Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314208681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu Y. V., nar. XX. X. XXXX,

bytom B. č. XX, zast. Mgr. Martinom Salokom, Zvonárska 8, Košice proti žalovanej R. Y., nar. XX. X.
XXXX, bytom B., G. XXXX/XX, zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné, za účasti
vedľajšej účastníčky R. - F. P., R.. F.., Š. X, M., o náhradu škody spôsobenej na zdraví 398.327,03 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 11.08.2004 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 12.000.000,- Sk z

titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktorá bola spôsobená žalobcovi dopravnou nehodou dňa
11.08.2002. Podaním zo dňa 04.07.2006, doručeným súdu dňa 06.07.2006 žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu, kedy z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia žiadal priznať 12.600.000,- Sk, čo predstavuje 150-násobok bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia 1400 bodov pri hodnote 60,- Sk za 1 bod. Okresný súd Humenné na
pojednávaní konanom dňa 18.10.2006 na č.l. 167 uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu tak,
ako bol špecifikovaný v písomnom podaní zástupcu žalobcu zo dňa 04.07.2006. Svoj návrh žalobca

odôvodnil tým, že dňa 11.08.2002 žalovaná spôsobila dopravnú nehodu v meste B. na štátnej ceste
C./XXX v smere na U. motorovým vozidlom značky Y. Z., EČV: B. XXXAB s tým, že bolo preukázané,
že motorové vozidlo viedla pod vplyvom alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu B.É. v konaní XT/XXX/
XXXXzodňa18.06.2003bolažalovanáajuznanávinnouztrestnéhočinuublíženianazdravíatrestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V konaní bolo preukázané, že žalovaná na križovatke
ulice Š., F. a O. F. na prechode pre chodcov prednou časťou zrazila chodca - žalobcu, ktorý v tom
čase prechádzal cez vozovku z ľavej strany na pravú stranu v smere jazdy motorového vozidla. Pri

zrážke žalobca utrpel zranenie - pohmoždenie mozgu vľavo, extracereberálny hematóm vpravo, edém
mozgu ťažkého stupňa, ako aj ďalšie poranenia s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní
najmenej 6 mesiacov.

Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila. Vedľajšia účastníčka konania sa k žalobe vyjadrila
tak, že ju žiadala zamietnuť z dôvodu, že žalobca ako dôkaz označil neexistujúci lekársky posudok.
V ďalšom konaní potom nespochybňovala závažnosť trvalých následkov, ktoré pri dopravnej nehode

žalobca utrpel, ale poukazovala na to, že iba táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965
Zbierky.Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu B. sp. zn. 2T/357/02, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s ďalšími dôkazmi
zistil súd tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu B. sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že dňa 11. 8. 2002 spôsobila žalovaná
dopravnú nehodu v meste B. na štátnej ceste C./XXX v smere na U. motorovým vozidlom zn. Y. Z., ev.
č. B. XXXAB s tým, že bolo preukázané, že motorové vozidlo viedla pod vplyvom alkoholu. Rozsudkom
tunajšieho súdu v konaní č. XT/XXX/XXXX zo dňa 18. 6. 2003 bola žalovaná aj uznaná vinnou z

trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V konaní
bolo preukázané, že žalovaná na križovatke ulíc Š. - F. - O. F. na prechode pre chodcov prednou časťou
vozidla zrazila chodca - žalobcu, ktorý v tom čase prechádzal cez vozovku z ľavej strany na pravú stranu
v smere jazdy motorového vozidla. Pri zrážke žalobca utrpel zranenia: pohmoždenie mozgu vľavo,
extracerebrálny hematóm vpravo, edém mozgu ťažkého stupňa, ako aj ďalšie poranenia s celkovou
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej šiestich mesiacov.

V konaní tunajšieho súdu vo veci č. XT/XXX/XXXX-XXX bol vypracovaný znalecký posudok znalcom
U.. U. F. o bolestnom. Znalec stanovil bodové hodnotenie žalobcu počtom bodov 820. V tom čase
bodové hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonané nebolo, nakoľko
liečba žalobcu ešte nebola ukončená. V trestnom konaní potom žalovaná bola zaviazaná nahradiť

žalobcovi škodu na bolestnom vo výške 49.200,-- Sk, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke B.
sumu 349.413,-- Sk.

Súd pri prvom rozhodnutí prvostupňového súdu vychádzal z tohto dokazovania: vypočul žalobcu,
svedkov - jeho rodičov Y. V. R. B. V., výsledkov znaleckého dokazovania znalcom Š. U. a zistil tento

skutkový stav:

Výsluch žalobcu vykonaný pri prvom rozhodnutí prvostupňového súdu súd viedol s ťažkosťami, nakoľko
komunikácia so žalobcom bola na nízkej úrovni v dôsledku toho, že žalobca nedisponoval slovnou
zásobou. V čase dopravnej nehody mal žalobca 21 rokov. S veľkými problémami z jeho výpovede zistil

súd predovšetkým, že po nehode si prvé spomína na to, že bol v nemocnici v F.. Z jeho výpovede s
ťažkosťami (za pomoci rodičov, nakoľko títo najlepšie komunikujú so žalobcom) súd zistil, že v čase
nehodybolevidovanýnaúradepráce,plánovalsiurobiťmaturitnévzdelanie,bolvyučenýautomechanik.
Žalobca od nehody má veľké bolesti, často nemôže spať, je stále na invalidnom vozíku, pri sprchovaní
potrebuje pomoc ďalšej osoby, na toaletu síce prejde sám, ale s ťažkosťami, bez pomoci inej osoby sa

tiež ťažko oblieka a potrebuje pomoc pri príprave jedla, ale sám sa už naje. Pamätal si svoje pobyty
v rehabilitačnom zariadení v M. a popísal, že s rehabilitačným pracovníkom cvičil chôdzu tak, že z
jednej strany ho držal a na druhej mal zdravotnú barlu. Žalobca si pravú stranu od hlavy ku končatinám
vôbec necíti. Súd z jeho výsluchu zistil, že aj trikrát v týždni ho bolí hlava, berie liek P. a ešte liek na
predchádzanie epilepsie. Žalobca sa na vozíku pohybuje iba vo dvore pri rodinnom dome, inde nechodí.

