Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Pc/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216213349
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216213349.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci

navrhovateľky: V.. A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, B., zastúpená: AK Ivan Syrový s.r.o., IČO: 47
232 765, Kadnárova 83, Bratislava, proti odporcovi: J.. C.Š. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. V. X,
K., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, Žilinská 14, Bratislava, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvonavrhovateľkyV..A.S.,rod.K.,nar.XX.X.XXXXaodporcuJ..C.P.S.,nar.XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.X.XXXX M. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12.8.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva s odporcom, žili spoločne
v Košiciach, kde vznikali prvé problémy. Neskôr v roku 2013 sa presťahovali do bytu v Bratislave,
na V. L.. XX. Počiatočné nezhody sa zhoršovali aj v dôsledku vysokého pracovného tempa odporcu,
vzťah značne ochladol, trávili spolu málo času. Odporca strácal záujem o navrhovateľku a odmietal
mať spoločné deti. V marci 2016 mala s odporcom dôverný rozhovor, kde sa mu zverila, že je v

manželstve nešťastná, čo však neviedlo k zlepšeniu situácie. Od januára 2016 s odporcom intímne
nežije, v apríli 2016 si našla mimomanželskú známosť, ktorá trvala približne 2 mesiace. Nakoniec sa
rozhodla opustiť spoločné bydlisko a 13.6.2016 sa odsťahovala k rodičom. Vzhľadom na uvedené mala
za to, že manželské vzťahy sú trvalo rozvrátené a manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu.

2.Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.9.2016 nesúhlasil s rozvodom manželstva. Manželstvo
uzatvárali s navrhovateľkou z lásky, poznajúc svoje vlastnosti a zdravotný stav. Ešte pred uzavretím

manželstva sa s navrhovateľkou rozprávali o deťoch, dohodli sa, že deti chcú až keď si zabezpečia
vlastné zázemie a bývanie. S manželkou bývali najskôr v Košiciach, kde pracovali v jednej spoločnosti,
čo im umožňovalo tráviť spolu veľa času, čím sa ich vzťah utužoval. Odporca označil svoju prácu
ako stresujúcu, preto sa s manželkou dohodli, že kvôli zlepšeniu finančnej situácie sa presťahujú
do Bratislavy. Dohodli sa, že ihneď ako odporca získa kvalifikáciu v odbore letectva, odsťahujú sa
mimo Bratislavy. Mal pocit, že manželka ho v jeho náročnej profesii podporuje. Vo februári 2014 bola
navrhovateľka dlhodobo práceneschopná, znížil sa ich príjem, čo sa odporca snažil vykompenzovať

vyšším pracovným nasadením. V snahe podporiť manželku jej kúpil klavír. Prácu nadčas jej vždy
oznámil, nikdy sa k tomu nevyjadrovala negatívne. Manželke sa snažil situáciu vynahradiť a tráviť s ňou
čo možno najviac času. Uviedol, že nemal pocit, že by láska a dôvera medzi nimi vyprchávala. V roku
2015 začala navrhovateľka pracovať na novej pracovnej pozícii, mala vysoké pracovné tempo a stres. Ajnapriek tomu sa odporca snažil s ňou tráviť voľný čas a zabezpečiť ich spoločenské vyžitie. Koncom roka
2015 si všimol zmeny v jej správaní, keď sa jej pýtal, čo sa deje, odpovedala mu, že má stres v práci. V
januári 2016 si manželka kúpila smartfón a ich komunikácia sa výrazne obmedzila. Manželka sa mu asi

vo februára 2016 zverila, že je nešťastná, neuviedla konkrétny dôvod a ani nenavrhla riešenie. Odporca
jej oznámil, že do konca roka si musia nájsť bývanie a mať dieťa, snažil sa vytvárať pohodovú atmosféru
a zlepšiť ich vzťah. Rovnako sa snažil o intímne zblíženie, čo však manželka odmietla. V máji 2016 sa
dozvedel, že mala pomer s kolegom, čo ho ranilo. Manželka sa mu ospravedlnila a on mal pocit, že má
záujem na zachovaní trvania manželstva. Odporca zobral navrhovateľku na výlet a po návrate z tohto

