Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313216462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu PRO BONO REALITY,
s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 46297979, zast. JUDr. Jozefom Karabašom, Ružová 10,
Sabinovprotižalovaným1/N.F.,nar.XX.XX.XXXX,T.XXXX/XX,Q.,2/U.F.,nar.XX.XX.XXXX,T.XXXX/
XX, Q., o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 5C/93/2015 - 123 zo dňa 23.02.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaní v 1.a 2.rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur s prísl. podľa
Zmluvy o sprostredkovaní exkluzívnej uzavretej dňa 01.11.2012 medzi ním a žalovanými, tvrdiac, že
žalovaní porušili zmluvné povinnosti a zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností bola
dojednaná.

2. Žalovaní nesúhlasili so žalobou dôvodiac to tým, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu,
svoje povinnosti neporušili, žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť a neoznámil im skutočnosť, že
kupujúceho na nehnuteľnosť sprostredkoval.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že: „Súd žalobu zamieta. Žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zo Zmluvy o sprostredkovaní
Exkluzívnej zistil, že zmluvu uzavreli žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako
záujemcovia dňa 01.11.2012 podľa § 642 - 651 Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú a to od 01.11.2012 do 31.03.2013. Z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo

sprostredkovanie predaja stavebného pozemku parcelné č. 138 o výmere 1290 m2, druh pozemku
záhrady, zapísaného na LV č. 300, vedeného správou Katastra Humenné, katastrálne územie Závadka.
Provízia sprostredkovateľa bola dohodnutá vo výške 2.000,- Eur z realizovanej kúpnej ceny, za ktorú
sa nehnuteľnosť predala. Podľa článku III. bod 7 zmluvy ak záujemca odmietne podpísať kúpnu zmluvus potencionálnym kupujúcim, ktorého mu sprostredkoval sprostredkovateľ v čase, keď už je zložená
blokovacia záloha na základe zmluvy o zložení blokovacej zálohy, alebo preddavok na kúpnu cenu podľa
zmluvy o budúcej zmluve je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške

provízie vyčíslenej v článku III. bod 2 tejto zmluvy, t.j. 2.000,- Eur. Mal za preukázané, že výpoveď
zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej podali žalovaní v 1.a 2.rade na pošte dňa 20.12.2012. Žalovaní
reagovali na predžalobnú upomienku písomne tvrdiac , že , nie sú si vedomí, aby realitná kancelária
žalobcu našla potencionálneho kupujúceho, že by bola uzavretá zmluva o zložení blokovacej zálohy,
a že by porušili zmluvu o sprostredkovaní tým, že odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym

kupujúcim. Z výpovede K.. Y. L. zistil, že v rámci svojej činnosti prišla do kontaktu aj so žalobcom.
Poradila mu , aby dal výpoveď zo zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom, Následne po výpovedi prevzala
sprostredkovanie predaja pre pána F. pod svoju realitnú kanceláriu. Našla kupca pána R., ktorý mal
záujem o túto nehnuteľnosť a zaujímal sa o ňu. Uzavrela zmluvu so synom žalovaného priamo pri
ohliadke pozemku v A.. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, Katastrálneho odboru Humenné
zo dňa 27.02.2014 zistil, že, bol povolený vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností k

nehnuteľnostiam pod číslom vkladu V264/14. Z výpovede V. T., zistil, že táto svedkyňa mala záujem
o kúpu pozemku. Z výsluchu žalovaného v 1.rade zistil, že žalovaný v 1.rade nepopieral uzavretie
zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej. Žalovaný v 1.rade opakovane v konaní uviedol, že počas celého
obdobia od prvého kontaktu so žalobcom sa snažil so žalobcom kontaktovať telefonicky rovnako aj jeho
syn, t.j. žalovaný v 2.rade, avšak bezúspešne, pretože žalobca nikdy telefón nedvihol. .

5. Prijal právny záver, podľa ktorého žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal, aby žalovaní v 1.a 2.rade odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim,
ktorý zložil blokovaciu zálohu. Je nepostačujúce, ak žalobca tak dôležitú skutočnosť oznamoval
žalovaným v 1.a 2.rade iba telefonicky a uspokojil sa s jednou návštevou, ktorá sa ale nerealizovala,

lebo žalovaní neboli doma. Žalobca napriek tomu, že mal uzavretú zmluvu s potencionálnym kupujúcim
o zložení blokovacej zálohy na dobu 6 mesiacov, nekomunikoval osobne so žalovanými, nezaslal
im žiadne písomné vyrozumenie. Postačilo mu na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti to, že
žalovaní neboli doma a nedvihli telefón. Vyhodnotiac všetky okolnosti konštatoval, že nie je možné
prijaťzáverotom,žeby žalovaníodmietlipredaťpozemokslečneT.,keďžesaonejakoopotencionálnej

kupujúcej vôbec nedozvedeli.