Doma má aj zariadenie na cvičenie, tak cvičí cviky, ktoré mu ukázali v M..

Otec žalobcu uviedol, že sa o dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca, dozvedel od svojej
dcéry. Následkom úrazu utrpel nasledovné poranenia: rozbité kolená, hlava, brada, obočie, rameno,
celý bol dobitý, silné krvácanie do mozgu, pretože si všimol, že veľmi ťažko dýcha, tak si vyžiadal aj

zdravotnú dokumentáciu, žiadal jeho prevoz na iné pracovisko.

Na druhý deň po nehode bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v M., kde bol dovezený helikoptérou
na odd. neurochirurgie. Medzi prvé úkony, ktoré sa na záchranu zdravia u žalobcu vykonávali, boli
ošetrenia hlavy, pretože mal veľké krvácanie do mozgu, tak sa iba navŕtal otvor a za pomoci čidla sa

kontroloval tlak. Potom sa pristúpilo k záchrane funkcie pľúc, odvodňovali mu pľúca. Žalobca bol 8
týždňov a 2 dni po nehode v kóme. Následne sa žalobcovi vykonala tracheotómia a asi po 3 týždňoch
sa ho pokúsili odpojiť od prístrojov a bez vedomia rodičov bol prevážaný do B.. Vzhľadom na spádovú
oblasť podľa bydliska ho v B. nechceli prijať, ale bol privezený do nemocnice v F. na odd. ARO. Otec
žalobcu popísal, že pri jednej jeho návšteve sa žalobca prebral z kómy, hneď vedel, že je pri ňom otec,

spoznal aj ostatných príbuzných, ale museli mu pripomenúť o koho ide. Komunikácie so žalobcom však
v tom čase nebola žiadna, pretože stále mal zavedenú kanylu. Na odd. ARO v nemocnici v F. bol žalobca
hospitalizovaný asi 3 mesiace, potom bol preložený na chirurgické odd. tejto nemocnice, kde zotrval
do januára 2003, pretože vo februári 2003 už absolvoval prvé liečenie v M.. Po vybratí kanyly rodinazistila, že žalobca má problémy v komunikácii, jeho rečové schopnosti sa síce postupne zlepšujú, ale
stále to nie je dobré. Pokiaľ ide o písmo, tak žalobcovi podľa jeho otca vypadli niektoré samohlásky
alebo spoluhlásky a potom slovo, ktoré sa snaží napísať, nemá zmysel. Pri každom rehabilitačnom

pobyte navštevuje žalobca aj logopéda. Navštevuje ho asi 5-krát do mesiaca v meste B. (stav v čase
prvého rozhodnutia súdu). Pri osobnej hygiene, pokiaľ sa kúpe alebo sprchuje, potrebuje pomoc ďalšej
osoby. Taktiež potrebuje pomoc pri príprave jedla, avšak pri jedle už nepotrebuje pomoc. Pokiaľ ide o
zdravotný stav žalobcu pred nehodou a po nehode, tak otec žalobcu uviedol, že v detstve mal žalobca
príznaky epilepsie, ale počas dospievania tieto príznaky pominuli, nemal žiadne epileptické záchvaty

ani vážne zdravotné poruchy. Lieky v tomto smere bral žalobca asi do 4 rokov svojho veku. Žalobca
bol vyučený automechanik. Mienil si však nadobudnúť maturitné vzdelanie, preto pokračoval v štúdiu
na Strednej priemyselnej škole strojníckej v F., ale keď ukončil prvý polrok, dostal povolávací rozkaz,
odišiel na základnú vojenskú službu, ešte si urobil vodičský kurz skupiny C a po vrátení z vojenskej
služby bol evidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných. Mienil si vybaviť živnosť a venovať
sa profesii, ktorej sa vyučil. Podľa otca žalobcu žalobca jednoznačne sa do budúcnosti chcel venovať

oprave motorových vozidiel, pretože túto činnosť vykonával v ich dome aj pred nehodou. Aktívne sa
nejakému športu žalobca nevenoval. V súčasnosti po nehode žalobca cvičí aj doma, rodičia mu zakúpili
prístroj na posilňovanie, stacionárny bicykel a zapísali ho aj do Klubu pre telesne postihnutých so sídlom
v B., aby bol v kontakte so svojimi rovesníkmi, pretože je neustále doma. Jeho zdravotný stav po
nehode sa zhoršil v tom, že má predovšetkým bolesti hlavy. Bolesť hlavy u žalobcu je veľmi intenzívna,

hlavne v dopoludňajších hodinách. Žalobca nenavštevuje psychiatrické ani psychologické ambulancie.
Počas výsluchu otca žalobcu vzniesla otázky na svedka aj zást. vedľajšieho účastníka, na ktoré poskytol
nasledovné údaje: Pri záchranných úkonoch po nehode boli žalobcovi poranené pľúca, jeho sťažená
komunikácia je v dôsledku krvavej škvrny v rozpätí 7,5 cm, ktorá mu tlačí na ľavú stranu mozgu a preto je
tam rečová bariéra, táto bariéra nie je následkom poranenia hlasiviek. Ďalej svedok uviedol, že žalobca

potrebuje neustále pri sebe starostlivosť ďalšej osoby, t. j. rodičov, resp. tetu, ale sú situácie, že ho na
určitý čas nechá aj samého. V prípade, že je žalobca sám a potrebuje pomôcť napr. pri položení nohy z
vozíka na zem a nie je pri ňom ďalšia osoba, tak znervóznie, začne touto nohou nabíjať o zem a preto
sa rodičia žalobcu vyhýbajú takýmto situáciám a snažia sa byť stále v jeho prítomnosti. Ďalej svedok
uviedol, že žalobca má záujem pracovať na svojom vzdelávaní do budúcnosti, preto mu rodičia chcú

zakúpiť aj počítač a chcú, aby absolvovať počítačový kurz.

