Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010328
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010328.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanému H. O., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného H. O. proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany z 22.03.2017, sp. zn. 2T/110/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 25. mája 2017,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného H. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany konajúci samosudkyňou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
22.03.2017 sp. zn. 2T/110/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného H. O. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1

písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím ustanovenia
§ 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a ustanovenia § 127 odsek 1 trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že:

v presne nezistenom dni v mesiaci máj 2016 v V., pred predajňou M. na sídlisku zvanom H., napadol
poškodenú Z. K. takým spôsobom, že ju rukami sotil, vulgárne jej nadával a následne ju ťahal za ruky a

oblečenie po dobu 2 - 3 minút, neskôr, o dva dni, v mesiaci máj 2016 obžalovaný opakovane v rôznych
časoch v V. prostredníctvom SMS správ kontaktoval a vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej, túto
sledoval a vyhrážal sa jej slovami" Ja si Ťa raz odsedím, to ti prisahám!", následne dňa 21.06.2016
približne o 20.00 hodine v V., na Streďanskej ulici pri pohostinstve J. vyhľadal poškodenú a pri lavičke
ju fyzicky napadol tak, že ju pravou rukou chytil za tvár v oblasti sánky a silno ju stlačil, následne ju
pustil a oboma rukami ju chytil okolo krku a škrtil ju, pričom poškodená Z. K. začala kričať, obžalovaný ju

následnepustil,zrukyjejvytrholmobilnýtelefónznačkyHTCtypPM66100,čiernejfarby,sktorýmodišiel
za vedľajšie pohostinstvo Y., kde za ním následne prišla poškodená a žiadala ho o vrátenie telefónu, na
čo obžalovaný telefón hodil o zem, čím ho zničil, následne dňa 30.06.2016, v presne nezistenom čase, v
pohostinstve J. v V., prišiel obžalovaný za poškodenou Z. K., ktorá keď ho zbadala, odišla z pohostinstva,
obžalovaný ju prenasledoval a asi po 100 metroch ju dobehol, pričom ho poškodená žiadala, aby jej dal
pokoj, na čo obžalovaný od nej odišiel, dňa 04.07.2016 približne o 00,30 hodine v blízkosti ubytovne

pri pohostinstve P. v V., na Ulici J. Bottu, obžalovaný opätovne vyhľadal prítomnosť poškodenej Z.
K., vulgárne jej nadával, stiahol ju za vlasy na zem, pričom poškodená vytiahla z kabelky aerosolový
slzotvorný prostriedok, ktorým obžalovanému nastriekala do očí a mobilným telefónom značky Sony
Xperia Z 1 volala na políciu na číslo telefónu 158, pričom obžalovaný jej telefón z ruky vytrhol a hodil
ho na zem, čím ho zničil, pričom zničením oboch telefónov spôsobil poškodenej E. R. škodu vo výške
250,-Eur celkom u poškodenej Z. K. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 360a odsek
2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a štyri mesiace, na výkon ktorého obžalovaného podľa §
48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Proti napadnutému rozsudku, v zákonnej lehote, teda včas, podal proti nemu odvolanie obžalovaný,

ktoré písomne odôvodnil jednak sám ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne, smerujúce proti jeho
výrokom o vine a treste, vytýkajúc napadnutému rozsudku nesprávne vyhodnotenie produkovaných
dôkazov v súvislosti s otázkou jeho viny.
Namietal, že súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil evidentne v jeho neprospech, naviac všetkých jeho svedkov
označil za nedôveryhodných z dôvodu, že sú jeho priateľmi. Vytýkal tiež nevykonanie konfrontácií medzi

ním a svedkyňami Z. K. a E. R. za účelom odstraňovania rozporov v ich výpovediach navzájom.
Podľa jej názoru, spáchanie skutku mu rozhodne preukázané nebolo, pričom vina obžalovanému musí
byť bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, čo sa v jeho prípade nestalo.
Žiadal preto s poukazom na procesnú zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúceho princípu v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) podľa

§ 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a rozhodol sám vo veci rozsudkom a spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno
a/ Trestného poriadku

Obhajkyňaobžalovanéhonaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdupridržiavajúcsadôvodovpísomného

odvolania navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol o ňom v zmysle
písomného petitu odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd

preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného
smerovalo a s prihliadnutím na obsah písomných dôvodov podaného odvolania aj konanie
súdu prvého stupňa, obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúce.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými

v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené
všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na
obhajobu.

Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku aj z dôvodov vyššie uvedených
preto vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú
kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel po tom,čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek
12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd

bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné, poukazuje
nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť.

I na vyššie uvedené, preto namietanie obžalovaného, rozvedené v písomnom odôvodnení odvolania,
že vo veci boli nesprávne vyhodnotené produkované dôkazy v súvislosti s otázkou jeho viny nie je
relevantné, pretože neuviedol také skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli opodstatnene spochybniť

správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a z neho vyplývajúce skutkové zistenia potrebné
pre jeho rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorú mal aj odvolací súd preto za nepochybne zistenú a
preukázanú, a to nielen výpoveďami samotných poškodených, ale aj výpoveďami svedkov C. L. a E. D.,
ktoré svedecké výpovede korešpondujú s tvrdením poškodenej - svedkyne Z. K..

Z dôvodov vyššie uvedených, ale aj z úplných právnych úvah uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, súd prvého stupňa nepochybne správne právne posúdil zažalovaný skutok obžalovaného
ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno
c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona a ustanovenia § 127 odsek 1 trestného zákona, a to aj pokiaľ ide o právnu úvahu, obsahom ktorej

je posúdenie protiprávneho a úmyselného konania obžalovaného a to, že iného prenasledoval takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie tým, že sa vyhrážal ublížením na
zdraví,vyhľadávaljehoosobnúblízkosťalebohosledovalakontaktovalhoprostredníctvomelektronickej
komunikačnej služby proti jeho vôli a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati.

Po opodstatnenom nezistení jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného
zákona a nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a v odôvodnení
napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa
uviedol všetky relevantné skutočnosti a úvahy, ktorými sa v tomto smere spravoval, následne postupujúc
podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a ukladajúc obžalovanému trest odňatia slobody v rámci

upravenej trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 § 360a Trestného zákona zvýšiac dolnú hranicu o 1/3
vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností (základná sadzba 6 mesiacov až tri roky) t.j. 1 rok a 4
mesiace až 3 roky.

Keďže sa odvolací súd aj s týmito súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade

s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v podstate správne a temer úplne uvedenými a
opodstatnene zistenými skutočnosti a okolnosťami, ktoré mal za preukázané a tiež úvahami, ktorými
sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku o
treste uloženom obžalovanému stotožňuje, na ne predovšetkým poukazuje, s tým, že obžalovanému
napadnutým rozsudkom uložený trest tak pokiaľ ide o jeho druh (nepodmienečný trest odňatia slobody),

ako aj jeho výmeru jeden rok a štyri mesiace (teda na samej dolnej hranici vyššie uvedenej upravenej
trestnej sadzby) so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia podľa §48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona (keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním aktuálne posudzovaného činu bol už vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný delikt), možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za primeraný spôsobu spáchania

činu, jeho následku, zavineniu obžalovaného, nezisteným poľahčujúci a zistenej jednej priťažujúcej
okolnosti, osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona)
a následne tiež za spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti
generálnej prevencie (§ 34 odsek 1 Trestného zákona).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku otreste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.