Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010685
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8310010685.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2015, v trestnej
veci obžalovaného J.. V. E. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. 2T XXX/XXXX zo dňa 27.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bolo
obžalovanému J.. V. E. uložené ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného J.. V. E. vinným v bode 1/ rozsudku z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
1/ dňa X.X.XXXX asi o 17.30 hod. na chodníku pred predajňou potravín na C. ulici č. 14 v S. po slovnej
roztržke napadol V. Y. tak, že ho niekoľkokrát udrel, následne ho zhodil na zem, kde si na neho sadol,
niekoľkokrát ho udrel po hlave a potom mu hlavou búchal o zem, v dôsledku čoho mu spôsobil drobné
zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

2/ dňa XX.X.XXXX asi o 15.30 hod. v reštaurácii W. A. na ulici R. v S. sa opakovane vyhrážal majiteľovi
M. X., že ho zabije a podpáli reštauráciu a potom ho aj f yzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do oblasti
ľavého oka, čím mu spôsobil pohmoždenie ľavého oka ľahkého stupňa s hematómom v spojivkách,
ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie najviac 4 dni.

Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. j/,l/, § 37 písm. h/, § 38 ods.
2,3 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 1 roka.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/,d/ Tr. zák. mu uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení
na hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V písomných

dôvodoch odvolania, ktoré označil ako odpor, obžalovaný uviedol, že poučenie bolo zmätočné a
protizákonné. Ublíženie na zdraví je priestupok voči občianskemu spolunažívaniu a nie trestný čin a
taktiež u Y. je nutná obrana. Skúšobná doba v rozsahu jedného roka je v úplnom rozsahu protizákonná,
ochranné psychiatrické liečenie je v plnom rozsahu protizákonné. Ďalej uviedol podozrenie, že W. a
K. ho chcú otráviť medikamentmi a spracovali tri posudky o jeho psychickom stave a určili tri rôzne
choroby, každý posudok je, podľa jeho názoru, protizákonný a v každom posudku sú stanovené rôzne
diagnózy z rokov 2010 až 2012, 2013 a 2015. Na základe týchto skutočností je rozsudok v celom rozsahu
protizákonný.

Odvolanie písomne odôvodnil obžalovaný aj prostredníctvom obhajcu, ktorý uviedol, že z rozsudkom
nesúhlasia, pretože je nezákonný, súd nevykonal navrhované dôkazy, čím pochybil procesné a rozhodol
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože obžalovaný trestné činy, ktoré sa mu
kladú za vinu, nespáchal. Z procesného hľadiska obžalovaný videl nezákonnosť v tom, že podľa neho z
konania voči nemu mal byť vylúčený celý Okresný súd S. kvôli incidentu, ktorý mal s podpredsedom tohto
súdu Q.. J. F., namietal aj postoj prokurátora k nemu. Z hľadiska dokazovania jednoznačne nevyplynulo
spáchanie trestného činu. Jeden z kľúčových svedkov už nežije a predavačka jednoznačne nepotvrdila,
že útok klient začal ako prvý, obžalovaný konal iba v sebaobrane voči alkoholom ovplyvnenej osobe.
Alkohol u útočníka potvrdila aj predavačka ako svedkyňa. Vyjadril názor, že súd mal za dôkaznej núdze
použiť zásadu „in dubio pro reo" a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Žiadal preto, aby odvolací
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že vo veci konal a rozhodol zákonný sudca, pričom poukazuje na
dôvody uvedené v rozhodnutiach krajského súdu v tejto veci sp. zn. XNto X/XX zo dňa XX.X.XXXX,
sp. zn. XNto 3/14 zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. 3Nto XX/XX zo dňa X.XX.XXXX, ako aj ďalšie, ktoré sú
súčasťou predloženého trestného spisu. Krajský súd ďalej zistil, že v posudzovanej trestnej veci bolo
pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle
ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenieskutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým
záverom. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť dokazovanie prečítaním podstatného obsahu
spisu Krajského súdu v W. sp. zn. XTo 33/2015, ako aj oboznámením listinného dôkazu, ktorý predložil
na verejnom zasadnutí obžalovaný, a to uznesenie OR PZ S. zo dňa XX.X.XXXX pod H.: Y.-XXX/X-VYS-
HE-XXXX, preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného
doplnil.

