Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113010254.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému E. P., pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.12.2015,
sp.zn. 8T/10/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný E. P. - nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Na
K. č. XXXX/XA

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa16.12.2015,sp.zn.8T/10/2013bolobžalovaný

E. P. uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 29.09.2012 v čase okolo 05.00 hod. v Trenčíne na ulici Východná v osobnom motorovom vozidle
zn. KIA Ceed ED/V EČV TN XXXDJ šedej metalízy svojou fyzickou silou prekonal obranu R. V. (nar.
XXXX), ktorá v čase skutku mala 17 rokov potom, ako vozidlo uzamkol, sa z miesta vodiča presunul na
zadné miesta vozidla a proti vôli svedkyne R. V. sa jej začal dotýkať na intímnych miestach, na čo mu
ona povedala, aby s tým prestal a udrela ho po líci, kedy jej obžalovaný svojou rukou chytil obe ruky,

vykrútil jej ich dozadu a spolu ich držal za jej chrbtom, prinútil ju, aby si na zadnom sedadle ľahla na
brucho, vyhrnul jej šaty na chrbát a po odsunutí spodného prádla vykonal s ňou súlož, pričom R. V. sa
bránila kopaním a kričaním, plakala a potom ako povedala, že to tak nenechá a že to nahlási na polícii,
obžalovaný so súložou prestal.Za to bol odsúdený podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného

zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku bola poškodená R. V., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., K. X. XXXX/XX, s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol odvolaním

obžalovaný E. P., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V obsiahlom písomnom odôvodnení
odvolania namietal jednak porušenie viacerých zákonných ustanovení Trestného poriadku, ktorými
sa dôsledne neriadil a tiež nesprávne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania a to aj doplneného, vrátane nevykonania ďalšieho dokazovania v rozsahu navrhovanom
obhajcom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2015. Pokiaľ ide o namietané porušenie
viacerých ustanovení Trestného poriadku, vytýkal okresnému súdu, že tento jednak v rozpore s

ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia v tejto veci odvolacím
súdom a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, nevypočul samotnú poškodenú, tak ako to vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí nariadil odvolací súd. Podľa citovaného ustanovenia Trestného
poriadku je súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom,
ktorývyslovilvosvojomrozhodnutíodvolacísúd ajepovinnývykonaťúkonyadôkazy,ktorýchvykonanie

odvolací súd nariadil. Rovnako okresný súd porušil ustanovenie § 327 ods. 2 Tr. por., keď obžalovanému
napadnutým rozsudkom uložil prísnejší trest odňatia slobody vo výmere dlhšej o 1 rok oproti trestu
uloženému v predchádzajúcom rozsudku v tej istej veci, ktorý bol zrušený len v dôsledku odvolania
podaného v prospech obžalovaného. Podľa § 327 ods. 2 Tr. por. nemôže v takom prípade v novom
konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý opätovne uznal obžalovaného vinným
zo spáchania predmetného skutku v celom rozsahu v zmysle obžaloby, podľa obžalovaného ani
z doplneného dokazovania vo veci nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorou by bola podporená
vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej a naopak vyplynuli viaceré také skutočnosti, ktoré túto

svedeckú výpoveď ešte viac spochybnili a naopak obranu obžalovaného podporili. Pokiaľ potom súd za
tohto stavu dospel opätovne k záveru o jednoznačnom preukázaní viny obžalovaného v zmysle podanej
obžaloby, tak odhliadnuc od procesných chýb, ktorých sa v konaní dopustil, je tento záver celkom
nesprávny a nemá oporu v doplnenom dokazovaní ani v kontexte s dokazovaním už skôr vykonaným.
Zároveň je nesprávny aj postup súdu v tom, že tento svoj záver o vierohodnosti svedeckej výpovede

poškodenej založil v podstatnej miere len na tom, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden
dôkaz, ktorý by mal poukazovať na dôvod, prečo by mala poškodená následne po návrate domov
popísať svojmu otcovi, matke, opakovane vyšetrovateľovi, znalcom a napokon súdu obzvlášť chúlostivé
okolnosti, za ktorých ju obžalovaný násilím donútil k súloži. K tomuto obžalovaný uvádza, že na existencii
či neexistencii takéhoto dôkazu nemožno založiť záver o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej

