Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/900/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713206078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713206078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci žalobkyne D. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, XXX XX S., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom
Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.
XXXX/XX, XXX XX S. a 2/ I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX S., v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 4 300,- € s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaných na
zaplatenie 26 090,- € s príslušenstvom o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 16C/109/2013-150 z 29. 04. 2010, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/
zamietol mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 4 300,-
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4 300,- € od 27. 09. 2013 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 5. apríla 2013 do 26.
septembra 2013 vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4 300,- € a vo výške 0,25 % ročne zo sumy 4 300,-

€ od 27. septembra 2013 do zaplatenia, zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 4 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 5. apríla 2013 do
zaplatenia, ktoré malo na strane žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobkyne vzniknúť tým, že v období od 04.
04. 2011 do 19. januára 2013, teda za obdobie 21,5 mesiaca užívali žalovaní 1/ a 2/ byt č. XX spolu s

podielom v spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu
na pozemku, na ktorom bytový dom stojí vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek náhrady. Z
listu vlastníctva č. XXXX pre okres S., obec S., katastrálne územie S. vyhotoveného 04. 04. 2013 mal
súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou žalovanými užívaného bytu
č. XX vo vchode č. X bytového domu súpisného č. XXX postaveného na parcele CKN XXXX v kat.
úz. S., do užívania ktorého žalovaní vstúpili na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi stranami
sporu dňa 18. 10. 2005. Prenajímateľka (žalobkyňa) Viera Šimková prenajala žalovaným 1/ a 2/ byt č.

XX s príslušenstvom na dobu určitú do 30. septembra 2006. Žalovaní mali podľa zmluvy vykonať v
prenajatom byte drobné opravy súvisiace s jeho užívaním a uhrádzať náklady spojené s jeho bežnou
údržbou. Nutnosť výkonu opráv, ktoré mala znášať prenajímateľka, boli nájomcovia povinní oznámiť
prenajímateľke bez zbytočného odkladu a súčasne jej umožniť aj vykonanie týchto opráv. Nájomcoviasa v zmluve zaviazali, že stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v byte vykonajú so súhlasom
prenajímateľky. Prenajímateľka sa v nájomnej zmluve zaviazala uhradiť nájomcom preukázateľné
investície, ktoré by vložili do bytu po ich predchádzajúcom písomnom odsúhlasení prenajímateľkou.

Prenajímateľka sa zaviazala uhradiť preukázateľné investície, ktoré nájomcovia vložili do predmetu
nájmu po odsúhlasení aj po skončení nájmu. Žalovaní na vlastné náklady zabezpečili kompletnú
plynofikáciu bytu žalobkyne v hodnote 2 240,- €, vymenili pôvodné okná bytu za nové taktiež za vlastné
náklady a ich výmenu zohľadnilo spoločenstvo vlastníkov bytov žalobkyni spôsobom, že sa suma, ktorá
by mala byť z úveru za už vymenené okná vyplatiť žalobkyni započítala na nedoplatok na platbách do

fondov. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaní vykonali aj rekonštrukciu kúpeľne
minimálne v hodnote 602,- €. Všetky tieto stavebné úpravy zvýšili hodnotu bytu, ktorý žalobkyňa v
roku 2013 odpredala inému občanovi, nie žalovaným. Písomný súhlas so stavebnými úpravami bytu
žalobkyňa žalovaným neudelila , stavebné úpravy sa realizovali s ústnym súhlasom žalobkyne. Žalovaní
1/ a 2/ nepopierali, že v rozhodnom období od 04. 04. 2011 do 19. 01. 2013 užívali byt žalobkyne
bez právneho dôvodu a žalobkyňou uvádzanú výšku obvyklého nájomného 200,- € za mesiac bez cien

energií žalovaní nevyvrátili. Okresný súd Zvolen už v konaní sp. zn. 14C/215/2011, v ktorom rozhodoval
o nároku žalobkyne proti tým istým žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia z rovnakého
skutkového a právneho dôvodu ustálil, že obvyklá výška nájmu za porovnateľnú nehnuteľnosť bola 200,-
€ mesačne. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že nárok žalobkyne čo do základu i výšky vychádzajúc
zo zistenia, že žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu považuje za preukázaný, napriek tomu žalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa vykonáva svoje právo
(domáhať sa žalobou vydania plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia) v rozpore s dobrými mravmi
a preto jej nemôže poskytnúť ochranu. Za dobrým mravom odporujúce správanie považoval súd prvej
inštancie, že žalobkyňa napriek pôvodnému prísľubu pri uzavretí zmluvy o nájme bytu na dobu určitú
neodpredala byt žalovaným, ale tretej osobe za zvýšenú hodnotu, než mal byt v čase uzavretia nájomnej

