Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/416/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212531
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815212531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v sporu žalobca H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L. č. X/XX,
zastúpeného JUDr. E. Y., advokátom, v J., J. č. X proti žalovanému R. poisťovňa, so sídlom L., XX. C., A.:
XXX XX XXX (týka sa pobočky J., ul. H. R.), o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.augusta 2016,

č. k. 7C/252/2015-128 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2060 eur,
a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy (2060 eur). V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.07.2015, podanou prostredníctvom zástupcu domáhal proti
žalovanému zaplatenia 4 120 eur, titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vychádzal zo zistení, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že u žalobcu dňa 11.12.2014 Univerzitnou
nemocnicou H. bola hlásená choroba z povolania z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia
končatín - choroby periférnych nervov, s dátumom zistenia dňa 26.02.2014, že lekárskym posudkom

č. 1636/2014 bolo bodovo hodnotené jeho sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 500, že
žalovaný rozhodnutím č. 297-11/2015-PD zo dňa 20.02.2015 mu priznal náhradu vo výške 8240 eur.
Žalovaný však skutkové tvrdenia žalobcu popieral s tým, že na základe nich nie je možné predmetný
prípad posúdiť, ako prípad hodný osobitného zreteľa. Syndróm karpálneho tunela (latinsky syndroma
canalis carpi) je tzv. úžinový syndróm, pri ktorom sa uplatňuje vnútorný tlak v kombinácii so zmenšením
priestoru v úžine spôsobeným nevhodnou polohou zápästia alebo opakovanými pohybmi zápästia a
prstov, a to i v rámci pracovného procesu s potrebou vyvinúť určitú silu proti mechanickému odporu

(dlhodobé nadmerné jednostranné zaťaženie). Kosti a väzy v zápästí teda tvoria cestu, ktorá sa nazýva
karpálny tunel. Týmto tunelom prechádza nerv riadiaci citlivosť a pohyblivosť ruky. Pri zúžení karpálneho
tunela nastupujú bolesti, slabosť, tŕpnutie, opuch a ďalšie príznaky, ktoré podľa údajov v odbornej
literatúre sa môžu objaviť cez deň, ale i v noci. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k
právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne sčasti. U žalobcu, ako to už bolo uvedené, Klinikou
pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice H. bola dňa 11.12.2014 hlásená choroba

z povolania z dlhodobého jednostranného nadmerného zaťaženia - choroby periférnych nervov, a
to syndróm karpálneho tunela s dátumom zistenia dňa 26.2.2014. U žalobcu je diagnostikovaný II.
stupeň syndrómu karpálneho tunela, t. j. stredne ťažký. Pred zistením predmetnej choroby z povolania,s účinnosťou od 11.03.2011 u žalobcu došlo k zmene čiastočnej invalidity na invaliditu. V zápisnici
posudkovej komisie ako rozhodujúce ochorenie je uvedená choroba podporného a pohybového aparátu
(bedrovej chrbtice) a nádorové ochorenie. Žalobca následne, na základe uzavretej pracovnej zmluvy

naďalej pracoval u zamestnávateľa Ing. J. F. - J., ul. M. č. XX, L., na pozícii robotníka, s účinnosťou od
1.8.2012 u Ing. H. O. - výrobky z dreva a kovov, ul. H. č. XX, J., na ktorého prešli práva a povinnosti z
pracovnoprávneho vzťahu. Vykonaním dôkazného prostriedku a to výsluchu žalobcu a svedkyne E. F.
bolopreukázané,ževčasevoľnavykonávalpotrebnéprácevdomácnosti,priúdržbebytovéhopriestoru,
rekonštrukciu chatky, obhospodarovaní záhrady, venoval sa záľube a to rybárstvu, a v rekreačnej

forme plávaniu. Pri týchto činnostiach obmedzenia nemal, okrem u prác pri obhospodarovaní záhrady
a niektorých prác pri rekonštrukcii bytu. Podľa lekárskej správy MUDr. J. S. pacienti s podobnými
zdravotnými problémami, aké žalobca v oblasti chrbtice má a po operačnom zákroku, v rámci svojich
možností a vnímania bolesti, vykonávajú športové činnosti v rekreačnej forme: plávanie, venujú sa i
rybárstvu,domácimprácam-vysávanie,utieranieprachu,nosenienákupov,prácampriúdržbebytového
priestoru a záhradnej chatky (maľovanie, murárske práce), pri obhospodarovaní záhrady. Zdravotné

