Rozhodnutie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010208
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415010208.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07.06.2016 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., Za kláštorom č. XXXX/XX
je vinný, že

dňa 13.09.2015 okolo 16:23 hod. viedol motorové vozidlo zn. FIAT Bravo, ev. č. RK XXXBU v Dolnom
Kubíne po miestnej komunikácii od mestskej časti Mokraď smerom na ulicu M.R. Štefánika, kde bol
zastavený a kontrolovaný policajtmi OR PZ Dolný Kubín, pričom obžalovaný takto konal napriek tomu,
že mu v tom čase plynul trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý mu bol
uložený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/22/2009 zo dňa 25.05.2010,
teda

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,
čím spáchal

prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

a za to mu súd
ukladá

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere jeden rok.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., ukladá
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere päť rokov.
Súd podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 20.11.2015 obžalobu pre skutok uvedený vo

výroku rozsudku s tým rozdielom, že podľa obžaloby mal obžalovaný takýmto konaním mariť výkon
odsudzujúceho rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp. zn. 9T/49/2011. Keďže obžalovaný
podal voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 50) odpor, okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
dňa 07.06.2016 dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 87) vyhlásil, že je vinný a na následne položené otázky v
zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., odpovedal „áno“. Súd však jeho vyhlásenie neprijal,

keďže vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. sa vzťahuje vždy ku skutku opísanému vpodanej obžalobe. V prejednávanej veci bola skutková veta v obžalobe nesprávne formulovaná (viď
nižšie), preto súd nemohol prijať takéto vyhlásenie.
Následne na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 13),

kedy sa priznal k žalovanému činu tak, ako je tento opísaný v podanej obžalobe. Tvrdil, že dňa
12.09.2015prišielspolusosvojoumanželkouautobusomdoobceBreza(okresNámestovo)nanávštevu
k svokre. Na druhý deň nestihli autobusový spoj o 14:55 hod., preto jeho manželka navrhla, že domov
pôjdu ich vlastným autom zn. FIAT Bravo, ktoré mali už dlhší čas odstavené v obci Breza. Manželka je
onkologickou pacientkou a necítila sa dobre, preto ho požiadala, aby vozidlo viedol on. O tom, že má

uložený trest zákazu činnosti, ona nevedela a on jej to nepovedal. Cestou späť ho v Dolnom Kubíne
zastavili policajti, ktorí dychovou skúškou zistili u neho tzv. zostatkový alkohol a rovnako zistili, že má
zakázané jazdiť na motorových vozidlách. Po zistení týchto skutočností ho policajti ihneď zadržali. Na
hlavnom pojednávaní obžalovaný doplnil, že je čiastočným invalidným dôchodcom a súbežne vykonáva
aj podnikateľskú činnosť. Jeho manželka síce chodí do práce, ale má rakovinu a rovnaké ochorenie má
aj jeho otec.

Svedok R. H. v prípravnom konaní (č.l. 16) ako zasahujúci policajt OO PZ Dolný Kubín potvrdil, že
dňa 13.09.2015 vykonával s kolegom bežnú kontrolu, v rámci ktorej zastavili motorové vozidlo zn. FIAT
Bravo, ktoré viedol obžalovaný. Vodič nepredložil doklady o svojej identifikácii s odôvodnením, že si ich
zabudol. Predložil len doklady o vozidle a uviedol svoje meno a priezvisko. Lustráciou v evidencii osôb
však bolo zistené, že osoba s takým menom a priezviskom neexistuje. Následne obžalovaný uviedol,

