Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/460/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227103
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314227103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: W. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W. W., O. XXX/XX, zastúpeného:
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom 949 12 Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42
205 735, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 24. 11. 2010 k Zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX, je neplatná.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
v B. Z., F..M.., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: N., variabilný symbol: XXXXXXXXX,
náhradu trov konania vo výške 5,55 eura, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 24. 11. 2014 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24. 11. 2010, k Zmluve o
úvere pod č. XXXXXXXXX, je neplatná. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa

stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľovi. Jedná sa o formulárovú
typovú spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v
rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka,
úžerné úroky, neprijateľný administratívny poplatok, dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne). Súčasťou
typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany odporcu, je aj dohoda o
zrážkachzomzdy.Odporcanapriekspornostivecipožiadalzamestnávateľanavrhovateľaovykonávanie
zrážok zo mzdy aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo

navrhovateľovi povinnosť plniť, vykonávajú sa navrhovateľovi zrážky zo mzdy a navrhovateľ nemá
možnosť ich pozastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ za rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je v predmetnej veci je neplatný podľa § 39 občianskeho zákonníka.
Právne navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh s poukazom na § 551 občianskeho zákonníka, Smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, poukázal na rozsudky Súdneho dvora. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnych predstavách

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Navrhovateľ poukázal v návrhu aj na rakúsku právnu
úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 ods. 1 zákona z
8. 3. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (zákon na ochranu spotrebiteľa,
spolkový zákon číslo 140/1979 naposledy novelizovaný zákonom číslo 21/2008 spolkového zákona),pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie,
ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Podľa názoru navrhovateľa existuje možnosť
judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom Európskej únie. Ak je slovenská právna

úprava dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať
rozpor predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom, respektíve medzinárodnou zmluvou ako
normou vyššej právnej sily. Súd musí preto uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal
C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia
odporcu, navrhovateľ nemá istotu, že odporca v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa

na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti
pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je upravená v občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť majetok navrhovateľa v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok
alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Rozpor
dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie osvedčuje navrhovateľ pripomienkami Európskej
komisie, v prípade C - 30/12 Marcinová/Pohotovosť, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v

rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomne dňa 16. 12. 2014, v ktorom vyjadrení uviedol
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne v súlade s ustanovením § 551 občianskeho
zákonníka ako aj s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva, o ktorého
platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzatvorená písomne ako prostriedok
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas
dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet odporcu.
Ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Dohoda predstavuje samostatný

dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov. Odporca má za to, že dojednanie
predmetnej dohody je platné. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa vo veci samej nie je opodstatnený;
nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok navrhovateľa voči odporcovi narastal viac
a navrhovateľ by sa v konečnom dôsledku dostal do ešte horšej situácie. Odporca zároveň vzniesol
námietkupremlčaniaprávanavrhovateľa.Právopodliehajúcerežimupremlčaniajeajurčenieneplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 občianskeho zákonníka). Keďže navrhovateľ si právo uplatnil
žalobou podanou dňa 24. 11. 2014, ide o uplatnenie premlčaného práva, ktoré nemožno oprávnenému
priznať. Vzhľadom na to žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9. 6. 2015, na ktorý sa osobne dostavil navrhovateľ
a jeho zástupca, nedostavil sa odporca. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle
zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával
a rozhodol. Pre úplnosť súd uvádza, z hľadiska procesnej stránky veci, že pokiaľ ide o pojednávanie,
ktoré bolo vykonané v neprítomnosti odporcu, mal súd za to, že sú splnené podmienky na takýto postup

v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne

predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.

Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluva o úvere z 24. 11. 2010, Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov z 24. 11. 2010, žiadosť o zrážky zo mzdy z 1. 10. 2014, zmenka z 24. 11. 2010 a
vyslúchol navrhovateľa. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

Dňa 24. 11. 2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech navrhovateľa ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľskýúver vo výške 800, - eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 1500, - eur v 12 mesačných
splátkach po 125, - eur počnúc dňom 20. 12. 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku
700, - eur, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský

úver prevzal navrhovateľ dňa 24. 11. 2010.

