Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218142
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115218142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr.

Katarína Slováčeková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, proti žalovanej: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXXX/XX, K., o zaplatenie 10.455,95
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. novembra
2015 č.k. 19C/331/2015-37 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.019,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6.019,36 eur od 02.06.2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď v časti o zaplatenie sumy 30,- eur
a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 30,- eur od 08.09.2015 do zaplatenia súd konanie

zastavil, vo zvyšku súd návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm.
f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 369 ods. 1 ObZ, §
563, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 96 ods. 1 OSP, § 142 ods. 2 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetná zmluva o úvere medzi účastníkmi konania má
charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 13.7.2011, a preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej
obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom v znení platnom a účinnom k uvedenému dňu. Súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej
výške 11.507,- eur, ktorý mala splácať s výškou mesačnej splátky 230,29 eur v počte 84 splátok. Z
uzavretej zmluvy nie je zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov prípadne iných poplatkov a

nie je uvedený ani konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, čo bolo podstatnou náležitosťou zmluvy.
V zmysle citovaného zákona následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.019,36 eur ako celkovú dlžnú sumu poskytnutéhoúveru, keď úver bol poskytnutý vo výške 11.507,- eur a žalovaná zaplatila sumu 5.487,64 eur (11.507,-
eur mínus 5.487,64 eur = 6.019,36 eur) a vo zvyšku a to i čo sa týka príslušenstva návrh zamietol.
Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 2.6.2014, keď žalobca vypovedal

úverovú zmluvu a ku dňu 1.6.2014 sa stal splatný celý dlh. Žalobca má v zmysle citovaných zákonných
ustanovení právo na úrok z omeškania od 2.6.2015, teda dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu, ktorý
mu súd priznal vo výške 5,25 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
ku dňu 2.6.2014 bola 0,25 %. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne
od 1.6.2014, súd s poukazom na vyššie uvedené vo zvyšku návrh zamietol. Žalobca zobral návrh pred

začatím konania čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy 30,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne od 8.9.2015 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti v súlade s citovaným zákonným
ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keď úspech účastníkov konania bolo porovnateľný.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcuažiadal,abyodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutej
zamietajúcej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Je toho názoru, že súd prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj to, že vec nesprávne právne posúdil. Vo svojom odvolaní poukázal na to,

že súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súlade s ustanovením § 517 OZ v spojení s ustanovením
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov patria žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6.019,36 eur od 02.06.2014 do zaplatenia a z toho dôvodu
súd zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 5,25% ročne a zároveň
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 02.06.2014 z dôvodu, že podľa názoru

súdu nastala splatnosť celého dlhu dňa 01.06.2014. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že predmetná
zmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverubolauzavretádňa13.07.2011avtejtosúvislostipoukázalna
ustanovenie § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 citovaného nariadenia a má s poukazom
na uvedené za to, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne od
01.06.2014 do zaplatenia a nie vo výške 5,25% ročne ako priznal súd v napádanom rozhodnutí. Taktiež

uviedol, že dňa 31.05.2014 nadobudla výpoveď účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom
rozsahu a z toho dôvodu si uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.06.2014, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala splatnosť celého dlhu. Vzhľadom na uvedené má žalobca za
to, že súd mal správne priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania už od 01.06.2014. Žalobca si
zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške

699,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 334,94 eur.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,

akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201
a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/331/2015 je návrh žalobcu,

ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 10.455,95 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny
vo výške 14,58% ročne zo sumy 9.698,08 eur od 04.03.2014 až do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 10.455,95 eur od 01.06.2014 do zaplatenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a to v časti úroku z omeškania vo výške 3,25% ročne

zo sumy 6.019,36 eur od 02.06.2014 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy 6.019,36 eur za deň 01.06.2014.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod

príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie
je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú
mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo
zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii
zisteného skutkového stavu.

12. V preskúmavanej veci odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie kedy došlo
k vzniku omeškania žalovanej so zaplatením dlhu a taktiež v časti výšky úroku z omeškania. Namietal,
že dňa 31.05.2014 nadobudla výpoveď zo zmluvy účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatným v celom
rozsahu a z tohto dôvodu si uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.06.2014, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala splatnosť celého dlhu. Taktiež namietal, že predmetná zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 13.07.2011 a v danom prípade s poukazom na
ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 citovaného nariadenia má za to, že žalobca má
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne od 01.06.2014 do zaplatenia a nie vo
výške 5,25% ročne ako priznal súd vo svojom rozhodnutí.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o

spotrebiteľskom úvere dňa 13.07.2011, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
žalovanej ako spotrebný úver a žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky
vrátiť, zaplatiť úroky a odplatu za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky v zmysle zmluvy. Výška úveru
predstavovala sumu 11.507,- eur, výška úrokovej sadzby bola 14,58 eur, počet mesačných splátok
bol 84, výška mesačnej splátky bola 230,29 eur, RPMN 15,59 eur, priemerná RPMN 12,58%, keď

konečná splatnosť úveru nebola uvedená. Žalobca listom adresovaným žalovanému zo dňa 07.03.2014
dal výpoveď zo zmluvy a oznámil žalovanému, že vzhľadom k omeškaniu so splácaním spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO, a.s. vypovedá úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu 01.06.2014. Tento list bol
doručený žalovanej dňa 13.03.2014.

14. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
15. Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

16. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Nariadenie vlády").

17. Podľa znenia § 3 ods. 1 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu 02.06.2014, je výška

úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 10c (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) cit. nariadenia vlády, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie

zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z.
Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

20. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že v prejednávanej veci je pre určenie výšky
úroku z omeškania rozhodujúcou skutočnosťou deň vzniku záväzkového vzťahu účastníkov konania,
keď je toho názoru, že ust. § 10c cit. nar. predstavuje prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013 s tým, že ak účastníci uzatvorili záväzkový vzťah pred 1. februárom 2013 a k vzniku
omeškaniu došlo pred 1. februárom 2013, tak sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov

účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, čiže nedochádza k zmene výšky
úrokov z omeškania pred a po 1. februári 2013. V prejednávanej veci však začiatok omeškania vznikol
po 1. februári 2013 a preto sa výška úroku z omeškania riadi zákonnou úpravou v zmysle ust. § 3 cit.
nariadenia a nie je tak potrebné aplikovať ust. § 10c cit. nariadenia.
21. Pre určenie počiatku priznania úroku z omeškania je rozhodujúci prvý deň omeškania s plnením

peňažného záväzku. Účinky výpovede zmluvy o úvere nastali a úver sa stal splatným dňa 01.06.2014,
tak ako to oznámil samotný žalobca v liste zo dňa 07.03.2014, ktorým vypovedal predmetnú zmluvu,
kde uviedol, že vypovedá úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu 01.06.2014. Od 02.06.2014 tak prináleží
žalobcovi úrok z omeškania vo výške úroku platného k tomuto dňu, ako to správne konštatoval aj súd
prvej inštancie a to vo výške vo výške 5,25 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky ku dňu 2.6.2014 bola 0,25 %.
22. V zmysle uvedeného, tak žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.019,36 eur od 02.06.2014 do zaplatenia a preto odvolací súd v súlade
s ust. § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne úroku z
omeškania a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

23. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).