Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010811.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2016
prejednal sťažnosť obžalovaného

L. Q.,

nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., R. XX, prechodne bytom A., G. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 3.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.3Tk/1/2016zodňa11.10.2016bolobžalovanýL.Q.uznaný
vinným zo spolupáchateľstva k trestnému činu vraždy podľa §§ 8 ods. 2, 219 ods. 1, 2 písm. b/, f/
Tr.zák. účinného do 30.6.1998, pretože obžalovaný L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa 15.2.2016

prokurátorom zrušené uznesenie o vznesení obvinenia) v nočných z 10.10.1996 na 11.10.1996 prišli
taxíkom z Trenčíne k rodinného domu v Starej Turej, časť A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený
U. Q., nar. XX.XX.XXXX s úmyslom tam odcudziť nájdené finančné prostriedky, spoločne vylištovali
sklenenú výplň vchodových dverí vedúcich do rodinného domu, následne cez vylištované dvere vošli
do domu a začali prehľadávať izbu, v ktorej spal poškodený U. Q. za účelom nájdenia finančných
prostriedkov a keď sa poškodený zobudil a začal kričať, najprv obžalovaný L. Q. a potom spoločne s

L. R. ho fyzicky napadli tak, že ho opakovane udierali prinesenou bejzbalovou palicou, najmä do hlavy,
tváre a ostatných častí tela, následne mu ležiacemu na zemi ruky v oblasti zápästí a nohy nad členkami
zviazali lepiacou páskou a zabránili mu tak možnej sebaobrane, opakovane prehľadali izby za účelom
nájdenia peňazí a keď žiadne peniaze nenašli z domu odišli pešo do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ
autobusom do Trenčíne, poškodený utrpel v dôsledku útoku viacnásobné tržnozhmoždené poranenia
skeletu lebky, tváre, štruktúr hlavy a mozgu, ktoré viedli k rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu

pod mäkké blany mozgové, zviazaním poškodeného a jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu
polohu poškodeného, ktorá priamo negatívne vplývala na možnosti vykonávania dýchacích pohybov
hrudníka pri dýchaní, poranenia poškodeného mu spôsobili intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i
zhoršené dýchanie, a tak v dôsledku kombinácie opuchu mozgu a dusenia sa došlo k smrti poškodeného
v nočných hodinách až včasných raňajších hodinách zo dňa 10.10.1996 na 11.10.1996.

Obžalovaný Milan Benko bol za to odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 za
použitia § 40 ods. 1 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktoréhotrestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr.zák. účinného do 30.6.1998 zaradený do prvej nápravnej
skupiny.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátorka v neprospech obžalovaného a
obžalovaný, pričom o týchto odvolaniach nebolo doposiaľ rozhodnuté.

V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol obžalovaný L. Q. už v prípravnom konaní vzatý do väzby
uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0Tp/12/2016 zo dňa 21.1.2016 z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. a/, b/ Tr.por., pričom väzba započala dňa 18.1.2016 o 06.10 hod.

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 7.6.2016 bolo rozhodnuté o ponechaní
obžalovaného L. Q. vo väzbe aj po podaní obžaloby v konaním pred súdom z dôvodov podľa § 71 ods.
1 písm. a/, b/ Tr.por.

Ďalším uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 26.7.2016 síce bola zamietnutá
žiadosťobžalovanéhooprepusteniezväzbynaslobodu,zároveňvšakbolvypustenýdôvodväzbypodľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr.por.

Uznesením súdu prvého stupňa bola podľa § 79 ods. 3 Tr.por. zamietnutá žiadosť obžalovaného L. Q.

