Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910210627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:7910210627.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu VOLKSWAGEN

Finančné služby Slovensko, s. r. o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. JUDr. Elenou
Štefančíkovou, Veternicova 1, Bratislava proti žalovaným 1/ Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, V.É. X, 2/ C. I. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, E., o zaplatenie sumy 20.256,79 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 20.256,79 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 12.08.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.08.2010 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia
20.256,79 eur s prísl. z titulu náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla protiprávnym konaním žalovaných
v 1. a 2. rade, za ktoré boli obaja aj právoplatne odsúdení.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že škodu žalobcovi nespôsobil. Vo svojej obrane
poukazoval na to, že bez ohľadu na právoplatný odsudzujúci rozsudok on sám so žalobcom neuzavrel
žiadnu zmluvu, čím by spôsobil škodu žalobcovi, túto zmluvu uzavrel žalovaný v 2. rade, a preto aj

žalovaný v 2. rade svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu. Žalovaný v 1. rade uviedol aj to, že napriek
odsudzujúcemu trestnému rozsudku sa necíti byť vinným a vo veci vzniesol aj námietku premlčania
uplatneného nároku.

3. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil. Súd mu po podaní žaloby ustanovil opatrovníka v
osobe S. Q., súdnej tajomníčky Okresného súdu I. J. Y. z dôvodu, že žalovaný sa zdržiaval na neznámej
adrese (č.l. 94). S opatrovníčkou potom pokračoval v konaní, ktorá sa písomne k žalobe vyjadrila tak,

že súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti a to na základe vykonaných dôkazov.

4. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: žalobca si v konaní uplatnil proti žalovaným
v 1. a 2. rade škodu, ktorú žalovaní spôsobili žalobcovi svojim protiprávnym konaním. V konaní žalobca
predložil rozsudok Okresného N. H. - okolie sp. zn. XT/XXX/XX-XXX zo dňa 28.05.2009 na preukázanie
protiprávnehokonaniažalovanýchv1.a2.radeakojednéhozozákladnýchpredpokladovpreuplatnenie
nároku na náhradu škody.

5. Z obsahu spisu Okresného súdu H. - Q. sp. zn. XT/XXX/XX a v ňom nachádzajúcom sa rozsudku bolo
zistené, že žalovaní v 1 a 2. rade boli rozsudkom tohto súdu zo dňa 28.05.2009 uznaní za vinných zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 u žalovaného v 1. rade a ods. 1, 3 u žalovanéhov 2. rade, za čo boli odsúdení k podmienečným trestom odňatia slobody a poškodený bol odkázaný s
nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne.

6. Žalovaný v 1. rade sa dopustil trestného činu podvodu dňa XX.XX.XXXX, keď prihlásil na Dopravnom
inšpektoráte v E. ako leasingový nájomca vozidlo Š. Q. D. X,X kW, EČ: E. v hodnote 799.990,- Sk a to
napriek tomu, že vedel, že dňa XX.XX.XXXX Z. V. neoprávnene v jeho mene v predajni C., N..V..Q.. v
S. J. G. na ul. V.Á. U. č. XX uzatvoril leasingovú zmluvu č. XXXXXX so spoločnosťou VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko, s. r. o. so sídlom na Vajnorskej ceste č. 98 v Bratislave na predmet leasingu

ojazdené osobné motorové vozidlo Š. Q. D. X,X kW, EČ: E. v hodnote 799.990,- Sk, pričom Ľ. K.
bol touto leasingovou zmluvou zaviazaný splácať prenájom za uvedené vozidlo vo výške 20.216,- Sk
mesačne a zároveň súhlasil s tým, že auto bude používať a splácať Z. V., ktorý zaplatil akontáciu,
spracovateľský poplatok a prvú splátku v celkovej výške 189.733,80 Sk. Od uzavretia zmluvy a prevzatí
vozidla neuhradil už nikto zo žalovaných žiadnu splátku a vozidlo žalovaný v 1. rade odovzdal inej osobe.
Z dôvodu meškania splátok leasingová spoločnosť dňa 11.10.2004 odstúpila od leasingovej zmluvy

a dňa 13.10.2004 obžalovanému bola doručená výzva na úhradu dlžných splátok, alebo na vrátenie
predmetu leasingu, na čo nereagoval a tým spôsobil spoločnosti I., s.r.o. škodu vo výške 610.256,- Sk.