zmluvy a hodnota bytu sa navýšila investíciami žalovaných, ktoré žalobkyňa žalovaným nenahradila.
1.1 Vzájomný návrh žalovaných zamietol súd prvej inštancie z dôvodu vznesenej námietky premlčania
žalobkyňou po zistení, že investície do bytu žalobkyne vložili žalovaní v období od septembra 2005
do januára 2006. Vzájomný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol súdu prvej inštancie
doručený až 27. 09. 2013. Výškou nároku žalovaných sa súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti

ani nezaoberal.
1.2 O trovách konania vzniknutých stranám na súde prvej inštancie nebolo rozhodnuté s odkazom na
ustanovenie § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) s tým,
že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie len žalobkyňa dňa 17. 06. 2015. Domáhala sa
ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým bola jej žaloba voči žalovaným
zamietnutá. Odvolacie dôvody podriadila pod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p. s
tvrdením, že sa žalobkyni ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

vec nesprávne právne posúdil. Odňatie možnosti konať pred súdom spájala žalobkyňa s vydaním
prekvapivého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej žalobu z dôvodu výkonu práva žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi a to aj napriek tomu, že žalovaní ani len nespomenuli v konaní dobré mravy
a súd prvej inštancie neoznámil stranám sporu ani len svoj predbežný právny názor, že by uvažoval
o aplikácii ustanovenia § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a to aj napriek

tomu, že Okresný súd Zvolen už v konaní sp. zn. 14C/215/2011 z rovnakého právneho titulu žalobkyni
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznal. Žalobkyňa tak nemala možnosť v konaní pred
súdom prvej inštancie argumentovať proti právnemu názoru konajúceho súdu a môže tak učiniť iba v
odvolaní. Súd prvej inštancie neodôvodnil svoje úvahy, prečo zamietol žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4 300,- € v celom rozsahu, keď výška investícií do bytu zo strany žalovaných nebola

preskúmavaná a právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní na okresnom súde uviedol,
že vyššie investície než 4 783,94 € žalovaní nepreukázali. Z tejto sumy by musel súd prvej inštancie
odpočítať amortizáciu úprav, poškodenie bytu po odchode žalovaných a aj žalobkyňou za žalovaných
uhradenú sumu platieb za služby spojené s nájmom bytu, ktorú mali hradiť žalovaní. Žalovaní robili
investície do bytu žalobkyne bez jej súhlasu, dokonca bez jej vedomia. Žalobkyňa popiera, že by byt bol

v čase uzavretia nájomnej zmluvy 18. 10. 2005 neobývateľný a vyžadoval stavebné úpravy. K zvýšeniu
hodnoty bytu nedošlo v dôsledku konania žalovaných, ale nárastom cien nehnuteľností medzi rokom
2005 a 2013. Žalovaní si svoj domnelý nárok neuplatnili včas a z tohto dôvodu sa snažia vykresliť
žalobkyňu ako osobu, ktorá chcela na žalovaných zarobiť. Práve žalovaní boli tí, ktorí nerešpektovaliustanovenia nájomnej zmluvy. Žalovaní odopreli žalobkyni prístup do bytu výmenou zámku. Žalobkyňa
bola nútená domáhať sa vypratania žalovaných z bytu súdnou cestou. Žalovaní neuhrádzali poplatky
do fondu opráv. Spoločenstvo vlastníkov bytov evidovalo na tomto byte nedoplatok vo výške cca. 1

000,- €, preto od 29. 08. 2010 už povinné platby spojené s užívaním bytu uhrádzala žalobkyňa, hoci
podľa nájomnej zmluvy mali tieto platby spoločenstvu poukazovať žalovaní. Ani žalobkyňa si nárok
z titulu úhrady platieb do fondov namiesto žalovaných neuplatnila včas, jej nárok bol premlčaný a
pri komplexnom posúdení veci, ak už chcel súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, mal súd prihliadnuť aj na túto skutočnosť. V období od 29. 08. 2010 až do 19.