o prepustenie z väzby na slobodu, pretože dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por. naďalej trvá.
Zároveň súd prvého stupňa podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nenahradil väzbu obvineného dohľadom
probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný L. Q., ktorú zahlásil do

zápisnice o neverejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne obžalovaný sťažnosť
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z podrobného odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že
obžalovaný najmä namieta materiálny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 Tr.por. z pohľadu nedôvodnosti
trestného stíhania. Obhajca poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so závažnými rozpormi vo výpovedi L. R. v tom, že: kto

nechal dokorán otvorené dvere na dome nebohého; kto rozbil na aute bočné sklo a odcudzil z peňaženky
poškodeného asi 3.000,- Sk a prázdnu ju nechal na sedadle v aute; kto robil neúspešné výbery z
bankomatu na P. A., keď toto mesto obchádzali po poli; kto o 07.30 hod. robil dva neúspešné výbery
z karty nebohého z bankomatu v Trenčíne, keď o týchto skutočnostiach L. R. vôbec nevedel. Obhajca
taktiež namietal existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por, keď neobstojí tvrdenie súdu,

žebyobžalovanýušielalebosaskrývalpredtrestnýmstíhaním.Obhajcanavrholuzneseniesúduprvého
stupňa zrušiť a obžalovaného z väzby prepustiť na slobodu, pretože sa predmetnej trestnej činnosti
nedopustil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na
slobodu v konaní pred súdom po podaní obžaloby, rozhodoval na neverejnom zasadnutí, kde podľa §

302 ods. 1 Tr.por. pripustil účasť obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Obžalovaný L. Q. tu mal
možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k dôvodnosti svojho trestného stíhania, tak aj k trvaniu dôvodu,
pre ktorý je vo väzbe.

K námietkam obžalovaného, týkajúcich sa dôvodnosti jeho trestného stíhania, uvádza senát

nadriadeného súdu nasledovné. Za tej procesnej situácie, kedy už súd prvého stupňa rozhodol
o obžalobe prokurátorky tak, že vyhlásil odsudzujúci rozsudok, je dôvodnosť trestného stíhania
obžalovaného v konaní pred súdom naďalej daná. Vzhľadom k tomu, že vo veci už bolo na hlavnom
pojednávanívykonanéajdokazovanievsúladesozásadoukontradiktórnosti,nepochybnezprocesného
hľadiska je daný vyšší stupeň pravdepodobnosti (z pohľadu súdu prvého stupňa istoty), že obžalovaný

predmetný čin spáchal, oproti stavu po vznesení obvinenia v prípravnom konaní, resp. pri podávaní
obžaloby na súd.Je síce faktom, že obhajca v sťažnosti poukázal na konkrétne okolnosti, ktoré podľa neho dôvodnosť
trestného stíhania obžalovaného spochybňujú, podľa názoru prinajmenšom v zhode so zásadou „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Senát nadriadeného súdu pri rozhodovaní o väzbe zatiaľ

však nedospel k takým záverom s prihliadnutím aj na okolnosti uvádzané obhajcom, že by doterajší
neprávoplatný záver o vine urobený súdom prvého stupňa bol celkom zjavne nesprávny. Meritórny záver
o vine obžalovaného však bude môcť urobiť až odvolací súd v konaní o podaných odvolaniach.

Na tomto mieste však senát nadriadeného súdu uvádza, že aj keď niektoré okolnosti týkajúce sa

predmetného trestného činu môžu v ďalších štádiách konania vyznieť v prospech obžalovaného (otázka
vniknutia do domu poškodeného, okolnosti týkajúce sa miesta činu, správanie sa obžalovaného po čine),
zatiaľ je trestné stíhanie obžalovaného dôvodné a nie je spochybnené do tej miery, že by obžalovaný
musel byť ihneď prepustený z väzby na slobodu.

Trestný poriadok pritom pred právoplatným skončením trestného stíhania prikazuje prepustenie

obžalovaného z väzby na slobodu v konaním pred súdom len po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku
- § 79 ods. 2 veta piata Tr.por.

V ďalšom sa senát nadriadeného súdu stotožňuje aj s názorom a odôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa v tom, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por. (úteková väzba) naďalej trvá

a nie je možné ho nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. K tomu je tiež potrebné
uviesť, že vyhlásený odsudzujúci rozsudok z hľadiska výroku o treste nepochybne tento dôvod väzby
neoslabil. Naviac obžalovanému je z odvolania prokurátorky známe, že táto sa dokonca domáha
uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 79 ods. 3 Tr.por. obvinený má právo podať kedykoľvek žiadosť o prepustenie z väzby. O

takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť obvineného o prepustenie na slobodu
zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní.