Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 3T/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Halvoňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315010131.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného U. K.

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
U. K.: G..: XX.XX.XXXX/XXXX Z. K., E. K. W. Č.. XXXX/XX, K.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.10.2014 v obci Most pri Bratislave na Bratislavskej ulici viedol osobné motorové vozidlo zn.
Fiat 500, červenej farby, TEČ: K.-XXX R. až dovtedy, kým ho v čase o 02.35 hod. na Bratislavskej
ulici zastavila a skontrolovala službukonajúca hliadka OO PZ Dunajská Lužná, ktorá vodiča motorového
vozidla vyzvala na preukázanie dokladu totožnosti ako aj dokladov od uvedeného OMV, následne sa
hliadka dotazovala osoby vodiča, či pred alebo počas jazdy požil alkoholické nápoje alebo iné návykové
látky a či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, načo vodič
súhlasil s vykonaním dychovej skúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou s prístrojom Alcotest 7410

evidenčné číslo AEFM 0171 bola vodičovi nameraná hodnota 0,67 mg/l alkoholu vo vydychovanom
vzduchu, čím takto obvinený vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom
návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní

12 (dvanásť) mesiacov.Podľa§49odsek1písmenoa)Trestnéhozákonasúdobžalovanémuvýkontrestupodmienečneodkladá
a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 438d Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 10 (desať)

rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného U. K.
v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými
dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny
stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil že sa cíti byť nevinný. K veci uviedol, že v predmetný
deň mali oslavu, kde vypil asi 2x deci vína, prišlo mu zle a tak zavolal synovi, aby prišil pre neho a len

kúsok išiel s autom cez poľnú cestu, pričom mal vysoký tlak a vtedy ho zastavili policajti. Nevedel uviesť
prečo išiel ten kúsok s autom a po zastavení príslušníkmi týmto oznámil, že ho syn čaká, že je mu zle a
že ide k lekárovi, pričom túto skutočnosť policajtom určite uviedol. Nevolal si sanitku z toho dôvodu, že
je to novostavba a pokiaľ by prišla rýchla zdravotná pomoc trvalo by to aj 40 minút.

Svedok M.. Á. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň vykonávali s kolegom
hliadkovú službu, kedy zbadali motorové vozidlo Fiat 500 ako z Bratislavskej vychádza na hlavnú cestu.
Toto vozidlo zastavili z dôvodov, že sa im zdalo, že ako ich zbadal začal cúvať. Vykonali teda kontrolu a
následne aj dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom, pričom obžalovaný spolupracoval a bol vo vozidle
sám. Vyjadril sa, že ide po syna. Pri dychovej skúške namerali 0,68 mg/l dychu, čo je nad 1 promile.

Vykonali aj opakovanú skúšku asi po 20 minútach ale aký bol výsledok z druhej dychovej skúšky si
nepamätal. Domnieval sa, že už nič podstatné obžalovaný pri zastavení nespomínal pričom mal na mysli
niečo také, čo by mal spomenúť pred súdom. Keďže obžalovaný sa sťažoval, že má zdravotné problémy
bol zaslaný na lekárske vyšetrenie, kde na odporučenie lekára nebol umiestnený do cely predbežného
zaistenia. Tieto zdravotné problémy uviedol prvýkrát, už keď boli na Obvodnom oddelení v Dunajskej

Lužnej. Pri zákroku na ceste pri jeho zastavení tieto neuvádzal, tam uviedol, len to, že ide pre syna, nič
iné neuviedol. Pri vykonaní kontroly dokladov od motorového vozidla a po vykonaní dychovej skúšky
tam prišla parita mladých ľudí, kde mal byť údajne aj syn obžalovaného. Jeden muž z tejto partie sa
údajne syn obžalovaného sa dotazoval, kam berú obžalovaného, chcel získať nejaké informácie. To či
sa tento muž informoval na zdravotný stav obžalovaného svedok viedol, že si myslí že nie, pýtal sa len

to, že prečo ho berú preč. Obžalovaný mal pri obhliadke jeho osoby pri sebe doklady, preukazy, nejakú
retiazku. Pri zadržaní obžalovaný nadával na syna, že sa niekde tára a kvôli tomu sa toto muselo stať,
že musel ísť pre syna autom, pričom na toto si veľmi dobre spomenul a určite nehovoril o tom, že on
potrebuje zdravotnú pomoc.