pobytu mu manželka povedala, že sa chce rozviesť. Toto prirodzenie viedlo k hádkam, avšak odporca
manželstvo ukončiť odmieta. 14.6.2016 sa manželka odsťahovala k rodičom do Sabinova, vybavila si
dlhodobú prácu z domu a dohodli sa, že dajú výpoveď z nájmu v Bratislave a budú spolu žiť v Košiciach
alebo Sabinove. Odporca navrhol navrhovateľke manželskú poradňu. Navrhovateľka s ním prerušila
kontakt. Následne však na stretnutí sama uviedla, že by mali navštíviť manželskú poradňu, avšak potom
sa už neozvala. Odporca nesúhlasil s tým, že neexistuje spôsob na obnovenie manželského vzťahu s

navrhovateľkou, nakoľko túto naďalej miluje.

3.V písomnom vyjadrení zo dňa 7.10.2016 trvala navrhovateľka na podanom návrhu. Potvrdila, že od
14.6.2016 nežije s odporcom v jednej domácnosti a cíti sa spokojnejšie a sebavedomejšie. Od podania
návrhu na rozvod s odporcom komunikujú minimálne. Uviedla, že odporca 3 a pol roka holdoval alkoholu

a od septembra 2015 prestal piť. Naďalej trvala na tom, že v manželstve sa vytratili spoločné veci, došlo k
vyprchaniu lásky, čo si odporca nemohol všimnúť, keďže bol zavalený prácou. Jej snaha o komunikáciou
bola ignorovaná. Podľa jej názoru aj postoj odporcu v konaní je len výsledkom jeho perfekcionizmu a
nepripúšťania si prehry. Snaží sa o manželstvo bojovať, avšak bojuje nie o ňu ale proti nej. Uviedla, že
nedokáže už žiť s človekom ktorý sa vyhrážal podrezaním dieťaťa, na verejnosti s nožom v ruke zabitím

kolegu, s ktorým mala pomer a za čo bol aj trestné stíhaný. Pár dní pred spáchaním tohto trestného
činu bol ako zmyslov zbavený, behal s nožom, chcel uprostred noci riešiť krivdu a nakoniec otočil nôž
proti sebe, kedy sa ona psychicky zrútila. Keď prekonala strach z odporcu aj z toho, že by jej mohol
ublížiť, podala žiadosť o rozvod.

4.V liste, doručenom súdu dňa 8.12.2016 právny zástupca odporcu vzniesol námietku miestnej
príslušnosti Okresného súdu Bratislava II. Odporca ku dňu 1.7.2016 ukončil nájomný vzťah v spoločnom
bydlisku manželov na V. L. M. A. a odsťahoval sa na východ ku svojim rodičom. V čase podania návrhu
bolo jeho bydlisko na adrese Y. V. X, K.. Počas posledného júnového týždňa sťahoval z posledného
spoločného bytu veci. Bydlisko navrhovateľky je tiež na východe, v Sabinove.

5.Kotázkeustáleniamiestnejpríslušnostisavyjadrovaliúčastnícinasledovne.Napojednávaníkonanom
dňa 12.12.2016 právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že ešte v auguste
2016 si odporca prebral súdnu zásielku na adrese V. M. A.. Právny zástupca navrhovateľky uviedol,
že nájomná zmluva na byt na V. L.. M. A. bola vypovedaná dňa 30.6.2016 a výpovedná doba uplynula

dňom 31.8.2016.