Matka žalobcu ako svedkyňa vo svojej výpovedi k zdravotnému stavu a k životu žalobcu pred nehodou
a po nehode uviedla nasledovné: O nehode žalobcu sa taktiež dozvedela od ich dcéry. Keď prišli do
areálu nemocnice v Humennom, v tom čase nakladali žalobcu do sanitky za účelom vyšetrenia CT. Po

tomto vyšetrení im primár odd. ARO dal snímok a navrhol, aby s týmto vyšetrením navštívili Fakultnú
nemocnicu v M.. Po konzultácii na tomto pracovisku im docent na neurochirurgii navrhol, aby syna
priviezli na toto špecializované pracovisko. Preto na nasledujúci deň bol leteckou záchrannou službou
žalobca dovezený odd. neurochirurgie vo Fakultnej nemocnici v M.. Pretože mal krvácanie do mozgu,
tak mu navŕtali do lebky sondu a týmto úkonom sa snažili zamedziť krvácaniu a urobiť nevyhnutné úkony

na záchranu jeho života. Podľa informácií lekárov, ak by v tom čase podstúpil žalobca operačný zákrok,
mohlo by to znamenať najhoršie. Zároveň mu zaviedli kanylu a mal urobené vývody z hrudníka, ale
bližšie lekárske postupy, vzhľadom na prežitú situáciu, matka žalobcu nevedela súdu popísať. Asi po 2
týždňoch ho z tohto špecializovaného pracoviska v M. priviezli do NsP v F.. V čase, keď ho prevážali,
sondu v lebke už nemal, ale kanylu mal stále zavedenú. Aj v čase prevozu bol žalobca v bezvedomí.

Počas hospitalizácii na NsP podľa pokynov lekárov, keď brala účasť svedkyňa ako matka žalobcu pri
jeho lôžku každý deň v čase od 14.00 do 19.00 hod. tak sa k nemu prihovárala, čítala mu a dokonca mu
zabezpečiliajtelevízor,abyvnímalzvukaobraz.Svedkyňamázato,žeužvtomtoobdobíprežívalpocity
a vnemy, pretože reagoval na tieto vnemy žalobcu aj prístroj, kde sa ukazovali hodnoty tlaku. Žalobca bol
hospitalizovaný od mesiaca augusta do decembra, ale posledný týždeň hospitalizácie bol preložený na

odd. chirurgie. Až do preloženia na odd. chirurgie mal zavedenú stále kanylu a taktiež sondu v žalúdku
za účelom prijímania stravy. Z odd. chirurgie na doporučenie lekárov bol žalobca daný na jeden deň do
domáceho prostredia z dôvodu, či si spomenie na svoje okolie a príbuzných. Jednoznačne si spomenul
na domáceho psa, pokiaľ ide o príbuzných, tak tieto reakcie žalobcu nevedeli posúdiť, pretože dal iba
hlavu na bok a stisol plecia. Nasledujúci deň, t. j. pondelok ho odviezli na prvé liečenie do M.. Do M. bol

žalobca dopravený sanitkou, po celý čas cesty bol v ležiacej polohe. Na tomto liečení bol asi 5 týždňov a
počas tohto pobytu ho raz týždenne rodičia navštevovali. Pri spiatočnej ceste z tohto pobytu, si pamätá
svedkyňa, že už mal žalobca záujem pozorovať cestu, ale posadil sa iba za pomoci ďalšej osoby. Keď sa
vrátil domov, rodičia zabezpečili žalobcovi invalidný vozík, ktorý požičala zo svojho pracoviska svedkyňa(z Domova sociálnych služieb D.) a asi po mesiaci mu bol poskytnutý zdravotnou poisťovňou vlastný
invalidný vozík. Počas hospitalizácie v NsP v F. ho učili základné slová (mama, otec, brat) a keď ho
priviezli na liečebný pobyt, tak vedel, že to sú jeho rodičia, pretože keď odchádzali, tak plakal a držal

matku za ruku a nechcel ju ani pustiť.

Aj počas návštev rodičov v M. bolo evidentné, že žalobca ich pozná. Po návrate z kúpeľnej liečby
prispôsobili rodičia žalobcovi bývanie pre jeho konkrétnu zdravotnú situáciu tak, že zaviedli do stropu
závesnú klapku, aby mohol trocha cvičiť, dali dole prahy, aby umožnili bezbariérový prechod po dome

a prispôsobili kúpeľňu pre jeho potrebu. Zo začiatku žalobca nechcel veľmi sedieť v invalidnom vozíku,
pretožečastoukazovalnačasťhlavy,oči,zrejmemalzmenytlaku.Ponávrateztejtoprvejkúpeľnejliečby
bol hospitalizovaný aj na odd. chirurgie v NsP, kde sa podroboval rehabilitácii. V súčasnosti žalobca
cvičí aj doma, má posilňovací stroj a stacionárny bicykel. Podľa svedkyne žalobca sa často sťažuje na
bolesti kĺbov, hlavy, preto užíva aj lieky P. a N.. Žalobca navštevuje odborné ambulancie: psychológa U..
F., psychiatra U.. P. a neurológa U.. X., logopedičku. Pri nevyhnutných hygienických úkonoch potrebuje

žalobca pomoc hlavne pri sprchovaní, pri kúpaní, pri vystupovaní z vane. Pokiaľ ide o stravovanie, tak
stravu mu musí pripraviť, dlho mu stravu mixovala, pretože si sťažoval na bolesti hrdla, v súčasnosti
prijíma potravu v nasekanom stave.