januára 2013 do času, kedy žalovaní uvoľnili byt, uhradila žalobkyňa za služby spojené s nájmom bytu
spoločenstvu vlastníkov bytov celkom 3 307,03 €. Žalobkyňa nepopiera, že za výmenu okien jej boli zo
strany spoločenstva vlastníkov bytov ponúknuté finančné prostriedky vo výške cca 1 928,61 €, ale reálne
táto suma žalobkyni vyplatená nebola z dôvodu vzájomného zápočtu pohľadávok s nedoplatkom, ktorý
vznikol neplnením povinností žalovaných uhrádzať povinné platby spoločenstvu. Investície vložené do
bytu žalobkyne nemali viesť súd prvej inštancie k zamietnutiu jej žaloby z dôvodu, že žalovaní mohli

uplatniť svoje nároky voči žalobkyni v čase pred uplynutím premlčacej doby. Žalobkyňa nesúhlasí s
názorom súdu prvej inštancie, že vykonáva svoje právo v rozpore s dobrými mravmi. Súdna prax sa
ustálila o názore, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách,
kedykvýkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskych
cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť,

či znevýhodniť povinnú osobu, (tzv. šikanózny výkon práva). Korektív dobrých mravov však nesmie byť
na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva strán vyplývajúce z
právnych noriem. Súd prvej inštancie podmienky uplatnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nerešpektoval a
ani neuviedol z akého dôvodu. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným prináležajúci jej zo zákona bez úmyslu poškodiť alebo znevýhodniť žalovaných.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

6. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Dôvod na doplnenie alebo zopakovanie
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je podľa § 384 ods. 1 C. s. p. daný vtedy, ak má odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a z nich pri svojom
rozhodnutí aj vychádza. Skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie možno zhrnúť nasledovne: Medzi
žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanými ako nájomcami bola dňa 18. 10. 2005 uzavretá zmluva
o nájme bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisného čísla XXX, orientačné číslo X na
ulici D. v S., ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa na obdobie od 01. 10. 2005 do 30. septembra

2006. V zmluve o nájme si jej účastníci dohodli, že nájomcovia budú prenajímateľke platiť odplatu za
užívanie bytu vo výške povinných odvodov do fondov spoločenstva vlastníkov bytov + nájomné v sume
99,58€mesačne.Nájomcovianebolipodľazmluvyoprávneníprenechaťbytdopodnájmutretímosobám
bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľky a stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v
byte sa zaviazali vykonávať len so súhlasom prenajímateľky. Prenajímateľke bola stanovená povinnosť

nahradiť nájomcom investície vložené do bytu prenajímateľky ale len tie, ktoré prenajímateľka písomne
odsúhlasila. Žalovaní po skončení nájmu bytu byt žalobkyne nevypratali. Vypratania bytu sa žalobkyňa
domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C/44/2011 a svojou žalobou
aj uspela. Rozsudok o povinnosti žalovaných vypratať byt č. 18 žalobkyne nadobudol právoplatnosť
10. 10. 2012. Žalovaní aj po zániku nájmu bytu byt žalobkyne užívali, ale nájomné za byt riadne

neplatili. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 14C/215/2011 z 19. apríla 2012 uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3 900,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z tejto sumy od 23. 02. 2012 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté
žalovaným 1/ a 2/ na úkor žalobkyne tým, že v období od 31. 03. 2009 do 31. 03. 2011 neplatili žalobkyninájomné vo výške obvyklého nájomného. Súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 14C/215/2011 na základe
správ realitných kancelárií ustálil, že primeraná náhrada za užívanie bytu č. XXXXs príslušenstvom je
minimálne 200,- € mesačne. Už v konaní 14C/215/2011 žalovaní tvrdili, že do bytu žalobkyne investovali

minimálne 33 193,92 € a súd prvej inštancie žalovaným v rozsudku vysvetlil, že táto okolnosť nemá
žiaden vplyv na ich povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie z toho titulu, že v posudzovanom
období užívali byt žalobkyne bez právneho dôvodu. Žalovaný 1/ pri zdôvodňovaní svojho vzájomného
návrhu v tomto konaní sp. zn. 16C/109/2013 pred súdom na pojednávaní dňa 21. 01. 2015 uviedol,
že stavebné práce v byte uskutočňoval bez písomného súhlasu žalobkyne (z dôvodu, že žalobkyňa

bola priateľkou jeho ženy), investície vložené do nehnuteľnosti žalobkyne od nej nevymáhali z dôvodu,
že chceli od žalobkyne byt odkúpiť a žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 29. 04. 2015 súdu uviedla, že
spolu so žalovaným 2/ odmietli podpísať žalobkyni novú nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobkyňa už
požadovala vyššie nájomné než bolo dojednané v nájomnej zmluve z roku 2005, že po nasťahovaní do
bytu vyhodili pôvodnú kuchynskú linku žalobkyne a nahradili ju vlastnou a po odchode z bytu vzali so
sebou bezpečnostné dvere bytu a plávajúce podlahy z dvoch izieb. Žalovaní netvrdili, že v období, za

ktorésažalobkyňadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohateniavjejbytenebývali.Vlastníctvožalobkyne
k bytu č. 18 s príslušenstvom až do 04. 04. 2013 je preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre okres, obec a katastrálne územie S., kde bola žalobkyňa pod B20 zapísaná ako výlučná vlastníčka
bytu č. XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach spolu so
spoluvlastníckym podielom na pozemku, na ktorom je bytová budova postavená. Výpisom z účtu k bytu