6.Odporca založil do spisu čestné prehlásenia M. S. ( ktorá konštatovala že odporca sa dlhodobo zdržuje
od 23.6.2016 v jej byte na adrese W. Y. V. X, K.), C. M. ( ktorý uviedol, že odporca sa zdržiava na adrese
v Košiciach , W. Y. V. X od začiatku júla 2016), T. V. ( s tvrdením, že odporca sa od začiatku júla 2016

zdržuje v Košiciach), Q. V. ( uviedol, že od začiatku júla do konca augusta 2016 pomáhal odporcovi s
vypratávaním bytu na V. XX M. A., odporca sa tu dlhodobo nezdržiaval). Odporca vo svojom čestnom
prehlásení uviedol, že od 23.6.2016 sa trvalo nezdržiaval na adrese V.Á. XX, A. ale u svojej mamy v
Košiciach, do bytu v Bratislave v období od 1.7.2016 do 31.8.2016 chodil na účelom jeho vypratania,
potvrdil prevzatie súdnej zásielky.

7.Navrhovateľka založila do spisu svoje čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že v čase podania návrhu
na rozvod sa zdržiavala u kamarátky V.. P. N., na K. L.. XX M. A.. V.. P. N. vo svojom čestnom
vyhlásení uviedla, že navrhovateľka v čase podania návrhu na rozvod bývala u nej na K. L.. XX M. A..
Právny zástupca navrhovateľky súdu na pojednávaní dňa 6.2.2017 objasnil, že navrhovateľka potom

ako opustila spoločnú domácnosť s odporcom, musela odísť k rodičom do Sabinova, to sa zdržiavala len
prechodne, nakoľko mala trvalý pracovný pomer v Bratislave a zamestnávateľ jej neumožnil trvalú prácu
z domu. Preto sa začiatkom júla opäť presťahovala do Bratislavy, kde sa zdržiavala u svojej kamarátky
P. N.. U nej bývala asi do septembra, kedy si našla vlastný prenájom. Odporca tvrdil, že navrhovateľkapotom ako opustila spoločnú domácnosť, mu uviedla, že si vybavila u zamestnávateľa dlhodobú prácu
na doma a uvádzala mu, že sa zdržiava u rodičov a že sa jej tam páči. Dňa 7.8.2016 ju navštívil u
jej rodičov, kde mu povedala, že bola u kamarátky v Bratislave, keď sa títo zdržiavali na dovolenke.

Svedkyňa V.. P. N. potvrdila, že dňa 12.6.2016, kedy bol odporca zatknutý, prišla k nej navrhovateľka
do jej bytu na K. XX M. A. aj s kufrom. Následne si išla po nejaké veci na V., prišli jej rodičia a s nimi
išla na východ, avšak sa musela vrátiť kvôli pracovným povinnostiam. Preto jej ponúkla, že môže bývať
u nich. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka u nej bývala od konca júna do polovice septembra, kedy si
našla trvalý nájom. U nich sa zdržiavala aj cez víkendy, na východe bola asi len 1 krát. Zamestnávateľ

navrhovateľky spoločnosť Accenture Technology Solutions - Slovakia, s.r.o., IČO: 35 864 648 vystavil
potvrdenie dochádzky za obdobie od 1.6.2016 do 31.8.2016. Z jeho obsahu súd zistil, že v mesiaci jún
2016 vykonávala navrhovateľka prácu v režime home Office v dňoch 9.6.2016 a 20.6 až 24.6.2016,
inak vykonávala prácu na pracovisku. Okrem toho v tomto mesiaci čerpala dovolenku a navštevovala
lekárov. V mesiaci júl a august 2016 navrhovateľka využila prácu home Office iba dvakrát a to 22.8.2016
a 26.8.2016, inak prácu vykonávala na pracovisku v Bratislave.

8.Podľa § 5 Civilného mimosporového poriadku súd aj bez námietky skúma príslušnosť súdu počas
celého konania.

Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak
takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej príslušnosti nedôvodný alebo nie je
uplatnený včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd
odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, a najmä vzhľadom na vznesenú námietku
zo strany odporcu, súd zameral pozornosť, a v tomto smere i vykonal dokazovanie, na zisťovanie
súdu miestne príslušného na prejednanie veci. Otázku miestnej príslušnosti v konaní o rozvod
manželov jednoznačne rieši ustanovenie § 92 Civilného mimosporového poriadku. Primárnym kritériom

posudzovania miestnej príslušnosti je jednak skúmanie a ustálenie posledného spoločného bydliska
manželov a určenie obvodu súdu, ku ktorému toto prináleží, a zároveň ustálenie tej skutočnosti, že
aspoň jeden z manželov má svoje bydlisko naďalej v obvode daného súdu. V tomto prípade nebolo
medzi účastníkmi konania sporné, že ich posledným spoločným bydliskom bol byt na V. L.. M. A.,
čo jednoznačne spadá pod obvod Okresného súdu Bratislava II. Úlohou súdu bolo preto skúmať či

aspoň jeden z manželov mal naďalej bydlisko v obvode Okresného súdu Bratislava II. Odporcovi sa
v konaní podarilo preukázať, že v čase podania návrhu sa v obvode tunajšieho súdu nezdržoval a
že býval v Košiciach ( osvedčujú to viaceré čestné vyhlásenia). Sporným momentom bolo určenie
bydliska navrhovateľky v čase podania návrhu. Bolo nutné vychádzať z definície pojmu bydliska, čím sa
rozumiemiesto,kdesaosobaskutočnetrvalezdržujesúmyslomzdržiavaťsatunatrvalo.Navrhovateľka

v konaní preukázala, že potom ako opustila spoločnú domácnosť s odporcom v júni 2016, nakrátko
navštívila svojich rodičov v Sabinove. Avšak ako vyplýva z jej čestného vyhlásenia, čestného vyhlásenia
a svedeckej výpovede V.. P. N., následne od konca júna bývala na adrese K. XX M. A.. Skutočnosť, že sa
navrhovateľka zdržiavala v Bratislave a tu si plnila nielen svoje pracovné povinnosti ale aj s tým spojené
potreby bývania, osvedčuje aj potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky, z ktorého je jednoznačne

zrejmé, že v lete 2016 navrhovateľka väčšinu pracovných dní vykonávala prácu v Bratislave na svojom
pracovisko. Toto nesporne vyvrátilo tvrdenia odporcu, že mala údajne vykonávať dlhodobo prácu na
doma. Hoci odporca namietal účelovosť navrhovateľkou predkladaných dôkazov ( na účely osvedčenia
trvania miestnej príslušnosti), ako ja nepravdivosť svedeckej výpovede a predloženého vyjadrenia
zamestnávateľa, tieto svoje tvrdenia ničím neosvedčil. Podľa názoru súdu bydliskom navrhovateľky

v rozhodnom čase ( teda v čase podania návrhu) bola jednoznačne K. XX, A., kde sa zdržiavala v
úmysle tu uspokojovať svoju potrebu bývania. Bolo by v rozpore s logikou prijať záver o existencii
bydliska navrhovateľky v Sabinove, najmä s prihliadnutím na pravidelný výkon jej práce v Bratislave
a s prihliadnutím na to, že aj následne si našla ubytovanie v Bratislave a zostala v tomto meste žiť.Len je nutné dodať, že nemožno stotožňovať pojem bydlisko s pojmom trvalý pobyt a hoci vo väčšine
prípadov má fyzická osoba totožný trvalý pobyt aj bydlisko, nemožno tento záver zovšeobecňovať. Z
vyššie uvedených dôvodov súd námietke odporcu nevyhovel a vec riadne prejednal a rozhodol ako súd

vecne a miestne príslušný.

10.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v spise
a vykonal výsluch účastníkov konania.

11.V zmysle predloženého sobášneho listu navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa
XX.X.XXXX.