Odporca dňa 24. 11. 2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1768,83 eura a zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne z tejto sumy od 4. 5. 2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola

opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto
platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z
uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Článok 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej
sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový

ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

Majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete
poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok,

má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu
spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa všetky znaky
spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy
vyplýva, že táto nebola uzatvorená s navrhovateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže v
zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO navrhovateľa, ale sú v nej uvedené iba údaje navrhovateľa

ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
mal súd za preukázané, že navrhovateľ mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade
ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn.
C - 419/2011 zo dňa 14. 3. 2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Podľa § 4 ods.

6 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva.
Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred

neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať
článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.Predmetnázmluvaospotrebiteľskomúveretotižnemáobligatórnenáležitostiuvedenév§
9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, o ZoSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda
spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca

umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový
úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením
§ 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových
podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca ich obsahnemalmožnosťakokoľvekovplyvniť.Tátopodmienkatedanebolaindividuálnedojednanáanepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže
nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so

zákonom.

Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských úveroch,
na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, konkrétne uvedené v ust. § 17 ods. 3 zák. č.
129/2010 Z.z. (účinné však až od 1. 1. 2011), ktoré zakazuje splnenie ale aj zabezpečenie úveru

zmenkou. Teda aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné
odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v
danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže
aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná
úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 17
ods. 3 zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou alebo šekom, teda k vystaveniu

predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné vyhodnotiť túto
zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ.

Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom do konca platnosti tohto zákona a teda aj ku dňu uzatvorenia zmluvy, V súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom

(Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.). Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., keďže presahuje

najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ. Na
absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

Popri zmenke, hoc absolútne neplatnej, odporca zabezpečil voju pohľadávku navyše aj uzatvorením
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24.

11. 2010 k Zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX.

V článku I uvedenej dohody sa uvádza, že dlžník - navrhovateľ v Q. dňa 24. 11. 2010 vystavil zmenku, v
ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa - odporcu zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu vznikla, v prípade omeškania, povinnosť

platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. V článku
II dohody sa uvádza, že dlžník - navrhovateľ súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z
jeho mzdy čiastku 125, - eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa - odporcu. V prípade, ak uvedené
zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými právnymi

predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážky zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ -
odporca zamestnávateľovi dlžníka - navrhovateľa výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzi
časom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka
odvedie na účet veriteľa.

Listom zo dňa 1. 10. 2014 odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o zrážky zo mzdy, v ktorom
odporca informoval zamestnávateľa o tom, že s navrhovateľom uzatvoril podľa § 551 občianskeho
zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si neplnil svoje záväzky
voči odporcovi, požiadal odporca zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na účetodporcu až do úplného uhradenia dlhu. Odporca zároveň požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o to,
aby výšku mesačných splátok upravil podľa príjmu klienta v maximálnej možnej miere, až do úplného
splatenia dlhu, t. j. do výšky 6747,07 eura (!!!).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52a ods. 1 OZ, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, o zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi
navrhovateľom a odporcom uzatvorenú dňa 24. 11. 2010 pod č. XXXXXXXX je potrebné aplikovať

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia,
v danom prípade od 24. 11. 2010.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj ďalšie podmienky
uvedené v ust. § 9 ods. 2, v danom prípade konkrétne náležitosti uvedené v písm. f, g, i, j, k, o.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti
neobsahuje,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vdanomprípade
je tak povinnosťou navrhovateľa vrátiť odporcovi sumu, ktorú mu reálne odporca poskytol, t. j. 800, -
eur a nie 6747,07 eura, ako to odporca požadoval od zamestnávateľa navrhovateľa listom zo dňa 1.
10. 2014 (navyše táto suma ešte nezahŕňa úroky z omeškania, resp. zmenkové či zákonné úroky!!! a

teda nie je konečná).

Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, účinného k 24. 11. 2010, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera
veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto
všeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34anasl.).Obsahomdohodyjesúhlasdlžníkastým,aby
sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje,
že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné

pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok
prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom
(§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi
mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto

okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať
ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporca ako veriteľ označil pohľadávku, o uspokojenie ktorej ide, na
základe vystavenej zmenky, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle vyššie uvedeného.