7. Z citovaného rozsudku súd zistil, že aj žalovaný v 2. rade bol odsúdený pre trestný čin podvodu
v súvislosti s uzavretím tejto leasingovej zmluvy a to z toho dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX v predajni

vozidiel C., s.r.o. v S. J. G. na ul. V. U. č. XX neoprávnene podpísal leasingovú zmluvu č. XXXXXX
so spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o. so sídlom na Vajnorskej ceste
č. 98 v Bratislave na predmet leasingu ojazdené osobné motorové vozidlo Š. Q. D. X,X kW, EČ:
E. v hodnote 799.990,- Sk, kde toto vozidlo prevzal v mene Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, na čo nebol
splnomocnený, ale zaviazal K.N., t.j. žalovaného v 1. rade splácať prenájom za uvedené vozidlo vo

výške 20.216,- Sk mesačne, pričom on zaplatil akontáciu, spracovateľský poplatok a prvú splátku v
celkovej výške 189.733,80 Sk a od uzavretia zmluvy a prevzatia vozidla neuhradil už žiadnu inú splátku
a vozidlo Š. Č. vyviezol na W. a odovzdal inej osobe. Na základe nesplácania leasingových splátok
leasingová spoločnosť dňa XX.XX.XXXX odstúpila od leasingovej zmluvy a dňa XX.XX.XXXX doručila
žalovaného v 1. rade K. výzvu na úhradu dlžných splátok, alebo na vrátenie predmetu leasingu, na

čo pán K. nereagoval, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 610.256,- Sk. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

8. Zo zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX na č.l. 3 bolo zistené, že zmluva bola
uzavretá tak medzi žalovaným v 2. rade, ktorý v mene žalovaného v 1. rade ako nájomcu k motorovému

vozidlu Š. Q. D. tak, ako to je uvedené aj v skutku opísanom v trestnom rozsudku, pričom za nájomcu
podpísal zmluvu žalovaný v 2. rade bez predloženej plnej moci a za VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko, s. r. o. podpísal zmluvu pán G. ako vedúci predajne C., s.r.o. v S. J. G., ktorý konal za
spoločnosť Volkswagen - finančné služby Slovensko, s.r.o. na základe mandátnej zmluvy.

9. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že v deň podpísania
zmluvy prevzal motorové vozidlo žalovaný v 2. rade v mene žalovaného v 1. rade. Ďalej boli
spracovávané údaje zo strany spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o. voči
klientovi Ľ. K., a to v súvislosti s ďalším nesplácaním leasingových splátok, či doručovaním upomienok
a pod.

10. Z mandátnej zmluvy, uzavretej medzi VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o. a C.
N..V..Q.. (č.l. 199), uzavretej dňa 29.01.2002 súd zistil, že na základe tejto zmluvy sa dohodli mandánt
spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o. a mandatár, ktorý je spoločnosťou
zaoberajúcou sa obchodnou aktivitou, najmä nákupom a predajom motorových vozidiel a poskytovaním

servisu k predaným motorovým vozidlám na spolupráci o obchodnom zastúpení a kúpe motorového
vozidla. Pri uzavretí zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla, ktorú uzavrel žalovaný v 2. rade a za
spoločnosť C. s.r.o. K. G. nebol prítomný žalovaný v 1. rade, čo v konaní nebolo sporné a nepreukázalo
sa ani to, aby žalovaný v 2. rade predložil pri uzavretí tejto zmluvy splnomocnenie na uzavretie takejto
zmluvy v jeho mene. Z tohto dôvodu aj obrana žalovaného sa zakladala len na tvrdení, že ak neuzavrel

žalovaný v 1. rade so žalobcom žiadnu zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla, nemohol spôsobiť
porušením tejto zmluvy žalobcovi škodu bez ohľadu na to, či bol v konaní trestne odsúdený, alebo nie.11. Z faktúry daňového dokladu na č.l. 204 spisu súd zistil, že cena predmetného motorového vozidla
Š. Q. D. X,X kW bola 799.990,- Sk. V konaní nebolo sporné ani to, že pri uzavretí zmluvy o finančnom
leasingu nového vozidla, ktorú uzavrel žalovaný v 2. rade s pracovníkom spoločnosti C. s.r.o. bola

zaplatená suma 189.733,80 Sk, čo v sebe zahŕňalo akontáciu, spracovateľský poplatok a prvú splátku
leasingu. Žiadna iná suma žalobcovi z tejto zmluvy zaplatená nebola.