Obžalovaný po tom, čo bola vec krajským súdom zrušená a vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie
uznesením zo dňa XX.X.XXXX sp. zn., XTo XX/XXXX, poprel spáchanie skutku uvedeného v bode 1/
obžaloby, keď uvádzal, že bol v predajni, pričom sa rozprával s predavačkou, poškodený Y. odišiel z
predajne a vyzval ho na tzv. férovku, na čo obžalovaný prišiel k nemu, chytil poškodeného za vetrovku
alebo jarnú bundu, zhodil ho na zem, sadol na neho, jednou rukou mu držal ruky a druhou rukou mu držal
hlavu a následne dal zavolať políciu. To, či poškodeného udrel po hlave uviesť nevedel, pripustil, že keď
poškodeného držal, tak sa mu ruka skĺzla, ale bolo to nechtiac, v sebaobrane, obžalovaný poprel, aby
poškodenému búchal hlavou o zem. Obžalovaný priznal, že v oboch prípadoch mal požité alkoholické
nápoje a cítil opilosť. Ďalej uviedol, že ku prvému skutku ho vyprovokoval poškodený Y., nepamätá
si, či urobil nejaké pohyby poškodený, na otázku uviedol, že možno do neho poškodený sotil a on
následne zareagoval tak, že ho zhodil na zem. S poškodeným Y. sú príbuzní a aj v čase výsluchu voči
poškodenému cítil nenávisť.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, je však obžalovaný v celom rozsahu
usvedčovaný v bode 1/ výpoveďou poškodeného V. Y.. K rozporom, ktoré vznikli medzi jeho výpoveďou v
prípravnom konaní a na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, poškodený uviedol, že priebeh skutku
si pre odstup času presne nepamätá, zotrval na prvej výpovedi v prípravnom konaní, teda, že
obžalovaný slovne zaútočil na p. B. v predajni, poškodený sa tohto zastal, potom mal obžalovaný

na neho narážky, strčil doňho, udrel ho a údery smeroval na hlavu, on sa len bránil, spadol na zem a
následne obžalovaný si naňho sadol a päsťou ho udieral do tváre. Po tomto napadnutí mal na pravom
líci modrinu a vo vlasoch na temene hlavy poškriabanú kožu.

V súlade s výpoveďou poškodeného Y. vyznieva aj výpoveď svedkyne C. Q., predavačky v potravinách,
ktorá uviedla, že ona v tom čase brigádnicky pracovala ako predavačka v potravinách vo Večierke,
kde spočiatku bol poškodený so svojím známym a pýtali ešte alkohol, ona im už však nechcela naliať,
pretože mali podľa nej dosť, vtedy sa tam nakopili ďalší zákazníci, a preto Y. poslala vonku. V predajni
nezaregistrovala žiadnu výmenu názorov, alebo potýčku medzi obžalovaným a pánom, ktorý prišiel s
poškodeným do predajne. Ten pán, ktorý tam bol s Y., v predajni žiadnu rolu tam nezohral, iba bol v
predajni s Y.. S poškodeným Y. však svedkyňa určite nemala v predajni žiadny konflikt, ona nevidela,
aby obžalovaný napadol poškodeného, vybehla vonku z predajne a vtedy videla, že obžalovanýsedí na
poškodenom, asi dvakrát alebo trikrát vyzvala obžalovaného, aby prestal s útokmi na poškodeného,
na čo obžalovaný nereagoval, následne obžalovaný zdvihol hlavu a povedal, aby zavolala políciu,
inak že poškodeného zabije. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený Y. bol dosť opitý, avšak nikoho
neprovokoval, správal sa mierumilovne, akurát bol otravný, viac bol opitý poškodený Y. ako obžalovaný.
Vzhľadom na to, že poškodená si na hlavnom pojednávaní nepamätala presný priebeh udalostí, bola
prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde svedkyňa uviedla, že aj obžalovaný bol pod vplyvom
alkoholu, ako aj uviedla, že obžalovaný bol silnejšej postavy, ako poškodený a silnejší muž - teda
obžalovaný, keď prišiel, vyzeral byť nahnevaný. Taktiež v prípravnom konaní uviedla, že videla, keď
vybehla von, že silnejší muž sedel na štíhlom a udieral ho rukami do oblasti tváre a hlavou toho štíhleho
udieral o betón. Štíhly muž len prikladal ruky na tvár, bol dosť opitý a robil to už len inštinktívne, že sa
bránil.

