Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611212408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2611212408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Ing. X. A., bytom A. XXX/X, Q., zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Alojz Baránik, advokát s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ Mesto Senica, so sídlom Štefánikova 1408/56, Senica, IČO: 00 309 974 a 2/ Mesto
Skalica, so sídlom Námestie slobody 145/10, Skalica, IČO: 00 309 982, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 29. septembra 2015, č.k.
5C/167/2011-191, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2011 uzatvorenej medzi Mestom Senica ako predávajúcim a Mestom Skalica
ako kupujúcim ohľadom odplatného prevodu akcií v obchodnej spoločnosti Bratislavská vodárenská
spoločnosť,a.s.,sosídlomPrešovská48,Bratislavaažalovaným1/a2/náhradutrovkonanianepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. čl. 1 ods. 1, čl. 65 ods. 1 a čl. 152 ods. 4

Ústavy SR, ust. § 1 ods. 3 písm. a/, § 9a ods. 1 písm. a/ až c/, a § 9a ods. 11 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení účinnom od 1.1.2011, ust. § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
29.6.2011, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná
dôvodne, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal
porušenie zákona zo strany či už žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ pri realizácii predaja akcií BVS, a.
s. patriacich žalovanému 1/, a to žalovanému 2/ na základe zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
28.7.2011. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade uzavretia zmluvy o kúpe

cenných papierov zo dňa 28.7.2011 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorí sú mestami v Slovenskej
republike a akcionármi BVS, a.s., išlo o predaj cenných papierov, konkrétne akcií BVS, a.s., ktorý sa
musel okrem citovaných zákonných ustanovení prednostne riadiť predovšetkým Stanovami BVS, a.s.,
avšak túto skutočnosť žalobca v návrhu na začatie konania opomenul a absolútne ju odmieta. Samotné
nakladanie s akciami bolo podľa obsahu Stanov BVS, a.s. obmedzené, a to predovšetkým podmienkou,
že akcie BVS, a.s. neboli v čase predaja verejne obchodovateľnými cennými papiermi. Rovnako ich
prevod bol obmedzený ďalšou podmienkou a tou bolo, že akcie bolo možné previesť len na vopred

stanovený okruh osôb. Z uvedených dôvodov nebolo možné prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že
prišlo k porušeniu § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, pretože na daný prípad uvedený právny
predpis nebolo možné bezvýnimočne aplikovať. V danom prípade pri predaji akcií prevládajú prvky
súkromnoprávnehocharakterunadprvkamiverejnoprávnymi.Nastaltuprípad,keďvsúladesozákonomo majetku obcí bolo možné postupovať podľa výnimky obsiahnutej v § 9a ods. 11 zákona o majetku
obcí a na prevod akcií bolo potrebné aplikovať prednostne ustanovenia Obchodného zákonníka, ako
i samotných Stanov BVS, a.s. ako lex specialis vo vzťahu k citovanému zákonu o majetku obcí, teda

lex specialis derogat legi generali - osobitný predpis má prednosť pred všeobecným. V tomto prípade
sa zákon o majetku obcí teda neaplikoval ako lex generalis bezvýnimočne, a to ani v časti týkajúcej
sa predajnej ceny, keďže na daný postup Mesta Senica bolo potrebné pri predaji predmetných akcií
prednostne aplikovať osobitný predpis a najmä samotné Stanovy BVS, a.s. Potom ani pri samotnom
stanovení predajnej ceny za jednu akciu ako jednej z podstatných náležitostí takéhoto predaja, nebolo

možné postupovať podľa § 9a ods. 1 písm. c/ zákona o majetku obcí, keďže i stanovenie ceny akcií v
tomto prípade podliehalo prednostne podľa vyššie uvedenej zákonnej výnimky inému právnemu režimu,
t.j. bolo výsledkom dohody zainteresovaných subjektov a predstavuje výsledok ponuky a dopytu (teda
ceny trhovej), v tomto prípade Stanovami BVS, a.s. určeným eliminujúcim (a zároveň i uzavretým)
okruhom subjektov na strane jednej a na strane druhej. Žalobca v konaní neoznačil žiadny subjekt, ktorý
bol ochotný v danom čase odkúpiť akcie BVS, a.s. patriace žalovanému 1/ za cenu vyššiu ako 2 eurá za

