje
tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 91, ods. 1 O.s.p., pretože ide o
také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Pri

rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky rozsudku vzťahujú aj
na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak poručiteľ zanechal
viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec, ktorá je predmetom
občianskeho súdneho konania vedeného s inou osobu, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, majú až do
prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom dedičskom konaní,

všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa už uvedeného
zákonného ust. § 91 ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod č. R 42/1974) Navrhovateľka tak preukázala nadobudnutie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti ňou
tvrdeným spôsobom, t. j. dedením po jej právnej predchodkyni Š. L. (§ 153 ods. 2 O.s.p.) len v podiele
7/480. Súd sa tak s poukazom na uvedené zaoberal ďalej už len častou návrhu, ktorou navrhovateľka

žiadala určiť svoje spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v rozsahu podielu 7/480 a v ostatnej
časti (v rozsahu 22/480) návrh navrhovateľky už bez ďalšieho zamietol.
Súd sa tak v ďalšom zaoberal obranou odporcov v spore spočívajúcou v argumentácii, že už ani
právni predchodcovia navrhovateľky (A. L. a následne jeho manželka Š. L., rod. R.) v čase svojej
smrti nevlastnili na spornej parcele žiaden podiel, a to vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli zásadne

uvedené v osvedčení o vydržaní - notárskej zápisnici spísanej JUDr. Jurajom Ehnom dňa 11.10.2002 č.
N 268/2002, Nz 265/2002, konkrétne, že na základe neformálnych zámenných zmlúv z roku 1922, mimo
pozemkovej knihy, uzavretých medzi pôvodnými pkn vlastníkmi zapísanými v pkn vl. č. X pod B1 až B6
došlo k nadobudnutiu výlučného vlastníctva k častiam pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č. X, k. ú. Z.,
ktorým častiam zodpovedajú medzi inými pozemkami (geometrickým plánom č. 1-187/2000 vytvorené

parc. KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X) aj sporný pozemok parc. KN-C č. XXXX/
X, starými rodičmi C. L. a Y. L.: Š. L. a C. L., rod. F., ktorí tieto časti pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č.
X, k. ú. Z. následne formálnymi darovacími a zámennými zmluvami uzavretými v roku 1940 previedli na
rodičov C. L.: Š. L. H.. a Y. L., rod. E. a na rodičov Y. L.: E.Á. L. a E. L., rod. L., ktorí tieto neformálnymi
darovacími zmluvami uzavretými v roku 1965 darovali C. L. a Y. L..

Vprvomradesataksúdzaoberalčasťouargumentácienavrhovateľovsúvisiacejstvrdenýmiskutkovými
okolnosťami, na základe ktorých malo dôjsť k nadobudnutiu časti pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č.
X, k. ú. G. zodpovedajúcej spornej parcele KN-C č. XXXX/X Š. L. R.. a jeho manželkou C. L., rod. F..
Podľa pôvodnej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky do 31.12.1950 (do tohto dňa, t.
j. predo dňom účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného občianskeho zákonníka platilo uhorské

obyčajové právo), ktorá sa týkala pozemkových kníh, platila zásada, že vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej do pozemkovej knihy bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako vlastník tejto veci zapísaný. Zápis
v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter. Zápis do pozemkovej
knihy mal konštitutívny charakter, teda k prevodu vlastníckeho práva došlo až zápisom tohto prevodu.
Výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na základe vydržania a

dedenia. V ďalšom pokiaľ sa týka podielového spoluvlastníctva, súd poukazuje na rozhodnutie pod č.
911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky, v zmysle
ktorého treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy
na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto
nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto

nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá
aj mlčky (konkludentným konaním). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva okolnosť, že niektoré časti
nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo
výlučnej držbe.S poukazom na vyššie uvedenú povahu zápisov v pozemkovej knihe je možné vychádzať zo zápisu v
pkn vl. č. 8 pod B25 a B27a, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľky (jej starý otec) A. L. bol
vlastníkom spornej pkn parc. č. XX, k. ú. Z. (G.) v spoluvlastníckom podiele 68/480, a to ku dňu zápisov