Svedok G.. Z. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonávali hliadkovú službu spolu s kolegom
v lokalite, kde bol zadržaný obžalovaný. Obžalovaný, keď ich zbadal začal s vozidlo cúvať, preto sa
rozhodli skontrolovať. Keďže obžalovaný javil známky požitia alkoholických nápojov, vykonali aj dychovú
skúšku s pozitívnym výsledkom a obžalovaný bol následne predvedený na oddelenie. Vo vozidle sa
obžalovaný nachádzal sám, pričom svedok si už nepamätal kto z nich vykonal dychovú skúšku ale bolo

to nad 1 promile, keďže bol aj obmedzený na osobnej slobode. Potom k nim prišiel údajne obžalovaného
syn, ktorý sa pýtal či by sa celá záležitosť nedala vyriešiť blokovou pokutou, čo však nebolo možné
vzhľadom k tomu, že obžalovaný nafúkal nad 1 promile a preto bol predvedený na oddelenie. Určite
vykonávali aj opakovanú dychovú skúšku ale nevedel uviesť, či to bolo na mieste alebo na oddelení.
Výsledok bol tiež nad 1 promile. Obžalovaný bol potom odovzdaný poverenému príslušníkovi, ktorý vo

veci začal a po konzultácii s okresným prokurátorom, keďže obžalovaný udával, že má problémy sosrdcom nebol vzatý do cely predbežného zaistenia a bol prepustený. V jeho prítomnosti obžalovaný
nežiadalžiadnelekárskevyšetrenieaanineuvádzal,žemázdravotnéproblémy.Obžalovanýlenudal,že
mal infarkt a že má problémy so srdcom ale konkrétne v tom čase žiadne zdravotné problémy neuviedol

a nežiadal ani o rýchlu lekársku pomoc. Na otázku, či vykonávali osobnú prehliadku obžalovaného na
oddelení, svedok vypovedal, že kolega Takács vykonal prehliadku a spisoval veci, ktoré mal obžalovaný
pri sebe, vedel že táto otázka padla ja pri opakovanom výsluchu, takže vedel, že tam potom boli aj lieky.

Na návrh obhajcu obžalovaného bol vypočutý svedok M.. P. P., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal,

že pracuje od roku 1990 ako praktický lekár a obžalovaný je jeho pacientom. Obžalovaný bol do
roku 2007 u neho normálnym pacientom, kedy bola u neho diagnostikovaná esenciálna hypertenzia
s veľmi vysokým pridaným kardiovaskulárnym rizikom. Obžalovaný bol sledovaný, často navštevoval
ambulanciu a bol aj pod kontrolou kardiológa, pričom jeho stav sa zhoršuje. Požívanie alkoholických
nápojov obžalovanému zdravotný stav nezlepšuje a určite to jeho zdravotný stav zhoršuje. Hypertenzia
obžalovaného sa hlavne zhoršuje nervovým vypätím čo je spojené s fbicko-panickou poruchou. V roku

2013 obžalovaný prekonal infarkt a má kompletné lieky. V súčasnej dobe je riziko recidívy, teda je
rizikový pacient. Svedok sa dostal aj k lekárskej správe po tom ako bol obžalovaný zadržaný a bola
mu nasadená touto lekárkou liečba ako pri hypertenznej kríze (to znamená zhoršenie, náhle zvýšenie
krvného tlaku kedy hľadá záchranu rôznym spôsobom). Pocitovo to vtedy prežívate ako keby ste mali
umrieť, hľadáte pomoc hoci kde. Na otázku či ako ošetrujúci lekár dal obžalovanému radu ako má

postupovať, svedok udal, že musí vyhľadať lekársku pomoc. Bol poučený o rizikách a aj pacient si
sám meria tlak. Hypertenzná kríza môže končiť infarktom, ale náhli mozgovú porážku, pričom v takom
prípade má okamžite pacient vyhľadať lekársku pomoc. Na otázku, či tlak s hodnotami 140/95, ktorý bol
obžalovanému nameraný lekárkou pred ktorú bol obžalovaný predvedený možno považovať za vysoký
svedok odpovedal, že Nie.

Pri liekoch, ktoré obžalovaný užíva či je kontraindikácia na vedenie motorového vodila, svedok viedol,
že Frontín vyžaduje opatrnosť a požívanie alkoholických nápojov sa neodporúča.

Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný deň mu volal otec (obžalovaný) dosť
vyplašený, že je mu zle. Dohodli sa, že ho obžalovaný počká pred domom a on pre neho príde, pretože

mal vtedy zdravotné problémy dva krát prekonal infarkt. Na takú situáciu bol svedok zvyknutý, tak mu
povedal nech ho počká, že pôjdu na pohotovosť. Keď prišil k domu, kde ho mal čakať tak tam už bola
hliadka polície, ale nevedel prečo. On chcel potom zobrať otca, že pôjdu k lekárovi avšak príslušníci
polície mu to nedovolili. Nevedel o čo sa jedná, ale skončilo to tak, že zobrali otca do auta a odišli.
Chcel len aby, mu povedali čo je s otcom, tvrdili, že použili voči nemu donucovacie prostriedky čo sa

mu zdalo nenormálne.

Súd vyhodnocujúc vyššie uvedené výpovede svedkov M.. Á. E. a npráp. Z. B. konštatuje, že výpovede,
služobný zákrok vykonávajúcich príslušníkov PZ sú kompaktné, bez akýchkoľvek vnútorných protirečení
a vzájomne sa bez rozporov v podstatných otázkach priebehu skutku logicky dopĺňajú. Ich výpovede

súčasne korešpondujú s ďalšími /nižšie uvedenými/ listinnými dôkazmi. Súd z okolností predmetnej
veci ani osôb týchto svedkov, ktorí k obžalovanému nemajú žiaden osobný vzťah, nezistil žiadne také
relevantné skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu ich výpovedí akokoľvek znižovali a preto ich súd
považoval pre svoje meritórne rozhodnutie za významné.

Vo vzťahu k výpovedi obžalovaného, súd uvádza, že obrana obžalovaného, že konal v krajnej núdzi a
jehovýpoveďnahlavnompojednávaníjeúčelováavkontexteďalšíchvykonanýchdôkazovpremožnosť
existencie inej alternatívy priebehu skutkového deja, ako bol súdom zistený a ustálený, absolútne
neprijateľná, a to z nasledujúcich dôvodov:

Už samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel, že pred jazdou pil. Príslušníci PZ uviedli,
že po tom ako obžalovaný zbadal policajnú hliadku začal s vozidlom cúvať, zjavne uvedomujúc si, že
je pod vplyvom alkoholu. Následne jeho obrana vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu, teda že pociťoval
príznaky infarktu vyznela ako účelová, keďže podľa výpovedí policajtov nežiadal rýchlu lekársku pomoc,
pri kontrole sa nesťažoval na zdravotné problémy, tieto uvádzal až na policajnom oddelení a následne po

vyšetrení lekárom mu bol nameraný tlak 140/95, ktorý aj svedok M.. P. P. všeobecný lekár obžalovaného
uviedol,ženiejeprejavomhypertenznejkrízy.Nauvedenomnemeníničanifakt,žeobžalovanýprekonal
infarkt, a že v súčasnosti užíva lieky. Priam naopak, obžalovaný napriek jeho zdravotnému stavu, požívaalkoholické nápoje a uvedený zdravotný stav sa podľa názoru súdu snažil následne využiť len na
zbavenie sa trestnej zodpovednosti.
V tomto kontexte vyznieva ja svedecká výpoveď svedka V. K., ktorého svedecká výpoveď aj pre jeho

blízky vzťah k obžalovanému, ktorý je jeho otcom vyznela účelovo s cieľom zbaviť obžalovaného viny.

Vzhľadomkhoreuvedenémusúdvýpoveďobžalovanéhonahlavnompojednávanípovažujezaúčelovú,
vedenú iba prirodzenou snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Súd sa následne v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súčasne oboznámil s nasledovnými
listinnými dôkazmi:

· spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/90/2009, z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol rozsudok
zo dňa 26.01.2010 právoplatným toho istého dňa odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písme b) Trestného zákona,

· spis Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T/26/2011, z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudokzodňa14.09.2011právoplatnýmtohoistéhodňaodsúdenýzaprečinohrozovaniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
· lekárske správy, potvrdzujúce zdravotný stav obžalovaného,
· zápis z dychovej skúšky, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný dňa 19.10.2014 o 02.36 hod. vykonal

dychovú skúšku s výsledkom 0,67 mg/l, a následne o 02:55 hod. opakovanú dychovú skúšku s
výsledkom 0,68 mg/l.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,

ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný U. K.. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný
U. K. viedol motorové vozidlo - automobil pod vplyvom alkoholu v množstve spôsobilom ovplyvniť
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bezpečne bez potenciálneho ohrozenia seba, ako aj ostatných