jednu akciu. Takto dohodnutú kúpnu cenu súd považoval za primeranú, keďže vykonaním dokazovaním
nebolo preukázané, že by niektoré obce alebo mestá v danom regióne predali svoje akcie BVS, a.s. za
cenu vyššiu ako 2 eurá za jednu akciu, pričom s poukazom na hore uvedené dôvody nemal žalovaný
1/ možnosť odpredať svoje akcie BVS, a.s. inej či už fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá by bola
ochotná odkúpiť akcie žalovaného 1/ za cenu uvádzanú žalobcom, teda vysoko nad 40 eur za jednu

akciu, keďže podľa Stanov BVS, a.s. mohol žalovaný 1/ svoje akcie BVS, a.s. previesť iba na právnickú
osobu, ktorá je obcou alebo mestom v Slovenskej republike v zmysle právnych predpisov Slovenskej
republiky, a ktorá je zároveň akcionárom spoločnosti. Na základe všetkých hore uvedených skutočností
dospel súd k záveru, že zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 28.7.2011 uzavretá medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/ je platná, nakoľko pri jej uzavretí nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 198/1991

Zb. o majetku obcí, na čo žalobca vo svojej žalobe poukazoval ako na jediný dôvod neplatnosti tejto
zmluvy. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu
a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadali
priznať, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
tým, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval

za nesúladné s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko mal za to, že súd v rozsudku neuviedol žiadne
dôvody, na základe ktorých je založené vylúčenie aplikácie zákona o majetku obcí, keď súdom citované
ustanovenia Obchodného zákonníka a Stanov nijako nevylučujú aplikáciu zákona o majetku obcí. Z
uvedeného dôvodu žalobca považoval rozsudok ako celok odporujúci právu a elementárnej logike,
pričom argumenty súdu uvedené v rozsudku nepodporujú uvedený právny záver súdu. Súd sa obmedzil

iba na nezmyselný odkaz na ust. § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka a čl. 7 Stanov BVS, a. s., avšak
konkrétne neoznačil, v čom toto ustanovenie Obchodného zákonníka a Stanov vylučovalo aplikáciu ust.
§ 9a ods. 1 až ods. 7 zákona o majetku obcí. Podľa názoru žalobcu súd s poukazom na znenie čl. 7
Stanov BVS, a. s. nesprávne ustálil záver, že v danom prípade išlo o verejne neobchodovateľné akcie.
Podľa názoru odvolateľa táto skutočnosť ešte sama o sebe neznamená, že obmedzením prevoditeľnosti

akcií internými predpismi spoločnosti BVS, a. s. ide automaticky o neverejne obchodovateľné akcie.
Žalobca z citovaného ustanovenia Stanov BVS, a. s. vyvodzuje možnosť verejne obchodovať s
akciami spoločnosti, pretože i napriek podmienke súhlasu dozornej rady spoločnosti a druhovému
vymedzeniu okruhu potencionálnych nadobúdateľov, dozorná rada má presne stanovené podmienky,
kedy je povinná takýto súhlas udeliť. Odvolateľ mal za to, že v predmetnom prípade Obchodný zákonník

v žiadnom svojom ustanovení explicitne nevylučuje aplikáciu zákona o majetku obcí a rovnako tak túto
aplikáciu nevylučujú ani Stanovy BVS, a. s. Na prejednávaný prípad sa tak mali paralelne aplikovať
tak ustanovenia Obchodného zákonníka a Stanovy BVS, a. s., ako aj ustanovenia § 9a ods. 1 až ods.
7 zákona o majetku obcí. Trval na tom, že v predmetnom prípade žiadne ustanovenie Obchodného
zákonníka nevylučuje aplikáciu ustanovení zákona o majetku obcí. Odvolateľ mal ďalej za to, že