12. Z prednesu žalobcu, ale aj z písomného vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca považuje za
protiprávne konanie žalovaného v 1. rade a 2. rade úmyselné spáchanie trestného činu podvodu podľa

§ 229 ods. 1 Tr. zákona platného a účinného do 31.12.2005 a práve v súvislosti s týmto trestným
konaním oboch žalovaných došlo ku škode na majetku žalobcu, spočívajúcej v hodnote osobného
motorového vozidla k predmetu leasingu po odpočítaní žalovanými už zaplatenej sumy predstavujúcej
akontáciu, pričom obaja žalovaní mali v úmysle podľa žalobcu vyviesť predmet leasingu do zahraničia
na škodu žalobcu. Žalobca ďalej uvádzal, že pokiaľ žalovaného obrana spočíva aj v tom, že neuzavrel
leasingovú zmluvu a porušil povinnosti pri uzavretí zmluvy pracovník spoločnosti, ktorý uzatváral

leasingovú zmluvu, tak táto obrana neobstojí z dôvodu, že pán G. nie je zamestnanec spoločnosti
žalobcu, ale je zamestnanec spoločnosti predajcu, t.j. spoločnosti, ktorá na základe mandátnej zmluvy
zo dňa 29.01.2002 uzatvárala leasingovú zmluvu a naviac účasť tohto pracovníka na podvodnom konaní
žalovanýchnebolavtrestnomkonanížiadnymspôsobompreukázaná.Podľažalobcuvýsledkytrestného
konania dostatočne preukazujú aj účasť žalovaného v 1. rade v úmysle vyviesť a speňažiť predmet

financovania motorové vozidlo Š. Q. D. na škodu žalobcu. Žalovaný síce nepodpísal zmluvu, avšak len
z dôvodu, aby sa v budúcnosti mohol brániť prípadnou neplatnosťou, alebo neexistenciou zmluvného
vzťahu medzi ním a žalobcom napriek vedomosti žalovaného v 1. rade, že leasingovú zmluvu podpísal
iba žalovaný v 2. rade, žalovaný v 1. rade prihlásil predmet financovania na Dopravnom inšpektoráte
ako leasingový nájomca. Spolu teda obaja žalovaní v 1. a 2. rade spáchali úmyselný trestný čin, kde sa

predpokladá vedomé, úmyselné protiprávne konanie a následkom tohto protiprávneho konania bola aj
škoda, pretože žalobcovi neboli vrátené ani finančné prostriedky, ani osobné motorové vozidlo.

13. Z prednesov a písomných vyjadrení žalobcu zistil súd, že žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody vo výške 20.256,79 eur vychádzajúc z toho, že ak je škoda spôsobená trestným činom podvodu

podľa § 250 Tr. zák., platného a účinného do 31.12.2005, spáchaného uzatvorením leasingovej
zmluvy, kedy zámerom páchateľa bolo neplniť zmluvné podmienky vôbec, je cena, za ktorú sa obvykle
predávajú veci, ktoré sa v konkrétnom prípade stali predmetom podvodného vylákania, nie cena,
ktorú by postupne musel páchateľ zaplatiť, keby dodržal zmluvné podmienky. Žalobca poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2008 vo veci XTdo/XXXX/XXXX, v ktorom sa uvádza,

že pokiaľ podmienkou uzavretia leasingovej zmluvy bolo zaplatenie určitej čiastky a páchateľ ju zaplatil,
je spôsobená škoda o túto čiastku nižšia. Žalobca preto uplatňoval škodu, ktorá predstavovala rozdiel
medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu, ktorá podľa faktúry tvorila 799.990,- Sk s DPH a sumou,
ktorá bola žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uhradená na účet žalobcu v súlade so
splátkovým kalendárom k leasingovej zmluve ako akontácia vo výške 189.733,80 Sk, čo predstavuje

sumu 610.256,20 Sk = 20.256,79 eur.

