Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/650/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708205096
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6708205096.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: S.. T. T., podnikajúca pod obchodným
menom S.. T. T. - MADAST, trvale bytom J. T. XX, XXX XX P., IČO: 34 856 790, zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662,
proti žalovanému: MB - Staving, s.r.o., Sládkovičova 44, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 625 876, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 30. apríla 2015, č. k.: 13C/57/2008-263, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že právny úkon spočívajúci vo vklade
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., obec X., okres E., zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu v E. - katastrálneho odboru, evidovaných na LV č. XXXX: a) pozemky
parc. č. XXXXX/XX o výmere 3219 m2 zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXXXX/XX o výmere 126
m2 zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXXXX/XX o výmere 373 m2 zastavané plochy a nádvoria;
parc. č. XXXXX/XX o výmere 127 m2 zastavané plochy a nádvoria; b) stavby súpisné číslo XXXX parc.
č. XXXXX/XX dielňa; súpisné číslo XXXX parc. č. XXXXX/XX čerpacia stanica; súpisné číslo XXXX parc.
č. XXXXX/XX sklad, ktorý bol vykonaný vyhlásením vkladateľa F. K. trvale bytom L. XXXX, XXX XX X.,
ktorého právne účinky nastali povolením vkladu príslušnou Správou katastra pod číslom V 902/2006 -
664/2006, ktoré nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., so sídlom 962 05 Hriňová 1900, IČO: 36 647 144,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Odd. Sro, Vložka č. 11434/S, je voči
navrhovateľke S.. T. T. trvale bytom J. T. XX, XXX XX P., neúčinný. V prevyšujúcej časti návrh zamietol
s tým, že o trovách konania rozhodne v lehote tridsiatich dní od platnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že právny
úkon spočívajúci vo vklade nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., obec X., okres
E., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v E. - katastrálneho odboru, evidovaných na
LV č. XXXX: a) pozemky parc. č. XXXXX/XX o výmere 3219 m2 zastavané plochy a nádvoria; parc.
č. XXXXX/XX o výmere 126 m2 zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXXXX/XX o výmere 373 m2
zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXXXX/XX o výmere 127 m2 zastavané plochy a nádvoria; b)
stavby súpisné číslo XXXX parc. č. XXXXX/XX dielňa; súpisné číslo XXXX parc. č. XXXXX/XX čerpacia
stanica; súpisné číslo XXXX parc. č. XXXXX/XX sklad, ktorý bol vykonaný vyhlásením vkladateľa F. K.u
trvale bytom L. XXXX, XXX XX X., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu príslušnou Správou
katastra pod číslom V 902/2006 - 664/2006, ktoré nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., so sídlom 962
05 Hriňová 1900, IČO: 36 647 144, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica,Odd. Sro, Vložka č. 11434/S, je voči navrhovateľke S.. T. T., trvale bytom J. T. XX, XXX XX P., neúčinný
ako aj nároku, že žalobkyňa je oprávnená uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku.
3. Žalobkyňa tvrdila, že pred Okresným súdom Zvolen prebiehali konania pod sp. zn. 8C/80/2007
a 7Cb/10/2008, ktoré sú už právoplatné. Týmito rozsudkami bola F. K. zaviazaná zaplatiť sumy
pre žalobkyňu. F. K. podľa výpisu zo živnostenského registra dňa 2. októbra 2006 ukončila svoju
podnikateľskú činnosť a celé svoje podnikanie, ktoré bolo jej jediným aktívom, previedla do obchodnej
spoločnosti HELOIL, s.r.o., so sídlom v Hriňovej, ktorú založila so spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a to
tak,ženehnuteľnostislúžiacenavýkontejtopodnikateľskejčinnosti,čerpaciustanicuaautoservisvložila
do základného imania tejto spoločnosti, ako to vyplýva z LV č. XXXX. Je preto zrejmé, že F. K. presunula
všetky svoje aktíva spoločnosti HELOIL, s.r.o., jediným jej bonitným aktívom majetku sa stal obchodný
podiel v tejto spoločnosti, ktorý bol reprezentovaný vkladom do základného imania tejto spoločnosti vo
výške 8 000 000 Sk, pri celkovej výške základného imania danej spoločnosti 8 200 000 Sk.