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/48/2013 zo dňa 1.7.2014, na ktorý poukázal súd prvej
inštancie, nemá precedenčný charakter, a preto nepôsobí voči všetkým, ale je právne záväzný len pre
účastníkov konania, v ktorom bol vydaný v rámci správneho súdnictva.4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jeho názoru predmetný rozsudok spĺňa požiadavku uvedenú v
ust. § 157 O.s.p., nakoľko súd uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Otázka určenie neplatnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Senici, ktoré bolo základným
predpokladom pre uzavretie zmluvy o predaji akcií, bola zásadnou otázkou aj pre určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že i Ústavný súd zdôraznil, že obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované. V konaní o určenie neplatnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva
aj v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo treba zistiť a vyhodnotiť ten istý skutkový stav a

následne tento právne posúdiť. Pokiaľ išlo o zistenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie, plne
sa stotožnil s názorom a právnou argumentáciou uvedenou v napadnutom rozsudku.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

6. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1/ s tým, že rozsudok prvoinštančného súdu
požiadavky uvedené v § 157 O.s.p. v žiadnom prípade nespĺňa, a to najmä z dôvodu absolútnej
nezrozumiteľnosti právnej argumentácie súdu v časti, v ktorej prvoinštančný súd pri prevode akcií BVS,
a. s. akceptoval postup žalovaných podľa výnimky stanovenej v ust. § 9a ods. 11 zákona o majetku obcí.

Podľa jeho názoru v konaní o prieskum zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Senici nešlo
o zodpovedanie predbežnej otázky, ktorá by bola zásadná pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto aj pokiaľ išlo v oboch konaniach o ten istý skutkový stav, neznamená
to automaticky, že aj jeho právne posúdenie musí byť v oboch konaniach totožné.

7. Žalobca sa vyjadril k písomnému vyjadreniu žalovaného 2/, pričom podľa jeho názoru súd prvej
inštancie vo veci neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a navyše rozsudok dostatočne neodôvodnil.
Žalovaným v predmetnom prípade pri nakladaní s majetkom obce nielenže postupovali v rozpore so
zákonomomajetkuobcí,alenavyšeajvrozporesozásadoutransparentnosti,hospodárnostiaefektivity.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/167/2011 je určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.2011 uzatvorenej medzi Mestom Senica ako predávajúcim a Mestom Skalica

ako kupujúcim ohľadom odplatného prevodu akcií v obchodnej spoločnosti Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie.

11. Odvolateľ v prvom rade odvolanie odôvodnil tým, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom s prihliadnutím na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi
konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie
možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi)
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu
ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným
z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaníje i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V

prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo
z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať
takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj článkom 46 Ústavy SR.

13. K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa vyjadril i Ústavný súd SR v náleze
III.ÚS 119/2003, v ktorom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV.ÚS 115/2003). To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré
dôkazy vykonal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú
vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

15. Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný,
ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p. (v súčasnosti § 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nijak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov (strán)
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti,
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p. (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce správne
určenú, nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Pri nakladaní s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách, dôsledkom
ktorého je zmena vlastníctva, musí obec postupovať podľa ods. 1 až 7, ak tento postup nevylučuje
osobitný predpis (§ 9a ods. 11 zákona o majetku obcí). Z uvedeného vyplýva, že zákon o majetku obcí
sa nevzťahuje na nakladanie obce s cennými papiermi až na prípad, ak je výsledkom takéhoto úkonu
zmena vlastníctva. Potom postupuje obec podľa odsekov 1 až 7 § 9a citovaného zákona, alebo iba v

tom prípade, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis, napr. Obchodný zákonník. Ust. § 9a ods. 11
zákona o majetku obcí upravuje povinnosť obcí postupovať v takýchto prípadoch podľa § 9a citovaného
zákona, avšak len v tých prípadoch, pokiaľ osobitný predpis neobsahuje vylučujúcu právnu úpravu.18. Podľa § 173 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, stanovy musia obsahovať počet akcií, ich
menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo doručiteľa, ak spoločnosť
vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne uvedenie

obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno.

