Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216462
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313216462.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu T. F. C., s.r.o., S. W. X, T.,

IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jozefom Karabašom, Ružová 10, Sabinov proti žalovaným 1/ N. F., nar.
XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, Q., 2/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 2.000 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.11.2013 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia
2.000 eur s prísl. z titulu úhrady zmluvnej pokuty pre porušenie podmienok dohodnutých v zmluve o

sprostredkovaní X., ktorú účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu dňa XX.XX.XXXX v konaní XXRo/XXX/XXXX. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v 1.rade odpor, v ktorom namietal nárok žalobcu a uviedol,
že nijakým spôsobom neporušil zmluvu o sprostredkovaní X. zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal tiež na
to, že táto zmluva, ktorú uzavrel, čo nepopieral, je zmluvou spotrebiteľskou a žalobca ju využil takým
spôsobom, že ju uzavrel v neprospech žalovaných využijúc ich právnu neznalosť a omyl najmä tým, že

dal podpísať zmluvu účastníkom podľa Obchodného zákonníka, aj keď nie sú podnikatelia.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Zo zmluvy o sprostredkovaní X. súd zistil, že túto zmluvu uzavreli žalobca ako sprostredkovateľ
a žalovaní v 1. a 2. rade ako záujemcovia dňa XX.XX.XXXX podľa § 642 - 651 Obchodného
zákonníka. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z tejto zmluvy

vyplýva, že predmetom tejto zmluvy o sprostredkovaní bolo sprostredkovanie predaja stavebného
pozemku parcelné č. XXX o výmere 1290 m2, druh pozemku záhrady, zapísaného na LV č. XXX,
vedeného správou Katastra Q., katastrálne územie A.. V článku III. bolo dohodnuté, že záujemca
za predaj nehnuteľnosti tvoriacich predmet zmluvy požaduje minimálnu kúpnu cenu 10.900 eur a
provízia sprostredkovateľa bola dohodnutá vo výške 2.000 eur z realizovanej kúpnej ceny, za ktorú sa
nehnuteľnosť predala. Podľa článku III. bod 7 zmluvy ak záujemca odmietne podpísať kúpnu zmluvu
s potencionálnym kupujúcim, ktorého mu sprostredkoval sprostredkovateľ v čase, keď už je zložená

blokovacia záloha na základe zmluvy o zložení blokovacej zálohy, alebo preddavok na kúpnu cenu
podľa zmluvy o budúcej zmluve je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu
vo výške provízie vyčíslenej v článku III. bod 2 tejto zmluvy, t.j. 2.000 eur. Žalobca podal žalobu a
tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili práve článok III. bod 7 tejto zmluvy, keď odmietli podpísaťkúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim, ktorého žalobca po uzavretí zmluvy našiel, na dôkaz čoho
predložili súdu listinné dôkazy, a to zmluvu o zložení blokovacej zálohy, uzavretú medzi potencionálnou
kupujúcou V. T., bytom A. XXX a žalobcom dňa XX.XX.XXXX. Táto zmluva o zložení blokovacej zálohy

mala byť podľa žalobcu zabezpečením toho, že záujem klienta, t.j. V. T. je vážny. Na základe tejto
zmluvy zložila potencionálna klientka blokovaciu zálohu vo výške 2.000 eur v hotovosti u žalobcu a
realitná kancelária, t.j. žalobca bola povinná rezervovať túto nehnuteľnosť v prospech klienta. Zmluva
o zložení blokovacej zálohy bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 6 mesiacov. Žalobca v konaní tvrdil,
že po tom, čo uzavrel zmluvu o zložení blokovacej zálohy, snažil sa skontaktovať so žalovanými v 1.a