6.Aplikovalustanovenia §642,§643, §644,§645,§646,§647ods.1,§647ods.2,§648Obchodného
zákonníka, § 649 ods. 1 ,2 , § 650, § 651 Obchodného zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 10 O.s.p. tak, že žalovaným
trovy konania nepriznal, aj keď boli v konaní úspešní, pretože si ich nežiadali priznať.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V odvolaní
uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vychádza z neúplne zisteného
skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolateľ považuje rozsudok za arbitrárny a

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukazuje na to, že bola uzavretá medzi ním a žalovanými
zmluva o sprostredkovaní exkluzívna, na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať predaj
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, žalobca našiel potencionálneho kupujúceho,
ktorý zložil blokovaciu zálohu a k realizácii nedošlo, pretože žalovaní zmarili uzavretie kúpnej zmluvy.
Žalovaní zaslali žalobcovi výpoveď zmluvy, ktorá bola doručená 20. 12. 2012. Napriek výpovedi zmluva

zanikla až uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná a to 31. 03. 2013, čo potvrdil aj súd. Nesporné
v konaní je to, že žalobca mal kupujúceho a všetky dôkazy, ktoré boli vykonané potvrdili skutočnosti
tvrdené žalobcom napriek tomu čo bolo preukázané, že žalovaní konali v rozpore so zmluvou, zákonom
a v rozpore s dobrými mravmi, súd žalobu zamietol. Jediný argument je to, že súd má zato, že všetky
tieto okolnosti nedokazujú, že odmietli žalovaní predať pozemok, keďže sa o potencionálnej kupujúcej

nedozvedeli. Poukazuje na to, že žalobca žalovaných kontaktoval telefonicky, osobne, aby mu oznámil,
že má kupujúceho. Súd nepovažoval takéto oznámenie za dôležité. Poukazuje na to, že žalovaní už v
tomčasemaliuzatvorenúzmluvuskonkurenčnourealitnoukanceláriou,apretojelogické,žeodmietli so
žalobcom komunikovať. Na tejto skutočnosti by sa nič nezmenilo ani ak by im písomne oznámil, že mákupujúceho, pretože žalovaní už ponúkali nehnuteľnosť na predaj cez konkurenčnú realitnú kanceláriu.
Žalovaní v 1. rade sa vyjadril na pojednávaní, že keby im aj žalobca poslal písomné oznámenie, tak by
ho neprevzal. V odvolaní tiež uviedol, že súd preformuloval tvrdenie žalovaného v 1. rade pred súdom,

ktorý na otázku, či uznáva žalovaný 1. rade nárok žalobcu, tento odpovedal „neviem“ súd preformuloval
jeho vyjadrenie na „žiadam žalobu zamietnuť“.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmto závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387

ods. 2 C.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery súdu
prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný
záver. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).16. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam a nesprávne

vec právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania).

17. K odvolacej námietke o neúplnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých
dôkazov odvolací súd uvádza, že obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca navrhoval vykonanie dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ktoré súd nevykonal. Navrhnutú svedkyňu K.. Y. L.

( čl. 77) súd vypočul. Na pojednávaní dňa 23.02.2015 (č.l. 120-122) vychádzajúc z obsahu zápisnice
návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu nebol podaný, napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Je potrebné tiež uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania
nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol,

ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

18. Predmetný odvolací dôvod vychádza zo zmyslu odvolacieho konania, ktorým je prieskum nielen
nesprávností, úplností skutkových zistení, alebo nesprávnosti právneho posúdenia, ale tiež nesprávnosť

postupu súdu z hľadiska zachovania procesnoprávnych predpisov takýto postup upravujúcich.
Odvolacím dôvodom podľa tohto ustanovenia sú všetky vady konania, ale spôsobilým odvolacím
dôvodom sú sami o sebe (bez ďalšieho) len vtedy, ak môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Žalobca napriek poučeniu podľa § 120, ods. 4 O.s.p. netrval na vykonaní žiadneho dôkazu. Tento
odvolací dôvod nie dôvodný.

19. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení poznamenáva odvolací súd, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
nasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciiprávaidevtedy,aksúdpoužilinýprávnypredpis,než

ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Podľa názoru žalobcu nie je možné súhlasiť so záverom súdu o nepreukázaní porušenia zmluvnej
povinnostížalovanýmizdôvodu,žežalobcanepreukázal,žežalovanímalivedomosťotom,žezáujemcu

na kúpu nehnuteľnosti našiel, uzavrel s ním Zmluvu o zložení blokovacej zálohy a žalovaní boli nečinní
a odmietali uzavrieť kúpnu zmluvu.