v pozemkovej knihe 25.02.1927 (pod B25), resp. 26.06.1932 (pod B27a).
Ak teda ide o odporcami tvrdenú reálnu deľbu pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č. X, k. ú. Z., a to
týkajúcu sa jej časti zodpovedajúcej spornej parcely KN-C č. XXXX/X, k. ú. G., k tejto táto malo dôjsť v
zmysle vyjadrenia ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08.04.2014, medzi vlastníkmi pkn parcely
č. XX, v 20-tych rokoch minulého storočia s tým, že táto reálna deľba bola vykonaná Š. L., ktorý bol

zapísaný ako spoluvlastník v pkn vl. č. X pod B17 a s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi.
Táto reálna deľba mala byť vykonaná z toho dôvodu, že Š. L. spolu so svojou manželkou C., rod. F.
si na týchto nehnuteľnostiach v rokoch 1925 až 1928 postavili svoj rodinný dom. Od tohto času časť
pkn parc. č. XX zodpovedajúcu spornej parcele KN-C č. XXXX/X pokojne a nerušene užívali ako svoju
vlastnú a na základe uvedenej deľby medzi spoluvlastníkmi sa stali jej výlučnými vlastníkmi. V ďalšom
odporcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu upresnili, že pokiaľ sa týka ostatných podielových

spoluvlastníkov zapísaných v časti B pkn vl. č. X, medzi ktorými malo dôjsť k reálnej deľbe, išlo o C. L.
zapísaného pod B16, o H. L. zapísaného pod B2 a B15, o E. L. zapísaného vo vložke pod B3 a B13, o
E. L. zapísaného pod B10 a B12, o C. L. zapísanú pod B9 a o E. L. zapísaného pod B5. Spoluvlastníci
Š. L. a jeho manželka C., rod. F. si chceli postaviť rodinný dom na časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej
spornej parcele, pričom tento aj v rokoch 1925 až 1928 postavili.

Súd vychádzajúc z uvedených skutkových tvrdení odporcov a súčasne z tvrdení C. L. a Y. L. uvedených v
osvedčeníovydržaní-notárskejzápisnicispísanejJUDr.JurajomEhnomdňa11.10.2002č.N268/2002,
Nz 265/2002, konštatuje, že týmto skutkovým tvrdeniam nenasvedčujú jednotlivé zápisy v časti B pkn
vl. č. XX. V 20-tych rokoch minulého storočia totiž zápisy v časti B dotknutej pkn vl. č. X nesvedčali
vlastníctvu v prospech vlastníkov zapísaných pôvodne:

1. pod B3 a B13 E. L., keďže jeho podiel celkovo o veľkosti 7/40 v 20-tych rokoch minulého storočia bol
vo vlastníctve podľa zápisu pod B20 C. L. v 1/2, t. j. v prospech tejto bol zapísaný podiel o veľkosti 7/80, a
to na základe zápisu čd. 1520/1911 zo dňa 25.02.1911 a podľa zápisu pod B21 E. L. v 1/2, t. j. v prospech
tohto bol zapísaný podiel o veľkosti 7/80, a to na základe zápisu čd. XXXX/XXXX zo dňa 07.08.1917;
2. pod B5 E. L., keďže jeho podiel celkovo o veľkosti 1/20 v 20-tych rokoch minulého storočia bol vo

vlastníctve podľa zápisu pod B24 C. F., t. j. v prospech tohto bol zapísaný podiel o veľkosti 1/20, a to na
základe zápisu čd. XXXX/XXXX zo dňa 05.04.1921, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.1920,
poťažmo zo dňa 05.11.1920;
3. pod B9 C. F., rod. L., keďže jej podiel celkovo o veľkosti 1/12 v 20-tych rokoch minulého storočia bol
vo vlastníctve podľa zápisu pod B19 H. L., rod. H., t. j. v prospech tejto bol zapísaný podiel o veľkosti

1/12, a to na základe zápisu čd. XXX/XXXX zo dňa 22.01.1907 a neskôr 1/2 podielu H. L., rod. H., t. j.
podiel o veľkosti 1/24 bol podľa zápisu pod B25 na základe čd. XXXX/XXXX zo dňa 25.02.1927 bol vo
vlastníctve práve právneho predchodcu odporkyne A. L..
Navyše vlastník zapísaný pod B16 C. L. previedol 1/2 svojho podielu, t. j. podiel o veľkosti 1/16 podľa
zápisu pod B22 a B23 na C. F. a jeho Manželku H., rod. L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.1919.