12.Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom po uzavretí manželstva žili v Košiciach. Už
krátko po uzavretí manželstva začala nachádzať prázdne fľaše do alkoholu, v tejto dobe manžela ľúbila
a vedela, že je pracovne vyťažený. Približne na jar 2013 sa s odporcom odsťahovali do Bratislavy.

Zmena ohľadne užívania alkoholu odporcom nenastala, v tejto dobe bol odporca vyťažený, učil sa na
letecké skúšky. Zmeny v správaní odporcu si začala všímať asi po 2 rokoch od uzavretia manželstva,
kedy začal byť agresívnejší a zvyšovať hlas. Po 3 a pol roku sa pokúsil zbaviť svojej závislosti od
alkoholu a posledného pol roka nepil. Navrhovateľka uviedla, že z jej strany neexistuje šanca na vedenie
intímneho života s odporcom, intímne spolu nežijú od januára 2016. Potvrdila, že v roku 2016 nadviazala

mimomanželskýpomer,čobolo,podľajejnázorudôsledoktoho,čosavovzťahudialo.Juosobneintímny
život s odporcom nenapĺňal, nemala pocit že je pre neho dôležitá. Problém bol tiež ten, že odporca
nechcel dieťa, na začiatku sa síce dohodli, že so založením rodiny počkajú, ale ona asi po 2 rokoch
zmenila názor. Odporca však názor nezmenil, pričom argumentoval aj tým, že štatisticky im vychádza
mať nezdravé dieťa. Potvrdila, že na jej neveru jej manžel prišiel, pričom ju s týmto konfrontoval pred jej

rodičmi, čo bolo pre ňu ponižujúce. Neveru znášal odporca ťažko, v jeden večer v noci zobral nôž, s tým,
že ide naprávať krivdu, nôž otočil aj proti sebe. Navrhovateľa sa vyjadrila, že si pamätá pohľad odporcu,
keď jej hovoril, že nepodreže jej milenca, ale deti. Vyjadrila sa, že s odporcom už nedokáže komunikovať,
nieto spolu žiť v jednej domácnosti. Prezentovala tiež neexistenciu svojho záujmu ísť do manželskej
poradne. S odporcom v súčasnej dobe nekomunikuje, zmenila si telefónne číslo. Od 14.6.2016 nežije s

odporcom v jednej domácnosti, nemajú spoločný majetok, ani sa nestretávajú. Odporca sa na verejnosti
vyhrážal mužovi, s ktorým mala pomer, za tento čin je právoplatne odsúdený. Konštatuje, že správanie
odporcu v nej umocňuje strach z neho.

13.Odporca v rámci svojho výsluchu potvrdil, že manželka urobila za ich manželstvom hrubú čiaru

a odmieta s ním komunikovať. Mal však za to, že takýto závažný problém vyeskaloval z drobných
banalít a sporov. S rozvodom nesúhlasil, nakoľko je hlboko veriaci človek. Mal za to, že v manželstve s
navrhovateľkou neboli komunikačné problémy, k obmedzeniu komunikácie došlo až v marci 2016. Tvrdil,
že s manželkou mali štandardný manželský vzťah, trávili spolu voľný čas, pripustil, že v roku 2015 začal
viacej piť, ale akonáhle mu manželka povedala, že jej to vadí, zo dňa na deň prestal. Nevie aký je dôvod

toho, že manželka podala návrh na rozvod, žiadne problémy medzi nimi nevnímal. Spoločne sa rozhodli
odísť do Bratislavy, dokonca zdôraznil, že podľa jeho názoru manželka nemala problém ani s požívaním
alkoholu, keďže mu ho sama kupovala. Nikdy sa nebránil založeniu si rodiny, len mal za to, že by to
mal byť výsledok prirodzeného postupu. Pripustil, že nebol stotožnený s prácou, ktorú manželka začala
vykonávať, nakoľko ju nenapĺňala. V práci sa ťažšie adaptovala a v roku 2014 začala pracovať na novom

