Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217036
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217036.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpenému advokátkou: JUDr. Helena Stachotová, so sídlom Martin,
Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V., H. XXX/X, o zaplatenie 423,56
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
7C/280/2014-43 zo dňa 5.5.2015 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý
a rozhodnuté o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne žalobe navrhovateľa vyhovel, keď odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 312,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy

312,93 Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd
návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 55,41 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, 2 písm. a), b), i), § 3 ods. 3
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2 písm.

a), b), § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Súd vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, že dňa 16.9.2012 uzavrel
navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol
záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 319,- Eur a súčasne záväzok
odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach, pričom
odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil a neuhradil ani len časť dlžnej

sumy. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie 423,56 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej úverovej istiny 312,93
Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného 68,12 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 42,51 Eur.

Pocitáciivyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenomzistenomskutkovomstaveprvostupňový
súd uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky tie náležitosti, ktoré podľa §

9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. musí mať, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a s
úrokmi, (bez toho, aby konkretizoval, ktoré náležitosti podľa citovaných ustanovení v zmluve chýbajú),
preto navrhovateľ nemá právo požadovať dohodnuté úroky a poplatky a odporca nie je povinný vrátiť
navrhovateľovi úroky z úveru a dohodnuté poplatky. Vzhľadom a absenciu povinných náležitostí (bez
uvedenia ktorých) prvostupňový súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
súd uviedol, že z návrhu a predžalobnej upomienky je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia

42,51 Eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom nie je zrejmé, z čoho tieto náklady
pozostávajú a či zahŕňajú aj zmluvnú pokutu. Aj napriek tomu s poukazom na § 544 ods. 2 Občianskehozákonníka súd argumentoval, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a preto dojednanie v
obchodných podmienkach k úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľský charakter, nemožno považovať
za dojednanie v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho s omeškaním dlžníka

splniť záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou
dovolenou výškou a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je pokusom obísť
takúto kategorickú kogentnú úpravu. Na základe toho súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za
dojednanie absolútne neplatné. Pritom poukázal na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 10Co/28/2012.

Na základe uvedeného potom súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu 312,93 Eur
bez úrokov a bez poplatkov, k čomu priznal, s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorý zaviazal
odporcu zaplatiť od 2.8.2013 do zaplatenia, nakoľko termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
bol 15.9.2014 (?) a od 16.9.2014 (?) je odporca v omeškaní so zaplatením sumy 312,93 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal v konaní
úspech iba čiastočný v rozsahu 73,88% a odporca vo výške 26,12%, pomer úspechu navrhovateľa bol
potom 47,76 Eur. V tomto pomere potom navrhovateľovi priznal pomernú časť náhrady trov konania.
Vychádzal z toho, že trovy predstavujú 116,01 Eur (91,01 Eur trovy právneho zastúpenia a 25,- Eur
súdny poplatok), z čoho predmetné percento predstavuje 55,41 Eur. Z toho na súdny poplatok pripadá

11,94 Eur a na trovy právneho zastúpenia 43,47 Eur.

Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania podal
prostredníctvom svojho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
rozsudok zrušil, návrhu vyhovel alebo vrátil vec prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu veci.

Vyslovil názor, že postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže
súd v odôvodnení len konštatoval, že zmluva postráda nevyhnutné obsahové náležitosti, avšak vôbec
neuviedol, ktoré náležitosti by mali chýbať. Navrhovateľ je pritom toho názoru, že predmetná zmluva
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a argumentácia súdu je nepostačujúca. Rozsudok
súdu prvého stupňa je tak aj nepreskúmateľný, keďže neuviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil,

z akých skutočností vychádzal, pričom súd mal v odôvodnení dbať aj na presvedčivosť. Prvostupňový
súd sa tak v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. nevysporiadal dostatočne so skutkovým stavom a právnym
posúdením veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 201 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom
prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) - teda v
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov
konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

S odvolacím dôvodom uplatneným navrhovateľom, že prvostupňový súd v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia predmetného rozsudku odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, je v danom prípade
nevyhnutné súhlasiť. Prvostupňový súd zamietnutie návrhu v časti úrokov a poplatkov odôvodnil výlučne
s poukazom na celé ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom neuviedol, ani len
nenaznačil, ktoré z náležitostí v zmluve absentujú, čo by malo spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru a teda zamietnutie zvyšku návrhu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku v časti
domnele uplatnenej zmluvnej pokuty, prvostupňový súd sám konštatuje, že nie je zrejmé, či si
navrhovateľ v žalobe uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty, čo ale ani z oznámenia mimoriadnej

splatnosti predmetného úveru zo dňa 12.8.2013 (založeného na č.l. 25), ani z vyjadrenia navrhovateľa
na výzvu prvostupňového súdu, ktorým bližšie odôvodnil návrh zo dňa 2.2.2015 (založenom na č.l. 26 a
nasl. spisu) nevyplýva. V časti, kde je rozpísané z čoho pozostáva celková žalovaná suma 423,56 Eursa neuvádza, že by niektorú časť žalovanej sumy mala tvoriť zmluvná pokuta. Z tohto dôvodu potom
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti vyznieva zmätočne a nezrozumiteľne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež

s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013). Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p.);konvalidáciatohtonedostatkusúdomvyššiehostupňaneprichádzazlogickýchasystematickýchdôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 220
O.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa len za predpokladu,
že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.

1 O.s.p.). Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť
rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol
návrh vo zvyšku zamietnutý ako i v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v zrušenom

rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťouprvostupňovéhosúdurozhodujúcužibaozrušenejavrátenejčasti,budeopätovneposúdiť,
či boli splnené zákonné podmienky pre to, aby predmetný úrok bol považovaný za bezúročný a bez
poplatkov, ustáliť, či návrhom je uplatňovaná aj zmluvná pokuta a v akom rozsahu a následne v zrušenej
časti vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 157 ods.

2 O.s.p. aj odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.