Súčasne súd poukazuje na to, že v osvedčení o vydržaní - notárskej zápisnici spísanej JUDr. Jurajom
Ehnom dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002 C. L. a Y. L. vyhlásili, že k neformálnym zámenám
častí pkn parc. č. XX malo dôjsť medzi vlastníkmi zapísanými pod B1 až B6, pričom v roku 1922, kedy
malo podľa ich vyhlásenia k uvedenej zámene dôjsť, už neboli v časti B pkn vl. č. X zapísaný vlastníci
pôvodne zapísaní pod B1 Š. L. (jeho podiel bol totiž zapísaný následne pod B8 na H. L. podľa čd. XXXX/

XXXX zo dňa 22.05.1885), B3 E. L., B4 S. L. (jeho podiel bol totiž zapísaný následne pod B15 na H. L.
podľa čd. XXXX/XXXX zo dňa 01.10.1899) a B5 E. L..
Je tiež možné konštatovať, súc si je súd vedomý, že k odporcami tvrdenej deľbe pkn parc. č. XX malo
dôjsť mimo pozemkovej knihy, že akejkoľvek deľbe pkn parc. č. XX nenasvedčuje ani jeden zo zápisov
v časti B pkn vl. č. X.

Pravdivosť skutkových tvrdení odporcov vychádzajúcich z obsahu vyhlásení C. L. a Y. L. v osvedčení
o vydržaní - notárskej zápisnici spísanej JUDr. Jurajom Ehnom dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz
265/2002 o tom, že ich rodičia mali nadobudnúť časť parc. pkn č. XX zodpovedajúcu spornej parcele
KN-C č. XXXX/X, a to rodičia C. L. Š. L. H.. s manželkou Y., rod. E. v podiele 1/2 a rodičia Y. L. E. L. s
manželkou E., rod. L. v podiele 1/2, a to formálnou darovacou zmluvou od Š. L. s manželkou C., rod. F.,

vyvracia odporcami samými produkovaný listinný dôkaz, a to kúpno-predajná zmluva zo dňa 06.02.1947
(čd. XXXX/XX) uzavretá medzi Š. L. a jeho manželkou C., rod. F. ako predávajúcimi a Š. L. mladším ako
kupujúcim, ktorou došlo medzi iným k predaju polovice podielu predávajúceho Š. L. na nehnuteľnostiach
zapísaných v pkn vložke č. X pod B 17, ako aj k predaju polovice podielov predávajúceho Š. L. nanehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. X, XX, XXX, XXX a polovice podielov predávajúcej C. L., rod.
F. na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. XX, XXX a XXX za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu
11.500,- Ks. Z uvedenej zmluvy, ako aj zo zápisov v časti B pkn vl. č. X je teda nepochybne zrejmé, že

C. L., rod. F. nebola vlastníčkou či už reálne vydelenej časti pkn parc. č. 19 (výlučnou spolu s manželom
Š.), alebo či už podielu na celej pkn parc. č. XX. Súčasne predmetná kúpno-predajná zmluva zo dňa
06.02.1947 vyvracia tvrdenia darovaní podielu Š. L. R.. synovi Š. L. H.. a jeho manželke Y., rod. E., a to
jednak preto, že v danom prípade išlo o odplatný predaj (dojednaná kúpna cena 11.500,- Ks) a súčasne
preto, že Y. L., rod. E., nebola účastníčkou tejto zmluvy.

Taktiež súd poukazuje na to, že aj keď okrem vyhlásenia C. L. a Y. L. v osvedčení o vydržaní - notárskej
zápisnici spísanej JUDr. Jurajom Ehnom dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002, čestného
prehlásenia H. F., H. F., E. V., Y. L., C. L., E. S., E. H. a U. H. datovaného dňa 10.05.2002, nasvedčuje
možnosti určitého užívania pkn parc. č. XX v rozdelenom stave aj vyhlásenie K. L., nar. XX.XX.XXXX a
navrhovateľky v notárskej zápisnici spísanej dňa 07.02.1994 JUDr. Alenou Majerčiakovou č. N 200/93,
Nz 22/94, ako aj vyhlásenie H. L., nar. XX.XX.XXXX a U. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX v notárskej