V prípravnom konaní bol vo veci vypočutý aj svedok Q. B., ktorého výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná z dôvodu, že tento v priebehu hlavného pojednávania zomrel, ktorý v prípravnom
konaní uviedol, že s poškodeným bol v bufete a keďže si musel odbehnúť na toaletu, tak
cestou keď sa vracal, videl, ako neznámy muž silnejšej postavy pred dverami bufetu, kde predtým bol s
poškodeným, sedel na poškodenom Y., ktorý ležal chrbtom na zemi, silnejší muž ho držal za oblečenie
a oboma rukami ním búchal o zem. On sa snažil tohto obžalovaného odtiahnuť dole z Y., lebo Y. už len
ležal v kaluži vody a blata a nekládol žiaden odpor. Keďže nemohol toho chlapa stiahnuť z poškodeného,
tak ho aj niekoľkokrát udrel dlaňou po hlave, vzápätí prišla hliadka polície, pričom však obžalovaný do
vozidla polície nastúpiť nechcel. Obaja, obžalovaný aj poškodený, sa svedkovi javili ako opití, na mieste
incidentu boli viacerí chlapi, avšak Y. nikto nepomohol.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. vyplýva, že u poškodeného V. Y. bolo
zistené množstvo alkoholu 1,21 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.

Z lekárskej správy vyhotovenej ošetrujúcim lekárom, chirurgom, zo dňa X.X.XXXX plynie, že obžalovaný
J.. V. E. bol vyšetrený na chirurgickom oddelení v S. kvôli tomu, že uvádzal, že bol inzultovaný neznámou
osobou, objektívne bol bez známok vonkajšieho poranenia a takisto bol diagnostikovaný toxický účinok
alkoholu.
Vo vzťahu ku skutku 2/ obžaloby sa obžalovaný k jeho spáchaniu čiastočne priznal, keď uviedol, že je
čiastočne vinným, v uvedený deň prišiel do reštaurácie W. A. na ul. R. v S., kde bol pod vplyvom alkoholu,
objednal si jedlo a nápoj, rozprával sa s hosťami, potom im vulgárne vynadal a vulgárne vynadal aj
čašníčke, že dlho čaká na nápoj, pričom si myslel, že poškodený X. je hosť, aj jemu najprv vynadal a
potom po slovnej roztržke mu povedal, že ho zabije a podpáli reštauráciu, potom ho aj fyzicky napadol
tak, že ho udrel päsťou do hlavy, následne bola privolaná polícia. Vyhrážky vo vzťahu k poškodenému
však nemyslel vážne.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, je však vo vzťahu k tomuto skutku v
celom rozsahu usvedčovaný výpoveďou poškodeného J.. M. X., ktorý uviedol, že potom, čo prišiel do
reštaurácie, ktorej je majiteľom, za ním došla čašníčka, ktorá mu oznámila, že majú zákazníka, ktorý
je agresívny, otravuje verbálne aj fyzicky zákazníka, a to nejakého pána s manželkou,