2.rade telefonicky asi hneď do troch dní, na presný dátum si nespomenul, aby ich informoval o tom a
oznámil mu, že našiel potencionálneho kupca a môže dôjsť k realizácii predaja stavebného pozemku.
Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaní v 1.a 2.rade na telefonické volania nereagovali. Z prehlásenia
V. T. na č.l. 13 súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola blokovacia záloha vo výške 2.000 eur vrátená
V.Í. T.. Žalobca tvrdil, že po zložení blokovacej zálohy, teda k XX.XX.XXXX žalovaní v 1.a 2.rade
zaslali žalobcovi výpoveď zmluvy o sprostredkovaní X. zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v konaní zistil, že

túto výpoveď zmluvy o sprostredkovaní X. podali žalovaní v 1.a 2.rade na pošte dňa XX.XX.XXXX, čo
dokumentuje podací lístok na č.l. 97 spisu a žalobca nepopieral, že následne túto výpoveď aj obdŕžal.
Žalobca však tvrdil, že zmluva o sprostredkovaní X. bola uzavretá na určitú dobu. Nebolo dohodnuté,
že by jedna zo strán mohla túto zmluvu vypovedať. Výpoveď nebola možná ani podľa zákona a z
tohto dôvodu mal za to, že táto zmluva zanikla napriek výpovedi až uplynutím doby dojednanej, t.j.

zanikla dňom XX.XX.XXXX. Následne žalobca zaslal žalovaným v 1.a 2.rade predžalobnú upomienku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a to dňa XX.XX.XXXX. Reakciou na to bolo odvolanie
žalovaného v 1.a 2.rade proti predžalobnej upomienke na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z týchto listinných
dôkazov súd zistil, že žalovaní reagovali na predžalobnú upomienku tým spôsobom, že nie sú si vedomí,
aby realitná kancelária žalobcu našla potencionálneho kupujúceho, že by bola uzavretá zmluva o

zložení blokovacej zálohy, a že by porušili zmluvu o sprostredkovaní tým, že odmietli podpísať kúpnu
zmluvu s potencionálnym kupujúcim. Tvrdili zhodne, že o celej záležitosti nevedeli a neboli dostatočne
informovaní. Zároveň odkázali na výpoveď zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a žiadali, aby realitná kancelária
ďalej neponúkala tento pozemok na predaj. Žalobca v konaní poukázal tiež na to, že ako vyplynulo
ďalej, žalovaní v 1.a 2.rade sa po tom, čo dali výpoveď zo zmluvy, kontaktovali s pani Y.C. L., ktorá mala

ďalej sprostredkovať predaj tohto stavebného pozemku a v konečnom dôsledku aj voči nej sa zachovali
tak, že zmluvu, ktorú podpísali, nedodržali a pozemok predali pánovi R. bez sprostredkovania, mimo
realitnej kancelárie.

Súd predvolal do konania ako svedkyňu K.. Y.Á. L. a z jej výpovede zistil, že táto je majiteľkou

konkurenčnej firmy realitnej kancelárie a v rámci svojej činnosti prišla do kontaktu aj so žalobcom.
Niekedy v decembri 2012 sa skontaktovala s pánom F. - žalovaným v 1.rade, pretože si všimla, že sa
predáva v obci A. za pomerne nízku cenu stavebný pozemok. Vo svojej výpovedi uviedla, že povedala
žalovanému v 1.rade, že vie predať jeho pozemok aj za vyššiu cenu, možno až o 3.000 eur, ale že
nemôže tak urobiť, keď uzavrel zmluvu so žalobcom, ktorá má výhradné právo predaja. Na to žalovaný v

1.rade mal reagovať tak, že je rád, že mu takúto informáciu podala a chce, aby zrealizovala predaj tohto
pozemku ona, pokiaľ mu uviedla, že vie predať pozemok za omnoho vyššiu cenu. Na to mu svedkyňa
poradila, aby dal výpoveď zo zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom, a keďže žalovaný v 1.rade nie je
znalý práva, tak túto výpoveď mu aj napísala. Práve táto svedkyňa predložila do konania aj dôkaz a to
podací lístok svedčiaci o tom, že dňa XX.XX.XXXX bola táto výpoveď podaná na pošte. Následne tvrdila,

