Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/382/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218520
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314218520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu

Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: X. A., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - F.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za X. XXXX/XX, V. A., t.č. K. 6,
B., otec - F.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, Z., zastúpený JUDr. René Hudzovičom, AK so
sídlom Štefánikova tr. 49, Nitra, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného
súduBratislavaIIIč.k.38P/528/2014-123zodňa26.05.2016,jednomyseľne(pomeromhlasov3:0),takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
100,- eur mesačne (3000,- Sk) na sumu 250,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.08.2014. Zročné výživné za obdobie
od 01.08.2014 do 26.05.2016 vo výške 3300,- eur povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v 100,- eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Do zaplateného
výživného započítal súd prvej inštancie otcovi čiastku 2200,- eur. Vo zvyšku návrh matky zamietol.

Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 15C/8/2008-83 zo dňa 29.04.2008 v
časti určenia výživného na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd prvej inštancie právo na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1, § 62, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal
preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej X. je čiastočne
dôvodný. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej ubehlo časové

obdobie 8 rokov, za ktoré bezpochyby prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorú
zmenu je nevyhnutné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, v danom
prípade otca. V čase posledného rozhodovania navštevovala maloletá X. materskú škôlku, v súčasnosti
navštevuje siedmy ročník základnej školy. So vzdelávacím procesom sú spojené následne aj zvýšené
výdavky, výdavky sú zvýšené aj v súvislosti s ošatením a hygienou maloletej. Súd prvej inštancie posúdil
odôvodnené potreby maloletej a za primeranú sumu považoval sumu 250,- eur. Nevyhovel v celom
rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 300,- eur mesačne, pretože táto sa javila

čiastočne nadhodnotená preukazovaným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Súd
prvej inštancie vyhodnotil, ktoré náklady na maloletú považoval za primerané a na ktoré neprihliadol.
Súd prvej inštancie konštatoval, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny
príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti, koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie,danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. Tiež súd prvej inštancie prihliadol aj na životnú
úroveň rodičov. Súd prvej inštancie konštatoval, že otcom deklarovaný súčasný príjem nezodpovedá
jeho možnostiam a schopnostiam, pričom otec nevynaložil žiadnu snahu nájsť si zamestnanie, resp.

vykonávať prácu, z ktorej by dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný prispievať na výživu svojej
dcéry adekvátnym výživným a tiež uspokojovať svoje životné potreby. Otec uviedol, že situácia v oblasti,
v ktorej pracuje je nepriaznivá už dlhšie časové obdobie, počas ktorého nedosahuje z tejto činnosti
takmer žiadny príjem. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec doložil do
súdneho spisu len jednu žiadosť, resp. odpoveď na žiadosť o prijatie do pracovného pomeru, pričom

je datovaná z marca 2016, teda v čase, keď už prebiehalo konanie o zvýšenie výživného. Jednalo
sa aj o pozíciu, kde jeho šanca zamestnať sa vzhľadom na vykonávanú prácu bola mizivá. Nemohol
zobrať súd prvej inštancie do úvahy aj tvrdenie otca, že ak sa vezme do úvahy vyživovacia povinnosť
voči maloletej v sume 100,- eur a vyživovacia povinnosť zo strany matky približne v rovnakej alebo
čiastočne vyššej sume a rodinné prídavky, takto určené výživné uspokojí potreby maloletej. Na uvedený
názor súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť, keď matka ako rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej

starostlivosti si plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa, jeho výchovu,
zabezpečovaním bývania pre dieťa, starostlivosťou o domácnosť vo vzťahu k dieťaťu, starostlivosť o
dieťa v čase jeho choroby, pričom otec ako rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti
prispieva na náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o dieťa finančnými prostriedkami vo výške
zodpovedajúcej pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa. Všetky náklady na

dieťa sa exaktne vyčísliť nedajú, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní poskytovaním vyššie
uvedenejstarostlivosti,ktorújepotrebnéposudzovaťvovzťahukvyživovacejpovinnostiposkytovanejzo
strany druhého rodiča v peniazoch, pretože matka sa stará o maloletú vo všetkých ostatných stránkach.
Varí jej, perie, žehlí, zabezpečuje všetky jej potreby v žiadanom rozsahu. Obaja rodičia majú vyživovaciu
povinnosť len k maloletej X., ani jeden z nich nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani hnuteľný

majetok väčšej hodnoty, ani na strane jedného z nich nie sú prítomné žiadne zdravotné, či iné objektívne
obmedzenia, ktoré by boli relevantným podkladom k takémuto nerovnomernému rozloženiu plnenia
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie určil aj dlžné výživné, ktoré povolil
splácať v splátkach spolu s bežným výživným tak, že toto by malo byť uhradené za dva roky a deväť
mesiacov od rozhodnutia súdu. Dlžné výživné vypočítal súd vo výške 5500,- eur, z ktorej odpočítal sumu