ktorí si objednali jedlo a on ich tam verbálne napádal, na čo poškodený išiel upozorniť obžalovaného,
aby sa správal slušne, v opačnom prípade, že zavolá políciu, avšak obžalovaný toto nerešpektoval,
došlo tam k nejakej roztržke medzi tými dvoma pánmi, on sa ich snažil roztiahnuť, zákazníci ani
nedojedli, odišli preč a obžalovaný ich išiel napadnúť. On ako svedok rozťahoval obžalovaného a
toho zákazníka, manželka zákazníka začala plakať, mali tam aj dieťa. Následne po odchode týchto
zákazníkov si svedok - poškodený sadol, avšak obžalovaný začal aj jeho verbálne napádať, urážať,
na čo dostal poškodený strach,išiel privolať políciu, počas toho, ako on volal políciu, ho obžalovaný
udrel, fyzicky na neho zaútočil, následne došla polícia, ktorú privolala zrejme kuchárka, kde policajti
spacifikovali obžalovaného. Obžalovaný ho napadol v oblasti pravého oka, kde v súvislosti s týmto
poranením bol aj na ošetrení. Z konania obžalovaného mal poškodený strach, pretože obžalovaný
je telesne silný chlap, vyhrážky aj bitka sa odohrali vo verejnej časti reštaurácie,kde má každý prístup.
Bol tam prítomný obžalovaný, manželský pár a potom tam ostali čašníčka a kuchárky.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod. plynie, že u obžalovaného J.. V. E.
bol nameraný alkohol vo výške 1,26 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.
Na hlavnom pojednávaní bol ďalej vypočutý aj znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria,
z ktorého výpovede plynie, že u obžalovaného znalci zistili dlhodobo neliečenú bludovú paranoidnú
poruchu, sekundárne abuzívne problémové používanie alkoholu. Uvedená porucha ako neliečená
psychotická porucha sa vyvíjala dlhý čas, možno aj roky, v čase druhého skutku mal obžalovaný navyše
požitý alkohol, čo bolo preukázané aj výsledkom dychovej skúšky, z ktorej plynulo, že išlo o ťažký stupeň
prostej alkoholovej opojenosti, preto jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase druhého skutku
znalci hodnotili ako znížené podstatnou mierou, nie však vymiznuté. Obžalovaný je schopný správne
vnímať, chápať zmysel trestného konania, avšak jeho pobyt na slobode by mohol byť nebezpečný
pre jeho okolie, preto navrhli zvážiť nariadenie ústavnej ochrannej psychiatrickej liečby. Na hlavnom
pojednávaní znalec uviedol, že nie je pravda, aby ho vyšetrovali 10-15 minút, pretože sú o tom záznamy
justičnej stráže. Ďalej znalec uviedol, že mali k dispozícii aj spisový materiál a výpovede svedkov,
mali k dispozícii aj výpoveď samotného obžalovaného, na základe ktorej diagnostikovali ochorenie
obžalovaného. Intelekt obžalovaného, jeho pamäťové schopnosti a schopnosť logického uvažovania
nie je pri tejto poruche narušená. Vplyvom alkoholu došlo u obžalovaného k odbrzdeniu zábran jeho
prirodzených zmyslov. U obžalovaného znalci vylúčili patickú či patologickú opilosť v čase 2/ skutku.

Z lekárskej správy zo dňa XX.X.XXXX vypracovanej lekárom - chirurgom o XX.XX hod. vyplýva, že
bol ošetrený poškodený J.. X., u ktorého bolo zistené pomliaždenie a krvácanie do spojovkového vaku
ľavého oka, pričom išlo o ľahké poranenie s dobou liečenia do 7 dní, v prípade ak nenastanú komplikácie.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania nemal ani krajský súd dôvod v prípade skutku 1/
neveriť poškodenému, keď navyše obžalovaný sám vo svojej výpovedi spontánne nevedel uviesť, či ho
poškodený napadol. Navyše skutočnosť, že poškodený nevystupoval ani v predajni agresívne, potvrdila
aj svedkyňa Q.. Svedkyňa Q. a svedok B. navyše uviedli, že potom, čo oni vyšli von pred predajňu, videli
ako obžalovaný opakovane napáda poškodeného, tento sa nebránil, len si podvedome chránil hlavu.
Napokon svedkyňa Q. uviedla, že obžalovaný bol ten, kto vyzeral v predajni nahnevaný, a teda výpovedi
obžalovaného ani krajský súd neuveril v tom, že vlastne sa len bránil, keďže jednak obžalovaný bol
telesne silnejší ako poškodený a na druhej strane dvaja nezávislí svedkovia od seba, a to svedkyňa Q.,
ako aj svedok B. potvrdili výpoveď obžalovaného v tom zmysle, že obžalovaný poškodeného napádal, a
to takým spôsobom, že poškodený ležal chrbtom na chodníku, na betóne vo vode a v blate, a obžalovaný
sediac na poškodenom opakovane udieral hlavou poškodeného o zem. Napokon ani z lekárskej správy
zo dňa X.X.XXXX nebolo potvrdené, aby obžalovaný bol akýmkoľvek spôsobom poranený. Taktiež z
tejto správy vyplýva, že aj obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu.
V prípade skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku, ku ktorému priebehu sa v podstate obžalovaný
priznal a tento je v celom rozsahu usvedčený výpoveďou pošk. J.. M. X., ktorého výpoveď bola
navyše podporená aj lekárskou správou, z ktorej vyplýva, že poškodenému bolo spôsobené poranenie
oka, pričom obrana obžalovaného, že v tomto prípade bol len pod vplyvom alkoholu, bola vyvrátená
znaleckým posudkom z odvetvia zdravotníctva a farmácie, odbor psychiatria, z ktorého vyplýva, že síce
vplyvom alkoholu bola schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj
ovládať svoje správanie znížená podstatnou mierou, avšak nie zaniknuté.