problémy s chrbticou, s poukazom na zistenia z výsluchu svedkyne, žalobcu limitovali z výkonu prác
pri obhospodarovaní záhrady, preto sa pri nich striedali a pri rekonštrukcii bytu, konkrétne položenie
dlažby, keď si museli objednať majstra. Po hlásení predmetnej choroby z povolania žalobcu, ktorá mu
bola zistená v produktívnom veku, sa stal nespôsobilým na výkon pôvodnej profesie a zamestnávateľ
ho preradil na ľahšiu prácu. Podľa lekárskej správy Univerzitnej nemocnice H. doc. MUDr. S. S. PhD. vo

vzťahu k pracovnej spôsobilosti dominujúcim ochorením u žalobcu je profesionálne ochorenie. Žalobca
má obmedzenia i vo sfére osobnej, rodinnej, športovej. Žalobca trpí bolesťami horných končatín, ich
slabosťou, tŕpnutím. V súvislosti s týmito symptómami dochádza k situáciám, keď v rukách neudrží
predmety. Má obmedzenia pri osobnej hygiene (umývanie vlasov, chrbtovej časti tela), pri konzumácii
jedla. Úkony prerušuje, ruky si precvičí a následne pokračuje. Pri konzumácii jedla na verejnosti,

zisťuje, či sa na neho okolie nepozerá. Cíti sa nepríjemne, čo súvisí so zmenou kvality jeho života, ktorú
vyhodnocuje tak, že postihuje osoby až v pokročilejšom veku. Obmedzená pohyblivosť horných končatín
spôsobila, že si nedokáže otvoriť jogurt, vrchnák na konzerve. Ovplyvňuje to jeho psychický stav, má
stavy bezmocnosti. Výkon domácich prác ako je umývanie riadu, vysávanie si limituje. Horné končatiny
zdvihne len do určitej výšky, čo má za následok, že prach na vyššie položených miestach bytu neutrie.

Pri nosení nákupov o väčšej hmotnosti má tiež obmedzenia, keď si nákup prekladá z jednej ruky do
druhej. Manželke už nepomáha pri umývaní okien, vešaní záclon, utieraní lustrov. V rámci údržby bytu
vykonáva len nevyhnutné úkony, a pri ktorých mu pomáha manželka. Údržbu, opravy záhradnej chatky
nevykonáva. Prestal sa venovať záľube - rybárstvu, má obmedzenia pri športovej činnosti, ktorej sa
venoval v rekreačnej forme - plávaniu. Je schopný plávať len štýl prsia, a to na krátke vzdialenosti. Z prác

pri obhospodarovaní záhrady vykonáva už len kosenie trávy (s kosačkou na pohon) a zber úrody, ktoré
si ale limituje. Má narušený spánok, v noci sa prebúdza na pocit tŕpnutia horných končatín. Na horných
končatinách okrem obojstranného syndrómu karpálneho tunela, žalobca trpí aj ochorením ramien
(syndróm manžety rotátorov) a oboch lakťov (epicondilitis radialis et ulnaris humeri), ktoré ochorenie
podľa lekárskej správy Univerzitnej nemocnice H. doc. MUDr. S. S. PhD., nie sú u neho klasifikované ako

choroba z povolania. V konaní bolo potrebné skúmať zdravotný stav poškodeného žalobcu z choroby
z povolania, vo vzťahu k uplatnenému nároku. Podľa poslednej prepúšťacej správy z hospitalizácie v
Univerzitnej nemocnici H. žalobca má nasledovné symptómy: a/ ochorenie ramien: bolesti, b/ ochorenie
lakťov: bolestivé lakte, c/ obojstranný syndróm karpálneho kanála: zhoršené parestézie (tŕpnutie), na
ľavej hornej končatine tŕpnutie všetkých prstov, bolesti zápästí. Podľa lekárskej správy Univerzitnej