zápisnici spísanej dňa 18.10.2000 JUDr. Ľudmilou Chodelkovou č. N 229/2000, Nz 381/2000, nemožno
zo samotnej možnosti takéhoto rozdeleného užívania pkn parc. č. XX vyvodiť, že prípadná deľba
(v zmysle nadobudnutia výlučného vlastníctva konkrétnych spoluvlastníkov ku konkrétnym častiam
pozemku v ich dovtedajšom spoluvlastníctve) sa dotýkala aj spornej časti tejto pkn parc. č. XX
zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X. Všetky osoby, ktoré podali svoje vyhlásenie totiž v čase,

kedy malo dôjsť k dohode o tvrdenej deľbe neboli ešte žijúce, teda informáciami o tejto mohli disponovať
len na základe počutia. Súčasne súd prihliadal aj na to, že dôkazy, ktoré produkovali obe sporové strany
a týkali sa užívania časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X, si vzájomne
odporovali. Na jednej strane (odporcov) sú to vyhlásenia už vyššie spomenutých osôb, ktoré tieto osoby
produkovali v súvislosti s vydaním dotknutých osvedčení o vydržaní - notárskej zápisnici spísanej JUDr.

Jurajom Ehnom dňa 11.10.2002 č. N 268/2002, Nz 265/2002 a súčasne výpovede svedkyne H. F. v
prejednávanej veci, podľa ktorých malo dôjsť k nadobudnutiu časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej
spornej parc. KN-C č. XXXX/X Š. L. a jeho manželkou C., rod. F. do ich výlučného vlastníctva, ako aj
čestných vyhlásení K. H., C. L., E. Ť., F. Z., C. L., Š. F. a H. F., podľa ktorých navrhovateľka a jej právny
predchodcovia časť pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X neužívali na prechod

k ich rodinnému domu a nepodieľali sa na údržbe a starostlivosti o túto časť pkn parc. č. XX a na druhej
strane (navrhovateľky) sú to výpoveď navrhovateľky ako účastníka konania a výpoveď svedkýň U.Í. H.
a H. L., ako aj čestné vyhlásenie A.. E. L., ktoré nasvedčujú opaku.
Ak ide o výpoveď navrhovateľky ako účastníka konania na pojednávaní dňa 22.11.2013, z tejto
vyplynulo, že pokiaľ podpísala čestné prehlásenie zo dňa 15.05.2002 k vyhláseniu C. L. a Y. L. o

vydržaní, urobila tak po prísľube C. L., že jej ostane zachované právo prístupu k jej domu č. XX cez
spornú parcelu KN-C č. XXXX/X. K deľbe pkn parc. č. XX sa však vo výpovedi nevedela vyjadriť.
V ďalšom navrhovateľka vypovedala o prístupe k svojmu domu cez spornú parc. KN-C č. XXXX/
X. S ohľadom na dátum narodenia navrhovateľky - XX.XX.XXXX - tak súd pokiaľ ide o jej čestné
prehlásenie zo dňa 15.05.2002 považuje za potrebné uviesť, že nie je možné, aby navrhovateľka

mohla z osobnej skúsenosti na základe vlastnými zmyslami vnímanej skutočnosti, čestne prehlasovať
o akýchkoľvek skutkových okolnostiach, ktoré sa mali udiať pred rokom 1950. Súd sa tak nestotožnil s
argumentáciou odporcov zásadne spočívajúcou v tom, že ak sama navrhovateľka v čestnom prehlásení
zo dňa 15.05.2002 potvrdila tvrdenia C. L. a Y. L. o deľbe pkn parc. č. XX týkajúcej sa časti tejto parcely,
ktorej zodpovedá sporná parc. KN-C č. XXXX/X, už len to samé o sebe môže nasvedčovať k tomu,

že k odporcami tvrdenej deľbe došlo. Napokon notárska zápisnica podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992
Zb. slúži len ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust.
§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z., ale nie ako právny dôvod nadobudnutia vlastníctva podľa ust.
§ 132 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. Z tohto dôvodu potom ani nemožno
notársku zápisnicu podľa ust. 63 zákona č. 323/1992 Zb. považovať za titul, na ktorom základe by mohol

niekto založiť oprávnenú držbu ako jednu zo zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.
Pokiaľ sa týka jednotlivých výpovedí svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 08.04.2014, možno
konštatovať,žesúdnemoholprihliadaťnaobsahvýpovedesvedkaŠ.F.,atovzhľadomkjehovyjadreniu,
že nepochádza z G., pričom do tejto prišiel až v roku 1969. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa týka odporcami

