Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914208015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene
ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Andrea Cviková, proti žalovaným: 1/ Y. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom U. C. XX, t. č. na neznámom mieste, 2/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. L.
(evidovaná ako bezdomovec), t. č. na neznámom mieste, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom v Bratislave,

Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,
Advokátska kancelária v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 2 230,99 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/213/2014-38 zo dňa 27. 10. 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

III. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov m á n á r o k na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovaným 1/, 2/, zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2 230,99 € s tam uvedeným príslušenstvom
na tom základe, že dňa 24. 04. 2009 uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8200019176, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1 659,70 €, ktorý sa zaviazal žalovaný

1/ splatiť spolu s úrokmi v 30 mesačných splátkach vo výške 101,41 € v termínoch splatnosti podľa
dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaná 2/ pristúpila k záväzku žalovaného ako spoludlžník v
zmysle ust. §-u 533 OZ. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.
2, do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 2 636,69 €. Vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s
úhradou splátky č. 30 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa §-u 565 OZ, t. j.
okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný 1/ mal uhradiť sumu neuhradených splátok 2 230,99 € dňa 12. 03.
2012, túto neuhradil ani čiastočne.

2. Okresný súd po vykonaní dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :
Žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaná 2/ ako spoludlžníčka dňa 18. 04. 2009 vyplnili Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru (v časti 1 - 5). Žalobca dňa 24. 04. 2009 doplnil dátum, pečiatku a podpis napredloženej žiadosti a napísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8200019176. Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo, do ktorého
záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere.

V danom prípade žiadali žalovaní podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1659,70 € s
tým, že úver budú splácať v 30 mesačných splátkach splatných vždy k 15. dňu mesiaca po 101,41
€, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 821,42 €.
Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 68,81 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť
vo výške 68,81 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 34,49 %, predpokladaná RPMN po

poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 58,69 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške
67,53 %. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným
označením ,,nevypĺňať“. Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového
limitu vo výške 1 659,70 € s podmienkami splácania po dobu 30 mesiacov v splátkach vo výške po
101,41 €, splatných v 15. Deň mesiaca s tým, že sú uvedené rozdielne údaje oproti bodu 5., a to
pokiaľ ide o RPMN za úver, ktorá bola určená vo výške 64,02 % a predpokladaná RPMN za úver po

poskytnutí revolvingu, ktorá bola určená vo výške 55,35 %. Žalobca formulár podpísal dňa 24. 04. 2009 a
preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené údaje oproti bodu 5. týkajúce sa predpokladanej
RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po podpísaní formulára
žalovanými. Podľa predloženej ,,Karty klienta“ k Zmluve č. 8200019176 zo dňa 11. 12. 2013 bola
žalovaným na úver vyplatená 24. 04. 2009 suma 766,39 € a 31. 12. 2010 suma revolvingu 821,41 €,

teda, žalovaným bola vyplatená suma úveru vrátane revolvingu 1 497,58 € a žalovaní splatili 2 636,69 €.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. §-u 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods.
2, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, ďalej podľa §-u 52 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 456 OZ, ako aj podľa
ust. §-u 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vec právne posúdil tak, že

z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaní podľa bodu
5. Zmluvy požiadali dňa 18. 04. 2009 o úver vo výške 1 659,70 € a súčasne o poskytnutie revolvingu
vo výške 821,42 €. Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaja oproti bodu 5. zmluvy ohľadne
predpokladanej RPMN za úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je
nepochybné, že v prípade doplňovania zmenených údajov do znenia sa jedná o zmenu návrhu (§

44 ods. 2 OZ), ktorý mali žalovaní následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti
v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaní mali formulár opäť opatriť
svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade tento
postup nebol preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a navyše tým, že
nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad,

zmien či doplnkov) je takýto právny úkon aj podľa ust. §-u 39 OZ a §-u 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch neplatný. Keďže na základe tejto zmluvy bolo žalovaným poskytnuté plnenie, môže si žalobca
prípadný nárok voči žalovaným uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.
Za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere okresný súd považoval aj skutočnosť, že
žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy

a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné v vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a
význam. Tieto zmluvné dojednania ani nie sú nikým podpísané. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom
mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.