že po výpovedi prevzala sprostredkovanie predaja pre pána F. pod svoju realitnú kanceláriu. Našla
kupca pána R., ktorý mal záujem o túto nehnuteľnosť a zaujímal sa o ňu. Za tým účelom uskutočnila aj
stretnutie v obci A. priamo na pozemku. Potom, keď začala pripravovať podklady pre uzavretie zmluvy,
sa prestali obaja - pán F., aj pán R. kontaktovať a až následne sa dozvedela, že žalovaní v 1.a 2.rade
uzavreli kúpnu zmluvu s pánom R. mimo realitnej kancelárie. Svedkyňa uviedla, že po tom, čo napísala

výpoveď žalovaným v 1.a 2.rade zo zmluvy uzavretej so žalobcom, tak uzavrela zmluvu so synom
žalovaného priamo pri ohliadke pozemku v A., na dôkaz čoho predložila aj listinný dôkaz a to zmluvu
o sprostredkovaní, uzavretú dňa XX.XX.XXXX s poznámkou, že XX.XX.XXXX bola daná výpoveď.
Uviedla, že bolo bežnou praxou, ak boli aj spoluvlastníci na nehnuteľnosti, že sa uzavrela zmluva len s
jedným, pretože bola si vedomá, že ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, kúpnu zmluvu

nemôže uzavrieť bez ďalšieho vlastníka. Preto, aj keď vždy jednala inokedy so žalovaným v 1.rade,
teda otcom žalovaného v 2.rade, tak túto zmluvu uzavrela pri ohliadke pozemku v A. len so žalovaným
v 2.rade. Svedkyňa uviedla, že napísala pre žalovaných aj odvolanie proti predžalobnej upomienke na
zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000 eur s dátumom XX.XX.XXXX. Následne však už odmietla napísaťodpoveď na upomienku zo strany žalobcu s tým, že nemá právnické vzdelanie a tak poradila žalovaným,
aby navštívili Z. T. T., kde im bude poskytnutá bezplatná právna pomoc a aby tam napísali nejakú
odpoveď na upomienky žalobcu. Súd si vyžiadal z Okresného úradu Q., Katastrálneho odboru Q.

zaslanie kópie kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaní v 1.a 2.rade odpredali kupujúcim Y. R. a K..
Y. R. predmetný stavebný pozemok, zapísaný na LV XXX kat. územia A., CKN XXX záhrady o výmere
1290 m2 a to dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia Okresného úradu Q., Katastrálneho odboru Q. zo dňa
XX.XX.XXXX bolo zistené, že týmto rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práva do Katastra
nehnuteľností k týmto nehnuteľnostiam pod číslom vkladu U./XX.

Súd vypočul v konaní ako svedkyňu aj V. T., z ktorej výpovede zistil, že táto svedkyňa mala záujem o
kúpu pozemku. Uviedla, že je slobodná, žije v Q.. Chcela investovať finančné prostriedky do pozemku,
preto po telefonickom kontakte s konateľom žalobcu si dohodli stretnutie - ohliadku nehnuteľnosti, na
ktorú prišla sama, aj keď žije s priateľom v spoločnej domácnosti. V kaviarni J. Z. Q. potom odovzdala
žalobcovi 2.000 eur, pričom uviedla, že ich mala v hotovosti doma, nevyberala ich zo žiadneho účtu.

Svedkyňa pracuje v J. Z. ako čašníčka s príjmom 450 eur. Všetky listiny doniesol konateľ žalobcu do
kaviarne, ktoré podpísala a následne jej na tom istom mieste bolo vrátených aj 2.000 eur s dokladom.
Po nahliadnutí na listiny potvrdila, že tieto listiny podpísala sama. Svedok R., ktorého súd predvolal na
pojednávanie, sa na pojednávanie nedostavil. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že pracuje niekde v
zahraničí a na území SR sa zdržiava minimálne. Žalobca v konaní vo svojej výpovedi uviedol, že pán

R. navštívil aj ich kanceláriu a uviedol, že má záujem o kúpu tohto pozemku. Bolo to však po tom, čo
žalovaní dali výpoveď zo zmluvy, a preto žalobca povedal pánovi R.Š., že s ním nebude jednať ohľadom
predaja pozemku, lebo žalovaní doručili výpoveď a rovnako už má potencionálneho kupujúceho na tejto
pozemok.