14. Rozsudkom Okresného súdu E. sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.11.2013 súd rozhodol vo veci
tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade škody, a teda vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v K., ktorý uznesením

č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd I. K. vo svojom zrušujúcom uznesení vytkol Okresnému súdu
E. to, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z výsledkov konania Okresného súdu H.-Q. sp. zn.
XT/XXX/XXXX, aj keď sa s týmto spisom neoboznámil a nariadil, aby sa súd zaoberal na daný prípad
aj možnou aplikáciou ustanovenia § 438 ods. 1, 2 O. z. a ustanovenia § 450 O. z. a doplnil dokazovanie

oboznámením sa s obsahom trestného spisu, eventuálne výsluchmi strán sporu.

15. Súd nariadil vo veci opätovne pojednávanie a na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 oboznámil
listinné dôkazy a obsah spisu Okresného súdu H.-Q. sp. zn. XT/XXX/XXXX, najmä rozsudok, ktorý bol
v tejto veci vydaný a listinné dôkazy uvedené na č.l. 124 - 130 vyšetrovacieho spisu.

16. Na pojednávanie sa dostavili žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca, ktorí zhodne uviedli, že
obsah listinných dôkazov aj trestného spisu je im známy, preto nie je potrebné, aby písomné dôkazy
boli podrobne všetky oboznamované.17. Žalobca si vyžiadal lehotu na doloženie písomného vyjadrenia k veci a žalovaný v 2. rade zastúpený
opatrovníčkou sa na pojednávanie nedostavil.

18. Na ďalšom pojednávaní žalovaný v 1. rade oznámil súdu, že JUDr. N. ho už v tomto konaní
nezastupuje.SúdpoúčinnostinovéhoprocesnéhopredpisuCSP,účinnéhood01.07.2016pojednávanie
konané dňa 24.11.2016 odročil z dôvodu, aby stranám sporu doručil všeobecné procesné poučenie,
výzvu na vyjadrenie sa k doterajšiemu vykonanému dokazovaniu, eventuálne aby strany sporu mohli

navrhnúť doplnenie dokazovania s poukazom na ustanovenia § 153, 149 a 154 CSP.

19. Poučenie, aj výzvu súdu žalovaný v 1. rade prevzal dňa 08.12.2016 a žalovaný v 2. rade dňa
19.12.2016. Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 27.02.2017 sa žalovaní v 1. a 2. rade
nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a ani na výzvu súdu a doručené všeobecné procesné
poučenie nereagovali. Žalovaný v 1. rade zobral termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 24.11.2016

na vedomie, a to osobne na pojednávaní a žalovaný v 2. rade prevzal predvolanie na pojednávanie na
deň 27.02.2017 dňa 19.12.2016, tak isto mu bolo doručené všeobecné procesné poučenie a výzvu, na
ktorú nereagoval a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti súd konal dňa 27.02.2017 bez prítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade za prítomnosti žalobcu,
ktorý žiadal, aby súd vo veci rozhodol.

20. Podľa § 420 ods. 1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi
konaním, protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie.

22. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade spáchali trestný čin podvodu podľa § 229 ods. 1
Tr. zák. platného a účinného do 31.12.2005, pričom výsledkom tohto protiprávneho konania bola škoda,
ktorá vznikla žalobcovi tým, že žalovaný v 2. rade podpísal dňa 16.06.2004 u predajcu neoprávnene
leasingovú zmluvu na predmet leasingu osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. Q., model D.,

rok výroby XXXX, zdvihový objem XXXX cm, XXX kW, farba čierna magická, výrobné číslo karosérie
Y., pričom túto zmluvu o finančnom leasingu uzavrel v mene žalovaného v 1. rade bez splnomocnenia
žalovaného v 1. rade, čím zaviazal žalovaného v 1. rade splácať mesačne splátky z leasingovej zmluvy
a za žalovaného v 1. rade uhradil aj akontáciu s tým, že ďalšie splátky už neuhradil. Napriek tomu, že
sa žalovaný v 1. rade bránil v konaní tým, že žalobcovi škodu nespôsobil, pretože s ním nikdy neuzavrel

leasingovú zmluvu, z obsahu trestného spisu, rozsudku a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v tomto
spise bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade vedel, že žalovaný v 2. rade uzavrel v jeho
mene leasingovú zmluvu a dňa 02.07.2004 prihlásil na Dopravnom inšpektoráte v E. ako leasingový
nájomca osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. Q., model D., rok výroby XXXX a splnomocnil
tretiuosobuneznámužalobcovi,abytátoosobabezsúhlasužalobcupredmetleasinguužívalaavyviezla

do zahraničia.

