Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210056
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615210056.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého P.M.,

nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov B.M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., F. č. XXXX/XX a V.M., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P.. XXX, o návrhu
matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

SúdzvyšujevýživnéotcapremaloletéhoP.M.,nar.XX.XX.XXXX,zosumy80Eurmesačne nasumu120
Eur mesačne počnúc 17.09.2015 a počnúc 01.09.2016 toto výživné zvyšuje na sumu 150 Eur mesačne,
ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 17.09.2015 do 25.04.2017 vo výške 898,66 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava sumu 120 Eur.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Súd týmto rozsudkom mení rozsudok tunajšieho súdu č. 5C 179/2009-49 zo dňa 03.09.2009 v časti
výroku o výživnom pre maloletého P..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2015 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre
maloletého P. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým.
Uviedla, že maloletý navštevuje základnú školu, jeho potreby a záujmy vzrástli, navštevuje školskú

jedáleň a školskú družinu, rýchlo rastie. Matka poukázala na skutočnosť, že v auguste 2015 otcovi
zanikla vyživovacia povinnosť k synovi A.M., ktorý ukončil štúdium na strednej škole a následne sa
zamestnal. Matka uviedla, že s otcom naďalej žije v spoločnej domácnosti, pričom otec žiadnym
spôsobom neprispieva na domácnosť, bývanie ani na splácanie spoločných pôžičiek. Uviedla, že otec
viac ako pol roka neprispieva ani na výživu maloletého.

2. Uznesením č. k. 8P/329/2015-7 zo dňa 09.03.2016 tunajší súd vylúčil návrh matky na úpravu styku

otca s maloletým na samostatné konanie.

3. Matka na pojednávaní konanom dňa 21.03.2017 svoj návrh na zvýšenie výživného zmenila tak, že
žiadala o zvýšenie výživného pre maloletého P. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne odpodania návrhu. Uviedla, že otec posielal na výživu maloletého posledných 5 mesiacov sumu 100 Eur
mesačne. Matka uviedla, že v decembri 2016 s otcom predali spoločný rodinný dom za sumu 135 000
Eur, z ktorej otec kúpil dvojizbový byt za sumu 38 000 Eur a matka trojizbový byt v O. za sumu 36 000

Eur. Uviedla, že zo zvyšku peňazí vyplatila pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške cca 26
000 - 27 000 Eur ako aj ďalšiu pôžičku v Slovenskej sporiteľni vo výške 12 000 Eur, sumu vo výške 2350
Eur poslala otcovi, do bytu otca a najstaršieho syna V. zakúpila sedačku za 538 Eur, kuchynskú linku
za 463 Eur, vybavenie do domácnosti a počítač pre najstaršieho syna v celkovej sume cca 110 Eur,
radiátory a sporáky v celkovej výške 390 Eur, otcovi ešte dala priamo sumu cca 1400 Eur a zo zvyšnej

sumy si hradí rekonštrukciu bytu. Uviedla, že otec uhradil sumu 472 Eur ako poplatok za plyn a poplatok
odpad za spoločný rodinný dom v celkovej výške 225 Eur.

4. Otec sa k návrhu matky na zvýšenie výživného nevyjadril.

5. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 25.04.2017 sa nedostavili rodičia maloletého dieťaťa,

napriek tomu, že boli o termíne pojednávania upovedomení na pojednávaní dňa 21.03.2017, pričom
svoju neúčasť ani jeden z nich neospravedlnil. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti za súčasného rešpektovania
ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky).

6. Zástupca kolízneho (procesného) opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky na zvýšenie
výživného pripojil s poukazom na skutočnosť, že výživné pre maloletého Jakuba bolo naposledy určené
v roku 2009 a od tej doby nepochybne došlo k zmene pomerov u maloletého. Výšku výživného ponechal

kolízny (procesný) opatrovník na úvahu súdu.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdením o návšteve
školy maloletého, potvrdením o stravovaní maloletého v školskej jedálni, potvrdeniami o príjme matky,
potvrdeniami o príjme otca, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení matky

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, obsahom spisov tunajšieho súdu 5C/179/2009 a 8P/379/2009,
ako aj ostatným obsahom spisovej dokumentácie a zistil, že manželstvo rodičov maloletého P. bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. 5C/179/2009-49 zo dňa 03.09.2009, právoplatným dňa
04.11.2009, ktorým súd zároveň vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli maloletý P. a v tom