tvrdených skutkových okolností, tieto nemohol potvrdiť svojou výpoveďou, ktorá by bola založená na
jeho osobnom vnímaní. Všetko, čo uviedol pokiaľ sa týka obdobia do roku 1965 (odkedy mali C. L. a Y. L.
začať podľa tvrdení odporcov s oprávnenou držbou odvodzujúcou túto z neformálnych darovacích zmlúv
uzavretých s ich rodičmi ako darcami), tak mohol uviesť len ako sprostredkovanú informáciu. Čo sa týkavýpovede svedkyne H. F., táto sa, pokiaľ ide o reálnu deľbu tvrdenú odporcami, k tejto vyjadrovala len
veľmi všeobecne, váhavo, nekonzistentne, že bola spravená deľba pozemkov ešte pradedami buď E.
alebo D. L.. Na inom mieste svojej výpovede uviedla, že títo to rozdelili. Ozrejmiť to bližšie nevie, len

vie uviesť, že navrhovateľka na spornom pozemku prístupovú cestu nemá a ani nemala, chodila, ako
aj jej právni predchodcovia cez pozemok p. H., pričom keď došlo k povodniam a strhlo most, o svoj
prístup prišla. Súčasne ohľadom svedkyne H. F., možno tiež konštatovať, že z dátumu jej narodenia
29.08.1950, ako aj z obsahu jej samotnej výpovede vyplýva, že o okolnostiach, ku ktorým došlo pred
rokom 1951 (nadobudnutie účinnosti zákona č. 141/1950 Zb.) a do ktorého času mala spadať odporcami

tvrdená deľba spornej pkn parc. č. 19, mohla vypovedať a vypovedala len na základe sprostredkovaných
informácii z rozprávania rodičov a starých rodičov. V ďalšom pokiaľ ide o výpovede svedkýň H. L. a
U. H., tieto vo svojej výpovedi odporcami tvrdenú deľbu spornej parcely nepotvrdili: Svedkyňa H. L. vo
svojej výpovedi uviedla, že na spornej časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej parc. KN-C č. XXXX/X boli
štyria gazdovia, a to Š. L., E. L., jej svokra Š.Á. L. a U. H., pričom táto sporná parcela tvorila prístupovú
cestu k domu č. XX, v ktorom žila a v ktorom žila aj jej svokra Š. L.. Inak uviedla, že o vlastníckych

vzťahoch k spornej parcele č. XXXX/X vypovedať nevie. Svedkyňa U. H. vo svojej výpovedi uviedla, že
čestné prehlásenie zo dňa 15.05.2002, ktoré bolo dané k vyhláseniu C. L. a Y. L. o vydržaní, nedávala.
Prišiel len za ňou C. L., že potrebuje dom previesť na seba a taktiež pozemok pod domom. Zdôraznil, že
prístupová cesta k domu č. XX (domu navrhovateľky) cez parc. KN-C č. XXXX/X, ktorú takto vnímala od
útleho veku, zostane zachovaná. Na základe toho podpísala pred notárom uvedenú listinu, na ktorej sa

nachádza jej podpis, pričom čestné prehlásenie nečítala. Vychádzala len z toho, čo jej povedal C. L., že
chcel od nej podpísať len pozemok pod domom. O okolnostiach, ktoré sa udávajú v čestnom prehlásení,
ňou podpísanom, vedomosť nemá, keďže sa narodila až v roku 1949, pričom k zmluvám uvedeným v
čestnom prehlásení malo dôjsť pred jej narodením.
V kontexte uvedeného dokazovania súd poznamenáva, že v zmysle vyššie uvedeného výkladu

deľby pozemkového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi mimo pozemkovej knihy v čase platnosti
Uhorského práva na území Slovenskej republiky pri takejto deľbe pozemkového
spoluvlastníctva mohlo dôjsť k deľbe len určitých častí konkrétneho pozemku - pkn parcely a iné časti
tohto pozemku - pkn parcely mohli aj naďalej ostať v podielovom spoluvlastníctve. Ak teda aj vyhlásenia
K. L., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľky v notárskej zápisnici spísanej dňa 07.02.1994 JUDr. Alenou

