Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cb/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224163
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314224163.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci

navrhovateľa: MATERASSO Slovakia, s.r.o., IČO: 36 405 116, so sídlom 029 62 Oravské Veselé 612, v
konaní zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom a Mgr. Lukášom Čurajom, advokátmi, Liptovská 2/A, P.O.Box
67, 820 05 Bratislava, proti odporcovi: LUXIS, s.r.o., IČO: 46 274 880, so sídlom Račianska 77, 831
02 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincova 35, P.O.Box 2, 810 05
Bratislava, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

Odporca je povinný vydať navrhovateľovi nasledovné hnuteľné veci: 1 kus čalúnené čelo Danae
na posteľ, o rozmere: šírka 200 cm, výška 120 cm, hrúbka 7 cm, z materiálu biela koženka, vzor
kosoštvorce, 2 kusy čalúnených postelí Boxspring, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 90 cm, výška 32 cm,
z materiálu biela koža, 1 kus taštičkový matrac Lux Bio-Ex T4, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 180 cm,
výška 19 cm, s odzipsovateľným poťahom z látky ARCTIC BREEZE, 1 kus zdravotný penový matrac
Viscogreen Lux, o rozmere: dĺžka 200 cm, výška 90 cm, šírka 21 cm, s odzipsovateľným poťahom
Eucalyss, 1 kus zdravotný penový matrac Prezident Extra Lux, o rozmere: dĺžka 200 cm, výška 90 cm,

šírka 16 cm, s odzipsovateľným poťahom z poťahovej látky Aloe Vera, 1 kus matrac Im Eco z PUR peny,
o rozmere: dĺžka 195 cm, šírka 85 cm, výška 8 cm, s poťahom Damašok, 1 ks skrutiek a nohy, 3 kusy
dekoračných vankúšov v prevedení biela koženka, vzor kosoštvorce, 1 kus dekoračný pás v prevedení
biela koženka, vzor kosoštvorce, 1 kus zdravotný matrac Premiér Anti-bakteriál z antibakteriálnej HR -
peny, o rozmere: dĺžka 200 cm, šírka 90 cm, výška 20 cm, s odzipsovateľným poťahom Silver, to všetko
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že odporca je povinný oznámiť navrhovateľovi miesto
a čas odovzdania vecí.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo
výške 356,71 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 257,21 eur a iných trov konania
vo výške 99,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vydanie rozkazu na plnenie zo dňa 2.10.2014, doručeným súdu dňa 31.10.2014, sa
navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci zrejmé z
výroku rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Uviedol, že dňa 1.4.204 uzavrel so svojim
odberateľom, Sendy Nábytok, s.r.o., IČO: 47 646 233, so sídlom Mojš 190, zmluvu o komisionálnom

predaji, predmetom ktorej bol nábytok vyrobený navrhovateľom, ktorý poskytol odberateľovi na predaj
koncovým zákazníkom. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ dňa 29.4.2014 poskytol odberateľovi
predmetný nábytok, matrace a dekoračné doplnky a dňa 11.6.2014 aj antibakteriálny zdravotný matrac
Premiér. Dňa 29.7.2014 odberateľ oznámil navrhovateľovi, že odporca ako prenajímateľ zadržal tietoveci s odôvodnením, že si uplatňuje voči odberateľovi záložné právo k hnuteľným veciam nájomcu.
Navrhovateľ má ale za to, že veci, ktoré sú v komisionálnom predaji, odporca zadržiava bez právneho
dôvodu, nakoľko podľa § 672 Občianskeho zákonníka možno uplatňovať záložné právo len vo vzťahu

k veciam vo vlastníctve nájomcu. Podľa bodu 3.3 zmluvy o komisionálnom predaji nedošlo k prevodu
vlastníctva na odberateľa, veci sú preto naďalej vo vlastníctve navrhovateľa.

Odporca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu návrh zamietol
a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Uviedol, že reálny stav je iný.