že sa volá G. D., avšak lustráciou v policajnom systéme (podľa fotografie) bolo zistené, že vodičom je
práve obžalovaný. Ten sa následne priznal a uviedol, že zámerne oznámil identifikačné údaje svojho
brata, pretože sa chcel vyhnúť trestu, ktorý mu hrozí za jazdu počas plynúceho trestu zákazu činnosti.
Vzápätí bola u obžalovaného vykonaná dychová skúška, ktorou bolo zistené, že obžalovaný jazdil pod
vplyvom alkoholu (0,23 ‰). V nadväznosti na to bol obžalovaný ihneď zadržaný, pričom kľúče od vozidla

odovzdal svojej manželke, ktorá bola v aute prítomná ako spolujazdec.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Zo správy o výsledku objasňovania priestupku (č.l. 23), v spojení so zápisom o dychovej skúške (č.l.
24), je preukázaný priebeh zadržania obžalovaného v zhode s výpoveďou svedka H..
Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 25 + č.l. 319 pripoj. spisu č. 9T/49/2011) bolo preukázané, že obžalovaný

bol v minulosti už viackrát postihnutý za dopravné priestupky, pričom mu bola v tzv. správnom konaní
už mnohokrát uložená sankcia zákazu činnosti, a to aj za jazdu pod vplyvom alkoholu.
Zodpisuregistratrestov(č.l.60-63)bolopreukázané,žeobžalovanýmáužniektorézpredchádzajúcich
odsúdení zahladené.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 76 - 84) mal súd preukázané, že obžalovaný poberá čiastočný

invalidný dôchodok vo výške 317,80 €, z ktorého sú vykonávané zrážky vo výške 79,80 €. Medzi
platiteľmi poistného nie je evidovaný ani ako živnostník, ani ako zamestnanec.
Z lustrácie v registri obyvateľov (č.l. 86) vyplýva, že obžalovaný je ženatý a jeho dve deti sú už plnoleté.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil vyhlásenie svojej matky a manželky, ktoré ponúkli súdu
záruku za obžalovaného (č.l. 59).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/22/2009 mal súd preukázané, že obžalovaný
v júli 2007 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (3,02 ‰) a v takom stave spôsobil dopravnú
nehodu, pričom na motorovom vozidle jazdil napriek plynúcemu trestu zákazu činnosti. Jeho konanie
bolo právne kvalifikovaného ako jednočinný súbeh prečinu „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa §

289 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Za tieto činy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 15 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere tri roky. Rozsudok sa stal
právoplatným dňa 14.10.2010.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/157/2004 bolo preukázané, že obžalovaný
spáchal v januári 2004 trestný čin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 171 ods. 1

písm. c) starého Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom „Útok na verejného činiteľa“ podľa §
155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) starého Tr. zák. Obžalovaný totiž jazdil na motorovom vozidle napriek
plynúcemu trestu zákazu činnosti a zároveň nerešpektoval pokyn zasahujúcich policajtov, nezastavil,
ale nasmeroval idúce vozidlo priamo na jedného z policajtov. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere dva roky nepodmienečne a zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere

tri roky. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.05.2005. Trest odňatia slobody v tejto veci odsúdený
vykonával od 02.01.2006 do 28.05.2007, kedy bol podmienečne prepustený.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/176/2009 bolo preukázané, že obžalovaný
v marci 2008 opäť spáchal prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1písm. d) Tr. zák. Dychovej skúške sa odmietol podrobiť a z miesta činu ušiel. Za to mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere tri roky. Rozsudok je právoplatný odo dňa 07.04.2010. Obžalovaný trest odňatia slobody

vykonával v čase od 02.06.2010 a následne bol výrok o treste zrušený v dôsledku uloženia súhrnného
trestu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/18/2011 bolo preukázané, že obžalovaný
v júni 2005 nerešpektoval výzvu súdu a nenastúpil výkon trestu odňatia slobody. Za to mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá vo výmere tri roky. Zároveň bol zrušený výrok o treste vo veci Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 8T/176/2009.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/49/2011 bolo preukázané, že obžalovaný
v júni 2010 opäť spáchal prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. a zároveň prečin „Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny ...“ podľa § 352
ods. 1 Tr. zák. Jazdil totiž podnapitý (0,50‰) na motorovom vozidle napriek plynúcemu trestu zákazu