Z výsluchu žalovaného v 1.rade (nakoľko žalovaný v 2.rade sa napriek opakovaným predvolaniam na
pojednávanie nedostavil) súd zistil, že žalovaný v 1.rade nepopieral uzavretie zmluvy o sprostredkovaní
X.. Uviedol, že zmluva bola podpísaná v jeho byte, ktorú si neprečítal, ale bol žalobcom uisťovaný, že
mu pozemok predajú do jedného týždňa, preto s tým súhlasil. Svedkyňu L. žalovaný v 1.rade pozná
preto, lebo od neho kúpila približne v tomto období rodinný dom pre svoju dcéru a tak sa vlastne dostali

do kontaktu po prvý krát. Potvrdil výpoveď svedkyne v tom, že pri stretnutí s ňou mu uviedla, že vie
predať pozemok, ktorý predáva za vyššiu cenu, na čo jej on uviedol, že uzavrel zmluvu s inou realitnou
kanceláriou. Svedkyňa L. ho však ubezpečovala, že je potrebné dať výpoveď a potom mu sprostredkuje
predaj pozemku ona sama. Žalovaný v 1.rade jej ukázal všetky listinny a pani L. napísala výpoveď z
tejto zmluvy, čo v konaní nebolo sporné a ako aj odvolanie proti predžalobnej upomienke. Následne už

iné vyjadrenia písala právnička, ktorú zabezpečila pani L.. Pokiaľ ide o pána R., tento je spolužiakom
žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 1.rade uviedol, že nevie presný dátum, kedy navštívil pán R. žalobcu,
kde však so správaním žalobcu nebol spokojný. Potom sa snažila sprostredkovať predaj tohto pozemku
pánovi R. pani L., a keďže pozemok chcel pán R.Š. kúpiť čím skôr, lebo odchádzajú do zahraničia, asi
2 týždne pred podpísaním zmluvy, t.j. 2 týždne pred XX.XX.XXXX požiadal žalovaného v 1.rade, aby

zmluvu uzavreli mimo realitnej kancelárie, čo sa aj stalo a následne uzavreli kúpno-predajnú zmluvu,
ktorú zavkladovali aj do Katastra nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.rade opakovane v konaní uviedol, že počas
celého obdobia od prvého kontaktu so žalobcom sa snažil so žalobcom kontaktovať telefonicky rovnako
aj jeho syn, t.j. žalovaný v 2.rade, avšak bezúspešne, pretože žalobca nikdy telefón nedvihol.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať

záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca
je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre
uzavretie tejto zmluvy.

Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá

zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.Podľa§645Obchodnéhozákonníkaakzozmluvyvyplýva,žesprostredkovateľjepovinnýlenzaobstarať
pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 646 Obchodného zákonníka ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah

plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho

súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním
má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri

vzniku nároku na províziu.

Podľa § 648 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať
doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu
byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.

Podľa § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s
ktorýmisprostredkovaluzavretiezmluvy;nesmievšaknavrhovaťzáujemcoviuzavretiezmluvysosobou,
ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky
zo sprostredkovanej zmluvy.

Podľa § 649 ods. 2 Obchodného zákonníka ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný
oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje
uzavrieť zmluvu.

Podľa § 650 Obchodného zákonníka zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto
určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Podľa § 651 Obchodného zákonníka vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že

až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená
zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaní v 1.a 2.rade uzavreli zmluvu o
sprostredkovaní X. tak, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu dňa XX.XX.XXXX. Táto zmluva

bola uzavretá na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX podali na pošte
žalovaní v 1.a 2.rade výpoveď z tejto zmluvy, ktorú doručili aj žalobcovi. Ten to nepoprel. Žalovaní v 1.a
2.rade mali za to, že výpoveďou tejto zmluvy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Súd po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade bol zánik zmluvy dohodnutý v článku VII. pod bodom
2 - 4 a z tohto článku VII. nevyplýva, aby si účastníci dohodli medzi sebou výpoveď tejto zmluvy, z

ktorého dôvodu súd ustálil, že zmluva zanikla dňom XX.XX.XXXX. Keďže žalovaní v 1.a 2.rade vo forme
výpovede oznámili žalobcovi, že nemajú záujem na ďalšom trvaní zmluvy, nemohlo dôjsť automaticky
ani k prolongácii tejto zmluvy o ďalší mesiac a zmluva teda zanikla XX.XX.XXXX.