nemocnice H. doc. MUDr. S. S. PhD. posúdenie intenzity symptómov - bolesti a tiež tŕpnutia, zníženej
citlivosti prstov horných končatín, zníženej jemnej motoriky, problémov so spánkom je vzhľadom k
individuálnej vnímavosti každého jedinca problematické. Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky,
za ktorých sa priznáva a poskytuje náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Priznanie
náhrady za bolesť nie je podmienené priznaním náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a

naopak. Podľa § 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 437/2004 Z. z. pri určovaní bodového hodnotenia bolesti
sa hodnotí akútna fáza bolesti. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka významom slova akútny,
je náhly stav (opakom je chronickosť). Žalobca uplatnený nárok z hľadiska skutkového, ako to už bolo
uvedené, odôvodnil i tým, že trpí bolesťami horných končatín. Ide pritom o bolesti nie v ich akútnej
fáze, ale o následné bolesti a tieto sa odškodňujú v rámci nároku o náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Cdo 117/2000 v obdobnej
veci). Bolesť (i následná) je subjektívna a je vyvolaná podráždením receptorov pre bolesť. Objektívne
a to pomocou prístrojov, nie je možné intenzitu bolesti zmerať. Žalobca, ako to vyplýva z predložených
lekárskych správ, trpí bolesťami v oblasti zápästia, lakťov i ramien. Pred svedkyňou E. F. sa tiež sťažoval,že má stavy bolesti v týchto častiach horných končatín. Bolesť je sprevádzaná slabosťou a trpí aj
tŕpnutím horných končatín. V odôvodnení rozhodnutia už bolo uvedené, že pri znížení karpálneho tunela
nastupujú bolesti, slabosť, tŕpnutie horných končatín. U žalobcu je pritom prítomný II. stupeň tohto

obojstrannéhosyndrómu,t.j.stredneťažký,čohodôsledkomjeizníženácitlivosťprstovazníženájemná
motorika. Ak by aj žalobca ochorením ramien (syndróm manžety rotátorov) a oboch lakťov (epicondilitis
radialis et ulnaris humeri) netrpel, pri úkonoch osobnej hygieny (umývanie vlasov, chrbtovej časti tela),
pri konzumácii jedla s príborom, pri otváraní konzervy, jogurtov, obmedzenia ako dôsledok bolesti oboch
zápästí, ich tŕpnutia, zníženej citlivosti prstov, by mal. Tiež pri domácich prácach, ako je umývanie riadu,

vysávanie, nosenie nákupov, úkony by si limitoval, resp. prerušoval za účelom oddychu, lebo pri ich
realizácii je zapájané i zápästie, prsty horných končatín. Rovnako tak práce pri údržbe a opravách
bytu, záhradnej chatky, obhospodarovaní záhrady, by zredukoval na práce (fyzicky nenáročné), pri
výkone ktorých by stavy bolesti, tŕpnutia neboli prehlbované. Znížená citlivosť prstov a motorika by ho
obmedzovali vo venovaní sa záľube - rybárstvu. Pri tejto činnosti sa vyžaduje manipulácia s drobnými
predmetmi (napr. s háčikmi), krúžiaci pohyb (s navijakom), nahadzovanie a priťahovanie s udicou na

rôzne vzdialenosti, jej uchopenie, tieto úkony sa stále opakujú, a je do nich zapájané i zápästie a prsty
horných končatín. Znížená citlivosť, obratnosť prstov (na ľavej ruke mu už tŕpnu všetky prsty), znížená
motorika a k tomu bolesti (následné), tŕpnutie zápästia a s tým spojené precvičovanie, by tiež viedli
k zanechaniu tejto záľuby, ktorá mu pritom prinášala vnútorné potešenie a bola zdrojom relaxu. Pri
niektorých z uvedených úkonov by mu síce mohli pomôcť iné osoby, alebo by napr. mohol nahadzovať

