Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205769
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816205769.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu H. H. M..L..T.., B.
O. XXXX/XX, I. W., B. X, Č., R.: XXXXXXXX, E.. J. B., M..L..T.., M. M. Q. X, Z., R.: XXXXXXXX B. Ž. X.
Q.Á., I.. XX. XX. XXXX, N. XXX, Q. B., T. zaplatenie 1 015,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.015,01 Eur spolu szákonným úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 1.165,01 Eur od 13.07. 2011 do 25.09. 2013 čo predstavuje sumu

154,55 Eur, zo sumy 1.115,01 Eur od 26.09. 2013 do 27.10. 2013 čo predstavuje sumu 5,87 Eur, zo
sumy 1.065,01 Eur od 28.10. 2013 do 26.11. 2013, čo predstavuje sumu 5,25 Eur, zo sumy 1.015,01
Eur od 27.11. 2013 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných do konca
toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Stranám sporu náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.015,01 Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.165,01 Eur od 30. 05. 2011 do 25.
09. 2013 čo predstavuje sumu 2.475,65 Eur, zo sumy 1.115,01 Eur od 26.09. 2013 do 27.10. 2013 čo
predstavuje sumu 89,20 Eur, zo sumy 1.065,01 Eur od 28.10. 2013 do 26.11. 2013 čo predstavuje

sumu 79,88 Eur, zo sumy 1.015,01 Eur od 27.11. 2013 do zaplatenia, spolu so 6,00 % ročným úrokom
zo zmenkovej sumy 1.165,01 Eur od 13.07. 2011 do 25.09. 2013 čo predstavuje sumu 154,55 Eur, zo
sumy 1.115,01 Eur od 26.09. 2013 do 27.10. 2013 čo predstavuje sumu 5,87 Eur, zo sumy 1.065,01
Eur od 28.10. 2013 do 26.11. 2013 čo predstavuje sumu 5,25 Eur, zo sumy 1.015,01 Eur od 27.11.
2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,88 Eur. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov konania.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C/102/2014-82 zo dňa 17.06. 2016 súd zastavil konanie v časti
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné
konanie.

3. Na pojednávaní dňa 25.04. 2017 sa zástupca žalobcu nezúčastnil, uviedol, že hodnotí
procesný postup súdu ako nesprávny z dôvodov, na ktoré už poukazoval. Poukázal na hospodárnosť

konania. Konanie žalobca inicioval podľa čl. 4 nariadenia EP a Rady /ES/ čl. 861/2007 (ďalej len
„Nariadenie“) a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných vtomto nariadení. Tvrdí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky nariadenia na nariadenie ústneho
pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.

4. Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že má príjem 300,- Eur, žije v spoločnej domácnosti s
manželkou, ktorá má príjem 160,- Eur mesačne. Náklady na bývanie majú vo výške, za elektrinu platí
96,- Eur a za vodu, v zime je to viac, lebo platia aj za drevo. Mesačne za lieky dopláca 20,- Eur - 30,-
Eur, lebo má ochorenia, v piatok prišiel z nemocnice, operovali ho na nohu, operovali mu krčnú chrbticu
v roku 2010. Môže splácať dlh po 50,- Eur mesačne, viac nie. Je pravda, že v zmluve uviedol, že bude

splácať po 115,- Eur mesačne, ale vtedy bola iná situácia. Vtedy bola situácia iná v tom, že bol na
dôchodku, ale aj pracoval a mal príjem. Vtedy však ochorel a už iný príjem ako dôchodok nemá. Viacej
k veci neuvádza, návrhy na dokazovanie nemá.

5. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.č.
191/1950 Zb..

6. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I.Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútne neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II.Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III.Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok alebo nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

7. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93, teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie kauzálnych

námietok zo strany žalovaného bráni § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť,
že rigidná aplikácia ust. § 17 cit. zákona by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa svojich práv (keďže § 17 cit. zák; obsahuje úpravu, podľa ktorej,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhradu uspokojiť
veriteľa - majiteľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v
tomto konaní preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na dlžníka - spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej by išlo o neprijateľné zníženie právnej ochrany patriacej spotrebiteľovi. Z
vyššie citovaného stanoviska teda vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16. 03. 2009.

8. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuj e zákonu alebo ho obchádza
alebo sa priči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).9. Platnosť zmenky preskúma súd bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude žalovaný
namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí
bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv

spotrebiteľa. Uvedené pakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo
16.januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o

spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

10. Ust. § 17 zák.č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str.96). Citované

ustanovenia tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

11. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

12. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

13. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade
tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol

vzniesť spotrebiteľ a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23. 12. 2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca neustanovil osobitný

(intertemporálny) režim.

15. Súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľský spor, pričom po vykonanom
dokazovaní zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 25.02. 2010 bola krytá zmenkou vystavenou ten istý deňna sumu 1.165,01 Eur, číslo zmluvy 702700344, pričom žalovaný zaplatil z tejto dlžnej sumy 150,- Eur,
takže dlhuje žalobcovi 1.015,01 Eur. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmenkovú
sumu vo výške 1.015,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1.165,01

Eur od 30. 05. 2011 do 25. 09. 2013 čo predstavuje sumu 2.475,65 Eur, zo sumy 1.115,01 Eur od 26.09.
2013 do 27.10. 2013 čo predstavuje sumu 89,20 Eur, zo sumy 1.065,01 Eur od 28.10. 2013 do 26.11.
2013 čo predstavuje sumu 79,88 Eur, zo sumy 1.015,01 Eur od 27.11. 2013 do zaplatenia, spolu so
6,00 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.165,01 Eur od 13.07. 2011 do 25.09. 2013 čo predstavuje
sumu 154,55 Eur, zo sumy 1.115,01 Eur od 26.09. 2013 do 27.10. 2013 čo predstavuje sumu 5,87

Eur, zo sumy 1.065,01 Eur od 28.10. 2013 do 26.11. 2013 čo predstavuje sumu 5,25 Eur, zo sumy
1.015,01 Eur od 27.11. 2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
3,88 Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne žiadal zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalovaný nenamietal dlžnú
sumu voči žalobcovi vo výške 1.015,01 Eur, ktorú žiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť v splátkach
po 50,- Eur. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a tiež vyhovel v časti zaplatenia úroku, úroku z

omeškania zo sumy 1.165,01 Eur od 13.07. 2011 do 25.09. 2013 čo predstavuje sumu 154,55 Eur, zo
sumy 1.115,01 Eur od 26.09. 2013 do 27.10. 2013 čo predstavuje sumu 5,87 Eur, zo sumy 1.065,01
Eur od 28.10. 2013 do 26.11. 2013, čo predstavuje sumu 5,25 Eur, zo sumy 1.015,01 Eur od 27.11.
2013 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti súd považoval za nedôvodnú z dôvodu neprijateľnosti
dojednania zmenkového úroku, keď v zmysle vyššie uvádzaných skutočností tento spor je súd povinný

posúdiť ako spor spotrebiteľský.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.