Tvrdenie navrhovateľa, že je vlastníkom zadržaných vecí, sa nezakladá na skutočnosti a len zrejmou
fikciou produkovanou navrhovateľom. Odporca ďalej uviedol, že na zabezpečenie dlžného nájomného
realizoval ako prenajímateľ dňa 29.7.2014 zádržné právo k veciam, ktoré sa nachádzali v predmete
nájmu, na 2. nadzemnom podlaží administratívno-prevádzkovej budovy na Račianskej ul. 77/B v
Bratislave, a ktoré patrili spoločnosti Sendy nábytok s.r.o., keďže ich predávala ako vlastné. Na základe
realizovanéhoprávnehoúkonusaodporcanávrhomdoručenýmsúdudňa29.7.2014domáhalvykonania

súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd neustanovil súdneho vykonávateľa, ale využil postup podľa § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku, a uznesením zo dňa 27.11.2014, č. k. 24Cb 134/2014-39, poveril súpisom vecí
súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Račianska 66, Bratislava. Napriek tomu, že súpis majetku
nájomcu nie je sporovým konaním, a jeho dôvodnosť už súd konštatoval samotným vydaním uznesenia,

súd umožnil nájomcovi podať odvolanie a uznesenie tak nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na
realizovanéúkonypretoodporcazadržiavavecinachádzajúcesavpredmetenájmuoprávnene,vsúlade
s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho odporca namietal, že konaniu bráni prekážka
litispendencie, nakoľko konanie 24Cb 134/2014 o vykonanie súpisu bolo začaté už dňa 29.7.2014
a predmetné konanie až dňa 31.10.2014. Navrhovateľ sa môže ochrany svojich domnelých práv

domáhať v konaní na to určenom, t.j. u osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných vecí. Takýto
postup je súladný aj s článkom 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikomu nesmie
byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Navrhovateľ
preto nie je oprávnený domáhať sa právnej ochrany v tomto konaní, pokiaľ mu právnu ochranu má
primárne poskytnúť iné konanie a iný, zákonom predpísaný postup. Vedenie predmetného konania

24Cb 200/2014 je navyše v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pokiaľ je osoba poverená súpisom
oprávnená posudzovať otázku vlastníctva, a v prípade preukázania vlastníckeho práva tretích osôb k
takýmto veciam ich zo súpisu vylúčiť, potom je uplatňovanie práv navrhovateľom v tomto konaní zrejme
nehospodárne. Navyše, aj keď predmet oboch konaní je odlišný, obsah poskytovanej právnej ochrany je
rovnaký (predmetom je posúdenie otázky vlastníctva, ako otázky predbežnej) a smeruje k rovnakému

cieľu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré
predložil navrhovateľ - zmluvou o komisionálnom predaji zo dňa 2.4.2014, dodacím listom č. 71400128
zo dňa 29.4.2014, dodacím listom č. 71400205 zo dňa 11.6.2014 a fotografiou dvoch čalúnených postelí
Boxspring s čelom Danae, matracom, dekoračnými vankúšmi a s dekoračným pásom, vystavených v

predajni.

Odporca žiadne dôkazy nepredložil, ani sa ich nedovolával. Uviedol, že dôkazné bremeno je na strane
navrhovateľa, ktorý ho predloženými dôkazmi neuniesol. Navrhol konanie prerušiť až do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 24Cb 134/20143, teda dokedy poverený súdny exekútor vykoná súpis vecí.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že predmetné veci boli odberateľovi/nájomcovi poskytnuté len na
komisionálny predaj v zmysle § 577 a nasl. Obchodného zákonníka a mali byť vystavené a riadne
prezentované na výstavnej ploche predajne na Račianskej ul. 77. Navrhovateľ ich dodal odberateľovi
do predajne dňa 29.4.2014 a dňa 11.6.2014. Podľa bodu 3.3 zmluvy, dodané zdravotné matrace a

posteľ ostávajú vo výlučnom vlastníctve dodávateľa až do úplného zaplatenia odberateľom. Odberateľ
informuje dodávateľa o záujme zákazníka kúpiť tovar, na základe tejto informácie dodávateľ vystaví
vyúčtovaciu faktúru podľa platného cenníka. Za predmetné veci navrhovateľovi nebola zaplatená kúpna
cena.

Na základe uvedeného mal súd za dostatočne preukázané, že vlastníkom zadržaných vecí je
navrhovateľ. Odporca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
spochybnili dôkazy navrhovateľa. Otázka vlastníctva predstavovala jedinú spornú, právne významnúskutočnosť, čo súd v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) aj konštatoval na
pojednávaní. Ostatný skutkový stav tvrdený obomi účastníkmi nebol sporný.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ

nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa ods. 2 záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou
súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich
dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je
zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich

dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou
súdom môže byť aj súdny exekútor.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ním upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu.

Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443 (odovzdaním tovaru). Ak z obsahu tejto
výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke
právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Podľa § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti
vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

Na základe uvedených skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že návrh
je dôvodný, lebo odporca veci zadržuje neprávom.

Navrhovateľ a spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. platne uzatvorili komisionársku zmluvu podľa
obchodného práva, nakoľko obaja sú podnikatelia, zmluvu uzatvorili v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou a v zmluve aj výslovne uviedli, že ju uzatvorili podľa §§ 577 až 590 Obchodného zákonníka.
V zmluve si dohodli, kedy prechádza vlastnícke právo na odberateľa/nájomcu, tieto skutočnosti však

nenastali. Obdobnú výhradu vlastníckeho práva, že tovar prejde do vlastníctva odberateľa až neskôr,
by si strany mohli dohodnúť aj v prípade bežnej kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z citovaného § 445
Obchodného zákonníka.

Skutočnosť, či bol alebo nebol vykonaný súpis zadržaných vecí, nemal vplyv na rozhodnutie súdu. Súd

mohol rozhodnúť o návrhu bez ohľadu na to, či súpis vecí bol alebo nebol vykonaný, resp. aj bez ohľadu
na dôvody, pre ktoré zatiaľ nebol vykonaný. V § 672 Občianskeho zákonníka je upravené zákonné
záložné právo a s ním súvisiace zádržné právo pre prípad, ak veci odstraňujú z predmetu nájmu. Už
pre vznik záložného práva však musia byť splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, t.j. vznik
nájomného vzťahu, vnesenie vecí a nájomcovi musí svedčiť vlastnícke právo. Tieto podmienky neboli

splnené, lebo nájomca nikdy nebol vlastníkom vnesených vecí.

Doručením výzvy na vydanie veci zo dňa 29.9.2014, najneskôr však doručením žaloby s dôkazmi, bol
odporca podľa § 126 Občianskeho zákonníka povinný bezodkladne vydať veci navrhovateľovi. Keďže
odporca si túto povinnosť nesplnil, súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu vydať navrhovateľovi všetky

zadržiavané veci.

Námietky odporcu týkajúce sa prekážky litispendencie a nehospodárnosti konania neboli uznané. Súd
mal za to, že ide o dve odlišné konania, v ktorých sa riešia odlišné veci a s odlišnými účastníkmi.ŽiadneustanovenieExekučnéhoporiadku,aniinéhopredpisu,nedávasúdnemuexekútorovioprávnenie
rozhodovať o (predbežnej) otázke, kto je vlastníkom zadržaných vecí, ani rozhodovať o tom, či ich do
súpisu uvedie alebo nie. Navrhovateľovi preto nebolo možné odoprieť poskytnutie právnej ochrany v

tomto konaní.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ
mal v konaní plný úspech. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu účelných trov konania vo výške
99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 257,21 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy

právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia,
podanie žaloby, r. 2014) po 61,84 eur, jedného úkonu (účasť na pojednávaní, r. 2016) po 66,- eur,
režijného paušálu 2 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur, plus 20% DPH vo výške 42,87 eur, všetko podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Za ďalšie uplatnené úkony právnej služby - nahliadnutie do spisu a prevzatie zastúpenia druhým

advokátom, súd navrhovateľovi náhradu nepriznal. Nahliadnutie do spisu nie je úkonom právnej služby,
v konaní nebol zistený žiadny vážny dôvod k tomu, aby právne zastúpenie navrhovateľa prevzal aj druhý
advokát. Tento úkon bol preto neúčelný, pričom neúčelné trovy konania nemôžu isť na ťarchu protistrany.

O povinnosti odporcu zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám advokáta bolo rozhodnuté podľa § 149

ods. 1 O. s. p.

Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na tunajšom súde pod sp. zn. 24Cb
134/2014 bol zamietnutý, a to s poukazom na § 6 O. s. p. , podľa ktorého súd v konaní postupuje v
súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a na § 109 ods.

2 písm. c) O. s. p., podľa ktorého súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že neboli dané dôvody na prerušenie
konania. V predmetnom konaní sa navrhovateľ ako vlastník domáhal vydania svojich vecí, pričom v

konaní o súpis zadržaných hnuteľných vecí sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, ako to už súd vyššie zdôvodnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-

nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.