Prvostupňový súd teda skutkový stav aj podľa názoru krajského súdu ustálil správne, krajský súd sa
stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku uvedeného pod
bodom 1/ rozsudku, pokiaľ kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/Tr. zák.

Obžalovaný nepochybne napadol poškodeného na mieste verejnosti prístupnom, ktorým bol chodník
pred predajňou, dokonca svedok B. uvádzal, že tam bolo prítomných minimálne 10 osôb, z ktorých
nikto poškodenému nepomohol. Aj v tomto prípade hrubosť, akou obžalovaný napadol poškodeného,
aj keď tomuto nespôsobil poranenia, bola, podľa názoru krajského súdu, takej intenzity, že ňou došlo
k hrubému porušeniu pravidiel občianskeho spolužitia a zásad občianskej morálky, keď poškodený,
ktorý už bezbranne ležal na chodníku, bol opakovane udieraný hlavou o betónový chodník, z výpovedí
svedkov pritom plynie, že obžalovaný bol silnejšej telesnej konštitúcie. Samotný obžalovaný neuviedol,
čo bolo konkrétne dôvodom tohto napadnutia, uviedol len,že nejakým spôsobom ho musel poškodený
vyprovokovať. Tu krajský súd konštatuje, že žiadna provokácia nemôže byť dôvodom pre takéto hrubé
napadnutie iného občana, zvlášť slabšej telesnej konštelácie. Vzhľadom na závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného mal aj krajský súd za to, že obžalovaný sa týmto konaním dopustil trestného činu.

Podľa § 25 ods. 1,2 Tr. zák. totiž čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci
útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola
celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa
k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Samotný obžalovaný netvrdil, aby naňho poškodený zaútočil,
tvrdil, že ho poškodený vyzval na férovku, konanie obžalovaného v tomto prípade bolo celkom zjavne
neprimerané. Krajský súd v tomto prípade nezistil, aby v konaní obžalovaného išlo o konanie v nutnej
obrane.
Krajský súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku
uvedeného pod bodom 2/ rozsudku, keď tento kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného. Aj krajský súd mal za to, že v danom prípade išlo o agresívne a opakujúce
sa násilie obžalovaného, ktorý v prítomnosti neznámych osôb týchto vulgárne opakovane atakoval,
a to dokonca rodinu v prítomnosti štvorročného až päťročného dieťaťa, nereagoval na upozornenia
majiteľa reštaurácie, naopak tohto aj sám napadol, a to v čase, keď tento išiel privolať políciu. Objektom
tohto trestného činu pritom je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími
útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Vo všeobecnej rovine sú výtržníctvom ohrozované aj
ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a podobne, tzv.
sekundárny objekt trestného činu. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva môže spočívať v konaní
páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť, alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí
verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Pritom spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého
charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje
vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa
hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky, prípadne hrubé útoky na
česť a vážnosť občana, napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, pričom musí ísť o závažnejšiu neslušnosť.
V tomto prípade mal krajský súd za to, že opakované hrubé násilie páchané pred viacerými osobami
súčasne prítomnými a na mieste verejnosti prístupnom vykonané ešte v prítomnosti rodiny, ktorá mala
maloleté dieťa, malo charakter tejto hrubej neslušnosti, pričom išlo o zjavne neúctivý a nedisciplinovaný
postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, kedy tento bezdôvodne napadol nič netušiacich
zákazníkov. Nepochybne toto konanie obžalovaného spôsobilo verejné pohoršenie, keď poškodený
musel chrániť zákazníka svojej reštaurácie, navyše pred jeho útokmi tento napadol aj samotného
majiteľa reštaurácie a následne od ďalšieho konania ho neodradilo ani to, že tento išiel privolať
políciu, naopak musel zasiahnuť iný zamestnanec tejto prevádzky. Nesporne reštaurácia je miestom
verejnosti prístupnom, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí, kde sa spravidla
zdržiava viac ľudí, pričom v tomto prípade boli minimálne prítomné aj viaceré osoby v reštaurácii, okrem
poškodeného, aj personál reštaurácie a traja zákazníci.
Prvostupňový súd správne právne kvalifikoval skutok pod bodom 2/ rozsudku aj ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný sa poškodenému vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Toto ustanovenie chráni pokojné
občianske spolunažívanie proti vyhrážaniu smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou.
Obžalovaný opakovane napádal poškodeného a vyhrážal sa mu aj tým, že podpáli jeho reštauráciu,