č. XX. vyhotoveným Spoločenstvom T-16 so sídlom D. 4, S. mal súd prvej inštancie preukázané, že od
29. 08. 2010 až do 13. mája 2013 hradila odvody do fondov spoločenstva žalobkyňa. V tomto zozname
úhrad k bytu č. XX sú vyčíslené aj výsledky ročných vyúčtovaní, z ktorých je zistiteľné, že od roku 2005
až do roku 2010 vznikali pri ročných vyúčtovaniach vysoké nedoplatky. Už od roku 2009 uhrádzala
nedoplatky z vyúčtovania žalobkyňa. Preplatky vznikli až v období od 01. 01. 2011 do 31. 05. 2013, kedy

odvody do fondov spoločenstva hradila pravidelne žalobkyňa.

7. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobkyne podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 456 OZ a na 13 strane rozsudku konštatoval, že nárok žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 04. 04. 2011 do

19. 01. 2013, t. j. za 21,5 mesiaca po 200,- € mesačne je preukázaný čo do základu aj výšky a dôvodom
zamietnutia žaloby podľa 14 odseku odôvodnenia bol len záver súdu prvej inštancie, že tento nárok si
žalobkyňa uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi.

8. Občiansky zákonník v § 451 ods. 1 ustanovuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Užívaním cudzieho bytu bez odplaty dochádza na strane užívateľa k majetkovému prospechu
na úkor vlastníka bytu. Takto získané bezdôvodné obohatenie tým, kto užíva bytové priestory bez
vynaloženia finančných prostriedkov možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie - plnenie bez
právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie získané žalovanými na úkor žalobkyne je možné považovať
aj za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže pôvodne medzi žalobkyňou a žalovanými

existovala nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá uplynutím času zanikla. Žalovaným vznikla povinnosť
takto získané bezdôvodné obohatenie vydať na úkor žalobkyne, ktorej byt užívanie žalovanými bez
adekvátnej finančnej náhrady patril.

10. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že si nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplatňuje žalobkyňa v rozpore s dobrými mravmi a preto jej v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka možno odoprieť právnu ochranu. Povinnosťou súdu zaoberať sa skutočnosťami
pre posúdenie, či určité konanie napĺňa znaky rozporu s dobrými mravmi vzniká súdu len v prípade,
ak niektorá strana nesúlad s dobrými mravmi namieta. Žalovaní v spore takúto námietku nevzniesli a
keby aj, nebola by dôvodná, pretože z ich prejavu pred súdom jednoznačne možno uzavrieť, že nie

žalobkyňa posúvala čas vyporiadania vzájomných vzťahov po ukončení zmluvy o nájme bytu, ale práve
žalovaní neboli ochotní uzavrieť novú nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobkyňa ako prenajímateľka
zvýšila oproti pôvodnej nájomnej zmluvy z roku 2005 výšku nájmu a žalovaní neboli ochotní uzavrieť
nájomnú zmluvu ani byt dobrovoľne opustiť, preto sa musela žalobkyňa domáhať vypratania žalovanýchzo svojho bytu súdnou cestou. Hoci im takáto povinnosť bola právoplatne uložená už 16. 10. 2012 v
konaní o vypratanie bytu, ktoré začalo na Okresnom súde Zvolen už 14. marca 2011, žalovaní zotrvali
v byte žalobkyne až do 19. januára 2013 bez toho, aby žalobkyni poskytli akékoľvek protiplnenie alebo

aspoň platili odvody do fondov spoločenstva. Odôvodnená je výtka žalobkyne, že bez ustálenia výšky
sumy, o ktorú sa byt žalobkyne investíciami žalovaných zhodnotil nemohol súd prvej inštancie ani
dospieť k správnemu názoru, že aj žalobkyňa sa na úkor žalovaných bezdôvodne obohatila tým, že im
nenahradila hodnotu investícií, ktoré zhodnotili jej byt z dôvodu, že nebolo preukázané, v akom stave
žalovaní byt od žalobkyne prevzali, či boli nutné rekonštrukčné práce v byte, akú hodnotu mali veci a

materiálužzabudovanývbytežalobkyne,ktorýžalovanísvojvoľneodstrániliačovôbecvbytežalobkyne
zostalo, keď žalovaní pri odsťahovaní sa z bytu vzali so sebou dokonca aj plávajúce podlahy z dvoch
miestností a vchodové dvere.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie

byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa vykonáva svoje právo
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v súlade so zákonom a výkon tohto práva nie je v
rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z tohto názoru odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k názoru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388
C. s. p. zmeniť, pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie jeho rozhodnutia ani na jeho

zrušenie. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie je len odlišné právne posúdenie v otázke,
či žalobkyňa pri uplatnení žalovaného nároku koná v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).