ako jedinom priamom dôkaze preukazujúcom vinu obžalovaného, keď ide skôr len o subjektívnu úvahu
týkajúcu sa logickosti či nelogickosti postupu poškodenej, pri ktorej navyše súd neprihliadol na všetky tie
skutočnosti, ktoré poukazovali na viaceré tvrdenia poškodenej v jej svedeckých výpovediach, ktoré sa
vo svetle neskôr vykonaných dôkazov ukázali ako nepravdivé alebo nepravdepodobné. Takýto postup
súdu pri tvorbe záverov o preukázaní viny obžalovaného je podľa obžalovaného celkom nedostatočný a

nepresvedčivý a hlavne nie je v kontexte so všetkými skutočnosťami, ktoré z vykonaného dokazovania
vyplynuli. V ďalšej časti odvolania sa podrobne zaoberá jednotlivými dôkazmi, ku ktorým uvádza vlastné
hodnotenie. Vo vzťahu k výsluchu PhDr. P. X. ako znalca na
hlavnompojednávaní16.12.2015obžalovanýuvádza,žepodľajehonázorutentonebolriadnevykonaný
a to z dôvodu, že PhDr. P. X. bol dňom 17.10.2015 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov MS SR a podľa

obžalovaného nebolo možné tohto na hlavnom pojednávaní 16.12.2015 vypočuť ako znalca bez súhlasu
procesných strán, ktorých súhlas s takýmto postupom však súd pred vykonaním tohto výsluchu vôbec
nevyžiadal a ani stanovisko procesných strán k takémuto postupu nezisťoval. Z týchto dôvodov nie
je podľa obžalovaného takýto výsluch PhDr. P. X. ako znalca zákonným dôkazným prostriedkom v
zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. a na tento preto nemožno prihliadať. Napokon bol nesprávny postup súdu,

ktorým tento v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol aj ďalšie dôkazné návrhy obhajcu obžalovaného
prednesené na hlavnom pojednávaní 16.12.2015. V nadväznosti na to obžalovaný zdôrazňuje, že
zo súhrnu vyššie uvedených skutočností, ktoré vyplynuli z doplneného dokazovania je zrejmé, že
svedecká výpoveď poškodenej nebola žiadnym ďalším dôkazným prostriedkom podporená a skôrnaopak viaceré skutočnosti, ktoré vyplynuli z doplneného dokazovania, vierohodnosť a presvedčivosť
svedeckej výpovede poškodenej ešte viac spochybnili, keď bolo preukázané, že poškodená nehovorila
pravdu o množstve ňou požitého alkoholu, keď bolo preukázané, že poškodená mala možnosť dvere

vozidla otvoriť a keď bolo preukázané, že poškodená pri rekonštrukcii skutku nevedela dostatočne
presvedčivo popísať priebeh skutku tak, aby tento bol v súlade s jej predchádzajúcimi svedeckými
výpoveďami v tejto veci a bol aj v daných priestoroch vozidla reálne uskutočniteľný, a to ešte aj bez
vzniku akýchkoľvek poranení poškodenej. Za daného dôkazného stavu podľa obžalovaného nebolo
možné rozhodnúť o uznaní viny obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pretože o spáchaní skutku

obžalovaným aj po vykonaní doplneného dokazovania zostali výrazné pochybnosti, keď doplneným
dokazovaním bola ešte viac spochybnená vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej ako jediného
priameho dôkazu proti obžalovanému. Ak okresný súd za tohto stavu rozhodol tak, že obžalovaného
uznal vinným zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby, je jeho rozhodnutie v celom rozsahu
nesprávne a v rozpore so zákonom, pričom samotný výrok o treste je v rozpore so zákonom aj z ďalšieho
už vyššie uvedeného dôvodu. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody obžalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a d) Tr. por. zrušil v celom
rozsahu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Trenčín č. 2Pv 885/2012-44 zo dňa 18.1.2013 v celom rozsahu podľa § 285 písm. b) Tr.por.
oslobodí.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila i prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá v súvislosti