na kratšie vzdialenosti, čo by ale nemalo určite ten efekt, aký z venovania sa tejto záľube očakáva. Po
posúdení celkových okolností veci dospel súd k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.
Žalobca je osobou produktívneho veku, má 52 rokov, choroba z povolania mu bola zistená vo veku 51
rokov. V príčinnej súvislosti s ňou stratil pracovné príležitosti, znížila sa jeho fyzická a psychická integrita,
prišiel o potešenie z venovania sa záľube, znížili sa mu zdroje relaxu, narušil spánok, trpí pocitmi

bezmocnosti. Porovnáva svoj súčasný spôsob života s predchádzajúcim obdobím. Horná končatina
je pritom uchopovacím orgánom tela, ktorej každá časť, vrátane ruky má pre pohyb svoje špecifické
uplatnenie. Predmety z rúk, vzhľadom na symptómy II. stupňa (stredne ťažký) syndróm u karpálneho
tunela mu vypadávajú, resp. ich neudrží alebo sa mu s nimi obmedzene manipuluje, čo sa prejavuje i
v ďalších oblastiach jeho života (osobnej, rodinnej, športovej). Vzhľadom na obmedzenia, resp. úplne

vylúčenie z činností v uvedených sférach života, súd dospel k záveru, že nie je možné ich vyjadriť
len sumou doteraz zaplatenou, t. j. 8 240 eur. Zvýšil náhradu o 25% z vyplatenej sumy, t. j. o sumu
2 060 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ako to už bolo uvedené, žalobca trpí aj všeobecným
ochorením končatín, a to ramien a lakťov. Pri všetkých už vyššie uvedených úkonoch (osobná hygiena,
konzumácia jedla, domáce práce: umývanie riadu, vysávanie, opravy a údržba bytového priestoru,

záhradnej chatky, obhospodarovanie záhrady, venovanie sa záľube - rybárstvu a tiež aj pri plávaní) sú
pri pohyboch zapájané i ramená a lakte horných končatín. Poškodenie týchto častí horných končatín,
ktoré sa prejavuje symptómami - bolesťami sa tiež podieľa na obmedzeniach, resp. úplnom vylúčení
z už špecifikovaných činností vo sfére osobnej, rodinnej, pracovnej, športovej. Navyše z dôvodu, že
žalobca pre obmedzenú hybnosť ramien (v rozsahu 1/4 a 1/3) nezdvihne horné končatiny nad úroveň

hlavy, prestal sa zapájať do domácich prác: umývanie okien, vešanie záclon, utieranie lustrov, utieranie
prachu vo vyššie položených miestach bytu. Športovú činnosť - tenis zanechal pred ôsmymi rokmi z
dôvodu presťahovania sa. Pri prácach na záhrade (rýľovanie, okopávanie) mal obmedzenia už pred
predmetnou chorobu z povolania, keď z titulu ochorenia chrbtice sa pri týchto úkonoch striedali s
manželkou. Tiež pri rekonštrukcii bytu - pri položení dlažby si objednal majstrov. Súd ďalej uviedol,

že súdna prax sa už vyjadrila, že nie je možné vylúčiť určitú inú skupinu poškodených, pokiaľ ide o
posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, s poukazom k podstatnému obmedzeniu či k strate ich
možnosti uplatnenia v rôznych sférach života v porovnaní s tými, ktoré mali vysokú a mimoriadnu úroveň
kultúrnych, športových, politických, či iných aktivít v dobe pred vznikom choroby z povolania. Takýto
postup by bol diskriminačný voči tejto inej skupine osôb, keďže ich (poškodených) nemožno vyradiť z

určitého práva. Je tiež pravdou, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu je bodovo ohodnotené v
dolnej hranici bodového rozpätia. Súd však opakovane uviedol, že je u neho prítomný 2. stupeň - stredne
ťažký (teda, nie ľahký), a to obojstranný syndróm karpálneho tunela so symptómami, špecifikovanými v
predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku. Liečba u žalobcu je zatiaľ konzervatívna, a ak ešte
nedošlo k reštitúcii funkcii nervu operačne, nemôže to z tohto dôvodu viesť k zamietnutiu žaloby v celom