12. Odvolací súd podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil žalovaným povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni 4 300,- € ako obvyklé trhové nájomné vo výške 200,- € mesačne za

obdobie 21,5 mesiacov od 04. 04. 2011 do 19. januára 2013. Výška obvyklého nájomného bola ustálená
už v konaní sp. zn. 14C/215/2011 Okresného súdu Zvolen na základe správ realitných kancelárií, ktoré aj
pre účely tohto konania právnemu zástupcovi žalobkyne oznámili, že trhová hodnota nájmu trojizbového
bytu v Detve sa pohybuje v rozpätí od 220,- do 300,- €. Žalobkyňa požadovala nájomné len v tej výške,
akú už Okresný súd Zvolen v inom súdnom konaní za primeranú uznal.

13. Spolu s výškou bezdôvodného obohatenia 4 300,- € si uplatňuje žalobkyňa nárok aj na úroky z
omeškania vo výške 5,75 % p. a. zo sumy 4 300,- € od 5. apríla 2013 do zaplatenia bez odôvodnenia,
prečo práve od 5. apríla 2013 požaduje úroky z omeškania. Odvolací súd zo spisu zistil, že žaloba bola
na Okresný súd Zvolen podaná 04. 04. 2013 a žalovanému 1/ doručená spolu s platobným rozkazom

až 12. 09. 2013. Proti platobnému rozkazu č. k. 16C/109/2013-24 z 03. 07. 2013 podali žalovaní 1/ a
2/ odpor osobne na Okresnom súde Zvolen 27. 09. 2013. Týmto dňom popreli nárok žalobkyne a bolo
zrejmé, že nie sú ochotní zaplatiť žalobkyni požadovanú sumu. Keď v platobnom rozkaze uložená lehota
na plnenie uplynula práve dňom 27. 09. 2013, priznal odvolací súd žalobkyni úroky z omeškania len
od tohto dňa 27. 09. 2013 v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré dáva veriteľovi právo

požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania vo výške ustanovenej vykonávacím predpisom.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 uvedeného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.VýškazákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbanky

platná k 27. 09. 2013 bola 0,50 %, zvýšená od 5 percentuálnych bodov na 5,50 % sa rovná výške
úrokov z omeškania, ktoré sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spolu s istinou zaplatiť žalobkyni. Žalovaní 1/ a 2/
spoločne obývali byt žalobkyne, ich záväzok vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z
omeškania je ich spoločným záväzkom v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania od skoršieho dátumu a vo vyššej
výške, odvolací súd jej žalobu v tejto časti zamietol.

15.Povinnosťouodvolaciehosúdupodľa§596ods.2C.s.p.vprípade,akzmenírozhodnutiesúduprvej
inštancie, je rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V súlade s § 396

ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa
má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Pomer úspechu
a neúspechu počítal odvolací súd nielen z istiny 4 300,- Eur, ale aj príslušenstva uplatneného nároku.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 4 300,- € spolu s 5,75 % úrokom zomeškania per annum (ročne) zo sumy 4 300,- € od 5. apríla 2013 do zaplatenia. Úroky z omeškania
vo výške 5,75 % zo sumy 4 300,- € ročne za obdobie od 5. apríla 2013 do 29. 03. 2017, kedy vo veci
rozhodol odvolací súd by predstavovali sumu 985,61 Eur. Úroky z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy

4 300,- € od 27. 09. 2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedajú sume 829,36 €. Odvolací súd
všakneobmedzilpovinnosťžalovaných1/a2/platiťúrokyzomeškanialendojehorozhodnutia,aleaždo
zaplatenia istiny 4 300,- €, čo určite pripadne na neskorší dátum než 29. 03. 2017. Posudzujúc úspech a
neúspech strán sporu v otázke príslušenstva z tohto hľadiska dospel odvolací súd k názoru, že čiastočný
neúspech žalobkyne v časti nároku na príslušenstvo nemôže ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania

spôsobom, že by jej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %,
pretože jej neúspech v časti príslušenstva ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu možno považovať za
nepatrný. O výške náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).