4. V novembri 2006 previedla majoritnú časť svojho obchodného podielu v tejto spoločnosti na druhého
spoločníka spoločnosť CI Holding, a. s., Bratislava, čím sa jej obchodný podiel v spoločnosti HELOIL,
s.r.o., zníži už len na 1 400 000 Sk z pôvodných 8 200 000 Sk a podiel jej tak klesol z
pôvodných97,6%na17%.F.K.savyjadrilatak,žefinančnéprostriedkyzískanéprevodomobchodného
podielu nemá, nakoľko ich použila na splatenie dlhov, ktoré mala voči svojmu spoločníkovi spoločnosti
CI HOLDING, a. s. Žalobkyňa zdôraznila, že majetok F. K. sa výrazne transformuje a zmenšuje, nie
je zrejmá protihodnota, ktorú sa majetok získava, pričom stále nedochádza k uspokojeniu nárokov
žalobkyne,pretovyjadrilapresvedčenie,žeuskutočňujekroky,ktorýmisapostupnezbavujesvojichaktív.
Konaním F. K. sa výrazne znižuje možnosť žalobkyne na uspokojenie jej pohľadávok v celkovej výške
3 854 437 Sk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kroky F. K. sú právnymi úkonmi dlžníka, ktoré boli
urobené v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlžník majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa jeho názoru je formulovaný petit nevykonateľný,
tento nie je dostatočne určitý, nakoľko z neho nevyplýva, kto urobil predmetný úkon, ani nie je uvedený
dátum, kedy bol tento úkon urobený. Taktiež neboli splnené zákonné predpoklady, ktoré má na mysli
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 42 a § 42b ohľadne skutočností, že konkrétny právny úkon,
vklad nehnuteľností do spoločnosti žalovaného, ukracuje veriteľa a zároveň preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná okrem časti, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku.
V tejto časti žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd uviedol, že na takomto určení nebol naliehavý právny
záujem, nakoľko toto vyplýva priamo z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku
žalobe vyhovel, poukázal na to, že trojročná lehota na uplatnenie nároku bola dodržaná, keď táto začala
plynúť dňom, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti, t. j. 3. novembra 2006.
Žaloba bola podaná na súd 2. mája 2008, teda lehota bola zachovaná. Súd mal preukázané, že dlžníčka
F. K., ktorá v čase urobenia vyhlásenia o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti HELOIL, s.r.o., bola
konateľkou žalovaného, teda bola štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu podľa § 42a
ods. 3 písm. c) Občianskeho zákonníka, je dlžníčkou žalobkyne, čo vyplýva z právoplatných rozsudkov
Okresného súdu Zvolen č. k. 8 C/80/2007 - 348 a 7 Cb/10/2008 - 611, čo dáva spolu vymáhateľnú
sumu vo výške 88 115,31 EUR plus príslušenstvo. Tieto rozsudky sú vykonateľnými
exekučnými titulmi, ak k predmetnému právnemu úkonu, a to k vyhláseniu o vklade nehnuteľnosti do
spoločnosti HELOIL, s.r.o., ktorý bol urobený dňa 29. septembra 2006 a vklad bol povolený 3. novembra
2006 došlo v priebehu troch rokov od podania návrhu s tým, že podľa názoru súdu týmto došlo k
ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, pričom dlžníčka F. K., ktorá bola konateľkou
spoločnosti HELOIL, s.r.o., si bola vedomá tejto skutočnosti, že vyššie uvedené dlhy existujú. Súd
zdôraznil, že v čase urobenia uvedeného úkonu ku dňu 29. 9. 2006, resp. 3. 11 2006 existovali už
záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože tieto vznikali v roku 2003 a 2004, teda v čase, kedy
boli urobené tieto právne úkony, existoval záväzkový vzťah, na základe ktorého mala F. K. vrátiť finančné
prostriedky žalobkyni. Z dokazovania súd jednoznačne ustálil, predovšetkým z výpovede dlžníčky - F.
