Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205062
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315205062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu ELTODO OSVETLENIE, s.r.o., so sídlom
Rampová 5, Košice, IČO: 36 170 151, zastúpený advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so
sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47 231 939, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o.,
so sídlom Stakčínska 758/8, Snina, IČO: 31 722 849, zastúpený JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so
sídlom Námestie slobody 2, Humenné, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/117/2015-71 zo dňa 27.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne z uvedenej sumy od 22. 7.2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy
konania vo výške 180,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 751,57 eur do rúk právneho zástupcu
žalobcu v rovnakej lehote. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,15 %
ročne od 22.7.2014 do zaplatenia dlžnej sumy a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovanému
vyfakturoval kúpnu cenu za dodaný tovar - kovový odpad (vyradené, demontované historické lucerny).
Ďalej v návrhu poukázal na to, že 8.7.2014 si u neho žalovaný objednal objednávkou č. XX/Se/XXXX
kovový odpad a dňa 9.7.2014 došlo k odovzdaniu a prevzatiu kovového odpadu žalovaným. Na základe
uvedeného žalobca vystavil žalovanému faktúru č. W. na sumu 3.000,- eur, splatnú dňa 21.7.2014.
Žalovaný túto neuhradil v lehote splatnosti, a preto ho výzvou zo dňa 11. 8.2014 vyzval na úhradu dlžnej

sumy, na čo však žalovaný nereagoval.

2. Súd platobným rozkazom č.k. 12Cb/117/2015-16 zo dňa 15.5.2015 návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol,
že žalobcom uplatňovanú pohľadávku neuznáva, návrh považuje za nedôvodný, neopodstatnený a
údaje v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde. Zdôraznil, že v konaní pred súdom preukáže, že nemá
voči žalobcovi záväzok v uvedenej výške.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého podľa objednávky č.
04/Se/2014 zo dňa 8.7.2014 žalovaný si u žalobcu objednal kovový odpad podľa dohody s termínom
dodania ihneď. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 9.7.2014 v uvedený deň žalovaný prevzal odžalobcu kovový odpad. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Faktúrou č. W. zo
dňa 8.7.2014, splatnou dňa 21.7.2014, žalobca vyúčtoval žalovanému na základe objednávky č. XX/Se/
XXXX za dodanie kovového odpadu dohodnutú cenu vo výške 3.000,- eur. Žalovaný vystavenú faktúru

prevzal, čo vyplýva zo samotnej faktúry, ktorej prevzatie je podpísané zamestnancom žalovaného.
Dodaný tovar ani faktúru žalovaný žiadnym spôsobom nereklamoval, prevzatý tovar použil na ďalšiu
realizáciu - nainštalovanie osvetlenia v obci W.. Napriek tomu žalobcovi celú dohodnutú kúpnu cenu
neuhradil. Výzvou k úhrade faktúry č. PF14370 zo dňa 11.8.2014 žalobca požiadal žalovaného o
zaplatenie fakturovanej sumy. Žalobca opakoval túto výzvu zo dňa 3.10.2014.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2015 žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore uznal
právny dôvod vzniku pohľadávky a neuznal iba požadovanú sumu. V odpore po prvý krát namietal
výšku ceny vyfakturovanej uvedenou faktúrou, pričom túto nenamietal ani pri prevzatí faktúry a ani
neskôr po doručení výziev na splnenie jeho povinnosti. Ďalej uviedol, že konateľ žalovaného videl
v obchodných priestoroch žalobcu demontované použité historické lucerny a prejavil o ne záujem.

Žalobca súhlasil s ich predajom s tým, že žalovaného informoval o cene novej lucerny, ktorá je
približne 2.000,-eur/ks. Žalobca sa so žalovaným dohodli na celkovej cene za demontované lucerny
vo výške 3 000,- eur za 6 kusov, t.j. 500,- eur/ks. Demontované historické lucerny si žalovaný prevzal
dňa 9.7.2014 a v súčasnej dobe sú nainštalované v obci W. ako súčasť verejného osvetlenia obce.
Žalobca listom zo dňa 11.8.2014 informoval starostu obce W., že lucerny, ktoré žalovaný nainštaloval

v ich obci mu na základe objednávky dodal žalobca a že žalovaný mu za ne doposiaľ nezaplatil
dohodnutú cenu, preto tieto sú naďalej majetkom žalobcu. Starosta obce W. žalobcovi oznámil, že
žalovanému uhradili všetok dodaný materiál, teda aj lucerny a montáž verejného osvetlenia. V ďalšom
odôvodnení súd citoval ustanovenie § 409 ods. 1, 2, ustanovenie § 411, ustanovenie § 443, ustanovenie
§ 447, ustanovenie § 448 ods. 1, ustanovenie § 324 ods. 1, 2, ustanovenie § 365, ustanovenie §

