Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2008

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/66/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106212433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2008:6106212433.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová - predsedníčka

senátu, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Peter Priehoda - členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa:
I.. J. S., narodený XX.XX.XXXX,. bytom X. XX B. B., R. č. XX,. proti odporcovi : J.. P. K., advokát, so
sídlom A. K. XXX. XX. B. B., K. č. XX,. IČO : XXX. XXX. XX, zastúpený advokátkou J.. B. G., so sídlom
A. K. XXX. XX. B. B., S. č. XX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : K. P., a.s. so sídlom
XXX. XX. B., Š. č. X,. o náhradu škody v sume 1.744.234,- Sk, na odvolanie navrhovateľa, odporcu
aj vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 12. 2007, č.k. 9C
90/2006-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný na
náhradu škody m e n í tak, že návrh aj v tejto časti zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo výške 87.909,-Sk a trovy
odvolacieho konania vo výške 48.208,-Sk na účet právnej zástupkyne odporcu J.. B. G., vedený v I.,

a.s., pobočka B. B. č. účtu XXXX-XXXXXXXX/XXXX. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 348.847,-
Sk, v prevyšujúcej časti do výšky uplatnenej náhrady škody 1.744.234,-Sk návrh zamietol. Žiadnemu
účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Okresný súd mal za preukázané, že odporca
porušil nielen zákonnú povinnosť upravenú v § 1 ods. 1 zák. č. 132/1990 Zb. a ust. § 415 OZ, ale aj
povinnosťvyplývajúcuzozmluvyuzatvorenejsklientomM.K.,ktoráskutočnosťmaladopadvmajetkovej
sfére poškodeného navrhovateľa. Z výpovedí účastníkov, ako aj svedka K. nesporne vyplynulo, že
účelom spísanej zmluvy odporcom malo byť riadne zabezpečenie záväzku navrhovateľa zo zmluvy o

pôžičke uzatvorenej s klientom odporcu K.. V konaní nebolo preukázané, že by formulácia predmetnej
zmluvy vyplynula z požiadavky tvrdenej odporcom, aby mal pán K. čistý list vlastníctva pre účely úveru
z peňažného ústavu. Odporca nepreukázal, že konal so súhlasom poškodeného a nepreukázal ani, že
sa jedná o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť. Je preto zrejmé, že právny úkon, ktorý spísal odporca a
ktorý nazval zmluvou o zriadení vecného bremena nezodpovedal svojim obsahom a právnou povahou
vecnému bremenu, ani nespĺňal náležitosti iného vecnoprávneho vzťahu podľa v tej dobe platnej právnej
úpravy. Odporca si toho bol vedomý, keď sám mal upozorniť navrhovateľa, že takýto úkon nemôže byť

ani vkladuschopnou listinou. Tento právny úkon, ktorý mal obligačné účinky medzi účastníkmi zmluvy,
však nezabezpečoval požadovaným spôsobom pohľadávku navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku škody
prvostupňový súd poukázal na to, že v konkurznom konaní bola uspokojená navrhovateľova pohľadávka
vrozsahu975.766,-Sk,podľatvrdenianavrhovateľajehoškodapredstavovalasumu1.744.234,-Sk(tedarozdiel medzi poskytnutou pôžičkou s dohodnutými úrokmi a tým, čo získal navrhovateľ v konkurznom
konaní), a keďže odporca výšku škody nenamietal, súd považoval za preukázanú existenciu škody
na strane navrhovateľa v žalovanej výške s tým, že táto predstavuje skutočnú škodu, ako aj ušlý

zisk, teda dohodnutý úrok. Podľa záverov prvostupňového súdu medzi preukázaným protiprávnym
konaním odporcu a vzniknutou škodou je daná priama príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku.
Prvostupňový súd poukázal na judikatúru slovenských súdov a Najvyššieho súdu ČR ( sp. zn. 25Cdo
319/2002), podľa ktorých zodpovednosť za škodu je daná aj v takom prípade, ak došlo k majetkovej
ujme tým spôsobom, že v dôsledku škodnej udalosti právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi sa v konaní

o výkon rozhodnutia stalo fakticky nevymáhateľným a je vylúčené, aby bolo uspokojené iným spôsobom.
Podľa prvostupňového súdu v danom prípade sa navrhovateľ ocitol v obdobnej situácii, kedy v priebehu
konkurzného konania nedošlo v plnom rozsahu k uspokojeniu jeho pohľadávky. Podľa svedeckej
výpovede M. K., tento ani v súčasnej dobe nemá z čoho zaplatiť zvyšok pohľadávky navrhovateľa. Pokiaľ
ide o zavinenie, šlo o prezumované nedbanlivostné konanie.