Ako vyplýva z Karty klienta, žalobca poskytol žalovaným na úvere vrátane revolvingu iba sumu 1497,58
€ (766,39 € na úver a 731,19 € na revolvingový úver) a túto sumu by tak boli žalovaní povinní vrátiť
žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaní však žalobcovi už vrátili na poskytnutých
peňažnýchprostriedkochspolusumu2636,69€,teda,viacakodostali,apretožalobcoviužničnedlhujú.
Žaloba, teda, nebola podaná dôvodne, a preto ju súd zamietol.

4.Žalovaní,ktorímalivkonaníúspech,sinároknanáhradutrovkonanianeuplatnili,tietoimaninevznikli,
a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

5. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 a §-u 93 ods. 4 OSP,

ako aj podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, pričom výšku náhrady trov konania konkretizoval v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie
žalobca. V odvolaní uviedol, že súd rozhodol o zamietnutí žaloby na základe záveru o neplatnosti,
resp. neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a následnom posúdení časti žalovaného nároku ako

premlčaného. V odvolaní však napádal záver súdu len o tom, že zmluva nevznikla z dôvodu absencie
dohody o RPMN. Tento záver odporuje zákonu č. 258/2001 Z. z., podľa jeho názoru náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ a ich uvedenie v zmluve o úvere nie sú podmienkou vzniku samotnej
zmluvy a jej platnosti. Vyplýva to aj z ust. §-u 4 ods. 3 uvedeného zákona. Ak konajúci súd dospel
k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, potom jeho záver o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere

nevznikla, je nesprávnym. Následne na to neobstojí ani právne posúdenie nároku žalobcu ako nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. K záverom súdu ohľadne nesprávnosti uvádzania údaja o výške
RPMNuviedol,žesúdvtomtosmerenevykonalžiadnydôkazoprávňujúcihoktakémutotvrdeniu.RPMN
úveru sa určuje na základe iného matematického prepočtu na rozdiel od úrokovej sadzby. RPMN úveru
predstavuje a vyjadruje faktor časovej hodnoty peňazí.

7. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že rozhodnutie nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené, čo do
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z rozsudku nevyplýva spôsob, akým súd
vyhodnotilkritériumúčelnosti.Tvrdiltiež,žesúdnezákonnepriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrov
aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01.

2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho,
na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil
tak, ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od
súdu (nehovoriac o tom, že odporca ani nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je). Odvolanie
teda podal z dôvodov podľa §-u 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, podľa

§-u 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku a rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť
tak, že žalobe v celom rozsahu odvolací súd vyhovie a zaviaže žalovaných na zaplatenie náhrady trov
konania pred súdom prvého stupňa, alebo žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadril pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/. Tvrdil,
že zmluva nebola vôbec uzavretá vzhľadom na vady kontraktačného procesu. Podľa jeho názoru súd
prvého stupňa dospel k správnym záverom ohľadom neuzavretia zmluvy z dôvodu, že nebol žalobcom
akceptovaný návrh žalovanou. Žiadosť/Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom (obsahový rozpor
v návrhu a rozpor akceptácie), a to v bode 5. a 6. ohľadom RPMN za úver a predpokladanej RPMN

úveru po poskytnutí revolvingu. K rozhodnutiu o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka uviedol, že
ním vynaložené úkony boli vynaložené účelne. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, ako aj nález Ústavného súdu SR z 15. 10. 2014 sp. zn. III.ÚS 457/2014-27,
v zmysle ktorého nálezu trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je
potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na

súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom,
bymohloísťotrovykonania,ktorébysanedalikvalifikovaťakovynaloženéúčelne.Zazneužitieprávana
zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva
osobu s právnickým vzdelaním. Taktiež poukázal aj na viaceré rozhodnutia rôznych Krajský súdov
Slovenskej republiky, ako aj na publikáciu Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs, trovy konania v civilnom procese,

mimoriadne vydanie Bulletimu slovenskej advokácie 1997, str. 53, rozsudok okresného súdu žiadal
potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
aj vyčíslil.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. §-u 385 ods. 1 a contrario CSP
a rozsudok okresného súdu podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny z nasledovných
dôvodov :

10. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na viazanosť rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
podľa ust. §-u 379 a §-u 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd môže odvolanie prejednať len v medziach,
v akých ho odvolateľ napáda a odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia
konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Uvedené je relevantnéz dôvodu, že len vo vzťahu k výrokom, ktoré sú napadnuté odvolaním, nastane suspenzívny účinok.
Rozsah, v akom odvolateľ napáda konkrétne rozhodnutie, môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prípady, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, sú uvedené ako

výnimky z rozsahu viazanosti odvolaním v §-e 379 písm. a) - c) CSP. Najmä však odvolací súd poukazuje
na viazanosť odvolacími dôvodmi v zmysle ust. §-u 380 ods. 1 CSP. Odvolateľ v podanom odvolaní
vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Na iné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd

preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v
lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje
oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a
to z úradnej moci (viď Števček. Ficová. Baricová. Mesiarkinová. Bajánková. Tomašovič a kol. Civilný
sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, rok 2016, str. 1266 - 1269). Žalobca v odvolaní tvrdil,
že okresný súd v konaní dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN v súdenej veci (medzi

žalobcom a žalovanými 1/, 2/), a preto je záver okresného súdu o tom, že zmluva o revolvingovom
úvere nevznikla, neprávnym. V skutočnosti však okresný súd k žalobcom tvrdenému záveru nedospel,
z rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá medzi stranami sporu je neplatná z dôvodu nedodržania písomnej formy podľa §-u 4 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď súd dospel k záveru, že v prípade doplňovania

zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mali žalovaní
následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere písomnú formu zmluvy, a teda žalovaní mali formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne
rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy
nebol súdu preukázaný, a teda, zmluva nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu. Nebol dodržaný

zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy, akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov).
Žalobca však tieto závery okresného súdu v odvolaní vôbec nenamietal, a preto odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania správnosť týchto záverov okresného súdu nie je oprávnený preskúmavať, aj keď
je potom záver žalobcu o tom, že neexistencia RPMN v spotrebiteľskej zmluve nerobí túto zmluvu
neplatnou (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.), ak bol spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ ho začal čerpať, aj keď neboli splnené podmienky podľa §-u 4 ods. 2 uvedeného zákona
správny, správnosť tohto právneho názoru nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý
žalobu zamietol z iných dôvodov, než na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní.

11. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania pôvodného

vedľajšieho účastníka, keď sa stotožnil so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS 457/2014-27 z 15. 10. 2014, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením
účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie,
resp. bránenie práva na súde.

12. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v konaní vystupovala ako vedľajší
účastník na strane žalovaných 1/, 2/. Dňom 01. 07. 2016 však nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol Občiansky súdny poriadok zrušený, a ktorý inštitút
vedľajšieho účastníctva z Občianskeho súdneho poriadku neprevzal, a teda, vedľajšie účastníctvo
účinnosťou tohto zákona zaniklo. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaných 1/, 2/ však vo veci

vykonal úkon - podanie vyjadrenia k odvolania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 15.
02. 2016, ktorý úkon odvolací súd považuje taktiež za účelne vynaložený, a keďže žalovaný v odvolacom
konaní boli plne úspešní a vedľajší účastník mal v zmysle ust. §-u 93 ods. 4 vety prvej OSP v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, odvolací súd rozhodol, že občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov má nárok na náhradu rov odvolacieho konania v celom rozsahu (podľa §-

u 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

13. Žalovaným 1/, 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže im v
odvolacom konaní žiadne nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.