Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/484/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218975
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815218975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci zvýšenia výživného na plnoleté dieťa: X.
Z., bytom F., A. XXX, zast. JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom v Nitrianskom Rudne, Hlavná
659, proti osobe povinnej výživou: X. Z., bytom Y. D., Z. XXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2016, č. k. 9C/376/2015-30,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo
dňa 30.08.2010, č. k. 12C/13/2010-62 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19Co/15/2011-79 zo dňa 24.02.2011 tak, že osoba povinná výživou (otec navrhovateľky, pôvodne

odporca) je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 230 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 03.12.2015. Zročné výživné do vyhlásenia rozsudku vo výške
180 eur uložil osobe povinnej výživou zaplatiť spolu s bežným výživným až do zaplatenia v mesačných
splátkach po 10 eur pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia troch po sebe idúcich
splátok. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2,
5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,

že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na navrhovateľku došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie výživného na navrhovateľku zo strany osoby povinnej výživou. Navrhovateľka nastúpila na
vysokúškolu,bývaaštudujevTrnave,čobolonespornétvrdenieúčastníkov.Otecnavrhovateľkypracuje
rovnako ako pri poslednom určení výživného, naviac si privyrába stavebnými prácami na strechách,
býva už sám v služobnom trojizbovom byte. K zmene nedošlo na strane matky navrhovateľky, ktorá
má invalidný dôchodok, popritom podniká. Súd prvej inštancie na základe týchto zmien a zistených
pomerov účastníkov považoval za primerané a zodpovedajúce zohľadneniu dvoch záujmov vyjadrených

v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to oprávnených potrieb navrhovateľky a schopností a
možností povinného zvýšiť výživné z doterajších 150 eur mesačne, pričom povinný dobrovoľne prispieva
v priemere 185 eur mesačne, na sumu 230 eur mesačne. Súd vychádzal z potrieb navrhovateľky, no
predovšetkýmmuselnaúkortýchtopotriebzohľadniťajmožnostipovinného.Pritaktourčenomvýživnom
zostane povinnému z jeho príjmov čiastka približne 500 eur mesačne, ktorá mu umožní hradiť jeho
základné životné potreby. Pri takto určenom výživnom zároveň bude dosiahnuté to, že v domácnosti

navrhovateľky a povinného bude v zásade rovnaká životná úroveň. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného od podania návrhu, určil z dôvodu zvýšenia výživného už
zročné výživné za mesiac december 2015 až marec 2016. Výživné bolo zvýšené zo sumy 150 eurna sumu 200 eur (správne 230 eur) mesačne, pričom dobrovoľne prispieval na výživu povinný už v
uvedenom období sumu 185 eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie na mesiac o čiastku 45 eur, čo
za štyri mesiace predstavuje 180 eur. Zročné výživné súd zaviazal povinného zaplatiť spolu s bežným

výživným v mesačných splátkach po 10 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že osobe
povinnej výživou bude uložená povinnosť platiť na jej výživu sumu 280 eur mesačne od 03.12.2015 a
vo výroku o zročnom výživnom žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedla, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil.
Poukázala na posledné rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti na ňu zo strany otca, kedy mu bola
táto povinnosť určená vo výške 150 eur mesačne. V tej dobe mala 15 rokov, navštevovala šiesty ročník
osemročného gymnázia v Novákoch, jej matka bola invalidnou dôchodkyňou, poberala dôchodok vo
výške 126,20 eur mesačne a otec dosahoval priemerný zárobok 668,02 eur. Výška výživného v sume

150 eur bola určená s prihliadnutím na to, že otec jej má platiť životné poistenie vo výške 66,28 eur
štvrťročne, ďalej poistenie vo výške 10,99 eur štvrťročne a náklady na telefón vo výške 10 eur mesačne.
Spolu mal takto otec prispievať sumou 185,75 eur mesačne, pri platení všetkých nákladov na bývanie.
Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako päť rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na
jej strane, ale aj na strane oboch rodičov, z ktorých dôvodov žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur

mesačne. Uviedla, že so štúdiom na vysokej škole v Trnave má vysoké náklady, týždenne dochádza z
OsliandoTrnavy,vsúvislostisoštúdiomcestujeajnakonzultáciezTrnavydoBratislavy.VTrnavebývav
prenajatom byte, za ktorý platí mesačne nájomné 96,20 eur, hradí si všetky cestovné náklady, učebnice,
kancelárske potreby, notebook, internet, telefón a pod., tiež má výdavky na zdravotnú starostlivosť,
oblečenie, obuv, stravovanie, kozmetiku. Otec pritom nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, naďalej

býva v byte v Y. D. a nemá už také vysoké náklady na bývanie ako v čase, keď tam bývala ona s matkou.
Naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa, v rovnakom pracovnom zaradení, pričom je dôvodné
predpokladať, že od roku 2010 došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného zárobku. Otec má taktiež
príjem z príležitostných zamestnaní - brigád, prestal jej platiť poistenie v sume 10,99 eur štvrťročne a
nestotožnil sa ani s výškou určeného výživného 150 eur a svojvoľne platil výživné iba vo výške 140

eur mesačne. Poukázala na to, že pred posledným súdnym pojednávaním, ktoré sa konalo 30.03.2016,
došlo medzi otcom a jej právnym zástupcom k predbežnej dohode o úprave výživného v tom zmysle,
že pôvodným rozsudkom určená výška výživného v sume 150 eur sa s prihliadnutím na to, že otec platí
a naďalej jej bude platiť životné poistenie vo výške 66,28 eur štvrťročne a platí a bude jej platiť náklady
na telefón, upraví na sumu 230 eur. Súd prvej inštancie následne aj takto otcovi zvýšil vyživovaciu

povinnosť. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil nedoplatok na zročnom výživnom v sume
180 eur a neodôvodnene povolil otcovi splácať nedoplatok v nízkych splátkach po 10 eur pod stratou
výhody splátok až v prípade omeškania viac ako tri mesiace s úhradou sumy 10 eur. Pri stanovení
nedoplatkunavýživnomprvostupňovýsúdnedôvodnezapočítalotcovinaplnenievyživovacejpovinnosti
aj dobrovoľné plnenia na úhradu poistného a nákladov na telefón (35 eur mesačne), pričom súd prvej

inštancienebraldoúvahyskutočnosť,žeužpôvodnévýživnévsume150eurbolourčenésprihliadnutím
na to, že otec platí a naďalej jej bude platiť životné poistenie vo výške 66,28 eur štvrťročne a rovnako
aj náklady na telefón. Takýto postup nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani nekorešponduje
s predbežnou dohodou účastníkov o zmene vyživovacej povinnosti. Otec túto situáciu ihneď využil a
od vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie jej prestal platiť poistenie a náklady na telefón. V

súčasnosti jej teda otec platí výživné v sume 230 eur mesačne. Dodala, že po uplynutí doby viac ako
5 rokov od poslednej úpravy pomerov a pri zistení výraznej zmeny pomerov na jej strane je zvýšenie
výživnéhonasumu230eurprisúčasnomzníženínákladovnastraneotca(poistenie,telefón)azvýšením
nákladov na jej strane (poistenie, telefón), nepostačujúce.

3. K podanému odvolaniu navrhovateľkou osoba povinná výživou (otec navrhovateľky) uviedla, že
žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že s právnym zástupcom
navrhovateľky sa pred pojednávaním vo veci dohodli na výške výživného v sume 230 eur mesačne,
avšak o tom, že nad rámec súdom stanoveného výživného bude musieť dobrovoľne platiť navrhovateľke
náklady na telefón a životnú poistku nebola reč. Výživné vo výške 230 eur považuje za primerané, a to

jednak vzhľadom na potreby navrhovateľky, ako aj na jeho možnosti. Jeho príjem sa zvýšil iba minimálne
oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu, a to zo sumy 663 eur na 700 eur mesačne. Je pravdou, že si vo
voľnom čase privyrába stavebnými prácami na strechách, avšak tento príjem je neistý a nepravidelný,
preto sa domnieva, že pri určení (zvýšení) vyživovacej povinnosti naň nemožno prihliadať. Poukázal nato, že matka navrhovateľky je poberateľkou invalidného dôchodku, popritom vykonáva podnikateľskú
činnosť, z ktorej má minimálny príjem. Výška invalidného dôchodku u matky navrhovateľky sa od roku
2010 zvýšila zo sumy 120 eur na 220 eur, pričom okrem zvýšenia jej príjmu sa nepochybne znížila aj