projekte. Začala chodiť na služobné cesty a osobne mu veľmi chýbala. Prejavil sa na nej stres, bola
na dlhodobej PN. Práve v tomto období sa odporca snažil ich oboch podržať, nevyčítal manželke, že
nechodí do práce. Mal za to, že v dôsledku stresov sa z manželky začala vytrácať ženskosť, viditeľne
sa trápila. V novembri 2015 sa začala správať odmietavo, bola k nemu nepríjemná, vypisovala si cez
smartfón. Až následne sa dozvedel, že na služobnej ceste nadviazala mimomanželský pomer. O tomto

sa dozvedel 23.5.2016 zo zapnutého Facebooku. V tomto čase sa manželka začala starať o svoj výzor,
nemala však záujem o vzájomné zblíženie, povedala mu, že je nešťastná. Potom ako sa dozvedel o
mimomanželskom pomere, bol z toho veľmi zronený, manželku však so svojim zistením nekonfrontoval
ihneď. Fungovali ďalej v spoločnej domácnosti. Až v jeden večer sa jej priamo opýtal, či ho podvádza,
čo ona poprela, odprisahala to na kríž. Vtedy sa to v ňom zlomilo. Na druhý deň išli k jej rodičom na

východ, kde predstúpili obaja pred nich s tým, že majú vážne problémy, že ho manželka podvádza.
Pod tlakom jeho argumentácie sa manželka následne priznala k mimomanželskému pomeru. Postavil
vtedy navrhovateľku pred rozhodnutie, či s ním chce ostať, uviedla, že áno a pomer s kolegom ukončí.
Následne absolvovali spoločný výlet do Tatier, kde však na pokusy o zblíženie nereagovala. Po návratez výletu mu uviedla, že sa chce rozviesť, vtedy začalo napätie eskalovať. Navrhovateľka sa naďalej
stretávala s kolegom, čo jemu veľmi ubližovalo. Situácia vyvrcholila, keď zobral nôž, vybehol na chodbu
s tým, že to celé ukončí sám so sebou. Na druhý deň po rozhovore s manželkou odporca požíval

alkoholické nápoje a priznal sa, že mal 12 hodín "okno". Ráno ako sa zobudil, išiel za navrhovateľkynim
kolegom pred jeho firmu, došlo k fyzickému stretu, odporca uviedol, že chránil česť svoje manželsky a
manželstvo. Po jeho návrate domov prišla polícia, s ktorou odišiel. Bol právoplatne odsúdený za trestný
čin nebezpečného vyhrážania a bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne. Na políciu za ním
prišla manželka, ktorá mu uviedla, že sa veľmi opil a že rozprával, že zabije kolegovi dieťa. Potom,

ako sa vrátil z polície, požiadal navrhovateľku o odpustenie, išli spolu do kostola. Na ďalší deň však
navrhovateľka odišla. Naposledy sa s manželkou intímne stýkal v apríli 2014. Momentálne s manželkou
nekomunikuje, nakoľko to ona odmieta. V kontakte nie sú od augusta 2016. Manželka opustila spoločnú
domácnosť v júni 2016. Potvrdil, že s manželkou nemajú spoločné účty, ani spolu nehospodária. Ako
príčinu rozvratu ich manželského vzťahu uviedol domnienku, že navrhovateľka vyhorela a potrebovala
zmenu, čím došlo k nevere. Túto jej on odpustil. Jej následný odchod však odporca nevnímal ako

definitívny. Tvrdil, že navrhovateľku naďalej ľúbi.

14.Na pojednávaní dňa 24.4.2017 navrhovateľka pred súdom vyhlásila, že si uvedomuje, že urobila veľa
chýb, nehovorila pravdu. Momentálne je sama už 8 mesiacov a s odporcom nekomunikuje, má pocit, že
konečne žije a je sama sebou. Uvedomila si, že bola celý život manipulovaná. Nevie si predstaviť ani

len rozhovor s odporcom medzi 4 očami. Jednoznačne deklarovala, že nemá záujem ani o komunikáciu
prostredníctvom psychológa v manželskej poradni, na takomto sedení by sa nezúčastnila. Odporca
uviedol, že si nevie predstaviť ísť s manželkou do manželskej poradne, navrhol však pomoc kňazov.
Navrhovateľa však uviedla, že s takýmto postupom nesúhlasí a žiadnych sedení ( v tomto kontexte) sa
nezúčastní. Odporca vyjadril názor, že manželstvo treba udržiavať za každú cenu.