Súd skúmal v zmysle ust. § 441 OZ aj mieru spoluzavinenia na vzniku škody samotného navrhovateľa
ako poškodeného a túto stanovil v rozsahu 80% z dôvodu, že z jeho strany došlo k porušeniu prevenčnej
povinnosti upravenej v ust. § 415 OZ v značnej miere a porušenie tejto povinnosti považoval za
rozhodujúce pri vzniku škody. Prvostupňový súd poukázal na to, že vzhľadom na výšku poskytnutej
pôžičky mal navrhovateľ prejavil zvýšenú opatrnosť pri preskúmaní takého závažného úkonu, alebo si

mal dať zmluvu spísať odporcovi on sám ako klient. Pretože v dohodnutej dobe zo strany dlžníka nedošlo
k plneniu, pričom už mali spísanú riadnu kúpnopredajnú zmluvu ohľadom nehnuteľnosti dlžníka, mohol
podať návrh na vklad tejto zmluvy a tiež týmto spôsobom si zabezpečiť svoju pohľadávku.

Pretože vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa prvostupňový

súd aj touto námietkou a s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ dospel k záveru, že návrh na začatie
konania v tomto prípade bol podaný včas, pretože navrhovateľ sa až v konkurznom konaní dozvedel,
aká suma mu bude vyplatená a až od tejto doby začala u neho plynúť subjektívna lehota.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadli všetci účastníci. Odporca podal odvolanie proti časti

výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 348.847,-Sk a proti výroku o trovách konania. V
rozpore s obsahom žaloby súd uviedol, že sa navrhovateľ domáhal zaplatenia predmetnej sumy z titulu
náhrady škody podľa § 420 OZ. Návrh je skutkovo odôvodnený tak, že navrhovateľ požiadal odporcu ako
advokáta o právnu pomoc pri zabezpečení jeho pohľadávky voči dlžníkovi. V rozpore s obsahom žaloby
a tvrdeniami navrhovateľa pred vypočutím svedka M. K. súd skonštatoval, že navrhovateľ ani netvrdil,

že medzi ním a odporcom bol vzťah advokáta a klienta, podľa odporcu práve takýmto spôsobom bola
žaloba skutkovo odôvodnená a z takéhoto vzťahu účastníkov vychádzal aj odvolací súd v uznesení č.
14Co 287/06 zo dňa 30. 11. 2006, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu o priznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov v rozsahu 2/3-ín navrhovateľovi. Domnieva sa preto, že po zistení, že navrhovateľ
nebol klientom odporcu, ale bol ním dlžník vypočutý ako svedok, mal súd bez ďalšieho dokazovania

žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Pokiaľ napriek tomu súd konal ďalej
a viedol dokazovanie na zistenie podmienok existencie zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď si osvojil názor, že zodpovednosť advokáta
za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom advokácie inej osobe, ako klientovi sa riadi všeobecnou
úpravouzodpovednostizaškodupodľaObčianskehozákonníka.Lenklientanieadvokátbolúčastníkom

právneho vzťahu, z porušenia ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody navrhovateľ. Súd podľa
odporcu nezistil riadne skutkový stav, nezistil kedy a v akej výške skutočne navrhovateľ poskytol
dlžníkovi - svedkovi K. pôžičku. Zmluva o pôžičke bola vyjadrená už v čl. IV. kúpnej zmluvy zo dňa
30. 05. 1997, aj keď ju navrhovateľ nepodpísal, resp. v nepodpísanej listine s dátumom 29. 05. 1997
označenej ako „Zmluva o pôžičke“. So všetkou pravdepodobnosťou navrhovateľ svedkovi poskytol

pôžičku vo výške okolo 2 mil. Sk, keďže jej vrátenie bolo dohodnuté do 24. hodiny dňa 01. 12. 1997 vo
výške 2.300.000,-Sk už s aj dohodnutým úrokom. Až následne dňa 02. 12. 1997 odporca vyhotovil pre
svojho klienta podľa jeho požiadaviek inú zmluvu označenú ako „Zmluva o zriadení vecného bremena“,
čo bolo náhradné, resp. alternatívne riešenie zabezpečenia nováciou zmeneného záväzku klienta ako
dlžníka, vrátiť pôžičku vrátane dohodnutých úrokov spolu vo výške 2.720.000,-Sk do 02. 06. 1999.