2200,- eur zaplateného výživného. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1
písm. a/ OSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie
a žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Vadu

rozsudku videl aj v tom, že pôvodne bolo určené vo výške 3000,- Sk mesačne a nie 100,- eur mesačne
ako uvádza súd prvej inštancie, keď ak by aj uviedol prepočet, pôvodne určená suma predstavuje
sumu 99,58 eur. Ďalšie pochybenia videl v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení v ustálení netto príjmu matky maloletej X., ktorý nedosahuje 824,- eur mesačne,
ale presahuje sumu 900,- eur mesačne. Matka nedostatočne vyčíslila náklady na maloletú. Nesprávne

vyčíslila náklady na bývanie maloletej. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ním deklarovaný
príjem nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Na výšku jeho príjmu realitného makléra mali
vplyv dve podstatné skutočnosti. Prvou skutočnosťou sú okolnosti, za ktorých sa skončil jeho pracovný
pomer u mnohoročného zamestnávateľa Spoločnosť F.. J. Z. - J.. Uvedený zamestnávateľ síce s ním
rozviazal pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien, je tiež pravdou, že na jeho miesto neprijal

žiadneho ďalšieho zamestnanca, avšak rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú rozviazal s ním pracovný
pomer bolo nadviazanie intímneho vzťahu s matkou maloletej v čase, keď táto ešte bola jeho manželkou.
Dôkazom toho sú listiny nachádzajúce sa v rozvodovom spise. Ukončenie tohto pracovného pomeru
malo pre neho závažné dôsledky, keďže menovaný mu nevyplatil mzdu za niekoľko mesiacov a tiež mu
nevyplatilpodstatnúzložkumzdyzapredajnehnuteľnostivB.,ktorúrealizovalvdlhšietrvajúcomobdobí.

Druhou podstatnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje výšku jeho príjmu z činnosti realitného makléra
je momentálne a viac rokov pretrvávajúca situácia na trhu s nehnuteľnosťami. Práve dve uvedené
podstatné skutočnosti svedčia o tom, že nie dôvody na jeho strane majú za následok dosahovanie
nízkeho príjmu z činnosti realitného makléra, ale príjmy u neho sú ovplyvnené výrazne vyššie uvedenými
podstatnými skutočnosťami. Nie je pravdou, že by sa nesnažil nájsť si zamestnanie, naopak, snažil sa

nájsť si zamestnanie vo svojom pôvodnom povolaní, v povolaní, pre ktoré má vzdelanostné, odborné
aj športové predpoklady, v povolaní učiteľa. Tvrdenie súdu, že nevynaložil žiadnu snahu nájsť si prácu
preto nie je pravdivé. Skutočnosť je taká, že naposledy určované výživné v roku 2008 zohľadňovalo
príjem matky 298,74 eur a jeho príjem činil 265,55 eur. V súčasnosti matka dosahuje príjem vo výškeviac ako 900,- eur, čo je trojnásobné zvýšenie jej príjmu a on pri podnikateľskej činnosti v roku 2015
a predchádzajúcom období dosiahol stratu. V konaní bolo preukázané, že na tomto nenesie žiadnu
vinu. Je pravdou, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej X., avšak on nemá žiadny hnuteľný

ani nehnuteľný majetok, nemá úspory, nedosahuje žiadny príjem, tak nemá možnosť prispievať na
výživu svojej dcéry vyššou sumou. Matka je schopná pokryť náklady na výživu maloletej dcéry, pričom
spolu s jeho príspevkom budú náklady maloletej X. pokryté. Dôkazom jeho zlej finančnej situácie je aj
skutočnosť, že sú vedené dve exekučné konania. Na uvedenú situáciu pamätá aj zákon, keď v zmysle §
62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Za
danej situácie preto nie je možné ho zaviazať na platenie výživného vo výške vyššej ako 30 % zo sumy
životného minima. Za súčasnej situácie ani za pomoci rodiny nie je schopný platiť ani výživné, ktoré mu
bolo pôvodne určené.

