Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213723
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q.
XXXX/X, V., štátne občianstvo Slovenská republika, právne zastúpený Puchalla, Slávik & Partners s.r.o.,
Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/463/2015-70 zo dňa 30.06.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 uzavretá medzi X. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. Q. XXXX/X, XXX XX V. a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel: Sro, vložka č. 22160/B je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania

predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 608,02,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
a uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu 99,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2015
domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 uzavretá
medzi účastníkmi je neplatná. Žalobca ako dlžník požiadal žalovaného dňa 15.09.2014 o poskytnutie
spotrebiteľského úveru na predtlačenom formulári vo výške 1500,- eur s tým, že celková čiastka, ktorú

musí žalobca ako dlžník zaplatiť, bola uvedená vo výške 2142,06,- eur, a to v 42-tich mesačných
splátkach po 47,43,- eur. Následne, po schválení úveru žalovaným, bola dňom 19.09.2014 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v
žiadanom rozsahu. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere (ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie
úveru nemali byť vypĺňané) sú do Zmluvy vpísané rukou. Rovnako dňa 19.09.2014 bola medzi stranami
sporu uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová
dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany žalovaného bola podpísaná dňa 19.09.2014 a zo

strany žalobcu dňa 15.09.2014. Z úvodných ustanovení čl. I. a II. Dohody vyplýva, že uzavretie Dohody
je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia Zmluvy alebo poskytnutia úveru (revolvingu) s tým, že
žalobca ako dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody tým, že ju nepodpíše. Zároveň čl. III.
Dohody obsahuje všeobecné poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že vposlednej vete je uvedené, že žalobca ako dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky
vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. V zmysle čl. IV. Dohody má
žalovaný voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobcovi

na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“) sumu vo výške 1500,-
eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že Dohoda bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi zo Zmluvy. Na zabezpečenie takto špecifikovanej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
bola v zmysle čl. V. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú
žalobca poberá od svojho zamestnávateľa s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu

81,99,- eur. Strany súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu
podľa predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok
v omeškaní. Sumy 1500,- eur a 81,99,- eur boli do Dohody dopísané rukou. Žalovaný dňa 12.12.2014

požiadal zamestnávateľa žalobcu, Schüle Slovakia s.r.o., Poprad, o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume
81,99 eur, keďže navrhovateľ je ku dňu 11.12.2014 v omeškaní so sumou 3.361,93 eura.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že Dohoda je neplatným
právnym úkonom z viacerých dôvodov. V konaní bolo výsluchom žalobcu preukázané, že pracovník
žalovaného žalobcu nijakým spôsobom bližšie neinformoval o možnosti odmietnutia dohody o zrážkach

zo mzdy. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené žalobcovi na podpis v ten istý deň
ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces
schválenia úveru zo strany žalovaného, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok do
Zmluvy (vpísané v čl. 6 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany žalobcu nemohli byť ani
suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy žalobcovi známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané v

Dohode dňa 31.7.2014. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky zo
mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva žalovaného na zrážky zo mzdy z takto uzavretej
Dohody súd prvej inštancie vyhodnotil ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a Dohodu v zmysle
§ 39 OZ za absolútne neplatnú. Ďalší dôvod neplatnosti Dohody súd prvej inštancie videl v neurčitosti
tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie

pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu
Dohodynebolozrejmé,nauspokojenieakejkonkrétnejpohľadávkyžalovanéhomajúbyťzrážkyzomzdy
vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená Dohodou je
tvorenáúverom,vrátanevšetkýchprípadnýchrevolvingovposkytnutýchžalobcovi,príslušenstvomúveru
(revolvingu/ov), nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených

pohľadávok voči žalobcovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd prvej
inštancie vyhodnotil ako neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Náležitosti právneho úkonu čo
do určitosti nespĺňajú ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa Dohody v prípade, ak nebude v
ktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške,bezohľadunadôvodmábyťzrážka

v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad
dohodnutú výšku. Aj z dôvodu, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah, mal súd prvej
inštancie za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda jasne upravená, nemôžu byť
žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. V čase podpisu Dohody žalobcom

dokonca ani výška zrážky zo mzdy, ani výška úveru v Dohode nebola vyplnená. Vzhľadom na uvedené,
súd prvej inštancie vyhodnotil Dohodu ako neplatný právny úkon.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 3 ods. 1, § 37
ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 5, § 551 ods. 1 a 2, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. z)a) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Podľa žalovaného súd prvej inštancie bez bližšieho zdôvodnenia dospel k záveru o neplatnosti celej
dohody o zrážkach zo mzdy, hoci ním uvádzané dôvody týkajúce sa neurčitosti ustanovenia o možnosti
zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody netýkajú, a teda nemôžu spôsobovať neplatnosť dohody ako
celku. Ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy je samostatným ustanovením a je zrejmé, žesamotná dohoda o zrážkach môže bez takéhoto ustanovenia ostať v platnosti. Odvolateľ tiež napadol
záver súdu prvej inštancie o neurčitom vymedzení pohľadávky, z ktorého nie je zrejmé, v čom má
uvedená neurčitosť spočívať. Žalovaný namietal, že žalobcu poučil písomnou formou, nakoľko dôvodne

predpokladá, že spotrebiteľ bude v problémovej situácií popierať čokoľvek a na nič si nebude spomínať.
Závery súdu prvej inštancie ohľadne splnenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. sú
nepreskúmateľné, pretože žalovanému vytýka jeho porušenie, no v rozsudku sa ani len neuvádza
aký výklad uvedeného ustanovenia prvoinštančný súd zaujal, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi
skutočnosťami a ako vec následne posúdil. Závery súdu prvej inštancie sú tak nielen arbitrárne, ale

nemajú ani oporu v skutkovom stave či akejkoľvek právnej norme. Vzhľadom na uvedené odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že žalobu
zamietne alebo alternatívne vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
sa v celom rozsahu stotožnil a argumentáciu žalovaného v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovanému uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, o ktorých bude rozhodnuté v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 06.04.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy

uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako
súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru
žalobcovi.
Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bol argument o tom, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho závery sú neurčité a nedostatočne odôvodnené.

Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorázurčitejskutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,mátietoskutočnostitvrdiť,aktvrdeným
skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
Jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch strany sporu. Zo spisu vyplýva, že dôkaz výsluchom
žalobcu vykonaný bol na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň

30.06.2016. Žalovaný, ktorý bol na toto pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil.
O tom, čo žalobca k okolnostiam uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy tvrdil na tomto pojednávaní,
mal možnosť zistiť jednak zo zápisnice o pojednávaní, pokiaľ by si ju bol vyžiadal, t.j. žalovaný
mal možnosť, pokiaľ zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania výsluchom žalobcu nemal za relevantné,
navrhnúťvykonaniedokazovaniakokolnostiam,zaktorýchboladohodaozrážkachzomzdyuzatváraná,

napr. výsluchom osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo spisu však
takýto návrh na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu nevyplýva.
Žalovaný neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať. Jeho námietka, že závery súdu sú arbitrárne,
neurčité a nemajú ani oporu v skutkovom stave v tomto smere preto obstáť nemôže.
7. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu

dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,
že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálnehoživota. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne
vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.

Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára
spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa
zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.
Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do rozporu
s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď má základ v

znení zákona. Dôležité je ako bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s
ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom
toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných
majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
8. Čo sa týka námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, je potrebné

uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého
procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však
nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.
9. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania a výrok o poplatkovej povinnosti, ktoré odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP,
stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania a poplatkovej povinnosti uvedenými, potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.