Žalobca bol vyučený automechanik v 3-ročnom učebnom odbore, mal záujem nadobudnúť maturitu,

preto navštevoval 2-ročné maturitné vzdelanie na Strednej priemyselnej škole strojníckej v F.. Ukončil
však iba prvý polrok 1. ročníka, pretože obdržal povolávací rozkaz na základnú vojenskú službu. Počas
základnej vojenskej služby si urobil aj vodičské oprávnenie, chcel si vybaviť živnosť na automechanika,
pretože ho to aj bavilo a chcel sa tomu venovať. Pred nehodou hrával rekreačne futbal, bol členom
požiarnického zboru v obci a po návrate zo základnej vojenskej služby bol nezamestnaný, ale využil

ponuku úradu práce a urobil si zváračský kurz, pretože toto zváračské oprávnenie by v budúcnosti
využil ako automechanik. O žalobcu sa starajú nepretržite ona a otec žalobcu, pretože im vychádzajú
v ústrety aj ich zamestnávatelia, takže sa striedajú pri ňom. Svedkyňa potvrdila, že stav žalobcu
sa pomaly zlepšuje, lepšie sa naje, samozrejme, že jedlo mu musí pripraviť, dokáže sa presunúť z
invalidného vozíka na posteľ aj sám. Počas dňa, keď sa oňho stará matka, tak sa s ním aj učí, kúpila mu

magnetickú abecedu, skladajú slová, vedie ho k tomu, aby mal záujem o čítanie. Pri čítaní mu vysvetľuje
nezrozumiteľné a ťažšie slová. Žalobca počas dňa pozerá aj televízor, ale či rozumie tomu, čo práve
vysielajú nevie, pretože nepýta sa ho, ona ten čas využije na iné domáce práce a povinnosti. Žalobca
sa veľmi bojí áut, nechce sedieť pred bránou rodinného domu, resp. keď sa ide na prechádzku, tak
dáva do pozornosti mimikou, že sa bojí. Povaha žalobcu pred nehodou a po nehode sa zmenila, pretože

pred nehodou bol žalobca pokojnej povahy, doslova by sa podľa svedkyne rozdal, teraz je nervózny, vie
byť agresívny, všetko mu prekáža a nikomu by nič nedal. Žalobca má problémy so spánkom, nemôže
zaspať, má nepokojný spánok, zobudí sa v noci, zapne si televízor. V osobnom živote pred nehodou
mal žalobca známosť s dievčaťom z U., po nehode ho dvakrát telefonicky kontaktovala, ale pretože ona
v telefóne plakala, on nerozumel a odvtedy nie je medzi nimi žiadny kontakt.

Na otázky vznesené zástupkyňou vedľajšieho účastníka svedkyňa, matka žalobcu uviedla, že pri
návšteve U.. P. (psychiatra) po návrate z liečebného pobytu v M. lekár prišiel do auta a rozprával sa so
žalobcom bez prítomnosti rodičov. Potom im popísal o čom viedol rozhovor a poúčal ich ako sa majú
správať a venovať k žalobcovi. Z odbornej psychiatrickej ambulancie dostával aj lieky, avšak rodičia

žalobcu ho vedú tak, aby mu tieto lieky nemuseli pravidelne podávať, iba na konkrétnu životnú situáciu,
hlavne keď je nekľudný. Tento liek mu podajú 2 - 3 - krát do týždňa. Nepokoj a nervozitu u žalobcu
riešia predovšetkým dohováraním. Ambulanciu psychológa navštívili asi 3-krát. Pri komunikácii žalobcu
s okolím potrebuje, aby sa s ním pomalšie rozprávalo, pretože napr. keď sa príde domov, tak sa pýta
kto to bol asi takým spôsobom, že uvedie „čo on alebo kto on“. Zároveň svedkyňa uviedla, že pokiaľ

ide o spomienky žalobcu pred nehodou a po nehode, tak s jeho pamäťou je to tak, že niektoré situácie
spomína, na niektoré situácie aj pred 2 dňami sa spýta tak, že si zapamätá túto situáciu iba sčasti.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom U.. Š. U., znalcom z odboru zdravotníctvo,
odvetvie neurológia, ktorý podal znalecký posudok dňa 15. 12. 2005. Znalec v posudku podrobne a

chronologicky popísal celý priebeh hospitalizácie žalobcu, aj jeho vlastné neurologické vyšetrenie a
konštatoval, že vychádzal aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.Súd preberá zo záverov znaleckého posudku znalca celú časť odôvodnenia prvostupňového rozsudku
zo dňa 25. 10. 2006. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného na 530 bodov, pričom v zmysle
zásad pre hodnotenie podľa ods. 6 písm. b/ Vyhl. č. 32/65 zvýšil hodnotenie bolestného o polovicu,

teda celkový počet bodov bolestného stanovil na 795 bodov. Znalec vo svojom posudku uviedol, že z
neurologického hľadiska liečbou a individuálnym prístupom pri rehabilitácii pri využití funkčných rezerv
mozgu bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá a preto prognóza je
neistá a nepriaznivá vzhľadom na to, že akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu
katastrofálne následky. Konštatoval, že u žalobcu sú najzávažnejšie následky: ochrnutie pravostranných

končatín, porucha citlivosti na pravej strane tela a porucha reči a to v dôsledku krvácania do
mozgu. Žalobca utrpel viacpočetné pohmoždenie mozgu pravej i ľavej mozgovej pologule, ktoré majú
prejavy na oboch stranách tela. Pri vnútrolebečnom krvácaní žalobcu ide o poranenie, ktoré nebolo
riešené chirurgicky ale konzervatívne. Žalobca mal vykonanú tracheotómiu, pričom okrem toho mal aj
perkutánnu endoskopickú gastrostómiu na kŕmenie špeciálnou sondou cez prednú brušnú stenu do
žalúdka.