účastníkov cestnej premávky.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení
skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil
všetky obligatórne znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného

zákona tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Z hľadiska objektívneho mal súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní za nepochybne
preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v množstve 0,67 mg/l = 1,40
promile, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť, keďže podľa súčasných lekárskych

poznatkov vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina
alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej 1,00 g/kg, teda 1 promile.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom
úmysle, pretože jednak vedel, že pred jazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje a tiež

vzhľadom na svoje osobné pomery musel vedieť, že jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu
zákon zakazuje, a teda svojim konaním jednoznačne chcel a aj porušil spoločenský záujem spočívajúci
v ochrane života, zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky a ďalších osôb pred vodičmi
nespôsobilými z dôvodu opitosti viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Z hľadiska posúdenia obrany obžalovaného, že konal v krajnej núdzi súd uvádza, že Trestný zákon
krajnú núdzu v § 24 definuje ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť tak, že čin inak trestný, ktorým niekto
odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.
Rovnako v druhom odseku toho istého paragrafu vymenúva negatívne dôvody, kedy sa o krajnú núdzu
nejedná a to tak, že nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu

chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne
závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo
hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.Pre naplnenie krajnej núdze musí byť naplnená podmienka odvracania nebezpečenstva priamo
hroziacemu záujmu chránenému Trestným zákonom (v prejednávanom prípade - náhle zhoršenie
zdravotného stavu obžalovaného s ohrozením jeho života a zdravia) a uprednostnenia rovnakých

alebo významnejších záujmov (teda v danom prípade život, zdravie a majetok, ktorý chráni predmetné
ustanovenie trestného zákona) a súčasne nesmie dôjsť k okolnostiam, že nebezpečenstvo priamo
hroziace záujmu chránenému týmto zákonom bolo možné za daných okolností odvrátiť inak alebo ak
spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Za konanie v krajnej núdzi nemožno považovať odvracanie priamo hroziaceho nebezpečenstva osobou,
ak táto nebezpečenstvo vyvolala, s úmyslom spáchať trestný čin a zamaskovať ho krajnou núdzou.
V danom prípade obžalovaný využijúc svoj zdravotný stav sa snažil zakryť spáchaný trestný čin
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky pod konanie v krajnej núdzi. V stave, kedy by trpel akútnou
hypertenznou krízou je povinný zavolať rýchlu lekársku pomoc a nie po požití alkoholických nápojov
posadiť sa do motorového vozidla a toto riadiť.

Bez ohľadu na vyššie uvedené závery nebolo v konaní preukázané, že by obžalovaný bol v
nebezpečenstve, ohrozenia života a zdravia, ktoré by bolo pokryté krajnou núdzou.

O osobe obžalovaného z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že bol v minulosti naposledy v roku 2012,

prejednávaný pre priestupok na úseku dopravy a to vedenie vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti v roku 2011 a 2010 odsúdený pre
trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písmeno a, písmeno b), pričom
sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním
obžalovaného vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, jeho následok, ktorým je možné
ohrozenie života a zdravia osôb a majetku nespôsobilým vedením dopravného prostriedku a zavinenie
obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Súd u obžalovaného priťažujúce okolnosti nezistil, ako

okolnosti poľahčujúce vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život,
jeho protiprávne konanie teda predstavovalo exces z doterajšieho spôsobu života. Súd u obžalovaného
tiež prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho

uvedomenia si závažnosti a možných následkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie
ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného
postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s odkladom jeho výkonu na primeranú
skúšobnú dobu, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do doposiaľ bezúhonného
života obžalovaného.

Obžalovaný sa v minulosti dopustil dva krát prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona za ktoré bol aj odsúdený a to, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.01.2010, právoplatný toto istého dňa, sp. zn. 1T/90/2009 a
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.09.2011, právoplatný toto istého dňa, sp. zn.

1T/26/2011,nazákladečohoboliunehosplnenézákonnépodmienkypreuloženietrestuzákazučinnosti
na doživotie podľa § 61 odsek 3, odsek 5 Trestného zákona. S poukazom na ust. § 438d Trestného
zákona však súd nevzal do úvahy odsúdenia pred dňom 1.novembra 2011 nakoľko vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho nepriaznivý zdravotný stav, skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia boli v roku
2010 a 2011, teda uplynula dosť dlhá doba po ktorú viedol riadny život, a všetky tieto okolnosti viedli

súd pre prijatie záveru, že použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3
alebo teda na doživotie, by bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne, a popri podmienečnom treste odňatia slobody bude u neho postačovať prísny trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 10 rokov, nakoľko to súd považoval tak z

individuálno-preventívneho hľadiska ako aj z hľadiska vplývania uloženého trestu na ostatných členov
spoločnosti, za dostatočné.Podľa názoru súdu tresty, ktoré boli obžalovanému uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a
splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.