Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204954
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216204954.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s. so sídlom Prievozská 6/A

Bratislava, IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Dr.Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO:35855673, proti žalovanej : Q. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I.
XXXX/XX, C., o zaplatenie 673,22 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 441,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 6.9.2014 do zaplatenia všetko v splátkach po 30,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, vždy k poslednému dňu bežného mesiaca pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,10%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 11.4.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 673,22 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 6.9.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávaj zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
uzavrel dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb : Zmluvu č. Q. dňa 9.4.2014 a Zmluvu č. Q.
dňa 9.4.2014. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv vypožičal
žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM
kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla : XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX. Žalovaná si svoju

povinnosť riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb neplnila, za obdobie od apríla 2014 do
júna 2014 na službách dlhuje sumou 449,27 Eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 oznámil jej
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou, preto
žiada ju zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 6.9.2014. K obidvom zmluvám uzavreli aj
Dodatok,ktorýmpredalžalovanejmobilnýtelefónzaakciovúcenu1,-Euratotelefónzn.Nokia208white,

ktorej predajná cena bola 55,08 Eur a telefón zn. Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G, ktorej predajná
cenabola178,83Eur.Vtomtokonanísi uplatňujevočižalovanejškoduvovýške54,08Eura177,83Eur,
ktorá mu vznikla predčasným ukončením zmlúv pre porušenie zmluvných podmienok žalovanou. Táto
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, pričom
zohľadnil počet celých mesiacov ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k Zmluvám o pripojení do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol konať v jeho neprítomnosti, taktiež v neprítomnosti
žalovanej, ktorá predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote neprevzala. V písomnom vyjadrení k
žalobe uviedla, že žalovanú pohľadávku uznáva, len žiada, aby ju mohla vyrovnať v splátkach vo výške30,-Eur mesačne. Túto svoju žiadosť odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,
ktorým prispieva na náklady súvisiace s bývaním a spolu splácajú ich spoločný dlh vo výške 100,-Eur
mesačne. Zarába okolo 600,-Eur čistého mesačne, avšak za máj 2016 dostala mzdu iba vo výške 190,-

Eur nakoľko je dlhodobo práceneschopná.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvami o poskytnutí verejných služieb zo dňa 9.4.2014
uzatvorenými medzi stranami sporu, Dodatkami k týmto zmluvám z toho istého dňa, pokusom
o pokonávku z 22.8.2014, faktúrami žalobcu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko a.s. (ďalej len VP) účinnými od 1.1.2014. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci :

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 9.4.2014 dve Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 Zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (Zmluvu č. Q. a Zmluvu č. Q.) V ten istý deň uzatvorili

aj Dodatok k týmto zmluvám, ktorými sa žalovaná v bode 2.3 zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom po dobu 24 mesiacov. Z tejto zmluvy obom zmluvným stranám vyplývajú povinnosti, žalobcovi
poskytovať žalovanej dohodnuté služby a žalovanej predovšetkým riadne a včas platiť cenu služieb v
súlade so Zmluvami. Pre prípad porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2 Dodatkov
sa žalovaná zaviazala v článku 2.2.5 zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade Zmluvy č. Q. sumu 59,-Eur a

v prípade Zmluvy č. Q. sumu 194,-Eur. Podľa tohto zmluvného dojednania nárok žalobcu na zmluvnú
pokutu vznikne v uvedenej výške pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež Druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude
postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre

Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti)
sankcionované zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktorá má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateľovi č. 6.

5/ Žalobca vyfakturoval za poskytované služby za obdobie od apríla 2014 do júna 2014 nasledovne :
-faktúrou č. XXXXXXXXXX k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 34,13 Eur splatnú 6.5.2014,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 76,97 Eur splatnú 6.5.2014,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 77,80 Eur splatnú 5.6.2014,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 57,73 Eur splatnú 5.6.2014,

-faktúrouč.XXXXXXXXXXktel.č.XXXXXXXXXXsumu63,40Eursplatnú6.7.2014(ztohozaodpojenie
3,98 Eur),
-faktúrou č. XXXXXXXXXX k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 159,24 Eur splatnú 6.7.2014 (z toho za
odpojenie 3,98 Eur).
Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 447,27

Eur, škody 253,-Eur a sumy 10,-Eur titulom trov vymáhania pohľadávky najneskôr do 5.9.2014. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaná túto sumu neuhradila, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo.