čase maloletý A.M., nar. XX.XX.XXXX, zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal
prispievaťnavýživumaloletéhoP.výživnýmvovýške80Eurmesačneanavýživuvtomčasemaloletého
A. výživným vo výške 100 Eur mesačne. Z manželstva pochádzal ešte v čase rozvodu už plnoletý V.M.,
nar. XX.XX.XXXX.
.V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti A. Q. J. v.o.s., kde dosahovala priemerný čistý

mesačný príjem vo výške 804,19 Eur.
Otec bol zamestnaný v spoločnosti A. Q. J. v.o.s., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 581,26 Eur.
Maloletý P. v tom čase navštevoval Materskú školu v F..

8. Uznesením č. k. 8P/379/2009-11 zo dňa 21.09.2009, právoplatným dňa 06.11.2009, tunajší súd
zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd predbežne
zveril maloletého P. a v tom čase maloletého A.erného, nar. 07.09.1995, do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 80 Eur pre maloletého P. a vo výške 120 Eur
mesačne pre v tom čase maloletého A..

9. Matka je v súčasnosti naďalej rozvedená, žije v spoločnej domácnosti s maloletým P. a plnoletým A.
v trojizbovom byte v O., byt je v osobnom vlastníctve matky. Matka je od 15.11.2016 zamestnaná vo G.u
Q., a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 425,82 Eur. V období od 13.01.2014 do
28.02.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti K. K. Q. s.r.o., kde v roku 2015 dosahovala priemerný

čistý mesačný príjem vo výške 636,96 Eur a v mesiacoch január až február 2016 vo výške 703,92 Eur.
Od 07.03.2016 do 12.07.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o., kde dosahoval priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 418,32 Eur. V čase od 01.08.2016 do 14.11.2016 bola matka vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky.10. Otec je v súčasnosti takisto naďalej rozvedený, žije v spoločnej domácnosti s plnoletým synom V..
Otec je od 26.05.2016 zamestnaný v spoločnosti F. P. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 334,27 Eur a súčasne od 26.05.2016 pracuje v spoločnosti P. Q. s.r.o., kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 34,59 Eur. V období od 07.01.2013 do 04.03.2016 bol otec
zamestnaný v spoločnosti D. U. (Slovakia) s.r.o., kde v roku 2014 dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 735,04 Eur, v roku 2015 vo výške 572,89 Eur, v mesiaci január 2016 dosiahol čistý
mesačný príjem vo výške 681,71 Eur a v mesiaci február 2016 vo výške 492,31 Eur.

Na výživu maloletého P. otec prispieva od mesiaca november 2016 sumou 100 Eur mesačne.

11. Rodičia v decembri 2016 predali spoločný rodinný dom za sumu 135.000 Eur, z ktorej sumy bol
zakúpený 2-izbový byt pre otca a plnoletého V. za sumu 38.000 Eur a 3-izbový byt v O. pre matku,
plnoletéhoA.amaloletéhoP.,zasumu36.000Eur.Rodičiazozvyškukúpnejcenyuhradilizostatokúveru
poskytnutého rodičom Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške cca. 27.000 Eur, ďalší úver poskytnutý

rodičom Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 12.000 Eur, otcovi matka uhradila sumy v hotovosti v
celkovej výške cca. 3.750 Eur a takisto sa zo zbytku finančných prostriedkov hradil nákup vybavenia
do domácnosti otca - sedacia súprava, kuchynská linka, drobné vybavenie domácnosti, počítač pre
Vladimíra, matke tak zostala suma cca. 16.500 Eur, z ktorej si hradí rekonštrukciu zakúpeného bytu.

12. V súčasnosti maloletý P. je žiakom piateho ročníka Základnej školy v O., stravuje sa v školskej jedálni
za poplatok vo výške 23,80 Eur mesačne, platené záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletý P. je zdravý,
matka má s ním bežné výdavky primerané veku.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

22. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.23. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
24. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
25. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj
majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti

a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen
výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R

30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.
27. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
28.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť

maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
29. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
pre maloletého P. je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynulo viac
ako 7 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého P. - začal navštevovať prvý a neskôr druhý

stupeň základnej školy, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby, úmerne k jeho veku primerane vzrástli.