miera jej osobnej starostlivosti o navrhovateľku, ktorá je v súčasnosti už vysokoškoláčkou v Trnave.
Dodal, že navrhovateľku ako dcéru má rád a rád by jej na výživu prispel aj vyššou sumou. Vzhľadom
na jeho príjem a v konaní preukázané nevyhnutné výdavky je však zrejmé, že nie je schopný prispievať
sumou vyššou ako je súdom určených 230 eur mesačne. Popri štúdiu by možno navrhovateľka mala
priestor aj na privyrobenie si formou brigád a týmto spôsobom by si mohla pokryť aspoň časť svojich

potrieb, keďže vzhľadom na príjem rodičov títo nie sú schopní jej poskytovať výživné vo vyššej miere.
Za správny považuje aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom. Poukázal na judikát
R44/1966, podľa ktorého, „ak sa určuje vyživovacia povinnosť za dobu minulú, potom sa musí zistiť,
aké čiastky boli (povinným) rodičom na výživnom už poskytnuté... pričom treba zvážiť, či nešlo iba o
príležitostné plnenie..., ktoré by nebolo možné na výživné započítať, či iné podobné plnenie“. Súd teda
postupoval správne, keď to, čo plnil nad rámec v tom čase právoplatne určenej vyživovacej povinnosti,

mu bolo započítané na zročné výživné, keďže nešlo iba o príležitostné plnenie. Súdom určená výška
zročného výživného v sume 180 eur je tak správna a napriek tomu, že mu súd povolil túto splácať v
splátkach po 10 eur mesačne, bezprostredne po vydaní prvostupňového rozhodnutia zročné výživné v
sume 180 eur uhradil.

4. Navrhovateľka k vyjadreniu osoby povinnej výživou uviedla, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní
v celom rozsahu.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(CSP), doplnil dokazovanie správou o príjme osoby povinnej výživou a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný
predpis, a to zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok. Podľa prechodných a záverečných ustanovení Civilného sporového poriadku,
ako aj Civilného mimosporového poriadku, sa Civilný sporový poriadok, ako aj Civilný mimosporový
poriadok použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak § 396 CMP
neustanovuje inak.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná
iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene
pomerov. Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo

subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane navrhovateľky založil súd
prvej inštancie v zásade na zmene štúdia zo strednej školy (šiesty ročník osemročného gymnázia) na
školu vysokú v inom meste. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu
pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Výdavky spojené so vzdelaním, na ktorom by
mal mať aj otec ako osoba povinná výživou prioritný záujem, sú natoľko zrejmou položkou, že na ne

treba prihliadať, aj pokiaľ nie sú dôsledne vyčíslené po jednotlivých položkách.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že posledná úprava výživného
na navrhovateľku bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.08.2010, č.k. 12C/13/2010-62 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2011, č. k.
19Co/15/2011-79, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, na čas po rozvode
manželstva bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej v tej dobe maloletá navrhovateľka

zostala v osobnej starostlivosti matky a otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť platiť na jej výživu sumu
150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode. Súd prvej inštancie týmto rozhodnutím zároveň upravil styk otca s maloletou v párnom
týždni v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.. V tej dobe mala navrhovateľka 15 rokov,
navštevovala šiesty ročník osemročného gymnázia v Novákoch a mala zvýšené výdavky v súvislosti so

zdravotným stavom. Matka navrhovateľky bola invalidnou dôchodkyňou a poberala invalidný dôchodok
vo výške 126,20 eur. Otec navrhovateľky dosahoval priemerný zárobok 668,02 eur, hradil náklady
súvisiace s bývaním aj pre navrhovateľku a jej matku. Matka navrhovateľky popri invalidnom dôchodku
podnikala, pričom za rok 2009 vykazovala základ dane 1.557 eur.