s odvolacími námietkami obžalovaného uviedla, že poškodená pri rekonštrukcii skutku za prítomnosti
obžalovaného, obhajcu, prokurátora, sudcu a ďalších prítomných osôb uviedla a popísala presne, čo sa
v aute dialo od momentu nastúpenia do vozidla, ktoré v tom čase viedol ako zamestnanec taxislužby
obžalovaný, v akom momente sa dopustil akého násilného konania obžalovaný voči jej osobe, akým
spôsobom sa snažila otvoriť dvere auta a podobne. Výpoveď svedkyne poškodenej bola podrobná,

bola konfrontovaná aj s výpoveďou obžalovaného, ktorý bol na mieste rekonštrukcie prítomný. Aj
vzhľadom na uvedené nepovažuje prokurátorka vykonanie ďalšieho výsluchu svedkyne poškodenej
za potrebné, nakoľko sa ku skutku vyjadrila úplne podrobne pri rekonštrukcii skutku. Pokiaľ ide o v
predchádzajúcom konaní odvolacím súdom vyslovenú potrebu vyjadrenia sa poškodenej k obsahu
listu svedka Y., poukazuje prokurátorka na to, že list svedka Y. bol prezentovaný až na doplnenom

hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trenčín po vrátení veci odvolacím súdom. Dovtedy nebol obsah
listu svedka Y. orgánom činným v trestnom konaní známy, rovnako ani svedkyni poškodenej. Ak by z
listu vyplynuli skutočnosti podstatné pre preukázanie skutku v zmysle obžaloby, bolo by pristúpené k
výsluchu svedkyne poškodenej, ktorá by bola vedená čisto k obsahu listu. Úvodom listu však svedok
Y. poznamenal, že ku skutku sa vyjadriť vôbec nevie a celý list bol vedený len k tomu, že svedkyňa

poškodená sa v istom období prezliekala v jednej miestnosti s jej neznámymi mužmi. Pokiaľ ide
o tvrdenie obžalovaného, že súd len subjektívne hodnotil zabezpečené dôkazy jednostranne, keď
poukázal na logickosť tvrdení svedkyne poškodenej bez toho, aby vzal do úvahy logickú následnosť
tvrdení obžalovaného, prokurátorka uviedla, že obžalovaný v zmysle zásadných základ trestného
konaniajeoprávnenýnasvojuobranuuvádzaťakékoľvekskutočnosti,novdanomprípadezvykonaných

dôkazov vyplynuli tie isté skutočnosti ako v pôvodnom konaní, tieto nespochybnili výpoveď poškodenej
a so závermi okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného sa stotožnila aj prokurátorka. V danom
prípade poškodená vypovedala viackrát a opakovane potvrdila výpoveď, ktorú nezmenila ani pri
rekonštrukcii skutku. Vzhľadom na vykonané dôkazy nevylučuje vinu obžalovaného ani to, že okrem
poranenia ucha ako následku odtrhnutej náušnice, neboli u poškodenej zistené žiadne ďalšie poranenia

a tvrdenia poškodenej nevylúčil ani znalecký posudok U.. Mariána P., znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia pre odvetvie chirurgia a traumatológia a znalca Doc. K.. Taktiež množstvo alkoholu nehralo pri
skutku absolútne žiadnu úlohu, pretože z výpovede svedkov vyplynulo, že svedkyňa poškodená požila
nepatrné množstvo alkoholu v značnom časovom odstupe od skutku a súčasne nikto zo svedkov si
nevšimol, že by svedkyňa poškodená mala byť zjavne pod vplyvom alkoholu. K námietkam v súvislosti

s možnosťou otvorenia dverí na vozidle, kde malo k činu dôjsť prokurátorka uviedla, že poškodená
pochopiteľne nemala najmenšie tušenie (ani mať nemohla), že vozidlo sa dá otvoriť opakovaným
potiahnutím za kľučku. Svedkyňa poškodená zároveň uviedla, že sa jej podarilo nachvíľu uvoľniť jednu
ruku. V tomto momente a za takýchto okolností je pochopiteľné, že dvere neotvorila. Aj táto skutočnosť
nasvedčuje verzii svedkyni poškodenej, ktorá uvádzala, že vozidlo bolo zvnútra zamknuté. Svedkyňa