21. Súd aplikoval ustanovenia obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní. Prichodí
poznamenať, že úprava sprostredkovateľskej zmluvy podľa občianského zákoníka sa líši od

sprostredkovateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku tým, že táto zmluva sleduje
sprostredkovanieobchodnejčinnostiazmluvnýmistranamisúpodnikatelia.Žalovaníniesúpodnikateľmi
v súvislosti s uzavretou zmluvou ale ako fyzické osoby nepodnikatelia uzavreli so žalobcom
podnikateľom dohodu, že na ich vzťah sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 262
ods. 2 OBZ) a to podľa článku 3 bodu VII. Uzavretej zmluvy. Súd aplikoval aj ustanovenia písomnej

zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej. Posudzoval či boli preukázané podmienky dohodnuté stranami
sporu podľa článku III. bod 7 zmluvy . Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu zdôvodňoval konaním
žalovaných, ktoré predstavovalo odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy s kupujúcim, ktorého svojou
činnosťou žalobca zabezpečil a teda žalovaní mali príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Tvrdil,
že žalovaní porušili zmluvnú povinnosť a odmietli podpísať kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorého im

sprostredkoval.Vychádzajúczozmluvnýchdojednanípredmetomzmluvybolosprostredkovaniepredaja
nehnuteľnosti opísanej v čl. 1 bod I. Zmluvy. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k
tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou ako kupujúcim kúpnu zmluvu. Dohodli sa,
že nárok na províziu vzniká až ak je uzavretá kúpna zmluva alebo aj v prípade ak bola uzavretá zmluva
o zložení blokovacej zálohy. Podľa zákonných ustanovení zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľ

je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o
uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti,
ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy (§ 643 Obchodného zákonníka).
Žalobca ako sprostredkovateľ je však povinný preukázať resp. navrhnúť také dôkazy, z ktorých byvyplývalo, že záujemcovi poskytol informáciu o príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou, s
ktorou konal. Nie je možné mať za preukázaný jeho uplatnený nárok. Žalobca tvrdí, že telefonický sa
kontaktoval so žalovanými, no neúspešne, ako aj osobne raz navštívil žalovaného v 1. rade, rovnako

neúspešné. Je zrejmé, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, právnickou osobou, ktorá sa v rámci
svojej podnikateľskej činnosti venuje sprostredkovaniu kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností. Za
účelom dosiahnutia kvalitných a odborných poskytovaných služieb musí postupovať s vynaložením
odbornej starostlivosti, tak aby vykonávaná činnosť smerovala k dosiahnutiu maximálnej spokojnosti
klientov ako aj záujemcov o kúpu, predaj nehnuteľností. V prípade pokiaľ žalobca sa uspokojil len s

neúspešným telefonickým kontaktom a neúspešnou osobnou návštevou nie je možné považovať jeho
činnosť za dostatočnú a vykazujúcu znaky odbornej starostlivosti. Žalovaným sa preukázateľné
informácia o záujemcovi nedostala do sféry vedomia. Nič nebránilo zaslať záujemcom - žalovaným
informácie o uzavretí zmluvy o zložení blokovacej zálohy, prípadne návrh kúpnej zmluvy. Nebolo
preukázané, aby sa snažil tieto listiny doručiť žalovaným a bez zbytočného odkladu oznamovať
záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalobca ako sprostredkovateľ vyvinul činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu
predaja nehnuteľnosti. Zmluva o zložení blokovacej zálohy uzavretá bola, avšak žalobca nevyvinul
s odbornou starostlivosťou činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaní ako záujemcovia mali príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Za tejto situácie sú irelevantné posudzovanie ďalších okolností
prípadu, že žalovaný v 2.rade uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s inou obchodnou spoločnosťou, že

žalovaný v 1.rade prehlásil, že by odmietol prevziať obchodné listiny doručované mu zo strany žalobcu.

22. Prijatý záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena na preukázaní toho, že žalovaní
v 1. a 2.rade odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim, ktorý zložil blokovaciu zálohu
je správny. Bremeno dôkazné, zaťažovalo žalobcu a bol povinný preukázať porušenie zmluvnej

povinnosti žalovanými, resp. skutočností spôsobilé preukázať odmietnutie žalovanými uzavretie kúpnej
zmluvy so treťou osobou. Ak tieto skutočnosti neboli preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

„Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,

tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa

hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,

jednak nositeľa dôkazného bremena. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako
bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho
vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce

žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné
rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca
2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010).

23. Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení tak nie je dôvodná.

24. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
arbitrárny poznamenáva odvolací súd, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky
argumenty uvádzané žalobcom. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z
rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí, vychádzal
a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.25. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaní majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).