rozsahu. Právne vec posúdil podľa 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., § 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods.
5, § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z. z.. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku žalobcovi
priznalnároknanáhradutrovvovýške100%zpriznanejsumy(t.j.zosumy2060eur).Poprávoplatnosti
rozhodnutia osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník.2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. , podľa ktorého mimoriadne
zvýšenie náhrady za SSU prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy možnosti poškodeného boli veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou
a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Ďalej

poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2007.
Namietal, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca takéto kritéria nespĺňa. Žalobca žil bežným
spôsobom života, jeho zapojenie do spoločenského života /napr. kultúrneho, športového, politického/
života pred zistením choroby z povolania nebolo výrazné. Neboli preukázané podstatné dôvody, pre
ktoré žiadal zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za dôležitú považoval skutočnosť, že
priznané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia mal žalobca v súvislosti s chorobou z

povolania ohodnotené 500 bodmi /v rámci bodového rozpätia 300 - 1000 bodov/, teda v dolnej hranici. Z
uvedeného vyplýva, že posudzujúci lekár nepovažoval sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu za
výrazné. S poukazom na ust. § 10 ods. 5 druhá veta zák. č. 437/2004 Z. z. mal za to, že posudzujúci
lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozpätia len v prípade, ak
možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov. Za primerané zvýšenie

náhrady podľa § 5 ods. 5 cit. zákona považoval len prípady hodné osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity. Vzhľadom na to, že žalobca sa stal čiastočne invalidným a následne plne invalidným z dôvodu
všeobecných poškodení zdravia ešte pred zistením choroby z povolania, t. j. pred 26.02.2014, súd
si vyžiadal všetky lekárske práva o posudzovaní invalidity žalobcu. Žalobca bol uznaný za čiastočne
invalidného už od 09.11.1993 pre ochorenie chrbtice a od 11.03.2011 došlo k zmene čiastočnej invalidity

na invaliditu z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, pričom rozhodujúcim postihnutím odôvodňujúcim invaliditu boli choroby podporného a
pohybového aparátu - nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív - zhubné nádory a stavy po úrazoch kostí,
svalstva a mäkkých tkanív po stabilizácii zdravotného stavu 65% a iné zdravotné postihnutia zvýšené
o 10%. Za daného stavu bol toho názoru, že žalobca nemôže spĺňať kritériá na zvýšenie náhrady v

zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., pretože ho nemožno posúdiť ako prípad hodný osobitného
zreteľa. Domnieval sa, že kritérium uznania invalidity je najobjektívnejším a aj najzávažnejším kritériom
na posúdenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a preto ho aj zákonodarca ako jediné príkladmo
uviedol v § 5 ods. 5 cit. zákona. V neprospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že na horných končatinách
okrem obojstranného syndrómu karpálneho tunela /choroba z povolania/ má aj ochorenie ramien -

syndrómmanžetyrotátorov,akoajochorenieobochlakťov,ktoréniesúunehoklasifikovanéakochoroba
z povolania. Ak v čase zistenia choroby z povolania u žalobcu boli jeho možnosti už veľmi výrazne
obmedzené, a taktiež už existovali preukázateľne nepriaznivé dôsledky v súvislosti s jeho životnými
úkonmi a v súvislosti s uspokojovaním a plnením jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, a to
z dôvodu závažných všeobecných poškodení zdravia, okresný súd nesprávne v danej veci rozhodol,

že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ďalej namietol priznanie nároku na náhradu trov konania v
rozsahu 100% z priznanej sumy, keď s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP mal žalobca v konaní
úspech v rozsahu 50% a neúspech v rozsahu 50%. Teda pomerný úspech nemal žalobca žiadny, preto
mu nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd tak fakticky rozhodol o nároku na náhradu
trov konania už podľa zrušeného ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, pričom žiadnej strane neprizná nárok na náhradu trov
konania.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že odvolanie je podané bezdôvodne, nakoľko
rozsudokbolvynesenýporozsiahlomdokazovaní,ktorépotvrdilosprávnosťjehožaloby.Pokiaľžalovaný

argumentuje tým, že mu bol priznaný plný invalidný dôchodok už dlhšie pred priznaním choroby z
povolania, tento fakt je objektívny, avšak žalovaný zámerne neuvádza ďalšiu podstatnú skutočnosť, že
aj po priznaní plného invalidného dôchodku pracoval na plný úväzok a prácu musel prestať vykonávať
až po priznaní choroby z povolania. Poukázal na niekoľko desiatok sporov, ktoré boli v obdobných
prípadoch vedené na okresnom súde a fakticky vo všetkých prípadoch došlo po preukázaní dôvodnosti