poškodená sa snažila z vozidla ujsť, avšak toto sa jej nepodarilo. Za dôležité považuje prokurátorka
závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, ktorý vyhodnotil všeobecnú vierohodnosť
poškodenej ako nenarušenú a forenzne dostačujúcu, ako aj výpovede svedkov Z. V. a U. V., ktoríako rodičia poškodenej uviedli zhodne, že ich dcéra po príchode domov s plačom oznámila, že bola
znásilnená, pričom ostatné skutočnosti uvádzali zhodne ako
svedkyňa poškodená, neboli zistené žiadne rozdiely v ich výpovediach, ktoré by

mohli naštrbiť dôveryhodnosť ich výpovedí. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje prokurátorka
odvolanie obžalovaného za dôvodné len v časti, v ktorej namieta porušenie ustanovenia § 327 ods. 2
Tr. por., kedy došlo k novému rozhodnutiu v neprospech obžalovaného. Preto navrhla, aby krajský súd
zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní šesť
rokov, pri súčasnom zachovaní ostatných výrokov.

Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia všetkých
zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, navrhla odvolanie obžalovaného E. P. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca s poukazom na písomné dôvody odvolania uviedol, že podľa jeho názoru v doplnenom

dokazovaní vzrástli pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej, pričom súd prvého stupňa mal
správne postupovať podľa zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok tak ako navrhoval v dôvodoch odvolania
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo nepochybne preukázané, že sa skutok stal.
Alternatívne v prípade, že by sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa vo vzťahu k výroku o vine, navrhol zrušiť výrok o treste podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. s
tým, aby odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu obžalovaného za použitia § 39 ods.1 Tr.zák., čo
odôvodňuje jednak dlhšia doba od spáchania skutku, ale aj ďalšie okolnosti na strane obžalovaného a
napokon i skutočnosť, že bol v tejto veci väzobne stíhaný. Preto navrhol alternatívne uložiť trest, ktorý by
nebol spojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody, aj s prípadným uložením ďalších povinností,

resp. obmedzení.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaného odvolania obžalovaným súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a dospel k nasledujúcim záverom.

PokiaľideoobžalovanýmvytýkanéprocesnépochybeniaaporušeniaTrestnéhoporiadkuvustanovení§
327 ods.1 Tr.por. súdom prvého stupňa spočívajúce v tom, že nevykonal opätovný výsluchu poškodenej,
ktorý bol nariadený odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí a ktorým bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2013, sp. zn. 8T/10/2013, s takýmto tvrdením sa nie je

možné stotožniť. Je pravdou, že krajský súd v predchádzajúcom konaní v tej istej veci uznesením sp.zn.
2To/52/2013 zo dňa 27. júna 2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2013,
sp. zn. 8T/10/2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, kde
okrem iného uviedol, že je potrebné pre náležité objasnenie veci vypočuť opätovne poškodenú, keďže
jej výpovede najmä týkajúce sa popisu skutku boli pomerne všeobecné a nepresné a to i vo vzťahu k

opisu polôh obžalovaného a jej samotnej v motorovom vozidle, podrobnosti súvisiace s otvorením resp.
neotvorením dverí a ich zamknutím a za účelom preverenia výpovedí obžalovaného a poškodenej bude
nevyhnutné vykonať rekonštrukciu priebehu skutku v motorovom vozidle. Ako vyplýva z dokazovania,
vo veci bola vykonaná podľa pokynov krajského súdu rekonštrukcia, kedy poškodená opakovane
popisovala okolnosti spáchania skutku, pričom jej vyjadrenia sú zadokumentované a prítomné strany jej