Znalec určil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 1400, pričom v
zmysle zásad pre hodnotenie podľa § 6 ods. 2 zvýšil na dvojnásobok, teda celkový počet bodov
sťaženiaspoločenskéhouplatneniastanovil2800bodmi.Konštatoval,ževážnemozgovéaleboduševné
poruchy hodnotil plným počtom bodov, lebo ide o postihnutie oboch mozgových pologulí s prejavmi

porúch v oblasti centrálnych porúch riadenia hybnosti tela s obrnou pravostranných končatín a poruchou
koordinácie na oboch stranách tela, poruchu citlivosti na pravej strane tela a psychické zmeny v oblasti
poznávacích funkcií aj v oblasti behaviorálnych funkcií (funkcie súvisiace so správaním sa človeka).

Znalec pri podaní znaleckého posudku bol povinný porovnať aj súčasný zdravotný stav žalobcu so

zdravotným stavom pred úrazom, k čomu uviedol, že súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom
difúzneho poúrazového postihnutia mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou
pravostranných končatín, zvýšeným svalovým napätím, spasticitou, neschopnosťou samostatnej
chôdze, poruchou koordinácie pohybov, mobilný je prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu
reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a psychické zmeny v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie,

učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť) a behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním).

V dôsledku dopravnej nehody nastali u žalobcu následky v neurologickej oblasti: k viacnásobnému
poškodeniu mozgu, išlo o úrazové krvácanie do ľavej mozgovej pologule, viacpočetné pohmoždenie
mozgu v oboch mozgových pologuliach, krvácanie pod tvrdú plénu mozgu vpravo a ťažký opuch

mozgu. Poranenia boli liečené konzervatívne, t. j. neoperačne. Zo začiatku išlo o život ohrozujúci stav
s niekoľkotýždňovým bezvedomím. Následne pretrváva ochrnutie pravostranných končatín, porucha
reči, porucha koordinácie pohybov, porucha hltania, porucha citlivosti na pravej strane tela a psychické
zmeny.

K následkom, ktoré sú u žalobcu trvalé uviedol, že následky po úraze, ktoré menili svoj charakter
sú nasledovné: Z bezvedomia sa dostal ku vedomiu, úplné ochrnutie pravostranných končatín zmenilo
svoj charakter na obrnu pravostranných končatín - zapína pravú hornú končatinu v ramene a lakti,
pohyb prstami pravej ruky je minimálny, ruku nemôže využiť. Pravú dolnú končatinu odlepí od podložky.
Spočiatku bol v ležiacej polohe, v súčasnej dobe je schopný sedu, stoj je problematický - potrebuje

jednu francúzsku barlu a pomoc inej osoby, pričom výdrž v stoji je krátka, je zvýšené svalové napätie
na pravostranných končatinách - spasticitu. Spočiatku bola úplná strata reči - pričom nerozumel ani
nerozprával. V súčasnej dobe viazne vyslovovanie slov, slovník je chudobný a čiastočne rozumie
hovorovej reči. Znalec konštatuje, že u žalobcu došlo ku využitiu všetkých funkčných rezerv mozgu v
zmysle plasticity a súčasný neurologický stav je trvalý. Prognóza do budúcnosti je nepriaznivá vzhľadom

na to, že poškodený mozog už nemá rezervy a je oveľa zraniteľnejší na akékoľvek nepriaznivé vplyvy.
U žalobcu pretrváva porucha citlivosti na pravej strane tela. Žalobcovi sa zlepšili psychické funkcie
oproti obdobiu bezprostredne po úraze, ale ich defekt je rozsiahly a postihuje hlavne kognitívnu zložku
(poznávaciu - myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť), ale aj zložku behaviorálnu (súvisiacu so
správaním a konaním).

K otázke uloženej súdom, ktoré bežné výkony môže žalobca vykonávať, znalec uviedol, že je schopný
vykonávať aj sám bežné denné úkony s tým, že si vypomáha hlavne ľavou rukou pri hygiene a jedení. Pri
obliekaní potrebuje pomoc inej osoby, konštatuje, že pri presune z vozíka a na vozík potrebuje pomocinej osoby. Všetky úkony mu trvajú nepomerne dlhšie ako zdravej osobe, potrebuje slovný stimul a
povzbudenie a neustály dohľad nad činnosťou. Znalec konštatoval tak, ako je to už vyššie uvedené,
že z neurologického hľadiska bolo dosiahnuté maximum, ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá.

Konštatuje, že akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky.

K záverom znaleckého posudku znalca U.. Š. U. nemala výhrady a námietky zástupkyňa vedľajšieho
účastníka, namietala iba stanovenie výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
keď určil 1400 bodov a zvýšil na 2-násobok, t. j. na 2800 bodov, nakoľko zvýšenie je v priamom rozpore

s ods. 14 Postupu pri vydávaní posudkov, ktoré tvoria prílohu k citovanej vyhláške. Nespochybňovala
závažnosť trvalých následkov žalobcu po úraze, ale poukazovala, že jeho zdravotný stav sa čiastočne
zmenil v pozitívnom smere. Len samotná závažnosť poškodenia zdravia nemôže byť prípadom hodným
osobitného zreteľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl.. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania má za to, že
aplikácia tohto ust. nie je v predmetnom prípade dôvodná, dávala do pozornosti právnu prax Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorá korešponduje s jej názorom.

Po takto vykonanom dokazovaní súd ukončil dokazovanie dňa 25. 10. 2006 a vo veci rozhodol tak,
že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.400.000,-- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 387.427,-- Sk, trovy štátu
vo výške 14.300,-- Sk a zaplatiť súdny poplatok na účet Slovenskej republiky vo výške 200.000,--Sk.

Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
podala odvolanie vedľajšia účastníčka. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že vo veci boli nesprávne vyhodnotené výsledky vykonaného

dokazovania a s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania je potom žaloba neodôvodnená a
neprimeraná.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná sa stotožnila s názorom vedľajšej
účastníčky, ktorý uviedla v odvolaní.

Odvolací súd Krajský súd v Prešove v konaní č. XCo/XXX/XXXX-XXX rozsudkom zo dňa 8. 11. 2007
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
4.200.000,--Sk a vo výroku o súdnom poplatku. Zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o
uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,-- Sk a v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň

rozhodol o náhrade trov konania žalobcu a o trovách štátu.

Konštatoval, že čo sa týka základu nároku žalobcu, tento je nepochybne daný a uviedol, že pri porovnaní
významu a intenzity zapojenia sa žalobcu do života v čase pred úrazom s možnosťami a rozsahom
zapojenia sa do rôznych činnosti po úraze a po preskúmaní príčinnej súvislosti medzi úrazom a zníženou

kvalitou a intenzitou zapojenia sa žalobcu do života, je potrebné konštatovať podstatné obmedzenie a
v niektorých oblastiach aj úplne vylúčenie žalobcu z normálneho života. Žalobca okrem neschopnosti
vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť má podstatným spôsobom obmedzenú možnosť uplatnenia sa
v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote. Súčasná kvalita jeho života je prakticky neporovnateľná
s tým, aký život viedol pred úrazom.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí uzavrel, že s prihliadnutím na vyššie uvedené, aj po zohľadnení
veku žalobcu, za primerané odškodnenie je potrebné považovať 50-násobok sumy zodpovedajúcej
základnému počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Celkový počet bodov vystihujúci
zdravotné poškodenia žalobcu bol stanovený 1.400 bodmi, čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod

predstavuje základnú sumu 84.000,- Sk. Po jej zvýšení na 50-násobok patrí žalobcovi odškodnenie v
čiastke 4.200.000,- Sk.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť istinu 4.200.000,- Sk
ako vecne správny.

Ďalej zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,- Sk tak,
že v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval pri rozhodovaní o zvýšení
st'aženia spoločenského uplatnenia správne, ak namiesto základného počtu 1.400 bodov vychádzalz dvojnásobku tohto bodového ohodnotenia, teda z 2.800 bodov stanovených znalcom v znaleckom
posudku podl'a ust.§ 6 ods.2 vyhlášky Č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa zásad
pre hodnotenie tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, súčast'ou

lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za st'aženie spoločenského uplatnenia
podl'a § 6 ods.2 vyhlášky. V skutočnosti bol žalobcovi priznaný 100-násobok sumy zodpovedajúcej
základnému bodovému ohodnoteniu. Takéto zvýšenie je možné považovať za primerané iba v prípadoch
osôb mimoriadne aktívnych v oblasti športového, politického, či kultúrneho života; napríklad vrcholoví
športovci, politici a umelci. Žalobca sa za takú osobu považovať nedá, a preto priznanie odškodnenia

sťaženia spoločenského uplatnenia nad 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu je neprimerané.

Tento rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu
nad sumu 4.200.000,--Sk zamietol, napadol žalobca dovolaním. Dovolací súd Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. 11. 2007 zrušil uznesením č. k. XCdo/XX/XXXX-

XXX zo dňa 27. 7. 2009 vo výroku 1/ ktorým bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu B. z 25.
októbra 2006 č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad
4.200.000,--Sk tak, že žalobu zamietol, 2/ bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a rozsahu zrušenia
vrátil Krajskému súdu v P. na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení konštatoval, že súdy oboch stupňov
vychádzali z tých istých skutkových okolností, dospeli k rovnakým záverom tak z hľadiska predpokladov

vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, že odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965
Zb. nie je v jeho prípade postačujúce. Aj dovolací súd dospel k záveru, že podľa jeho názoru je treba
prípad trvalého a nezvratného poškodenia mozgu (jedného z najvýznamnejších orgánov v ľudskom
tele, ktorého funkcia významne ovplyvňuje celkový stav organizmu) majúceho za následok rozsiahle

negatívne dopady nielen na hybnosť 21-ročného poškodeného, ale aj na jeho schopnosť komunikácie s
okolím, možnosť jeho realizovania v najrozmanitejších sférach osobného, rodinného a spoločenského
života, považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Uviedol, že ak odvolací súd mení súdom prvého
stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že
za „primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu) musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia

v potrebnom rozsahu vysvetliť dôvody potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“.

Po tomto rozhodnutí dovolacieho súdu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo/XXX/
XXXX-XXX dňa 15. októbra 2009 tak, že rozsudok prvostupňového súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo
dňa25.10.2006vovýrokuouloženípovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovisumunadsumu4.200.000,--

Sk zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania žalobcu a trovách Slovenskej
republiky. Priznanie odškodnenia nad sumu 4.200.000,--Sk za situácie ak žalobca pre následky úrazu
nebol úplne vyradený zo života a úroveň jeho aktivít pred úrazom nebola vysoká, považoval priznané
odškodnenie za neprimerané.