žalôb k mimoriadnemu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v mnohých
prípadoch išlo o bodové hodnote nie v rozsahu 200 - 300 bodov. Za nesprávne považoval aj tvrdenie
žalovaného vo veci priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%, pretože výklad § 255 ods. 1 CSP zo
strany žalovaného je absolútne nesprávny a súd v súlade so zákonom rozhodol správne. Poukázal nakomentár k § 255 CSP i dôvodovú správu k nemu. Považoval za nesporné, že výška plnenia závisela od
úvahy súdu. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedol, že je pravdou,
že okresný súd v niekoľko desiatkach sporov zvýšil mimoriadnu náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, avšak ani v jednej veci nešlo o obdobný prípad, keďže žalobca sa stal čiastočne invalidným
už od 09.11.1993 a následne od 11.03.2011 došlo u neho k zmene čiastočnej invalidity na invaliditu z

dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Znovu poukázal, že dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav žalobcu niekoľko rokov pred zistením choroby z povolania, t. j. pred 26.02.2014, na
základe ktorého sa stal plne invalidným, znamenal nepochybne výrazné obmedzenia žalobcu v celej
sfére jeho spoločenského života, a to výlučne z dôvodu závažných všeobecných poškodení zdravia.
Na tieto skutočnosti okresný súd nijako neprihliadol. Opätovne poukázal aj na nesprávne rozhodnutie
súdu o nároku na náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací sú zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v zmysle jeho odvolania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec napadnutom rozsahu (vo vyhovujúcom výroku
a výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č.
160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pri odškodnení žalobcu aplikoval ust. § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z., keď dospel k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobca je

osobou produktívneho veku, má 52 rokov, choroba z povolania mu bola zistená vo veku 51 rokov.
V príčinnej súvislosti s ňou stratil pracovné príležitosti, znížila sa jeho fyzická a psychická integrita,
prišiel o potešenie z venovania sa záľube, znížili sa mu zdroje relaxu, narušil spánok, trpí pocitmi
bezmocnosti. Porovnáva svoj súčasný spôsob života s predchádzajúcim obdobím. Horná končatina
je pritom uchopovacím orgánom tela, ktorej každá časť, vrátane ruky, má pre pohyb svoje špecifické

uplatnenie. Predmety z rúk, vzhľadom na symptómy II. stupňa (stredne ťažký) syndróm u karpálneho
tunela mu vypadávajú, resp. ich neudrží alebo sa mu s nimi obmedzene manipuluje, čo sa prejavuje i
v ďalších oblastiach jeho života (osobnej, rodinnej, športovej). Vzhľadom na obmedzenia, resp. úplne
vylúčenie z činností v uvedených sférach života, súd dospel k záveru, že nie je možné ich vyjadriť len
sumou doteraz zaplatenou, t. j. 8 240 eur. Zvýšil náhradu o 25% z vyplatenej sumy, t. j. o sumu 2.060 eur.

Liečba u žalobcu je zatiaľ konzervatívna, a ak ešte nedošlo k reštitúcii funkcii nervu operačne, nemôže
to z tohto dôvodu viesť k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

8. V preskúmavanej veci predmetom žaloby je nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalobca uplatňuje z dôvodu choroby z povolania uznanej
u neho dňa 04.12.2014 ako ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov z dlhodobého, nadmerného a

jednostranného zaťaženia.

9. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia tento zákon ustanovuje a/ podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, b/ vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, c/ zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku /§ 7 a 8/.