Majerčiakovou č. N 200/93, Nz 22/94, ako aj vyhlásenia H. L., nar. XX.XX.XXXX a U. H., rod. L., nar.
XX.XX.XXXXvnotárskejzápisnicispísanejdňa18.10.2000JUDr.ĽudmilouChodelkovouč.N229/2000,
Nz 381/2000 obsahovali určité skutočnosti ohľadom deľby pkn parc. č. XX, netýkali sa deľby časti tejto
pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X. Súd v ďalšom poukazuje na to, že
oproti prejednávanému prípadu odporcami tvrdenej deľby, ku ktorej malo dôjsť v roku 1922, resp. v 20-

tych rokoch minulého storočia, k deľbe tvrdenej K. L. a navrhovateľkou v notárskej zápisnici spísanej
dňa 07.02.1994 JUDr. Alenou Majerčiakovou č. N 200/93, Nz 22/94 malo dôjsť v roku 1935 a k deľbe
tvrdenej v notárskej zápisnici spísanej dňa 18.10.2000 JUDr. Ľudmilou Chodelkovou č. N 229/2000,
Nz 381/2000 malo dôjsť v roku 1949. Ak by teda súd vychádzal z vyššie spomenutých vyhlásení
uvedených vo všetkých troch notárskych zápisniciach zo dňa 07.02.1994, zo dňa 18.10.2000 a napokon

zo dňa 11.10.2002 ako z pravdivých, muselo by dôjsť k viacerým deľbám jednotlivých individuálne
určených častí pkn parc. č. XX, čo však opätovne nepreukazuje, že došlo aj deľbe časti pkn parc. č. XX
zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X.
Súčasne súd poukazuje aj na nekonzistentné vyjadrenia odporcov produkované ich právnym zástupcom
o časovom období, kedy malo k deľbe časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/

X dôjsť, pričom na pojednávaní dňa 22.11.2013 sa vyjadril, že tomu tak bolo v 30-tych rokoch minulého
storočia a na pojednávaní dňa 08.04.2014, že tomu tak bolo v 20-tych rokoch minulého storočia; ktoré
tiež spochybnili vierohodnosť dotknutých skutkových tvrdení odporcov.
Pokiaľ ide o vyhlásenia K. H., C. L., E. Ť., F. Z., C. L., Š. F. a H. F., obsah týchto sa týkal len užívania
tejto časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X, nie okolností súvisiacich s jej

vlastníctvom, pričom z týchto len F. Z., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX mohli s pohľadu ich
veku reálne vnímať pred rokom 1951 (t. j. pred zánikom platnosti uhorského práva na území Slovenskej
republiky) stav v užívaní pkn parc. č. 19. Ostatní mohli vychádzať len zo svojich poznatkov po roku 1951,
kedy už rozdelenie spoluvlastníctva deľbou mimozmluvným spôsobom bez písomnej dohody medzi
všetkými podielovými spoluvlastníkmi, alebo rozhodnutia súdu, možné nebolo (ust. § 138 v spojení

s ust. § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.) Z rovnakého dôvodu, keďže ďalší navrhovaní svedkovia
navrhovateľkou: H. L. a odporcami: E. H., H. H., K. L., H. H., E. V. a J. L., vzhľadom na svoj vek tiež mohli
prisvojejvýpovedivychádzaťlenzosvojichosobnýchpoznatkov,ktorézhľadiskačasovéhonepochybnenesiahajú do rozhodného obdobia, t. j. 20-tych rokov minulého storočia, súd rozhodol podľa ust. § 120
ods. 1 veta druhá O.s.p. o nevykonaní dokazovania ich výsluchom.
Ak ide o listinný dôkaz predložený odporcami - situačný nákres na pláne stavby humna E. L. a Š. L.