K., ktorá bola zároveň konateľkou žalovaného, že nemá žiadny majetok, aby uspokojila pohľadávku
žalobkyne, bolo teda preukázané, že nedisponuje ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhateľné pohľadávky žalobkyne. Je evidentné, že vyššie uvedeným úkonom dlžníčka zmenšila svoj
majetok a týmto došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Súd na zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenie § 42a ods. 1, § 42a ods. 3 písm. c), § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne
do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.7. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu Zvolen
v prvom výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2
písm. d), a f) O.s.p.. Namietal, že súd sa nedostatočným spôsobom vo svojom odôvodnení vysporiadal
so všetkými skutočnosťami prednesenými zo strany žalovaného, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
8. S právnym názorom okresného súdu sa nestotožnil, pretože sa vôbec nezaoberal obranou pani K.
na pojednávaní dňa 20. októbra 2014, kedy namietala, že žalobkyňa nežalovala celý úkon, ktorým F.
K. - HELOIL, t. j. fyzická osoba IČO vložila svoj podnik do spoločnosti - žalovaného ako celok, nakoľko
okrem nehnuteľností predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti, a to celého podniku, boli nielen
nehnuteľné veci, ale aj veci hnuteľné, ako aj pohľadávky a záväzky, t. j. podnik ako celok, ktorý bol
špecifikovaný a ohodnotený na základe znaleckého posudku číslo 22/2006 na sumu 8.198.000 Sk.
9. Uviedol, že podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uvedenému úkonu F. K. -
HELOIL, ako fyzickej osoby IČO, kedy vložila celý svoj podnik F. Y. - HELOIL, ako nepeňažný vklad
do základného imania žalovaného, možno takejto žalobe vyhovieť iba vtedy, ak smeruje proti všetkému
majetku, ktorý na základe uvedeného úkonu prešiel na žalovaného v podobe nepeňažného vkladu,
pretože je toho názoru, že pre vyhovenie žalobe nepostačuje, ak sa ukrátený veriteľ (žalobkyňa)
domáha právnej neúčinnosti úkonu len vo vzťahu k časti majetku, ktorý týmto úkonom žalovaný získal.
Podľa jeho názoru uvedený úkon podľa ustanovenie § 42a a § 42b mal byť podľa týchto ustanovení
Občianskeho zákonníka odporovaný ako celok, nie ako časť úkonu, nakoľko má per analogiam podľa
§ 41 Občianskeho zákonníka za to, že túto časť úkonu nemožno oddeliť od ostatného obsahu, t. j. od
celého úkonu.
10. Súd sa nevysporiadal taktiež s ďalšou obranou, že uvedeným úkonom zo strany pani K. nemohlo
dôjsť k ukráteniu veriteľa, nakoľko úkon, ktorý bol zo strany žalobkyne žalovaný v rámci neúčinnosti
právneho úkonu, bol práve vklad nehnuteľnosti do spoločnosti žalovaného, pričom uvedeným úkonom
nemohlo na strane pani K. ako fyzickej osoby IČO - F. K. - HELOIL dôjsť k ukráteniu veriteľa, lebo
celý podnik, ktorý pani N. vkladala do spoločnosti žalovaného, bol znaleckým posudkom ohodnotený
na 8 198 000 Sk, pričom o 8 000 000 Sk sa zvýšilo základné imanie žalovaného a pani K. nadobudla v
hodnote 8 000 000 Sk obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, čím zhodnotila svoj majetok, preto mu
nie je zrejmé, ako mohla týmto úkonom ukrátiť veriteľa, keď pani K. zhodnotila svoj majetok ako celok,
nakoľkotentomalúčtovnúhodnotuvrámcipodnikaniapaniK.akofyzickejosobyibaniečocez2.000.000
Sk. Zákon jasne hovorí, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, čo nie je prípad úkonu, ktorý bol zo strany
žalobkyne žalovaný, t. j. vklad nehnuteľnosti do spoločnosti žalovaného. Okresný súd sa tak nezaoberal
jednotlivými zákonnými predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre úspešnú odporovateľnosť právneho
úkonu.