19. Podľa čl. 7.4 Stanov akciovej spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť,a. s., prevoditeľnosť
akcií spoločnosti je obmedzená. Prevod akcií spoločnosti je podmienený súhlasom dozornej rady
spoločnosti. Akcionár spoločnosti môže previesť akcie spoločnosti iba na právnickú osobu, ktorá je

obcou alebo mestom v Slovenskej republike v zmysle právnych predpisov SR a ktorá je zároveň
akcionárom spoločnosti.

20. V prejednávanej veci išlo o predaj cenných papierov - akcií, ktorý sa musel okrem citovaných
zákonných ustanovení prednostne riadiť predovšetkým stanovami akciovej spoločnosti. Samotné
nakladanie s akciami spoločnosti podľa obsahu stanov akciovej spoločnosti bolo obmedzené, a to

predovšetkýmpodmienkou,žeakcienebolivčasepredajaverejneobchodovateľnýmicennýmipapiermi.
Rovnako ich prevod bol obmedzený ďalšou podmienkou, a tou bolo, že akcie bolo možné previesť len
na vopred stanovený okruh osôb. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci neprišlo k
porušeniu § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, pretože na daný prípad uvedený právny predpis
nebolo možné aplikovať. Nastal tu prípad, keď v súlade so zákonom o majetku obcí bolo možné

postupovať podľa výnimky obsiahnutej v § 9a ods. 11 zákona o majetku obcí a na prevod akcií
bolo potrebné aplikovať prednostne ustanovenia Obchodného zákonníka a najmä stanovy akciovej
spoločnosti BVS, a. s. Potom ani pri samotnom stanovení predajnej ceny za jednu akciu ako jednej
z podstatných náležitostí takéhoto predaja, nebolo možné postupovať podľa § 9a ods. 1, keďže i
stanovenie ceny akcií v tomto prípade podliehalo prednostne podľa vyššie uvedenej zákonnej výnimky

inému právnemu režimu, t.j. bolo výsledkom dohody zainteresovaných subjektov a predstavuje výsledok
ponuky a dopytu (teda ceny trhovej) - v tomto prípade stanovami obchodnej spoločnosti určeným
eliminujúcim (súčasne i uzavretým) okruhom subjektov na strane jednej a na strane druhej k uzavretiu
takejto zmluvy mohlo dôjsť len v prípade priaznivého výsledku hlasovania poslancov v mestskom
zastupiteľstve.

21. Správne súd prvej inštancie prihliadol i na výsledok konania vedeného na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 20S/22/2011 v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Senica, proti odporcovi:
Mesto Senica, o návrhu prokurátora na zrušenie uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Senica
č. 30 zo dňa 17.2.2011, ktorým bol schválený odpredaj 238.181 akcií spoločnosti BVS, a. s. Mestu

Skalica, ktoré je tiež akcionárom uvedenej spoločnosti za cenu 476.362 eur, t.j. 2 eurá za akciu, pričom
menovitá hodnota jednej akcie je 33,19 eur. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/22/2011-156
zo dňa 9.5.2013 zrušil predmetné uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Senica a následne
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3Sžo/48/2013-188 zo dňa 1.7.2014 na základe odvolania Mesta Senica
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že žalobu zamietol, pričom v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na to, že napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Senica
bolo vydané v súlade so zákonom.

22. S prihliadnutím na predmet konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/22/2011,
ktorým bolo posúdenie platnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Senica, ktorým bol

schválený odpredaj akcií spoločnosti BVS, a. s. Mestu Skalica, bolo potrebné vychádzať z právneho
posúdenia veci a záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/48/2013-188 zo dňa
1.7.2014, keď v danom prípade išlo o obdobné veci, ktoré je potrebné rovnakým spôsobom právne
posudzovať, pričom posúdenie odchylným spôsobom nie je možné objektívne a rozumne odôvodniť, na
čo poukázal i Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. IV.ÚS 14/2007 zo dňa 17.5.2007, v odôvodnení

ktorého uviedol, že ku znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne
princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva a súčasťou
uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom
právne posudzované.

23. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní.

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).