činnosti, pričom policajtom predložil falošný vodičský preukaz. Za to mu bol uložený len podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere dva roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4
roky. Rozsudok je právoplatný odo dňa 14.02.2012. Skúšobná doba mu plynula do 15.02.2016.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Súd pritom vychádzal z priznania sa obžalovaného, vrátane vyjadrenia priameho svedka (policajt H.).
Z výpovedí týchto dvoch osôb bolo teda preukázané, že obžalovaný dňa 13.09.2015 opäť jazdil na
motorovom vozidle napriek plynúcemu trestu zákazu činnosti.
Obžalovaný tak učinil úmyselne, pričom argument, ktorým ospravedlňoval svoje konanie (zmeškaný

autobusový spoj; zdravotné ťažkosti jeho manželky), nijako neobstojí. V dnešnej dobe nie je problémom
zabezpečiť si prepravu medzi jednotlivými obcami inak, než páchaním trestnej činnosti. Zmeškaný
autobusovýspojpočasdňanebolvonkoncomposlednoumožnosťouriešeniaprepravytýmtospôsobom.
Odhliadnuc od toho, že obžalovaný svoje tvrdenia o onkologickom ochorení svojej manželky a s
tým súvisiacich zdravotných ťažkostiach v predmetný deň nijako nepreukázal, súd poznamenáva, že

takúto obhajobnú argumentáciu už obžalovaný používal aj pri objasňovaní jeho predchádzajúcej trestnej
činnosti obdobného druhu (napr. č.l. 222 spisu č. 9T/49/2011).
Konanie obžalovaného bolo teda jednoznačne úmyselné, kedy s plným vedomím viedol motorové
vozidlo a to dokonca pod vplyvom alkoholu (0,23 ‰). Z jeho strany išlo o recidívu a aj preto je závažnosť
jeho konania vyššia než nepatrná a aplikácia tzv. materiálneho korektívu by nebola namieste (§ 10 ods.2

Tr. zák.).
Vychádzajúc z doteraz nezahladených odsúdení možno ohľadom doby vykonávania jednotlivých trestov
zákazu činnosti vysloviť nasledovný záver:
Trest zákazu činnosti uložený vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/157/2004 vo výmere
3 roky obžalovaný vykonával v čase od 10.05.2005 do 02.01.2006 a od 29.05.2007 do 05.10.2009.

Trest zákazu činnosti nebol vykonávaný počas doby výkonu trestu odňatia slobody v tejto veci. Trest
zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/176/2009 vo výmere 3 roky obžalovaný
vykonával od 07.04.2010 do 02.06.2010, kedy bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody v tejto veci,
ktorý vykonával až do 02.02.2011. Následne (od 03.02.2011) začal vykonávať trest odňatia slobody vo
veci Okresného súdu Trnava, až kým nebol dňa 28.07.2011 podmienečne prepustený. Vzápätí (už na

slobode) obžalovaný pokračoval vo výkone zvyšku súhrnného trestu zákazu činnosti vo veci Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8T/18/2011, keďže pôvodný výrok o treste vo veci sp. zn. 8T/176/2009 bol
zrušený. Tento trest obžalovaný vykonal dňa 02.06.2014. Od 03.06.2014 začal obžalovaný vykonávať
trest zákazu činnosti uložený vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/22/2009, ktorý vykonáva
doteraz. Nevykonaná časť výmery tohto trestu je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku 11 mesiacov a 26 dní.

Trest zákazu činnosti uložený vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/49/2011, ktorý spomína
prokurátor v podanej obžalobe, teda ešte ani len nezačal plynúť.
Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak,
aby to zodpovedalo preukázanému mareniu konkrétneho rozhodnutia (§ 163 ods. 3 Tr. por.). Totožnosť
skutku tým zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.).