3. Matka maloletej na odvolanie otca uviedla, že z obsahu jeho odvolania vyplýva všeobecný nesúhlas
s akýmkoľvek jeho zvýšením vyživovacej povinnosti na dieťa, čo odôvodňuje tým, že síce došlo k
podstatnej zmene pomerov, ale že súd musí prihliadnuť na neho ako povinného rodiča, keď za túto dobu
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úpravu vyživovacej povinnosti jej zvýšením.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie, náležite zistil

skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúce právne závery, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Nemôže súhlasiť s obranou otca dieťaťa aplikovanom v odvolaní, keďže sa o dieťa osobne stará a
vychováva ho a s tým má nesporne vyššie výdavky, než k akým sa dopracoval vo výpočtovej vízii otec
dieťaťa.Tietovýdavkypríkladmomenovala,pričomjepotrebnéuznať,ževýchovaazabezpečenieúplnej
starostlivosti o 13-ročné dieťa je spojená s podstatne vyššími výdavkami, než na aké otec poukazuje v

odvolaní. Všetky tieto výdavky uhrádza z vlastného príjmu a prostriedkov a sú jej nápomocní jej rodičia.
Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) v napadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.05.2016
č.k. 38P/528/2014-123 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na

maloletú X. nar. XX.XX.XXXX.

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletej ako nedôvodné, keď odvolacími námietkami
uvedenými otcom v odvolaní sa dôsledne zaoberal súd prvej inštancie v rámci vykonania dokazovania
ako aj záverov, ktoré z nich vyvodil. Zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného mal súd

preukázanú bez najmenších pochybností. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia
povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si je povinný plniť aj na úkor svojich osobných
potrieb. Výživné na maloleté dieťa zahrňuje všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré
spočívajúvzabezpečenístravovania,bývania,zdravotnejstarostlivosti,školskejamimoškolskejčinnostiako aj ďalších mimoriadnych výdavkov. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na osobnú
starostlivosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Náklady, ktoré otec maloletej
spochybňuje, tak ako uvádza súd prvej inštancie, nemožno všetky exaktne vyjadriť a je potrebné

prihliadať na potreby dieťaťa vo veku 13 rokov, naviac dievčaťa, ktoré má zvýšené potreby súvisiace
s hygienou. Tieto potreby súd prvej inštancie vyhodnotil správne a správne zohľadnil aj podiel matky
na starostlivosti o maloletú. Námietky otca uvedené v odvolaní neobstoja. Neobstojí námietka týkajúca
sa určenia pôvodnej sumy vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur mesačne, keď uvedená námietka
nemá žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Zárobok matky maloletej, tak ako bol zistený súdom

prvej inštancie bol zistený správne, otec svoje úvahy o zárobku matky maloletej ničím nepodložil.
Taktiež postup pri zohľadňovaní nákladov a vyhodnotení nákladov maloletej odvolací súd nepovažuje
zo strany otca za správny, keď toto jeho hodnotenie naviac vyvoláva dojem, že otec nemá prehľad
o potrebách školopovinného dieťaťa vo veku 13 rokov. Úvaha otca, že má matka zabezpečovať vo
vyššej miere finančnú starostlivosť o maloletú bola taktiež súdom prvej inštancie vyhodnotená ako
nesprávna. Otec v konaní nepreukázal žiadne zdravotné, či iné objektívne skutočnosti, ktoré by mu

bránili vykonávať pracovnú činnosť tak, aby z nej dosahoval príjem, ktorý je spôsobilý zabezpečiť
vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Zhodne ako súd prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žiadosti
o prijatie do zamestnania, ktoré otec založil do spisu možno vyhodnotiť ako účelové, ktoré sú datované
jedným dňom a produkované už v čase, keď začalo konanie o zvýšenie výživného. Nepatrí sa otcovi
posudzovať, čo je schopná matka zo svojho príjmu zabezpečiť, je potrebné, aby sa on sám zamyslel

nad tým ako vyživovaciu povinnosť voči maloletej zabezpečí on. Odvolací súd uisťuje otca maloletej,
že výživné vzhľadom na vek a potreby maloletej nebolo určené v nadštandardnej výške, bolo určené
v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami. Naviac povolanie realitného makléra nemožno v súčasnej
dobe hodnotiť ako povolanie, z ktorého nie je možné si zabezpečiť príjem a ak je situácia takáto, otec je
povinný zabezpečiť si také zamestnanie, keď má vyživovaciu povinnosť, z ktorého bude spôsobilý platiť

výživné na maloletú. Za situácie, že by mala matka rovnaký postoj k vyživovacej povinnosti k maloletej
ako otec, by vznikla otázka, kto by odôvodnené potreby maloletej zabezpečoval.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Vzhľadom na dostatočne vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

13. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku zročného výživného, povolil otcovi splátky napriek tomu,
že dlžnú sumu je potrebné, najmä ak ide o výživné, uhradiť do troch dní.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).