Zabezpečujúci záväzok bol nepreviesť vlastníctvo vymenovaných nehnuteľností na iného, ani ich založiť
na zabezpečenie pohľadávky inej osoby inak, ako na oprávneného, teda navrhovateľa. Keďže vtedajší
okresný úrad, odbor katastrálny povolil vklad tohto „vecného bremena“ do katastra nehnuteľností,
mal navrhovateľ svoju pohľadávku riadne zabezpečenú „obmedzením prevodu nehnuteľností“. Z tohtodôvodu nemožno akceptovať ako správne zistenie súdu, že na základe vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že odporca porušil nielen zákonnú povinnosť upravenú v § 1 ods. 1 zák. č.
132/1990 Zb. a ust. § 415 OZ, ale aj povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej s klientom M. K.,

ktorá skutočnosť mala dopad v majetkovej sfére poškodeného navrhovateľa. Z výpovedí účastníkov
aj svedka vyplynulo, že účelom spísanej zmluvy odporom malo byť riadne zabezpečenie záväzku
navrhovateľa zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s klientom odporcu K.. Teda bez ohľadu na neskoršie
súdne rozhodnutie v čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - fyzickej osoby, mal navrhovateľ
ako jeho veriteľ, pohľadávku zabezpečenú obmedzením prevodu nehnuteľnosti a podľa § 28 ods.

1 vtedajšieho Zákona o konkurze a vyrovnaní, postavenie oddeleného veriteľa s právom, aby jeho
pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Pokiaľ správca
konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel poradie a teda postavenie navrhovateľa ako
oddeleného veriteľa, mal tento možnosť domáhať sa svojho poradia incidenčnou žalobou proti správcovi
a zrejme by bol aj úspešný. V takomto prípade by bol uspokojený v rozsahu do 90% z výťažku predaja,
najviac teda do sumy 1.350.000,-Sk a je otázkou, aká by bola v takom prípade jeho škoda a od koho

by túto vymáhal.

Podľa odporcu navrhovateľovi v skutočnosti žiadna škoda nevznikla, pretože uplatnenému nároku na
náhradu škody predchádza existencia navrhovateľovej pohľadávky v rovnakej výške voči dlžníkovi, na
ktorú má exekučný titul podľa § 45 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa odporcu je zrejmé, že

súd nezistil riadne a úplne skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a preto pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú
dané dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O. s.p.. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok
a návrh v celosti zamietnuť, navrhovateľa zaviazať na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. napáda rozsudok
prvostupňového súdu v plnom rozsahu, na základe tej skutočnosti, že podľa jeho názoru konajúci
súd nesprávne posúdil právnu stránku predmetu sporu, t.j. určenie zodpovednosti odporcu za škodu
v zmysle ust. § 420 OZ a tým aj lehotu premlčania v zmysle ust. § 106 OZ. Vedľajší účastník má za

to, že navrhovateľ nebol klientom odporcu, čo znamená, že neuzatváral s ním žiadnu zmluvu a preto
nemohol zodpovedať za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, keďže tu absentuje príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou v zmysle ust. § 420 OZ. V súvislosti s námietkou
premlčania má za to, že navrhovateľ sa o predpokladanej škode dozvedel najskôr dňa 01. 12. 1997,
kedy bola pôžička splatná a najneskôr dňa 29. 05. 2000 pri prieskumnom pojednávaní v konkurznom

konaní dňa 29. 05. 2000, kde bolo rozhodnuté o zaradení pohľadávky navrhovateľa, ako pohľadávka 4.
triedy. Podľa vedľajšieho účastníka navrhovateľ podal návrh po lehote premlčania. Navrhuje napadnutý
rozsudok podľa § 220 O. s.p. zmeniť tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý.

Navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdí, že súd pochybil v časti, kde zamietol jeho návrh v prevyšujúcej

časti. Súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, keď uviedol, že je daný právny základ na priznanie
náhrady škody voči odporcovi, avšak nesúhlasí s právnym názorom súdu, podľa ktorého mal právny
úkon vo forme listiny pripravenej odporcom konzultovať ešte naviac s iným právnikom a s tým, že
súd vychádzajúc zo zásady „práva patria bdelým“ vyhodnotil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na
80%. Domnieva sa, že v danom prípade bol odporca, ktorý bol požiadaný svojim klientom M. K. o

vypracovanie listiny na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa, povinný právne relevantným spôsobom
tento vzťah zabezpečiť. On poznal odporcu, vedel, že je advokát, teda odborne zdatný, v plnej miere mu
dôveroval a preto nemal dôvod o jeho úkonoch, práci alebo úmysloch, pochybovať. Nemôže súhlasiť s
konštatovaním súdu, že mal prejaviť zvýšenú opatrnosť a úkon preskúmať aj z inej strany.

Tvrdenia odporcu, ktorý uvádzal, že spísanie predmetnej listiny vykonal na základe výslovnej žiadosti
navrhovateľa a M. K. a poučil ich o skutočnosti, že tento nebude mať zamýšľané účinky a nebude
vkladuschopný, označil za absolútne nepravdivé, zavádzajúce a nelogické.

Podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ale pochybil pri právnom

zhodnotení veci a v dôsledku toho nesprávne rozhodol. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že
žalobnému návrhu bude v plnom rozsahu vyhovené a odporca bude zaviazaný aj na náhradu trov
konania. Alternatívne sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.Odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal svoje odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej
lehoty, keď súdna zásielka s rozsudkom bola mu doručená náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.

s. p., uložením na pošte dňa 12. 01. 2008. Odvolanie bolo podané osobne v podateľni okresného súdu
dňa 11. 02. 2008, keď navrhovateľ vychádzal z dátumu, kedy si skutočne zásielku na pošte prevzal dňa
28. 01. 2008. Odvolací súd skúmal, či v čase doručovania zásielky sa adresát v mieste doručovania
zdržiaval, či je teda splnená podmienka citovaného zákonného ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. .
Navrhovateľ pred odvolacím súdom dňa 13. 05. 2008 pri zisťovaní tejto skutočnosti súdu oznámil, že v

čase doručovania zásielky sa nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, pretože bol na liečení v N. E.
A.D.Ú.vĽ..Súdoveriltototvrdenienavrhovateľapričomzistil,žejenepravdivé,zisťovanímvuvedenom
zdravotnom ústave súd zistil, že navrhovateľ bol na liečebnom pobyte v septembri 2007 v dňoch od 17.
09. 2007 do 28. 09. 2007, v januári 2008 na liečebnom pobyte nebol. Dodatočne navrhovateľ oznámil,
že v dňoch 07. až 27. 01. 2008 bol odcestovaný v obci H., okres P. B., kde krátkodobo pomáhal svojej
zdravotne ťažko postihnutej 80 ročnej matke. Vzhľadom na uvedenú 18 - dňovú lehotu na oznámení o

uložení zásielky pri odvolaní postupoval s tým vedomím, že toto je podané včas.

Odvolací súd dodatočné dôvody, ktoré uviedol odporca na zdôvodnenie oneskoreného podania
odvolania neakceptoval a tieto už považoval za účelové, vzhľadom na nepravdivú prvotnú informáciu zo
strany navrhovateľa. Z tohto dôvodu jeho odvolanie, ako podané oneskorene podľa § 218 ods. 1 písm.

a) O. s. p. odmietol. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na novelu Občianskeho súdneho poriadku s tým, že
v zmysle novelizovaného ustanovenia § 47 O. s. p. bolo odvolanie podané včas a odvolací súd by ho
mal prejednať, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade už uplynula lehota troch dní
podľa ust. § 47 v čase platnom do novely Občianskeho súdneho poriadku v zmysle zák. 484/2008 Z. z. ,
takže nastal účinok predpokladaný zákonom v zmysle náhradného doručenia zásielky a preto túto lehotu

nie je možné predlžovať v zmysle novelizovaného ustanovenia § 47 O. s. p. , teda do vrátenia zásielky.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu ako dôvody odvolania poukázali na ust. § 205 ods.
2 písm. c), d) a f), teda neúplné zistenie skutkového stavu veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov

a nesprávne právne posúdenie veci.