12.Navrhovateľkasanávrhompodanýmdňa03.12.2015domáhalazvýšeniavyživovacejpovinnostivoči

osobe povinnej výživou (otcovi), a to od 01.12.2015 zo sumy 150 eur na sumu 300 eur mesačne. Svoj
návrh odôvodňovala podstatnou zmenou pomerov od posledného rozhodovania súdu prvej inštancie,
keď v súčasnosti je študentkou tretieho ročníka vysokej školy (v školskom roku 2016/2017 štvrtého
ročníka vysokej školy) v Trnave, kde cestuje z miesta bydliska (F.), býva v prenajatom byte, kde mesačne
hradí nájomné vo výške 96,20 eur. Má zvýšené náklady v súvislosti so zakupovaním školských potrieb,

stravovaním, cestovaním, ošatením a hygienou, ako aj zdravotnou starostlivosťou. Je teda nepochybné,
že v porovnaní s poslednou úpravou výživného sa výdavky na strane navrhovateľky podstatne zvýšili.
U matky navrhovateľky nedošlo k výraznej zmene pomerov, keď naďalej je invalidnou dôchodkyňou,
pričom v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 221,50 eur. Naďalej popri invalidnom dôchodku
podniká, i keď s nízkym príjmom a hradí náklady na bývanie aj pre navrhovateľku mesačne v sume do

60 eur.

13. Pokiaľ ide o pomery na strane povinnej osoby výživou (otca navrhovateľky), tento je naďalej
zamestnaný u pôvodného zamestnávateľa a podľa doplnenej správy o jeho príjme predstavuje jeho
priemerný zárobok (za rok 2016) sumu 733,43 eur. Býva sám v byte, za ktorý hradí všetky náklady.

Tak ako v predchádzajúcom konaní aj v súčasnosti sa otec snaží privyrobiť si sezónnymi prácami v
poľnohospodárstve alebo na stavbách, nejde teda o pravidelný a vysoký zárobok.

14. Aj u osoby povinnej výživou (otca navrhovateľky) teda došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľku. Odvolací súd sa na základe zistených osobných,

majetkových a zárobkových pomerov účastníkov stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ
zvýšil vyživovaciu povinnosť osobe povinnej výživou na navrhovateľku z doterajších 150 eur na sumu
230 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Zvýšenie výživného o 80 eur mesačne odvolací súd
považoval za dostačujúce s prihliadnutím tak na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj možnosti a
schopnosti osoby povinnej výživou. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že pôvodne bolo výživné zo strany

jej otca určené v sume 150 eur z dôvodu, že sa zaviazal, že jej bude okrem toho hradiť životné poistenie
vo výške 66,28 eur štvrťročne, ďalšie poistenie (v KOOPERATIVE) vo výške 10,99 eur štvrťročne a
náklady na telefón vo výške 10 eur mesačne, je potrebné uviesť, že takéto plnenie je nevynútiteľné. Ďalej
pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že pred posledným pojednávaním, ktoré sa konalo 30.03.2016
došlo medzi ňou a osobou povinnou výživou k dohode o zvýšení výživného s tým, že osoba povinná

výživou bude platiť na jej výživu sumu 230 eur mesačne a naďalej jej bude platiť uvádzané poistky a
náklady na telefón, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice je zrejmý prejav právneho zástupcu
navrhovateľky, ktorý uviedol, že medzi účastníkmi došlo k dohode o výške výživného v sume 230 eur,
a preto v zmysle Zákona o rodine trvá na návrhu, aby súd o tejto zmene rozhodol odo dňa podania
návrhu s tým, že súhlasí, aby vzniknutý nedoplatok uhradil odporca v mesačných splátkach. Následne

na to odporca na otázku súdu uviedol, že platí na dcéru 140 eur mesačne, poistku 22 eur mesačne a
telefón v priemere 23 eur mesačne.

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia, odvolací súd aj v tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

Z obsahu spisu, ako aj z tvrdenia navrhovateľky nepochybne vyplýva, že do rozhodnutia súdu prvej
inštancie osoba povinná výživou platila na výživu navrhovateľky spolu sumu 185 eur mesačne. Pri
zvýšení na sumu 230 eur (o 45 eur mesačne) potom za štyri mesiace (od decembra 2015 do konca
marca 2016) nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje 45 eur x 4 mesiace, t. j. 180 eur, pričom akoje zrejmé z obsahu spisu, osoba povinná výživou tento nedoplatok po rozhodnutí súdu prvej inštancie
jednorazovo už aj uhradila.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, hoci
súd prvej inštancie pochybil pokiaľ vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného nezamietol (keďže
ide o návrhové konanie v danej veci), ktoré pochybenie však nemalo vplyv na celkové vecne správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. V danej veci ide o
mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).