Rozsudok odvolacieho súdu č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15. 10. 2009 napadol dovolaním žalobca.
O dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní XCdo/XX/XXXX uznesením čl. 274
spisového materiálu dňa 27. 2. 2012. Dovolací súd Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok
Krajského súdu v P. zo dňa 15. 10. 2009 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie. V odôvodnení tohto uznesenia dovolací súd konštatoval ako je už uvedené vyššie, že ak

odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu, že za „primeranú“ považuje náhradu inú, musí v odôvodnení zmeňujúceho
rozhodnutia vysvetliť dôvod tejto zmeny, t. z. že musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo
právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru,
že „primeranou“ nie je náhrada určená súdom prvého stupňa ale náhrada iná. Odvolací súd si zrejme

neuvedomil, že práve v prípadoch, kedy v podstatnej miere mení výšku náhrady priznanej súdom
prvého stupňa (ako je aj v danej veci) a svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa,
musí jeho rozhodnutie v tomto smere obsahovať dostatočne konkrétne odôvodnenie zahrňujúce výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Následne po vrátení veci z dovolacieho súdu krajský súd uznesením zo dňa 29. novembra 2012 č. k.
XCo/XX/XXXX zrušil rozsudok Okresného súdu B. vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
sumu na sumu 4.200.000,--Sk a o výroku o trovách konania účastníkov, štátu a vedľajšej účastníčky.
Poukázal, že v obdobnej právnej veci týkajúcej sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatneniavedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. XCdo/XX/XXXX sa za neprimerané považovalo zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na sumu 20-násobok sumy zodpovedajúcej
základnému bodovému ohodnoteniu. I v tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, k úrazu

došlo v r. 2002 a základná suma odškodnenia bola určená na 93.000,--Sk, teda na čiastku o niečo vyššiu
ako u žalobcu. Aj u tohto subjektu došlo v dôsledku utrpených zranení k poškodeniu mozgu. Poukázal na
ust. § 157 O. s. p., čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a uviedol, že povinnosťou súdu je dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé, zrozumiteľné a dostatočne zdôvodnené. V novom rozhodnutí musí súd
podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k opodstatnenosti žaloby na priznanie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,--Sk.

Okresný súd B. doplnil dokazovanie najmä opätovným výsluchom otca žalobcu, a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím P. F. M., odboru sociálneho zo dňa 12.11.2010 o odkázanosti
žalobcu na poskytovanie sociálnych služieb v rehabilitačnom stredisku (stupeň odkázanosti žalobcu VI.),
zmluvami o výkone osobnej asistencie, ktorú žalobcovi poskytuje osobný asistent - otec I. V. a rovesník

žalobcu U. B., zdravotným chorobopisom žalobcu, záznamom lekára Oddelenia posudkových činností
na určenie miery funkčnej poruchy žalobcu zo dňa 09.07.2007, ktorá bola stanovená na 60%, posudkom
ÚPSVaR v B., Oddelenia posudkovej činnosti zo dňa 30.01.2007 na účely poskytovania starostlivosti v
rehabilitačnom stredisku, záznamom o priebehu rehabilitačnej starostlivosti odporcu zo dňa 19.01.2012,
zo dňa 18.02.2013, potvrdením o návšteve Rehabilitačného strediska - Centrum sociálnych služieb K.

F., potvrdením chirurgickej ambulancie Nemocnice F. s.r.o. zo dňa 22.01.2013, lekárskym posudkom zo
dňa 23.01.2012 pre vydanie komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek služieb
k zamestnanosti sociálnych vecí a rodiny, ktorým boli stanovené sociálne dôsledky žalobcu, vyplývajúce
z ťažkého zdravotného postihnutia, podrobnou správou o poskytovaní sociálnych služieb žalobcovi v
Centre sociálnych služieb K., rehabilitačné stredisko zistil, že žalobca navštevuje toto stredisko, ktoré

mu poskytuje aj služby logopedičky, maséra, sociálnu rehabilitáciu, sociálne poradenstvo, pomoc pri
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, stravovanie, pranie, upratovanie, žehlenie a údržbu bielizne a
šatstva. Toto stredisko zabezpečuje žalobcovi aj záujmovú činnosť, ktorá je zameraná na precvičovanie
motoriky pravej hornej končatiny využitím lokomočných cvičení, hier, zameraných na presnosť, rýchlosť,
silu, vytrvalosť, koordináciu a z ďalšieho bolo zistené aj to, že žalobca aj pri všestrannej opatere a pomoci

asistenta, ako aj svojho otca je odkázaný na túto pomoc pri bežných potrebách v živote, pri uspokojovaní
svojichzákladnýchživotnýchpotrieb.OkresnýsúdB.následnerozsudkomč.k.XXC/XXX/XXXX-XXXzo
dňa 17.07.2013 rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 139.414,46 eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalovanej sumy návrh zamietol a teda v závere vyslovil,
že podľa názoru súdu má žalobca nárok na zvýšené odškodnenie vzhľadom na závažnosť následkov

poranenia. Proti tomuto rozsudku a uzneseniu č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.10.2013, ktorým
súd rozhodoval o trovách konania a o trovách štátu, podala odvolanie vedľajšia účastníčka konania,
ako aj samotná žalovaná. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v P. uznesením č. k. XCo/X/XXXX zo
dňa 28.04.2014 tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu B. s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch

tohto rozhodnutia odvolacieho súdu opakovane poukázal odvolací súd na to, že rozhodnutie Okresného
súdu B. je nepreskúmateľné, keď súd dostatočne neodôvodnil, na základe čoho priznal žalobcovi ďalšie
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,- Sk, keďže takéto zvýšenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd v P. poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu SR, posudzujúcu výšku odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v obdobných prípadoch

a to na konkrétne rozhodnutia vydané vo veciach XCdo/XX/XXXX zo dňa 28.11.2013, vo veci XCdo/
XXX/XXXX zo dňa 24.2.2011, vo veci 5Cdo/142/2007 zo dňa 30.06.2008 a vo veci 3Cdo/92/2008 zo dňa
30.07.2008, ako aj v ďalších veciach 5Cdo/49/2012, 3Cdo/182/2010, 5Cdo/142/2007 a 3Cdo/92/2008.
Poukázal teda na to, že v takýchto prípadoch išlo o približne rovnaký rozsah poškodenia zdravia,
čomu zodpovedá približne aj bodové ohodnotenie tohto poškodenia, pričom súdy priznávali podstatne

nižšiu sumu v rámci odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, zodpovedajúcu 15, alebo 10-
násobku základného bodového ohodnotenia. Krajský súd poukázal na to, že už opakovane vo svojich
rozhodnutiach mal za to, že 50-násobok odškodnenia u žalobcu považuje za primerané a v konaní nebol
dostatočne preukázaný nárok na ďalšie zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia tak,
ako to žiadal žalobca.