15.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

16.Z vykonaného dokazovania v priebehu súdneho konania súd zistil, že navrhovateľka a odporca
v súčasnej dobe ( a to približne od leta 2016) vôbec nekomunikujú, nestretávajú sa, spoločne
nehospodária, nemajú žiadne spoločné záväzky majetkového charakteru. Súd v priebehu výsluchu
účastníkov konania zisťoval jednotlivé príčiny rozvratu manželského vzťahu a dospel k záveru, že v

súčasnej dobe je manželstvo vážne a hlavne trvalo rozvrátené, pričom nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.17.Nemožno poprieť, že manželstvo bolo uzatvárané na základe obojstrannej citovej náklonnosti.
Toto nepoprela v konaní ani navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupom času
dochádzalo u navrhovateľky k zmene jej postoja v manželstve ako aj obratu vo vzťahu k odporcovi.

Navrhovateľka deklarovala aj v priebehu trvania manželstva svoju nespokojnosť v manželstve, čo
si postupne všimol aj odporca. Táto nepochybne viedla k narastaniu napätia medzi manželmi, kedy
navrhovateľka začala hľadať uspokojenie a naplnenie v iných aktivitách a najmä v inom vzťahu.
Neveru navrhovateľka nepoprela, a svojim konaním porušila povinnosť, konštituovanú aj v zákone
o rodine, konkrétne ustanovení § 19 ods. 1. Avšak v tomto prípade súd konštatuje, že za žiadnych

okolností nemožno vyvrcholenie manželských problémov v podobe nevery navrhovateľky, pripisovať
len jej zavineniu. Manželstvo je interaktívne spojenie dvoch ľudí, ktoré pre svoju mimoriadnu zložitosť,
nemožno objektivizovať, resp. používať na vyhodnotenie konania dvoch ľudí len znenie právnej normy.
Hoci nevera navrhovateľky nepochybne predstavovala spúšťač na ukončenie manželského vzťahu
účastníkov, súd toto je konanie vyhodnocuje ako následok nespokojnosti v manželstve. Následné
konanie odporcu, v podobe snahy o úpravu manželských vzťahov možno nepochybne hodnotiť

pozitívne, avšak aj tu treba upriamiť pozornosť na to, že nie všetky zvolené prostriedky predstavovali
primeranú a tolerovateľnú reakciu. Súd nemôže opomenúť vychádzať zo záveru, že po napadnutí
priateľa navrhovateľky bol odporca súdom právoplatne odsúdený. Rovnako nemôže konštatovať
primeranosť jeho reakcií vo vzťahu k zastrašovaniu navrhovateľky a to dokonca so zbraňou v ruke.
Takéto konanie odporcu odôvodnene viedlo u navrhovateľky ( ako sa sama na pojednávaní vyjadrila) k

vzniku strachu z odporcu. Práve takéto konanie podľa názoru súdu viedlo k definitívnemu rozhodnutiu
navrhovateľky nezotrvať v manželstve s odporcom a jej pevnému stanovisku, deklarovanému v priebehu
celého súdneho konania. Príčinu rozvratu manželských vzťahov súd teda vidí v postupnom narastaní
nespokojnosti navrhovateľky, strate citovej väzby voči odporcovi ( čo odporca nevedel svojim správaním
a konaním zvrátiť) a následnej eskalácii problémov v podobe nevery a dokonca spáchania trestného

činu. Tieto reťaziace sa skutočnosti spôsobili stratu záujmu navrhovateľky zotrvať v manželskom vzťahu
s odporcom.

