Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201551
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715201551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti o predtým maloletého V.
V., nar. XX.XX.XXXX a maloletého W. V., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u matky, maloletý zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., J. K. XXXXX/XX, V., zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom
Martin, E.B. Lukáča 2 a otca C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. K. X, H. republika, zastúpeného
JUDr. Svätoslavom Vašom, advokátom so sídlom A. X/A, A., o návrhu matky na zvýšenie výživného a
o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.

20P/46/2015-616 zo dňa 30. júna 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/46/2015-636 zo dňa
14. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý,
ponecháva nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje s tým, že otec je povinný platiť
výživné pre maloleté deti vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre V. V. v sume 185 eur mesačne a
pre maloletého W. v sume 130 eur mesačne od 01.02.2015 vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám
matky vopred. Nedoplatok na výživnom umožnil ocovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne pre W.
a 25 eur mesačne pre maloletého V..
2) Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od
poslednejúpravyvýživného(rozsudokOkresnéhosúduMartinč.k.23P/18/2011-145zodňa04.04.2011)

došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného pre deti.
Od poslednej úpravy uplynula doba 5 rokov a už z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa zvýšili náklady
na uspokojenie potrieb detí, ktoré sú fyzicky vyspelejšie ako i v súvislosti so zvyšovaním nákladov
súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na majetkové
pomery obidvoch rodičov.
3) Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

4) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí. Žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť s tým, že bol ochotný platiť výživné, tak ako bolo určené posledným právoplatným
rozsudkom zo dňa 04.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 6CoP/50/2011. Zvýšenie
výživného je podľa jeho názoru neprimerané a nezohľadňuje životnú úroveň jeho ako povinnéhorodiča. Od posledného pojednávania sa zmenili okolnosti v jeho živote, najmä čo sa týka bývania,
práce a dochádzania do práce. Vozidlo, ktoré mal v nájme, už nemôže používať, pričom pri využívaní
hromadných dopravných prostriedkov už nemá ani šancu prísť načas do zamestnania. Z tohto dôvodu

nemôže vykonávať ani nadčasovú prácu.

5) Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd
správne prihliadol na zmenu pomerov na strane detí, ako i na vážne zdravotné problémy na strane
staršieho syna, ktoré v priebehu konania preukázala. Výživné zo strany otca postačuje len na pokrytie

základných potrieb detí, a to, akým spôsobom sa otec prepravuje do zamestnania, nesúvisí s výškou
výživného.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP. Vo zvyšnej časti, ktorým návrh otca na

zníženie výživného zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade detí)
v dôsledku jeho fyzického vyspievania, v súvislosti so zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na

budúce povolanie a pod., ako i na strane povinného (v tomto prípade otca) v súvislosti so zvyšovaním,
resp. odôvodneným znížením jeho príjmu, pribúdaním, resp. zánikom vyživovacej povinnosti a pod. Tu
je potrebné zdôrazniť, že sa musí vždy jednať o zmenu trvalého charakteru, pričom súd pri rozhodovaní
už nie je oprávnený skúmať, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by sa
jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.

8) Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom súd prvej inštancie postupoval správne,
keď na základe návrhu rodičov skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky čiastočne vyhovel.

9) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
napadnutej časti, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa -
otca neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd
prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

10) Je nepochybné, že od poslednej úpravy uplynula doba cca 5 rokov a už z tejto samotnej skutočnosti
je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane detí. Už samotná táto skutočnosť
odôvodňuje zvýšenie výživného tak ako ho určil súd prvej inštancie.
11) V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá povinnému rodičovi bez

ohľadu na výšku jeho príjmu prispievať na nezaopatrené dieťa, t. j. i na dieťa bezprostredne po narodení,
výživné v sume 30 % životného minima, je výživné v rozsahu, ako ho určil súd prvej inštancie na plnoleté
dieťa a dieťa vo veku takmer 15 rokov minimálne a postačuje len na pokrytie základných potrieb detí.
Z tohto dôvodu odvolací súd neprihliadol ani na námietku otca týkajúcu sa spôsobu dochádzania do
zamestnania, resp. na zmeny, ktoré nastali po vyhlásení rozhodnutia, lebo v tomto štádiu konania naviac

ani tieto zmeny nemožno považovať za zmeny trvalého charakteru. Ak by sa pomery otca výrazným
spôsobom trvale zmenili, má možnosť požiadať o zmenu rozhodnutia o výživnom.
12) Pokiaľ išlo o splatnosť bežného výživného, tu súd prihliadol na námietku otca týkajúcu sa výplatného
termínu mzdy, a preto mu umožnil platiť výživné vždy do každého 20. dňa v mesiaci.

13) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o
nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).