30.Čosatýkapočiatkuzvýšeniavýživného,súdvýživnézvýšilpremaloletéhoP.od17.09.2015(ododňa
podania návrhu matkou) a následne súd ďalej zvýšil výživné pre maloletého P. od 01.09.2016 (odo dňa
nástupu maloletého Jakuba do piateho ročníka základnej školy, teda na druhý stupeň základnej školy).

31. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových
pomerovobochrodičov,veku,zdravotnéhostavuobochrodičov,zohľadnildlhodobúosobnústarostlivosť
matky o maloletého, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že maloletý P. začal navštevovať základnú
školu a v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň základnej školy.

32. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj ich
schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloletého osobne stará, je zamestnaná vo
G. Q., a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 425,82 Eur. Otec je v súčasnosti
zamestnaný v spoločnosti F. P. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 334,27 Eur

asúčasnepracujevspoločnostiP.Q.s.r.o.,kdedosahujepriemernýčistýmesačnýpríjemvovýške34,59
Eur, pričom však mal preukázané, že otec je schopný dosiahnuť vyšší zárobok - u predchádzajúceho
zamestnávateľa dosahoval otec príjem pri odpracovaní plného pracovného času cca. 650 - 700 Eur
mesačne netto, zamestnávateľ bol s prácou otca spokojný, k ukončeniu pracovného pomeru došlo
dohodou v zmysle ust. § 60 ZP ( teda otcovi neskončil pracovný pomer v dôsledku prekážok na strane

zamestnávateľa). Súd tiež zohľadnil, že otec na výživu maloletého P. prispieva od mesiaca november
2016 sumou 100 Eur mesačne, teda aj nad rámec súdom určeného výživného.
Okrem toho mal súd preukázané, že sa zmenili majetkové pomery oboch rodičov tým, že si vyporiadali
svoje BSM, každý z ich nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosť a zostali mu aj finančné
prostriedky, okrem toho deti rodičov - dvaja dospelí synovia bývajú každý u jedného z rodičov - teda aj

títo sú už povinní podieľať sa na úhrade nákladov za bývanie každého z rodičov.

33. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok
maloletého P. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednejúpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého P., ktoré
zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1
Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejdená iba o zmenu vo forme nástupu Jakuba na

povinnú školskú dochádzku ale aj celkovú vývojovú zmenu - P. je straší, rastie, jeho potreby sú v
súčasnosti vzhľadom na vek vyššie ako jeho potreby v čase, keď navštevoval materskú školu.
Preto súd výživné zvýšil na sumu 120 Eur mesačne za obdobie od 17.09.2015 do 31.08.2016 - teda
počas obdobia dochádzky maloletého na prvý stupeň základnej školy a od septembra 2016 toto výživné
zvýšil na sumu 150 Eur, keď zohľadnil nástup maloletého na druhý stupeň základnej školy a s tým

spojené zvýšenie výdavkov a nákladov maloletého Jakuba.
Vo zvyšku súd návrh matky zamietol - matka nepreukázala také zvýšenie potrieb maloletého, ktoré by
odôvodňovalo také zvýšenie výživného, ako matka požadovala - maloletý má potreby primerané veku,
nenavštevuje žiadne platené krúžky, jeho zdravotný stav je dobrý. Matka okrem takto súdom určeného
výživného má pre potreby P. k dispozícii aj dávky štátu vo forme prídavkov na deti a daňového bonusu
- teda bude mať k dispozícii pre potreby dieťaťa sumu cca. 200 Eur mesačne, čo je suma v súčasnosti

dostatočná pre pokrytie potrieb dieťaťa aj pri zohľadnení skutočnosti, že aj matka už musí prispievať
pri zohľadnení jej príspevku na výživu pre P. formou úhrady nákladov na bývanie a čiastočne osobnou
starostlivosťou o maloletého aj finančnou čiastkou aspoň vo výške polovice výživného určeného otcovi .

34. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd finančné plnenie otca nad rámec doposiaľ určeného

výživného vo výške 120 Eur, preto súd do zaplateného výživného pre maloletého P. uvedenú sumu
započítal. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku
zročného výživného pre maloletého Jakuba vo výške 898,66 Eur [(17. - 30. september 2015 + 11
mesiacov) x 40 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 17.09.2015 do 31.08.2016 a doposiaľ určeným
výživným + (7 mesiacov + 01. - 25. apríl 2017) x 70 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.09.2016

a doposiaľ určeným výživným].
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodľa§355ods.1CSPpodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia

na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.