Podľa § 5 ods. 5 cit. zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.Podľa § 10 ods. 5 cit. zákona, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

7. V platnom právnom režime o výške náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodujú

teda dve skutočnosti - celkový počet bodov uvedený v lekárskom posudku /§ 5 ods. 1 zákona 437/2004
Z. z./ a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia aj zvýšenie náhrady ohodnotenej v lekárskom
posudku súdom /§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z./. Pre každý z týchto krokov zákon limituje priestor
pre voľnú úvahu. V prípade mimoriadneho zvýšenia náhrady za zvýšenie spoločenského uplatnenia
je súd viazaný zákonom stanovenou maximálnou hranicou zvýšenia, vyjadrenou 50 % základného
bodového ohodnotenia. Táto možnosť je daná len v prípadoch osobitného zreteľa, kde súdna prax

dospela k záveru, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 cit. zákona je jedným, nie však jediným
prípadom osobitného zreteľa / viď rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 212/2010 z 29.11.2011, Rc 35/2013/.
Zároveň sa súdmi akceptovalo, že pre zvýšenie základného bodového ohodnotenia a teda určenie,
či ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nie je podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové
ohodnotenie. Takéto zvýšenie prichádza do úvahy v takých prípadoch, kde paušalizovaná náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia cez bodové ohodnotenie zjavne neplní dostatočnú satisfakčnú a
reparačnú funkciu a je na mieste súdom túto náhradu zvýšiť.

8. Súd prvej inštancie v danej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil zdravotný stav
žalobcu a jeho obmedzenia súvisiace so zistenou chorobu z povolania. I keď žalobca nebol uznaný

invalidným v dôsledku choroby z povolania /invalidným sa stal na základe iných všeobecných ochorení/,
správne v zmysle už hore uvedenej súdnej praxe súd prvej inštancie vyhodnotil rozsah zdravotného
poškodenia žalobcu aj z ďalších aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Choroba z povolania u žalobcu ovplyvňuje celkovú
pracovnú spôsobilosť a obmedzuje žalobcu pri osobnej hygiene, pri konzumácii jedla, vykonávaní

domácich prác, prestal sa venovať záľube - rybárstvu, je obmedzený pri rekreačnej športovej činnosti a
pri prácach v záhade v dôsledku symptómov - bolesti, tŕpnutie, znížená citlivosť prstov horných končatín,
znížená jemná motorika, problémy so spánkom. Skutočnosť, že žalobca bol invalidný v dôsledku
iných všeobecných ochorení ešte pred zistením choroby z povolania, a že lekár určil základné bodové
ohodnotenie v dolnej hranici bodového rozpätia /500 bodov/ nevylučuje aplikáciu ust. § 5 ods. 5 hore cit.

zákona. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi bola zistená choroba z povolania v produktívnom
veku 51 rokov, a i keď mu už bola priznaná invalidita z iných všeobecných ochorení, žalobca naďalej
pracoval a až v dôsledku choroby z povolania stratil pracovné príležitosti a trpí obmedzeniami v osobnom
živote, záľubách, v relaxe, keďže chorobou z povolania sú postihnuté horné končatiny. Za primerané
odvolací súd považuje aj určenie zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 25%.

9. Odvolacie námietky žalovaného smerujúcu vo veci samej z uvedených dôvodov odvolací súd
nepovažoval za dôvodné.

10. Za nedôvodné napokon považoval aj odvolacie námietky smerujúce proti výroku o priznaní náhrady

trov konania.

11. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. CSP nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade
sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Zásadu
úspechu vo veci podľa nového procesného predpisu - CSP však tiež treba uplatniť aj na konanie,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V tomto prípade nejde

o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nakoľko ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckého posudku. Žalobca aj v tomto prípade má nárok na náhradu trov konania, avšak
výlučne z výšky prisúdenej sumy /nie zo sumy žalovanej/. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučnez prisúdenej sumy je v tomto prípade opodstatnené z dôvodu, že úspech vo veci súd skúmal čo do
právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

12. Správne v danej veci súd skúmal úspech žalobcu s uplatnením zvýšenej náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia čo do právneho základu. Keďže právny základ na toto zvýšenie bol daný,
potom aj žalobca mal v konaní úspech a patrí mu náhrada trov konania z prisúdenej výšky plnenia.

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).