18.Je zrejmé, a toto v konaní nepoprel ani odporca ( ktorý uviedol, že navrhovateľka urobila za ich
manželstvom hrubú čiaru a odmieta s ním komunikovať), že medzi účastníkmi konania neexistuje už

vyše 8 mesiacov žiadna spoločná väzba. Navrhovateľka s odporcom odmieta komunikovať a ako sa
sama vyjadrila, až teraz má pocit, že v živote nachádza samú seba. Intímne manželia spolu nežijú
už vyše roka, nezdieľajú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas a v podstate každý z nich si
žije vlastný život. Na strane navrhovateľky absentuje akákoľvek vôľa naprávať vzťahy s odporcom. Je
preto absolútne vylúčené, aby mohlo dôjsť k napĺňaniu požiadavky zákona o rodine, ktorý manželstvo

definuje ako harmonické a trvalé životné spoločenstvo. V tomto kontexte je nutné poznamenať, že
zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda dvoch individualít, z ktorých keď
jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, nemožno
ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu, v tomto zotrvať. Manželstvo
predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na jednej strane nie je záujem

na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Dobrovoľnosť manželského zväzku v zmysle civilných
zákonov znamená aj možnosť v tomto nezotrvať a v prípade zistenia trvalého rozvratu možnosť jeho
rozvodu. Súd v tomto prípade vychádzal z jednoznačného a v celom konaní nemenného stanoviska
navrhovateľky, ktorá neprejavila záujem ani o návštevu manželskej poradne ( dokonca túto možnosť
striktne odmietla, keď konštatovala, že aj v prípade odkazu sa sedenia nezúčastní). Toto jej rozhodnutie

vykazuje znaky trvalosti a hlavne osvedčuje vážne narušenie vzťahu k odporcovi.

19.S rozvodom manželstva nesúhlasil odporca. Súd v priebehu konania prijal záver, že snahy odporcu
o zvrátenie názoru navrhovateľky, táto žiadnym spôsobom nereflektovala. Hoci odporca deklaroval
existenciu a pretrvávanie citov voči navrhovateľke, je zrejmé, že v prípade zamietnutia návrhu, by

navrhovateľka nezačala napĺňať zákonné predpoklady manželstva. Odporca často v konaní poukazoval
na svoju vieru, ako aj na to, že o otázke rozvodu manželstva by mal rozhodovať cirkevný súd. Treba
dodať,žeodlišnénazeranienaotázkumanželstva, jehotrvaniaarozvoduvcivilnompráveakánonickom
práve, je skôr otázkou spoločensko mravnou. Civilný súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva je však
viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, z ktorých obsahu a kontextu musí vychádzať.

Nie je viazaný normami cirkevného práva a riešenie otázky cirkevnej rozluky manželstva nepatrí do jeho
kompetencie.20.Na základe vyššie prijatých záverov súd konštatuje, že pocity navrhovateľky voči odporcovi ( kde
vyprchal rešpekt a tento nahradil strach a následne ľahostajnosť), ako aj jej deklarácia, že svoj život
chce viesť bez účasti odporcu, nepripúšťajú iný záver ako ten, že manželstvo účastníkov je trvalo a

vážne rozvrátené. Súd z tohto dôvodu ani nepristúpil k odkazu manželov na prípadnú konzultáciou s
psychológom v manželskej poradni ( čo odmietol aj odporca). Návrh odporcu na pomoc zo strany cirkvi
navrhovateľka tiež odmietla. V tejto časti odôvodnenia súd už len apeluje na to, že manželstvo ako
dobrovoľný zväzok muža a ženy si môže plniť svoj zákonný účel len v prípade, že je schopné vytvárať
pozitívne ľudské hodnoty a harmonické prostredie pre vnútorný vývoj dvoch ľudských osobností, čo v

tomto prípade už zjavne možné nie je.

21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,

že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).