6/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase
uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

8/ Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení

pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.9/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10/ Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

11/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia § 52
ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52
aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .
12/ Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13/ Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

14/ Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15/ Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda

16/Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tietopodmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia na právny vzťah založený zmluvami uzatvorenými účastníkmi

konania aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko ich posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona
o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili platné Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ako aj Dodatky k nim, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok
a cenu služieb uvedených v Cenníku. Preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 441,31 Eur za služby

poskytnuté žalobcom považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

18/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu
predčasného ukončenia zmlúv pre porušenie zmluvných povinností žalovanou a poplatok za odpojenie
2x3,98 Eur.

19/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,
ušlý zisk.

21/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

22/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona

sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.

23/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou

musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca
všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za
škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je
potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné

konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do
úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú
charakterobjektívnynarozdielodzavinenia,ktorýmácharaktersubjektívny,pretožeznamenápsychický

vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
škodu nezavinil. Podľa navrhovateľa protiprávne konanie odporkyne spočíva v tom, že porušila svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala lehotuviazanosti 24 mesiacov podľa Dodatkov k Zmluvám. Následkom tohto, teda v príčinnej súvislosti s
takýmto konaním odporkyne vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z ceny zvýhodnených služieb a rozdielu
medzi akciovou cenou a trhovou (predajnou) cenou mobilného telefónu.

24/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami,
ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu v
zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovanej za

škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho
dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých
služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala
po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia Zmlúv
je uvedený v ustanovení čl. 4 VP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv ( podľa ktorého zmluvný
vzťah možno ukončiť dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou, smrťou alebo

zánikom účastníka). Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá
dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V predmetnej veci žalobca písomné ukončenie písomne
uzavretých Zmlúv nepreukázal, ani ukončenie zmlúv právnym úkonom zo strany žalovanej. Treba teda
uzavrieť, že k platnému ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo. Súd poznamenáva,
že odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy. Žalobca škodu si uplatňuje vo výške

rozdielu medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo
strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nemohlo dôjsť, nakoľko podľa
názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva
mobilné telefóny za nižšiu cenu, ako je trhová cena ním deklarovaná. Rozdiel medzi trhovou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany
žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia predať žalovanej telekomunikačné zariadenie
za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovanej jednostranne vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento
za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené

aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovanej v zmluvnom záväzku po dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou obdržaním
dojednanej kúpnej ceny. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mohla vzniknúť
vtedy, keď žalobca predal žalovanej podľa Dodatkov k Zmluvám mobilný telefón za zlacnenú cenu. Až

následne žalovaná nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované žalobcom. V
takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol žalovanej zľavu a
až neskôr došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby (v období od apríla do júna
2014), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že najprv
malo dôjsť k vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej. Vzhľadom na

uvedené súd mal za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie náhrady škody a preto žalobu v časti
o zaplatenie 231,91 Eur (54,08 Eur + 177,83 Eur) spolu s úrokom z omeškania zamietol.

25/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

26/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014
do 9.9.2014 bola 0,15%).

27/ Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 žalobca predĺžil žalovanej lehotu na uhradenie dlžnej sumy

do 5.9.2014. Pretože žalovaná dlžnú sumu neuhradila, od nasledujúceho dňa t.j. od 6.9.2014 sa dostala
do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok podľa § 517 Občianskeho
zákonníka na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne. Súd je žalobným návrhom viazaný, preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania iba v uplatnenej výške 5,05%.28/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými

prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
30,-Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške

dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a
v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

30/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale

o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých

výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z

procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 65,55%-
ný úspech, žalovaná 34,45%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 31,10% (65,55% - 34,45% = 31,10%). O nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).