Predmetom tohto konania bolo uplatnenie nároku zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z

dôvodu, že žalovaní v 1.a 2.rade porušili článok III. bod 7 zmluvy o sprostredkovaní X. tým, že odmietli
podpísať kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorý dňa XX.XX.XXXX zložil žalobcovi v hotovosti na základe
zmluvy o zložení blokovacej zálohy zálohu vo výške 2.000 eur. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaní v 1.a 2.rade sa vôbec nedozvedeli o tom, že takáto zmluva o zložení blokovacej zálohybola uzavretá, pretože jediný spôsob, akým to žalobca oznamoval žalovaným, boli pokusy telefonicky
sa spojiť so žalovanými a jedna návšteva v presne nezistený deň pred bytom žalovaných.

Žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, aby žalovaní v 1.a 2.rade
odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim, ktorý zložil blokovaciu zálohu. Je
nepostačujúce, ak žalobca tak dôležitú skutočnosť oznamoval žalovaným v 1.a 2.rade iba telefonicky a
uspokojil sa aj s jednou návštevou, ktorá sa ale nerealizovala, lebo žalovaní neboli doma. Toto žalobca
považoval za odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy, čo súd vyhodnotil ako nepreukázané. Žalobca

napriek tomu, že mal uzavretú zmluvu s potencionálnym kupujúcim o zložení blokovacej zálohy na dobu
6 mesiacov, nekomunikoval osobne so žalovanými, nezaslal im žiadne písomné vyrozumenie. Postačilo
mu na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti to, že žalovaný nebol doma a nedvihol telefón.

Súd však pri výsluchu žalovaného v 1.rade zistil aj to, že žalovaní chceli riešiť situáciu najmä po
tom, čo zistili od pani L., že pozemok môžu predať drahšie. Takisto kontaktovali žalobcu telefonicky,

avšak bezúspešne. Žalovaní však zasielali žalobcovi aj písomné podania, v ktorých sa bránili tým, že
nemohli odmietnuť podpísať kúpnu zmluvu, keď o nej nevedeli. Samotná skutočnosť, že žalovaní predali
pozemok v roku 2014 pánovi R., nemá vplyv na toto konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: pani L., slečny T., oboznámil sa aj s kúpnopredajnou

zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX (č.l. 114) a zistil, že žalovaní síce predali stavebný pozemok
manželom R., avšak XX.XX.XXXX, teda po skončení zmluvného vzťahu so žalobcom. Z dokazovania
mal súd tiež za preukázané, že pán R. navštívil prvého žalobcu a prejavil záujem o kúpu pozemku,
pričom ho sám žalobca poslal preč s odôvodnením, že žalovaní zaslali žalobcovi výpoveď. Ale zároveň
mu žalobca oznámili, že už majú aj kupca.

Pani L. vstúpila do celého prípade s tým, že ubezpečila žalovaného v 1. rade, že mu predá pozemok
za vyššiu cenu a predošlý zmluvný vzťah je možné ukončiť výpoveďou, ktorú mu aj napísala. Následne
uzavrela zmluvu o sprostredkovaní už len so žalovaným v 2.rade, ale už nerealizovala predaj pozemku.

Súd má za to, že všetky tieto okolnosti nedokazujú, že žalovaní odmietli predať pozemok slečne T.,
keďže sa o nej ako o potencionálnej kupujúcej vôbec nedozvedeli.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a v celom
rozsahu ju aj zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 10 O.s.p. tak, že žalovaným trovy konania
nepriznal, aj keď boli v konaní úspešní, nakoľko si ich nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.