z roku 1937, súd konštatuje, že existencia rodinného domu č. XX (následne rozdeleného na domy č.
XX a XX) v roku vyhotovenia tohto plánu, t. j. v roku 1937 nemôže preukázať skutočnosť, že došlo k
reálnej deľbe časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X, ktorá sa pod domom
samotným ani nenachádza, ako sa snažili preukazovať a zdôvodniť svoje tvrdenie odporcovia o tom,
že z dôvodu stavby domu č. XX došlo k reálnej deľbe pkn parc. č. XX, pričom jej časť zodpovedajúcu

spornej parc. KN-C č. XXXX/X nadobudli do výlučného vlastníctva Š. L. s manželkou C., rod. F..
Súdtakkonštatuje,žeodporcovianeunieslivkonanídôkaznébremeno(§120ods.1vetaprváO.s.p.)na
preukázanie svojich skutkových tvrdení o nadobudnutí výlučného vlastníctva ich právnych predchodcov
(či už Š. L. s manželkou C., rod. F. alebo Š. L. s manželkou Y., rod. E. a E. L. s manželkou E., rod. L.)
deľbou k časti pkn parc. č. XX zodpovedajúcej spornej parc. KN-C č. XXXX/X.
Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena odporcami súd vychádzajúc jednak zo zápisov z pozemkovej

knihy vl. č. X pod B25 a B27a, t. j. zo zápisov osvedčujúcich spoluvlastníctvo A. L. k spornej parc. KN-C
č. XXXX/X (ako časti v tom čase ešte pkn parc. č. XX) v podiele 68/480, ako aj vychádzajúc z rozhodnutí
Štátneho notárstva v Žiline č. k. D 629/55-10 zo dňa 31.01.1956 a č. k. D 1133/91-28 zo dňa 10.02.1992
vo výroku tohto rozsudku deklaroval vlastnícke právo navrhovateľky, a to v zdedenom podiele po Š. L.,
rod. R. o veľkosti 7/480 a teda v tejto časti návrhu navrhovateľky vyhovel.

Súčasne súd považuje za potrebné sa zároveň vyjadriť, že vzhľadom na predmet konania sa nezaoberal
právom navrhovateľky užívať spornú parc. KN-C č. XXXX/X, k. ú. G., keďže predmetom konania
bolo deklarovanie jej vlastníctva k tejto spornej parcele v žalovanom spoluvlastníckom podiele, pričom
vlastníctvo veci v sebe v zmysle ust. § 123 OZ zahŕňa aj právo vec užívať, v danom prípade
používať vec na prechod, samozrejme za predpokladu, že výkonom tohto práva jedného spoluvlastníka

nehnuteľnosti nebude zasahované neprimerane do práv druhého spoluvlastníka, prípadne vlastníka
susediacej nehnuteľnosti (§ 3 ods. 1 OZ, § 127 ods. 1 OZ). Preto sa pri svojom rozhodnutí
nezaoberal navrhovateľkou produkovaným dôkazom - návrhom na začatie konania o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a o jeho trpenie zo dňa 14.03.2010 (na č. l. 19 spisu, konanie o
tomto návrhu vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 18C/75/2011), ako aj listinami z obsahu

spisu Okresného súdu Žilina pod spis. zn. 18C/75/2011 s výnimkou tých, ktoré sú zmienené v tomto
rozsudku a prostredníctvom ktorých sa snažili odporcovia uniesť dôkazné bremeno v prejednávanej
veci. Rovnako vzhľadom k predmetu konania súd neskúmal vlastnícke právo a titul jeho nadobudnutia
navrhovateľky a iných osôb k častiam pôvodnej pkn parc. č. XX zapísanej v pkn vl. č. X, k. ú. Z. tak, ako
sú tieto práva zapísané v súčasnosti na LV č. XXXX, XXXX a XXXX.

Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd ešte považuje za potrebné vyjadriť sa odporcami označenému
dôkazu - Technická správa statiky, vyjadrenie k navrhovanému riešeniu z apríla 2012 vyhotovenej
Ing. Emilom Šustekom (na č. l. 255 spisu), že tento dôkaz považoval súd za irelevantný, z ktorého
vyplýva len to, že navrhovaná prístupová cesta cez parc. KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X (zrejme
k domu navrhovateľky č. 10) je nevhodne umiestnená, keďže v prípade výstavby cesty by mohlo dôjsť

k vážnemu narušeniu statiky domu č. XX vo vlastníctve odporcov. Z uvedenej listiny tak nevyplývajú
žiadne relevantné informácie, ktoré by sa vzťahovali na prejednávanú vec. Uvedené závery Ing. Emila
Šusteka nemôžu podať žiadny relevantný dôkaz k vlastníckym pomerom a spôsobu užívania spornej
parc. KN-C č. XXXX/X v prvej polovici 20. storočia. Preto súd na tento dôkaz pri svojom rozhodovaní
neprihliadal.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.