369 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a na
základe takéhoto právneho hodnotenia a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola nepochybne uzavretá
kúpna zmluva v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť mal
súd za jednoznačne preukázanú zo žalobcom predložených účtovných dokladov. Súd nemal dôvod

spochybňovať predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalobca dodal žalovanému tovar v
zmysle objednávky žalovaného č. 04/Se/2014 zo dňa 8.7.2014, ktorý žalovaný prijal bez výhrad, prevzal
ho a nijakým spôsobom nereklamoval. Žalovaný rovnako prevzal žalobcom vystavenú faktúru č. W. zo
dňa 8.7.2014 splatnú dňa 21.7.2014, ktorú rovnako nereklamoval. Vyfakturovanú kúpnu cenu žalovaný
neuhradil a keďže dodaný tovar prevzal, ďalej s ním nakladal ako so svojim vlastníctvom a použil ho

na ďalšiu realizáciu, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený
úrok z omeškania z nezaplatenej sumy 3.000,- eur vo výške 9,15 % ročne od 22.7.2014, t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou bola uplatnená pohľadávka žalovanému vyúčtovaná, pretože
ním uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 137, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 a ods. 8 O.s.p.. Žalobca

bolvkonanívplnomrozsahuúspešný,pretomusúdpriznalplnúnáhradutrovkonaniavovýške185,-eur
za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 751,57 eur. Trovy právneho
zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pričom tarifná odmena v sume 581,62 eur s DPH bola priznaná za 4
úkony právnej služby po 121,17 eur, k tomu náhrada hotových výdavkov v sume 40,50 eur s DPH,

cestovné náhrady v sume 43,65 eur s DPH, náhrada za stratu času v sume 85,80 eur s DPH.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 písm. a) a písm.
e) O.s.p.. Uviedol, že nenamieta nárok ako taký, ale výšku uvedenú vo faktúre, nakoľko podľa ústnej

dohody mala byť cena nižšia. Používaním osvetlení sa zistilo, že toto nefunguje tak, ako malo. Navyše
išlo o staré demontované lucerny, ktoré prestali slúžiť verejnému osvetleniu. Ďalšia odvolacia námietka
spočívala v tom, že boli uskutočnené pojednávania napriek tomu, že sa naň riadne ospravedlnil, takže
nemohol na pojednávaní predložiť na obranu svoje dôkazy, ani nijako vyvrátiť tvrdenia žalobcu. V tomto
smere odvolanie zdôvodnil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

6. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného poukázal na to, že súd prvého stupňa správne
vyhodnotil skutočnosť, že žiadosť o odročenie pojednávania bola neopodstatnená. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného, že nemohol na pojednávaní predložiť na svoju obranu dôkazy a vyvrátiť tak tvrdeniažalobcu, tento považoval toto tvrdenie za absolútne neopodstatnené. Žalovaný doteraz ani v jednom zo
svojich podaní neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by nárok spochybňovali. Žalovaný aj v odvolaní
poukazuje na bližšie nešpecifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žalovaný

sa podobne ako svojimi snahami o odročenie pojednávania snaží aj odvolaním len účelovo oddialiť
právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

7. Na toto vyjadrenie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

8. Odvolací súd odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP posúdil podľa príslušných ustanovení
O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a
odvolanie žalovaného bolo podané 13.6.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp
právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho
podania.

9. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti poukazuje na nasledovné:

10. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy na základe objednávky žalovaného č. 04/Se/2014, podľa ktorej si u žalobcu
objednal kovový odpad. Objednávka je zo dňa 8.7.201 a podľa preberacieho protokolu zo dňa 9.7.2014
žalovaný kovový odpad od žalobcu v uvedený deň prevzal. Žalobca faktúrou č. PF14370, vystavenou
8.7.2014 vyfakturoval za dodávku kovového odpadu podľa objednávky č. 04/Se/2014 sumu 3.000,- eur

s dátumom splatnosti 21.7.2014. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 3.10.2014 bola žalovaným
prevzatá 7.10.2014. Žalovaný v priebehu konania na súde prvého stupňa, ani v priebehu odvolacieho
konania na svoje tvrdenia nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, a tým treba mať za to, že svoje
tvrdenia v priebehu súdneho konania nepreukázal. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP.

12. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).