Predmetom tohto konania po citovaných rozhodnutiach Okresného súdu B., Krajského súdu v P., aj
Najvyššieho súdu SR tak ostala suma 139.414,46 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia potom, čo žalobcovi bola právoplatne priznaná z tohto titulu suma 4.200.000,- Sk, pretože v prevyšujúcej
časti bol návrh žalobcu právoplatne zamietnutý.

Podľa § 427 ods. 1 O. z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa odseku 2 citovaného právneho predpisu rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia § 444 O. z. pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, určená na základe počtu bodov stanovených
lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľné, nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zbierky v znení neskorších predpisov). Už
samotné základné bodové ohodnotenie (§6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zbierky v znení neskorších
predpisov) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený
vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch

osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách
spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zbierky v znení neskorších predpisov (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších
skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným
odškodnením. Dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného

stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii
dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného, alebo pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.

Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zbierky v znení neskorších

predpisov prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä
prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní
s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom
škody. V prejednávanej veci žalobca utrpel úraz vo veku 21 rokov. V dôsledku úrazu sa stal invalidným
a neschopným vykonávať prácu automechanika, na ktorú bol vylúčený. Nemožnosť plne sa realizovať

v rodinnom živote, chudobný rečový prejav a mobilita prostredníctvom invalidného vozíka podstatným
spôsobom obmedzuje žalobcu v normálnom živote. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia u žalobcu na 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov je podľa názoru
súdu primerané poškodeniu žalobcu, i k jeho obmedzeniam v oblasti spoločenského života, či v oblasti
kultúrnych, športových, či iných aktivít, čo opakovane bolo v konaní potvrdené aj rozhodnutím Krajského

súdu v Prešove, ktorý v tejto výške náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia potvrdil.
Záver Krajského súdu v Prešove v poslednom rozhodnutí poukazuje na rozhodovaciu prax súdov,
najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v obdobných prípadoch priznávali z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia podstatne menšie sumy, než bola v danom prípade priznaná u žalobcu. V
dôvodoch posledného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým je súd viazaný, sa poukazuje

aj na to, že ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,- Sk nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, a keďže rozhodnutie prvostupňového súdu z tohto dôvodu bolo
nepreskúmateľné, bol v tejto časti aj rozsudok zrušený.

Súd v ďalšom konaní mal za to, že vo veci bolo vykonané dostatočne dokazovanie a žalobca v ďalšom

konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre rozsudok súdu, ktorým
by súd žalobcovi v jeho nároku vyhovel. Právna zástupkyňa žalobcu síce na pojednávaní konanom dňa
14.06.2016 navrhovala vykonať vo veci ďalšie znalecké dokazovanie z odboru Zdravotníctvo, farmácia,
odvetvie neurológia, psychiatria bez bližšieho odôvodnenia, avšak súd tento návrh na vykonanie
ďalšieho znaleckého dokazovania zamietol a to najmä z toho dôvodu, že vo veci už bolo vykonané

znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odvetvie neurológia, znalecký
posudok bol vlastne základom pre doteraz vydané rozhodnutia a nebol spochybnený žiadnou zo strán,
teda ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovanej a vedľajšej účastníčky konania. Zástupkyňa žalobcu
namietala záver rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, najmä tvrdenie o tom, že by sa zdravotnýstav žalobcu mal zlepšovať po psychickej stránke. Aj z tohto dôvodu navrhovala vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odbor psychiatria, pretože toto tvrdenie
považovala za nepravdivé. Poukazovala na to, že už sám znalec U.. U. predpokladal zhoršovanie

zdravotného stavu u žalobcu a k tomu s odstupom času aj došlo. Bližšie však neuviedla, akým spôsobom
sa mal zhoršiť zdravotný stav žalobcu od posledného znaleckého dokazovania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedla, že má za to, že U.. U. vo svojom posudku
zohľadnil všetky poškodenia zdravia u žalobcu, a tú celú položku priznal maximálnym počtom bodov,

ktorá v sebe zahŕňa aj psychické poruchy a zo znaleckého posudku tohto znalca teda vyplýva, že
do úvahy pri hodnotení zobral aj prípadnú zmenu správania sa žalobcu následkom tohto úrazu. Vo
veci bolo vykonané dostatočné rozsiahle dokazovanie, ktoré nikto nerozporoval, nenamietal a nebolo
v konaní preukázané ani to, že by žalobca v príčinnej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode trpel
nejakým iným ochorením, na ktoré by malo byť vykonané nové znalecké dokazovanie. Súd mal preto
za to, že suma, ktorá bola priznaná doposiaľ žalobcovi z titulu náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia je primeraná aj vzhľadom na to, akú činnosť vykonával žalobca pred úrazom, aké aktivity
mal a to s poukazom na následné poškodenie a znemožnenie vykonávania týchto aktivít. Aj z tohto
dôvodu bolo priznané žalobcovi odškodnenie 50-násobok základného bodového ohodnotenia tak,
ako to bolo v danej veci už právoplatne rozhodnuté. V neposlednom rade súd poukazuje aj na to,
že žalobcovi sú poskytované kompenzačné príspevky, opatrenia, ktoré mu pomáhajú prekonávať

obmedzenia následkom úrazu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,- Sk je nepreukázaný, a preto ho v tejto časti v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto konania podľa §
151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.