pričom vzhľadom na to, že tieto vyhrážky boli spojené aj s fyzickým útokom voči poškodenému, ako aj
poškodený uviedol, že vzhľadom na telesnú konštitúciu obžalovaného, sa týchto zľakol, mohol svojím
konaním vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, čomu nasvedčuje aj následné konanie poškodeného,
ktorý išiel privolať políciu.

Z odpisu registra trestov obžalovaného krajský súd zistil, že tento pred spáchaním týchto dvoch skutkov
nebol súdne trestaný. Zo správy Mestskej polície v S. plynie, že obžalovaný má dobrú povesť, často však
požíva alkoholické nápoje, mestská polícia pritom vedie štyri záznamy, teda priestupky proti verejnému
poriadku, v jednom prípade bol obžalovaný riešený v blokovom konaní, v troch prípadoch bol riešený
dohovorom. Zo spisu Krajského súdu v W. sp. zn. XTo 33/15 bolo zistené, že rozsudkom Okresného
súdu S. sp. zn. 1T XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením krajského súdu bol obžalovaný
J.. V. E. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák.
pre skutky spáchané v mesiaci august roku 2014 a december 2014, za čo bol obžalovanému uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ÚVTOS s
minimálnym stupňom stráženia, zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložené ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Zohľadňujúc účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou
s poukazom na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., teda pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu mal krajský súd za to, že bolo na mieste ukladať trest odňatia
slobody podmienečný, správne pritom prvostupňový súd u obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich
okolností, keď tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), nesprávne
však priznal prvostupňový súd obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. I/ Tr. zák., teda,
že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, keď v prípade
prvého skutku obžalovaný poprel spáchanie tohto

skutku, teda nie je pravdou, žeby tento priznal a úprimne ľutoval, taktiež v prípade druhého skutku
uviedol, že v podstate nevedel, čo robí a bol pod vplyvom alkoholu. Keďže proti rozsudku okresného
súdu podal odvolanie len obžalovaný, nebolo z dôvodu zákazu reformatio in peius, ktorá je zakotvená v
ust. § 322 ods. 3 Tr. por., možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere ponechal
krajský súd rozhodnutie o treste a poľahčujúcej okolnosti nedotknuté. Správne prvostupňový súd zistil,
že obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).

Pochybil však prvostupňový súd práve z dôvodu zásady zákazu reformatio in peius, pokiaľ
obžalovanému uložil ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou, a to postupom podľa § 73 ods.
2 písm. a/,d/ Tr. zák., keďže v danom prípade vo veci prvostupňový súd rozhodol už druhýkrát, keď
tomuto rozhodnutiu predchádzal rozsudok Okresného súdu S. zo dňa X.X.XXXX sp. zn. 2T XXX/XX, v
ktorom bol obžalovanému uložený len podmienečný trest odňatia slobody podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.
vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za použitia § 50 ods.
1 Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 roka, proti ktorému
rozsudku podal odvolanie len obžalovaný. Z tohto dôvodu nemohol potom už prvostupňový súd zhoršiť
postavenie obžalovaného a uložiť mu ochranné liečenie ústavnou formou.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo teda potrebné napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušiť vo výroku, ktorým bol obž. J.. V.i E. uložené ochranné liečenie psychiatrické
ústavnou formou. V ostatných častiach ostal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.