S ohľadom na túto skutočnosť potom nemôže byť platná ani samotná dohoda o zrážkach zo mzdy.
S poukazom na § 37 a § 39 občianskeho zákonníka, súd považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za
absolútne neplatný právny úkon, nakoľko z uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy nie je jasná celková
výška pohľadávky, a teda dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, navyše táto dohoda, v spojení s
vystavenouzmenkou,sapriečidobrýmmravom,akozmluvaoúvere,takajzmenkaadohodaozrážkach

zo mzdy obchádzajú zákon, a teda nemôžu požívať právnu ochranu. Nie je akceptovateľný stav, aby
spotrebiteľ za úver vo výške 800, - eur splatil veriteľovi sumu minimálne vo výške 6747,07 eura. Takýto
postup nemôže požívať v právnom štáte ochranu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v

zmluve uvádzajú rôzne údaje o výške poskytnutého úveru.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie

zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v
§ 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek,
ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov
právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie
je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č.

1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v
konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy z 24. 11. 2010 neobsahuje podstatné náležitosti - výšku pohľadávky
a jej označenie (resp. obsahuje jej označenie - zmenku, ktorá je však taktiež absolútne neplatným
právnym úkonom), obchádza tým zákon a je teda neplatná podľa § 39 OZ.

Súdzvlastnejčinnosti,aleajzrozhodnutíinýchsúdov(porovnajnapr.rozsudokKSvPrešovevovecisp.
zn.3Co67/2008anajmästránkaMSSRvčasti:Komisianaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to
spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré
predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj
ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj
pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať

úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije
ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného
takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne
slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek
nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami

môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia
berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov
nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je
spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ
to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť

úver za podmienok vopred stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol
nijako ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti
obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj
100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň

spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne
známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného
príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné,
pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou).
Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva

neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa
sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o
hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Vzhľadom k tomu potom neobstojí ani námietka

premlčania, ktorú vzniesol odporca.

Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 2. 5. 2012 vo veci
C - 30/12 Marcinová/Pohotovosť, kedy v bode 23 uviedla, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy
môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy

neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých
podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také
čiastky, ktoré sa zakladajú na nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť
značné úsilie preto, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu
odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Ak by boli skutočne vykonané zrážky vo väčšom
rozsahu(vprejednávanomprípadezaúver800,-eursiodporcapožadovalzrážkyzomzdyminimálnevo

výške 6747,07 eura!), než bola oprávnená pohľadávka veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený vyvinúť značné
úsilie preto, aby vymohol od veriteľa späť plnenie, ktoré zrejme predstavuje bezdôvodné obohatenie
veriteľa. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal.

Spotrebitelia sa v prípade uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy vzdávajú svojich mzdových nárokov,
čím veriteľom umožňujú uspokojiť ich pohľadávky, hoci sú založené na nekalých podmienkach, alebo
porušujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Odporca uzatvoril s navrhovateľom predtlačenú typovú
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená predtým, ako bol
navrhovateľovi vyplatený úver a pokiaľ chcel navrhovateľ úver dostať, bol nútený túto dohodu uzatvoriť

a to ešte predtým, ako vôbec vznikol nejaký dlh (rovnako sa to týka aj zmenky).

Plnenie v uvedenej výške (6747,07 eura) súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť aj v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.

Pretože dohoda o zrážkach zo mzdy sa odvoláva na vystavenú, ale neplatnú zmenku, nemôže sama
o sebe byť platnou, pretože podľa nej sa má zrážať mzda na uspokojenie pohľadávky odporcu, ktorá
je v rozpore so zákonom.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Zástupca navrhovateľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a jeho zastupovanie pred
štátnymi orgánmi, vstup do spotrebiteľských sporov a pod.

Zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy konania písomným podaním zo dňa 12. 6. 2015, podpísaným
zaručeným elektronickým podpisom nasledovne: náhrada cestovného z/na pojednávanie a to vo výške
cestovného na trase Nitra - Galanta - Nitra, ktoré náklady vynaložil zástupca pri cestovaní autobusovou
dopravou a to v hodnote cestovného lístka 2,85 eura na trase Nitra - Galanta a 2,70 eura na trase
Galanta - Nitra, čo spolu predstavuje sumu 5,55 eura za cestu na pojednávanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.