11. V rámci právnej istoty poukázal na skutočnosť, ale až v súvislosti s ďalším úkonom, ktorý nebol
predmetomžaloby,tedanebolžalobkyňounapádaný,atoprevodobchodnéhopodielup.K.vspoločnosti
žalovaného, že sa započítava cena tohto obchodného podielu do výšky 6,6 milióna Sk na staršiu
pohľadávku p. K. voči inému veriteľovi. Žalobkyňa žalovala výlučne vklad nehnuteľnosti do spoločnosti
žalovaného. Majetok bol pani K. prevedený až prevodom obchodného podielu, tento úkon nebol a nie
je predmetom žaloby, preto o odporovateľnosti prevodu obchodného podielu nesmie súd rozhodovať a
žalovanou by musela byť spoločnosť CI HOLDING.
12. Namietal, že súd nevykonal všetky žalovaným navrhované dôkazy a nedostatočne zistil skutkový
stav veci, čím odňal žalovanému možnosť všetkými dostupnými prostriedkami brániť svoje právo,
čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd v rozpore so skutočnosťami prednesenými
na pojednávaniach zle interpretoval tieto, a to vo vzťahu k vkladu nehnuteľnosti ako aj k ukončeniu
živnosti, pretože p. K. živnosť neukončil ku dňu 2. 10. 2006. Taktiež spolu so spoločnosťou CI HOLDING
nezaložila túto spoločnosť - HELOIL, s. r. o., nakoľko spoločnosť CI HOLDING, a. s., zakladala
spoločnosť žalovaného sama. Záverom poukázal na to, že výrok obsahuje zlé označenie účastníkov
úkonu na strane p. K., kde pani K. úkon, vklad nehnuteľnosti, robila ako fyzická osoba podnikateľ a kde
absentoval dátum predmetného úkonu.
13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 18. 8. 2015. Napadnutý
rozsudok žiadala potvrdiť v celom rozsahu a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej
názoru napadnuté rozhodnutie je vecne správne, dôvody odvolania uvedené žalovaným považuje za
bezpredmetné.
14. Uviedla, že v tomto konaní odporovala právnemu úkonu dlžníčky F. K. - HELOIL zo dňa 29. 9.
2006, ktorým táto vložila v ňom špecifikované nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imaniaobchodnej spoločnosti žalovaného. Na základe tohto právneho úkonu, priloženého k návrhu na vklad
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívykonalpríslušnýkatastrálnyúradvklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Súd sa zaoberal existenciou podmienok a odôvodnenosťou
určenia neúčinnosti voči žalobkyni práve tohto právneho úkonu, a to ako úkonu, na základe ktorého bolo
právoplatným rozhodnutím Katastrálneho úradu o jeho povolení vložené vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiamdokatastranehnuteľností.Pripúšťamožnosť,žedlžníčkaF.K.-HELOILvykonalaajiné
právneúkony,ktorýmipreviedlanaspoločnosťžalovanéhoajďalšieveci,právačiinémajetkovéhodnoty,
avšak tieto úkony neboli predmetom žalobného návrhu v tomto konaní, nebol teda dôvod, aby tieto
konajúci súd preskúmaval. Navyše, ako vyplynulo z dôkazov, ktoré predložila žalovaná strana, dlžníčka
F. K. - HELOIL síce prevzala záväzok na nový vklad na základe rozhodnutia valného zhromaždenia
žalovanej spoločnosti o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom, avšak následne vykonala len
úkon,ktorýmvyhlásila,žedomajetkuspoločnostiakonepeňažnývkladvkladápredmetnénehnuteľnosti.
15. Pokiaľ žalovaný namietal, že dlžníčka F. K. iba transformovala podobu svojho majetku, jeho hodnotu
neznížila a týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia jej veriteľov, uviedla, že na pojednávaní
dňa 30. apríla 2015 žalobkyňa uviedla, že dotknutým právnym úkonom F. K. nezískala obchodný
podiel v reálnej hodnote 8 000 000 Sk, takáto bola iba nominálna hodnota získaného obchodného
podielu v spoločnosti žalovaného, ktorého skutočná hodnota sa určuje s prihliadnutím na aktuálny
majetkový stav celej spoločnosti. Zatiaľ čo v prípade, ak by k danému úkonu nedošlo, bolo by možné
na základe exekučných titulov postihnúť priamo vkladané nehnuteľnosti, zatiaľ čo následkom daného
úkonu už takáto možnosť zanikla a postihnutie predmetného obchodného podielu dlžníčky F. K.
v spoločnosti žalovaného by malo za následok len vznik pohľadávky žalobkyne voči žalovanej na
vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý, ak by nebol uhradený dobrovoľne, musela by sa ho žalobkyňa
opätovne domáhať súdnou cestou.