Vzhľadom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že celková výmera súčtu teraz uloženého trestu
zákazu činnosti a doteraz nevykonaných trestov tohto druhu predstavuje 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní,
t.j. neprevyšuje najvyššiu výmeru pre tento druh trestu (§ 43 Tr. zák.).Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr.
zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Obžalovaný
sa síce (pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov) priznal k spáchanému činu, avšak pre zohľadnenie
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. je okrem priznania súbežne potrebná aj úprimná
ľútosť nad svojím konaním. V tomto smere však niet žiadneho dôkazu (skutočnosti), z ktorého by
bolo možné odvodiť pozitívny záver v prospech obžalovaného. Okrem už spomínanej, opakujúcej sa

obhajobe postavenej na údajnom onkologickom ochorení jemu blízkych osôb, súd poukazuje aj na
správanie sa obžalovaného voči zasahujúcim policajtom, ktorých obžalovaný zavádzal opakovaným
uvádzaním nepravdivých informácií ohľadom svojej pravej identity (č.l. 18).
Oproti tomu bola zistená existencia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže
obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený, pričom tieto jeho odsúdenia zatiaľ nie sú zahladené.
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú

sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (0 až 2 roky) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu.
Následne teda ukladal obžalovanému trest v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov
až 2 roky).
Súd výkon tohto trestu podmienečne neodložil, keďže tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Ak
teda obžalovaný pokračoval v páchaní rovnakej trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby

došločoilenknáznakuzmenyjehosprávaniasavtomtosmere,jezrejmé,žeukladaniepodmienečných
trestov odňatia slobody, či peňažných trestov, nesplnilo sledovaný účel. Preto súd rozhodol o uložení
tzv. nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný už bol pred spáchaním tohto

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za obdobnú, úmyselnú trestnú činnosť.
Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
keďže spáchaná trestná činnosť priamo súvisí s takou činnosťou. Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere
trestu zákazu činnosti súd tiež prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž treba aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia

slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery
v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu pobytu a trest
vyhostenia).
Vzhľadom na už vyššie spomínaný prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr.
zák. súd zvýšil dolnú hranicu základnej trestnej sadzby podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. (1 až 10 rokov) o jednu

tretinu, a následne uložil obžalovanému trest v prvej polovici upravenej trestnej sadzby (4 až 10 rokov).
Súd prihliadol aj na špeciálnu recidívu obžalovaného, ktorý takýto druh trestnej činnosti páchal
opakovane. Teraz posudzovanú trestnú činnosť páchal dokonca nielen počas plynutia trestu zákazu
činnosti uloženého v inej veci, ale aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci
sp. zn. 9T/41/2011.

Súd nepovažoval za dostatočné uloženie peňažného trestu obžalovanému. Takýto druh trestu mu už
bol v minulosti opakovane uložený za obdobnú trestnú činnosť a zjavne nedosiahol želaný účinok v
oblasti nápravy obžalovaného. Odhliadnuc od toho súd poukazuje na majetkovú situáciu obžalovaného,
ktorý je čiastočným invalidným dôchodcom, pričom z takto vyplácaného invalidného dôchodku sú už

vykonávané zrážky (č.l. 84).
Keďže obžalovaný bol v minulosti už viackrát vo výkone trestu odňatia slobody pre takýto úmyselný
trestný čin, súd uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho správaním. Tým by malo byť lepšie
zabezpečené riadne zaradenie sa obžalovaného do života spoločnosti po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody.

Súd vo výroku o treste neurčil lehoty, v ktorých bude obžalovaný povinný sa hlásiť u probačného
a mediačného úradníka, pretože to by bolo neúčelným zasahovaním do priebehu budúcej probácie.
V zmysle § 455 Tr. por. má súd v odsudzujúcom rozhodnutí určiť len rozsah ochranného dohľadu
(povinnosti a zákazy) a nie frekvenciu vykonávania jednotlivých pohovorov medzi obžalovaným a
probačnýmamediačnýmúradníkom.Aktedasúdvtomtorozsudkuneuložilobžalovanémužiadneďalšie

povinnosti a zákazy počas trvania ochranného dohľadu, platí zákonný rozsah ochranného dohľadu
určený v § 77 ods. 1 Tr. zák.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.