23. Z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise na č.l. 124 vyplýva, že na Notárskom
úrade Z.. I. O. bol overovaný podpis žalovaného v 1. rade na listine splnomocnenie pre Š. Č. na užívanie
motorového vozidla značky Š. Q. D., X,X kW, EČ: E.. Rovnako na č.l. 127 vyšetrovacieho spisu sa

nachádza žiadosť o zapísanie motorového vozidla do evidencie, ide o žiadosť zo dňa 02.07.2004, kde
žiadateľom je žalovaný v 1. rade, žiadosť sa týka vozidla Š. Q. D. a to napriek tomu, že žalovaný v 1.
rade v celom konaní tvrdil, že leasingovú zmluvu nepodpísal a žalovanému v 2. rade splnomocnenie
na uzavretie takejto zmluvy nedal.

24. Obaja žalovaní v 1. a 2. rade boli uznaní z trestného činu podvodu práve v súvislosti s konaním
vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu Š. Q. D. X,X kW, EČ: E. a z pohľadu súdu je preto obrana
žalovaného v 1. rade, že leasingovú zmluvu nepodpísal, a preto za škodu nezodpovedá, irelevantná.
Žalovaný v 1. rade svojim konaním spôsobil to, že aj keď vedel, že nie je leasingovým nájomcom, ako
to tvrdil v tomto konaní, správal sa ako leasingový nájomca pri zapisovaní tohto motorového vozidla do

evidencie tým, že podal žiadosť ako leasingový nájomca, a následne splnomocnil cudziu osobu na vývoz
tohto vozidla na W., preto aj jeho konanie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane
žalobcu. Žalovaný v 1. rade v konaní namietal aj skutočnosť, že v danej veci je potrebné rozhodnúť
podľa § 438 ods. 2 O. z. a rovnako bolo prvostupňovému súdu Krajským súdom v zrušujúcom uznesenívytknuté aj to, že sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia §450 O. z., či sú tu dané dôvody pre zníženie
nároku na náhradu škody zo strany žalobcu.

25. Podľa § 450 O. z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

26. V danom prípade tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade spôsobili škodu úmyselne,
preto aplikácia tohto ustanovenia nie je na daný prípad možná. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal
aj na to, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 438 ods. 1 O. z., pretože
skutkové okolnosti, za ktorých žalobcovi bola spôsobená škoda konaním oboch žalovaných v 1. a 2.
rade neumožňuje presne určiť účasť žalovaných na tejto škode. Naopak, z obsahu trestného spisu
vyplýva, že sa obaja dopustili podvodného konania a konali tak, že žalovaný v 2. rade konal s vedomím

žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. s vedomím žalovaného v 2. rade. Nárok žalobcu nebol uplatnený
voči inej osobe, než žalovaným v 1. a 2. rade, preto súd v tomto konaní nemohol zobrať do úvahy
zavinenie či už nedbanlivostne, alebo iné pracovníka, ktorý konal na základe mandátnej zmluvy pri
uzatváraní leasingovej zmluvy v mene žalobcu. Súd poukazuje tiež na to, že žalovaný v 1. a 2. rade
napriek procesnému poučeniu nežiadali vykonávať ďalšie dokazovanie, nedostavili sa na pojednávanie

a neuviedli nič na podporu svojich tvrdení. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to,
že žalobca v konaní preukázal nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 420 O. z. a žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

27.Žalovanýv1.radevzniesolvkonaníajnámietkupremlčaniauplatnenéhonárokužalobcunanáhradu

škody.

28. Podľa § 106 ods. 1, 2 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. V danom prípade súd mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade spôsobili škodu žalobcovi
úmyselným konaním, ku ktorému došlo v roku 2004, a teda 10-ročná premlčacia doba by uplynula až v

roku 2014, žaloba na začatie konania bola súdu doručená dňa 13.08.2010, preto súd posúdil vznesenú
námietku premlčania za neopodstatnenú.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania. V danom prípade žalobca bol v
konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.