16. Je tak nepochybné, že predmetná transformácia viedla k výraznému zníženiu kvality majetkového
aktíva postihnuteľného exekúciou s výrazne nižšou hodnotou, čím sa výrazne zhoršila pozícia žalobkyne
ako veriteľky dlžníčky F. K., pričom žalovaná opak nijakým spôsobom nepreukázala.
17. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je evidentné, že predmetným právnym úkonom
dlžníčka F. K. zmenšila svoj majetok, čím došlo k ukráteniu uspokojenia žalobkyninej vymáhateľnej
pohľadávky. Pre doplnenie žalobkyňa uviedla, že rovnako obsahom rozhodnutí, ktoré žalovaný priložil
k svojmu odvolaniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. Cdo/1186/2012 a najmä rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR č. Cdo 4333/2007) je vyslovený právny názor, že pre posúdenie toho, či
sa dlžníkov majetok v dôsledku prevodu majetku neznížil, nie je rozhodujúcou len formálna stránka
dotknutého úkonu, ale že o tzv. ekvivalentný úkon dlžníka ide vtedy, ak za prevedený majetok dlžník
obdržal obvyklú cenu alebo inú, skutočne primeranú (rovnocennú) náhradu.
18.Žalobkyňajetohonázoru,žesúdprvejinštancievkonanísprávneposúdilnadobudnutieobchodného
podielu v nominálnej hodnote 8 000 000 Sk ako protihodnotu za majetok, ktorého vklad bol napadnutý
odporovacou žalobou v tomto konaní, ocenený sumou 9 784 375 Sk ako úkon ukracujúci žalobkyňu ako
veriteľku, nakoľko skutočná hodnota získaného obchodného podielu, s prihliadnutím na stav spoločnosti
žalovaného, nezodpovedala jeho nominálnej hodnote, teda v tomto prípade jednoznačne nešlo len o
transformáciu majetku dlžníčky F. K., ale o reálne zníženie hodnoty jej majetku.
19. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, poukázala na to, že
právny zástupca žalovaného v konaní po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhol doplniť dokazovanie
znovu vypočutím konateľky žalovaného, F. K., predchádzajúcich štatutárov obchodnej spoločnosti
CI HOLDING, a. s., znalca, ktorý vypracoval ocenenie majetku F. K. - HELOIL, súd tieto dôkazy
nevykonal, pretože F. K. už vypočutá bola a výsluch ďalších svedkov je vo vzťahu k prejednávanej veci
nadbytočným.
20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP v napadnutej časti potvrdil.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pričom argumenty žalovaného nepovažuje za také,
ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okresný súd v postačujúcom rozsahu
vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotil samostatne aj vo vzájomných súvislostiach,
pričom vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal navrhované dôkazy, čo namieta žalovaný. Okresný súd sa
vo svojom rozhodnutí zaoberal podstatnými predpokladmi, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.
24. Odvolací súd v priebehu konania zistil, že spoločnosť HELOIL, s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia,
pričom z Obchodného registra vyplýva, že jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MB - Staving,
s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 44, IČO: 36 625 876. Z tohto dôvodu Krajský súd v
Banskej Bystrici rozhodol uznesením zo dňa 21. marca 2017, sp. zn. 15 Co/650/2015 tak, že krajský súd
vkonanípokračujesožalovanýmMB-Staving,s.r.o.,Sládkovičova44,BanskáBystrica.Totorozhodnutie
sa stalo právoplatným dňom 25. apríla 2017. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalovaný
bol zrušený od 24. 2. 2017, z obchodného registra bol vymazaný 8. 3. 2017. Súd rozhodoval podľa § 6 4
CSP ako aj § 65 ods. 1 CSP. Právny nástupca pôvodne žalovaného HELOIL, s. r. o. sa k veci písomne
nevyjadril. Z týchto dôvodov odvolací súd ďalej koná s právnym nástupcom.
25. V zmysle námietok uvedených v odvolaní odvolací súd považuje za vhodné poukázať na časovú
os právnych úkonov, ktoré mali význam pre danú vec. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že bolo
nepochybne preukázané, že F. K. je dlžníčkou žalobkyne, pričom bolo preukázané tvrdenie žalobkyne
od tejto skutočnosti, keď F. K. bola zaviazaná na plnenie žalobkyni rozsudkami Okresného súdu Zvolen
pod spisovými značkami 8 C/80/2007 a 7 Cb/10/2008, ktoré sa stali právoplatnými a ktorými bola
zaviazaná zaplatiť žalobkyni 28.214,83 EUR s príslušenstvom a 59.900,48 s príslušenstvom.
26. Preukázané bolo aj to, že F. K. si uvedomuje, že má povinnosť ako fyzická osoba vyplatiť žalobkyni
na základe vyššie uvedených rozsudkov priznané sumy, pričom uviedla, že nemá žiadny majetok, iba
mzdu od spoločnosti HELOIL, s.r.o., kde bola konateľkou. Taktiež bolo preukázané že XX. Je K. vložila
do spoločnosti HELOIL, s.r.o., nehnuteľnosti, pričom právne účinky vkladu nastali 3. novembra 206, kedy
bol vklad povolený. Za zmienku stojí, že nehnuteľnosti vkladala F. K., za spoločnosť HELOIL, s.r.o. je
podpísaný konateľ spoločnosti S.. R. X. a F. K., konateľka spoločnosti. Je nepochybné, že nehnuteľnosti
vkladala F. K. ako fyzická osoba, hoci podnikateľka, živnostníčka.
27. Je pravdou, že XX.K. neukončila živnostenskú činnosť dňa 2. 10. 2006, čo správne namieta
žalovaný, pretože zo živnostenského registra vyplýva, že podnikateľskú činnosť ukončila 30. 4.
2011. Na správnosť rozhodnutia však tento nesprávny údaj uvedený v odôvodnení rozhodnutia nemá
podstatný význam.
28. V tejto súvislosti však za zmienku stojí časová súvislosť. F. K. bola spoločníčkou zaniknutého
HELOIL, s.r.o., v čase od 6. 10. 2006 do 15. 8. 2016. Je pravdou, že túto spoločnosť nezakladala spolu
s CI HOLDING, a. s.. Spoločnosť HELOIL, s.r.o., bola založená spoločnosťou CI Holding, a. s., ktorý
vložil do spoločnosti 200 000 Sk. F. K. so svojím vstupom do spoločnosti dňa 6. 10. 2006 vložila 8
000 000 Sk, je nepochybné, že sa stala spoločníčkou. Následne dňa 16. novembra 2006 spoločnosť
CI Holding, a. s. vložila 6 800 000 Sk, F. K. v tento deň vložila 1 400 000 Sk. F. K. bola štatutárom
spoločnosti, konateľkou v čase od 22. marca 2006 do 7. marca 2017. V čase od 22. 3. 2006 do 7. 3.
2017 bol konateľom spoločnosti HELOIL, s.r.o., syn F. K., P. L..
29. Z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vyplýva, ako to bolo aj zistené dokazovaním, že
dňa 29. 9. 2006 rozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti HELOIL, s.r.o. o zvýšení základného imania
spoločnosti nepeňažným vkladom, na základe čoho sa fyzická osoba F. K. na ako podnikateľ zaviazala
na tento nepeňažný vklad. Predmetom vkladu boli nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX. Návrh na
vklad bol podaný dňa 9. októbra 2006.