Predmetom konania v danej veci je nárok na náhradu škody, za ktorú má byť odporca zodpovedný
ako advokát, ktorý poskytnutím nekvalitnej, chybnej právnej služby pri zriaďovaní vecného bremena
mal spôsobiť navrhovateľovi škodu. Škoda bola vyčíslená ako rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľ

poskytol svojmu dlžníkovi ako pôžičku spolu s dohodnutým úrokom a sumou, ktorú navrhovateľ ako
veriteľ získal v rámci konkurzného konania pri rozvrhu výťažku, ktoré konkurzné konanie sa viedlo na
majetok dlžníka M. K..

Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou

zodpovednosťou, teda bez zreteľa na zavinenie. Súčasne musia byť splnené predpoklady, ktorými
sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody.
Podmienku, že výkon advokácie nebol advokátom vykonaný riadne, treba posudzovať z hľadiska ust.
§ 13 ods. 1 zák. č. 132/1990 Zb. účinného v čase spísania zmluvy, podľa ktorého advokát je pri
výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na jej vykonanie a v ich

medziach riadiť sa príkazmi klienta. Prvostupňový súd preklenul skutočnosť, že navrhovateľ nebol
klientom odporcu záverom, že poskytnutá právna služba mala dopad v majetkovej sfére poškodeného
navrhovateľa. S takýmto právnym záverom odvolací súd súhlasí. Škodou je ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného, v danom prípade vyčíslená prv uvedeným spôsobom.

O vzťah príčinnej súvislosti v prípade tejto zodpovednosti za škodu ide len vtedy, ak vznikla škoda
následkom pochybenia žalovaného advokáta pri výkone advokácie, teda ak je preukázané, že nebyť
jeho pochybenia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej
by škodlivý následok nenastal ( rozsudok NS ČR 25Cdo 3334/2006).

V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu chýba príčinná súvislosť medzi spísaním
predmetnej listiny - zmluvy o zriadení vecného bremena a vznikom škody, pretože škoda v tomto prípade
nevznikla navrhovateľovi v priamej súvislosti s výkonom advokácie zo strany odporcu, ale v súvislostis tým, že jeho dlžník sa v dôsledku svojej insolventnosti dostal do konkurzného konania, v ktorom
nebol v celom rozsahu svojej pohľadávky uspokojený. Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatnil právo na
náhradu škody v celom rozsahu rozdielu medzi uvádzanou výškou pôžičky spolu s dohodnutým úrokom

a získaným výťažkom v rámci konkurzného konania, táto škoda nie je v príčinnej súvislosti v celom
rozsahu so spísaním predmetného právneho úkonu zo strany odporcu. Z tohto dôvodu preto dospel
odvolací súd k právnemu záveru, že v danom prípade chýba príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou
a výkonom advokácie zo strany odporcu a preto zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol
aj v rozsahu, v ktorom prvostupňový súd tomuto vyhovel. Vzhľadom na tento právny záver nezaoberal

sa odvolací súd ďalšími dôvodmi odvolania.

Podľa § 224 ods. 2 O. s. p. zmenil odvolací súd aj výrok o trovách konania tak, že úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania. Trovy prvostupňového konania pozostávajú zo štyroch úkonov právnej
služby po 16.250,-Sk ( prevzatie veci a prvá porada s klientom, účasť na pojednávaniach v dňoch 02.
05. , 31. 10. a 30. 11. 2007 a úkonu vo výške 1 8.125,-Sk - pojednávanie dňa 05. 12. 2007, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok. Spolu s 19% DPH a paušálnym poplatkom za každý úkon 5 krát 178,-Sk,
predstavujú trovy prvostupňového konania čiastku 87.909,-Sk.

Odvolací súd priznal úspešnému odporcovi aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za odvolanie vo výške 20.928,-Sk a trov právneho zastúpenia (napísanie odvolania

z hodnoty 348.847,-Sk v čiastke 6.800,-Sk, vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka z rovnakej
hodnoty 6.800,-Sk, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z hodnoty 1.395.387,-Sk v čiastke 15.450,-
Sk, účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2008 v čiastke 3.862,50 Sk a účasť na pojednávaní dňa 25. 11.
2008 v čiastke 6.800,-Sk) čo spolu predstavuje čiastku 39.712,50 Sk, spolu s 19% DPH a paušálnym
poplatkom za každý úkon v hodnote 190,-Sk, predstavuje trovy odvolacieho konania v čiastke 48.208,-

Sk. Podľa § 149 O. s. p. je navrhovateľ povinný tieto poukázať na účet právnej zástupkyne odporcu,
ktorá je advokátkou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.