Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216860
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116216860.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou vo veci nahradenia súhlasu na zmenu
priezviska maloletého dieťaťa: K. K., L.. XX.XX.XXXX, J. N. D. D. XX, J., XXXX, C., O. O., dieťa matky
(navrhovateľ): B. P.Ö., L.. XX.XX.XXXX, J. N. D. D. XX, J., XXXX, C., O. O., zastúpený: Pacalaj, Palla
a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trvana 917 01, IČO: 36 857 548, a otca (odporca): J.T. K., L..
XX.XX.XXXX, J. S.-T. N. XXX/X/X, S.-XXXX F., O. O., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.07.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nahradenie súhlasu otca pre účely
zmeny priezviska maloletého. Matka v návrhu uvádza, že po rozvode manželstva s otcom jej bolo dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, pričom otec sa o dieťa nezaujíma, nepodieľa sa na jeho výchove,
ani výžive. Maloletý svojho otca nevníma ako blízku osobu a jednoznačne sa vyjadril, že chce zmeniť
priezvisko a volať sa rovnako ako zvyšok jeho rodiny, a to P.. Z dôvodu, že matka nemá vedomosť o tom,
kde biologický otec maloletého žije, tento matku ani maloletého nekontaktuje a neprispieva na výživu
maloletého, je nevyhnutné, aby súd pre účely zmeny priezviska maloletého nahradil súhlas otca, keďže
tento nemožno iným spôsobom zabezpečiť. Matka so synom sú štátny občania Slovenskej republiky a

žijú v Rakúsku. Trvalý pobyt na SR nemajú. Otec maloletého, ktorý je občanom Srbska a Čiernej hory,
má pobyt v Rakúsku.

2. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností,
najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom

občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave
na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

3. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z. zákon o mene a priezvisku žiadosť o zmenu
mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako
spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný

súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého
žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne
osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal
alebo ak sa súhlas nedal získať.

4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok podľa tohto zákona súdy

prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.5. Piaty diel Civilného mimosporového poriadku upravuje konanie vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých. Podľa § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia

nevedia dohodnúť.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti

kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo
vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k
zastaveniu konania.

11. Právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom je potrebné posudzovať podľa právnych noriem

medzinárodného práva súkromného. V tomto súdnom konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že matka aj
syn sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, avšak obvyklý pobyt majú na území Rakúskej republiky,
kde sa trvalo zdržiavajú a otec maloletého je štátnym občanom Srbska a Čiernej hory a zdržiava sa na
území Rakúska. Návrh na začatie konania bol podaný na súde Slovenskej republiky.

12. Vzhľadom na to, že sa jedná o rodinnoprávnu vec s cudzím prvkom a dotknuté štáty (Slovenská
republika - štát, kde bol návrh na začatie konania podaný a ktorého je maloletý občanom, Rakúska
republika - štát, v ktorom má matka, maloletý a otec obvyklý pobyt) sú členskými štátmi Európskej
únie, prejednávaná vec by mala byť posudzovaná podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a

povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej ako „Nariadenie Brusel IIa“).

13. Podľa článku 1 bod 3 písm. c) Nariadenia Brusel IIa toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko
a mená dieťaťa.

14. Nariadenie Brusel IIa teda nemožno aplikovať na určenie právomoci súdu v tomto konaní vzhľadom
na výslovnú výluku uvedenú v čl. 1 bod 3 písm. c). Výluky bývajú v zásade stanovené vtedy, ak existuje
špeciálna úprava, ktorá sa na danú vec vzťahuje, ak ide o vec verejnoprávnej povahy alebo ak členské
štáty nechcú právnu úpravu v danej veci prenášať na úroveň EÚ. Osobitný právny nástroj, ktorý by sa
vzťahoval špecificky na záležitosti mena a priezviska dieťaťa v rámci práva EÚ neexistuje. Napriek tomu,

že veci rodinnoprávne sú vecami občianskymi, nemožno na určenie právomoci použiť ani všeobecnú
úpravu z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel I“). Nariadenie
Brusel IIa je nariadením, ktoré dopĺňa Nariadenie Brusel I, avšak vzájomne sa nekryjú. To znamená,
každé má osobitný okruh právnych vzťahov ktoré upravuje a vylúčenie veci z pôsobnosti Nariadenia

Brusel IIa neznamená automatický odkaz na Nariadenie Brusel I. Pokiaľ ide o Nariadenie Brusel I, už od
čias Bruselského dohovoru je z dôvodovej správy (tzv. Jenardova správa) zrejmé, že úmyslom tvorcov
bolo vylúčiť z vecnej pôsobnosti nariadenia všetky rodinnoprávne záležitosti (s výnimkou výživného).

15. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.16. V aplikačnej praxi vyššie uvedené znamená, že zákon o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom je subsidiárne aplikovaným právnym predpisom. Jeho aplikácia je na mieste, v prípade ak na
konkrétny právny vzťah s cudzím prvkom nemožno použiť medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská

republika viazaná, avšak rovnako tak ani právny akt sekundárneho práva EÚ. Táto eventualita je daná
jednak samotným právom EÚ a rovnako tak je potvrdená čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého právne
akty EÚ majú prednosť pred zákonmi SR.

17. Vzhľadom na absenciu právneho aktu na medzinárodnej úrovni, ktorý by v danej veci určil právomoc

súdu, prichádza do úvahy použitie vnútroštátneho predpisu, a to zákona č. 97/1963 Zb. zákon o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý je jediným právnym predpisom, ktorý možno
považovať za vnútroštátny prameň SR medzinárodného práva súkromného.

18. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území

Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

19. V zmysle uvedeného ustanovenia by slovenský súd mohol svoju právomoc založiť len vtedy, ak by tu
mal maloletý svoj obvyklý pobyt, alebo by jeho pobyt nebolo možné určiť. Nakoľko maloletý má obvyklý
pobyt v Rakúsku, kde navštevuje základnú školu, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej

partnerom a trvalý pobyt v Slovenskej republike má zrušený od 18.06.2012, súd Slovenskej republiky
nemá na uvedené konanie právomoc.

20. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci
súdu vo veci konať, súd podľa § 9 v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie vo veci

zastavil. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok
medzinárodnejprávomoci,pričommalzato,žeprávomockonaťvpredmetnejvecimajúsúdyvRakúsku,
kde je obvyklý pobyt maloletého.

21. Keďže zastavenie konania z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci je rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí, súd zároveň rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.

22. Keďže súd zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, o trovách konania rozhodol
podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.