30. V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8 C/80/2007 bolo preukázané, že v
tomto prípade S.. T. T. žalovala F. K., pričom jej nárok vyplynul zo zmluvy o pôžičkách, kedy prvá
bola požičaná žalobkyňou F. K. dňa 26. 4. 2004. Podobne nárok v konaní vedenom na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 7 Cb/10/2008 bol na základe záväzkov z roku 2003 a 2004. F. K. sa zaviazala vložiť
nehnuteľnosti do spoločnosti HELOIL, s.r.o. 29. 9. 2009, pričom v tomto čase už bola konateľkou tejto
spoločnosti. Je nepochybné, že v tomto čase vedela o svojich záväzkoch voči žalobkyni, pričom sama
vo výpovedi uviedla, že započítala svoj obchodný podiel - jeho cenu so spoločnosťou CI HOLDING, a.
s. v celkovej výške 6,6 milióna Sk, pričom jej obchodný podiel sa znížil na 1,4 milióna Sk. Potvrdila aj
to, že neexistovalo na to žiadne rozhodnutie. K započítaniu došlo 6. 11. 2006, čím došlo k podstatnému
zníženiu ceny obchodného podielu F. K., ktoré je následne ešte znížila založeniu spolumajiteľstva k
obchodnému podielu jej synovi Y. L. v rozsahu 95 %, pričom jej zostalo 5 %. Za zmienku stojí, ževýznamným akcionárom spoločnosti CO HOLDING, a. s., bol Ing. Marek Hudák, ktorý zahynul a po ňom
dedila dcéra I. X., ktorá podiel previedla na P. L. (syna F. K.) a spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o., kde jedinou
spoločníčkou je dcéra F. K. P. K. a konateľkou F. K., pričom syn P. L. previedol svoj podiel v roku 2014
na BAJO PLUS, s.r.o. Tento stav trvá aj ku dňu rozhodovania.
31. K možnosti odňatia konať pred súdom odvolací súd namieta, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
30. 4. 2015 vyplýva, že právny zástupca žalovaného žiadal doplniť dokazovanie, ktoré však považoval
okresný súd za nehospodárne a svoj záver v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, s čím sa
odvolací súd stotožňuje, preto nedospel k záveru, že by súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom a tým porušil jeho právo.
32. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že dlžníčka F. K. vykonala právny úkon,
ktorý ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, keď nehnuteľnosti jej vlastnícky patriace,
ktorých mohla byť uspokojená pohľadávka žalobkyne, vložila ako vklad do spoločnosti HELOIL, s.r.o.,
kde F. K. bola konateľkou, pričom následne previedla svoj obchodný podiel na spoločnosť CI HOLDING,
a. s., Bratislava IČO: 36 020 095. Následne dňa 6. 11 2006 vykonala započítanie v dôsledku záväzku
voči tejto spoločnosti, hoci v konaní bolo preukázané, že išlo o dobrovoľné plnenie, pričom neexistovalo
žiadneprávoplatnérozhodnutieavosvojejvýpovediF.K.potvrdila,ževtomčaseužexistovalzáväzkový
vzťah so žalobkyňou. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že je existencia takejto pohľadávky voči
spoločnosti diskutabilná, prípadne pochybná. Svedčia o tom všetky následné právne úkony.
33. V kontexte právnych úkonov a postupov vykonaných F. K. možno dospieť k záveru, že je naplnený
zmysel odporovateľnosti takémuto právnemu úkonu, keď F. K. nielen ukrátila uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky vkladom nehnuteľností do obchodnej spoločnosti, ale následne svojimi úkonmi aj svoj
obchodný podiel previedla na iné osoby. Z hľadiska uspokojenia práva žalobkyne nie sú rozhodujúce
tieto ďalšie úkony v tom zmysle, že by žalobkyňa mohla žalovať iba tieto právne úkony, pretože
práve vklad nehnuteľností do spoločnosti bol týmto úkonom, ktorý ukrátil uspokojenie vymáhateľných
pohľadávok žalobkyne.
34. Je nepochybné, že boli naplnené dôvody odporovateľnosti právnemu úkonu, keď pohľadávka
žalobkyne je vymáhateľná, právny úkon bol uskutočnený v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť
žalobkyňu, pričom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Okresný súd správne dospel k záveru,
že lehota bola zachovaná, keď neuplynula prekluzívna lehota troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď bol právny úkon uskutočnený, pričom pod urobením takéhoto právneho úkonu v zmysle § 42a ods.
2 Občianskeho zákonníka treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Teda ak
takýmto úkonom dochádza k prevodu nehnuteľností a pri ktorých dochádza k nadobudnutiu vlastníctva
právoplatným rozhodnutím o vklade vlastníctva v katastri nehnuteľností, v takomto prípade treba lehotu
troch rokov počítať až týmto vkladom, teda dňom 3. 11. 2006.
35. Odvolací súd považuje za naplnenú aj 3. podmienku, ktorou je úmysel dlžníka daným úkonom ukrátiť
veriteľa, keď bolo preukázané, že F. K. v tom čase mala vedomosť o svojom záväzku voči žalobkyni. Bolo
preukázané aj to, že F. K. iný majetok nemá. Je preto nepochybné, že F. K. vedela, že týmto právnym
úkonom môže ukrátiť žalobkyňou ako veriteľa a pre prípad, že dôjde ku skráteniu, je s tým uzrozumená.
36. Vzhľadom na okolnosti prípadu je správny záver súdu prvej inštancie, že došlo skutočne k
ukráteniu žalobkyne, pretože došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - F. K., v dôsledku čoho nebolo
možné uspokojenie pohľadávky žalobkyne celkom alebo sčasti. F. K. v úzkej časovej následnosti vložila
nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti, pričom hodnotu z toho plynúcu následne previedla na ďalšiu
obchodnú spoločnosť a cenu získanú za obchodný podiel započítala. Právny úkon nepochybne skrátil
žalobkyňu ako veriteľa, pretože úkony vykonané F. K. viedli k zmenšeniu jej majetku, čo malo za
následok, že žalobkyňa ako veriteľ nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, hoci
nebyť tohto úkonu, by sa z majetku dlžníka - F. K. aspoň čiastočne uspokojil (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 21 Cdo 856/2011). F. K. mala vedomosť, že týmto právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa -
žalobkyňu, a pre prípad, že ho skutočne skráti, s týmto bola uzrozumená. Rozhodujúcou skutočnosťou
je aj to, že odporovaný právny úkon skracuje veritelia dlžníka. Motív, pohnútka dlžníka pre takýto úkon
či je to, že týmto úkonom plní nejaký iný záväzok, pritom nie sú rozhodujúce (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 21 Cdo 720/2011).
37. Odvolací súd akceptuje tvrdenie žalovaného, že nejde o ukracujúci právny úkon, ak dlžník za
prevedené veci dostane od nadobúdateľa skutočne reálnu obvyklú cenu. Je však nepochybné, že
XX. V K. nemala ďalší majetok, ktorý by sám o sebe postačoval na to, aby sa s ním žalobkyňa
uspokojila. Hoci F. K. bola poskytnutá protihodnota, svojimi ďalšími úkonmi sa tejto hodnoty zbavila. V
tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že vklad bol ocenený sumou 9 784 375 Sk v zmysle znaleckého
posudku, nakoľko skutočná hodnota získaného obchodného podielu s prihliadnutím na stav spoločnostižalovaného nezodpovedala jeho nominálnej hodnote, teda nešlo len o transformáciu majetku dlžníčky
ale reálne zníženie hodnoty majetku.
38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NR ČR 30 Cdo 3775/2010, že záverov
ktorého vyplýva, že právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec na iného, skracujú u uspokojenie
pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku nich vzniknutej zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil.
39. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že by z ustanovenia § 42a a § 42b Občianskeho
zákonníka vyplývalo, že by žaloba musela smerovať voči všetkému majetku, na základe ktorého úkonu
prešiel na žalovaného v podobe nepeňažného vkladu. V danom prípade sa s argumentáciu žalovaného
nestotožňuje a má za to, že právna úprava nebráni v takomto prípade odporovať právnemu úkonu,
na základe ktorého došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré boli zapísané na žalovaného v dôsledku
právneho úkonu F. K.. Predmetom prevodu vkladu vlastníckeho práva boli konkrétne nehnuteľnosti, z
ktorých mohla byť uspokojená pohľadávka žalobkyne. Z ničoho nevyplýva podmienka, aby žalobkyňa
sa domáhala neplatnosti úkonov, ktoré z hľadiska zmyslu odporovateľnosti a podávanej žaloby nie sú
pre tento druh sporu podstatné.
40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), vzhľadom na ust. § 470 ods. 3
CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvostupňového konania.
41. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.