mohliklásťotázky.Vzhľadomkuvedenémutrebakonštatovať,žeokresnýsúdsplnilpokynnadriadeného
súdu a možno súhlasiť s názorom okresného súdu vyjadrenom v odôvodnení rozsudku, že i výpoveď
poškodenej pri rekonštrukcii je výpoveďou v zmysle požiadaviek nadriadeného súdu, zvlášť, ak táto
mala byť zameraná na rozpory medzi tvrdeniami obžalovaného a poškodenej. Keďže okresný súd
vykonal i ďalšie dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a zaoberal sa i ďalšími dôkazmi v

zmysle predchádzajúceho pokynu, odvolací súd nepovažoval námietky obžalovaného v tomto smere za
dôvodné. Rovnako odvolací súd neakceptoval námietku vo vzťahu k výsluchu PhDr. P. X. ako znalca
na hlavnom pojednávaní 16.12.2015 s tým, že tento dôkaz je nezákonný a to z dôvodu, že PhDr. P.
X. bol dňom 17.10.2015 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov MS SR a podľa obžalovaného nebolo možnétohto na hlavnom pojednávaní 16.12.2015 vypočuť ako znalca bez súhlasu procesných strán, ktorých
súhlas s takýmto postupom však súd pred vykonaním tohto výsluchu vôbec nevyžiadal a ani stanovisko
procesných strán k takémuto postupu nezisťoval. V prvom rade krajský súd uvádza, že znalec PhDr.

P. X. bol do konania pribratý a znalecký posudok vypracoval a napokon aj predniesol na hlavnom
pojednávaní dňa 16.04.2013 v čase keď bol riadne zapísaný do zoznamu znalcov. Zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2015 vyplýva, že opatrenie, na podklade ktorého bude vypočutý PhDr.
X., vyhlásil predseda senátu za súhlasu strán. Znalec tiež pred svojim výsluchom upozornil strany a
súd, že bol už vyčiarknutý v septembri 2015 zo zoznamu znalcov, preto súd následne postupoval a

poučil tohto v zmysle § 143 a §144 Tr.por. Následný výsluch potom viedol obhajca obžalovaného a
obžalovaný ani obhajca nemali k takémuto postupu žiadne pripomienky. Z uvedeného je zrejmé, že
výsluch tohto znalca bol vykonaný so súhlasom strán. Z výsluchu PhDr. P. X. pritom vyplynulo, že
niet dôvodu meniť niečo na záveroch zákonne vypracovaného znaleckého posudku. Preto krajský súd
nepovažoval námietky obžalovaného vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu v súvislosti s
vykonanými dôkazmi a ich zákonnosťou za opodstatnené a dôvodné a rovnako je potrebné uviesť, že vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, pretože zodpovedajú
výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke

skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom sa súčasne riadne
vysporiadal s obhajobnými skutkovými a právnymi námietkami obžalovaného a súčasne odôvodnil,
prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový

súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednepodľa§2ods.12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logickyodôvodnenýmskutkovýmzisteniam.Skutočnosť,žesaobžalovanýnestotožňujesoskutkovýmia
právnymi názormi súdu prvého stupňa uvádzanými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť

odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého
stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne
vykonanom dokazovaní, pričom tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne

správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného k skutkovým
zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd sa s nimi nestotožnil, pričom tieto sú v podstatnej
časti len opakovaním argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd
vysporiadal. Ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má vyhodnotiť dôkazy, pokiaľ
zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom. Nemožno sa odvolaním domáhať iného rozhodnutia

len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí dôkazy inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku. Napokon aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného
prvostupňový súd postupoval správne. Obžalovaný nepochybne konaním popísaným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku naplnil znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák., pretože násilím
donútil ženu k súloži.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd odvolanie obžalovaného vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov a skutkovým záverom, ako i právnej kvalifikácii nepovažoval za dôvodné, pričom v plnom
rozsahu odkazuje v tomto smere na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej
miere stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní

rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd
opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré považuje
za vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.

Na druhej strane odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku zistil, že je

nutné prisvedčiť námietke obhajoby, že okresný súd pri ukladaní trestu pochybil a porušil zákon, keď
v rozpore s ustanovením § 327 ods. 2 Tr. por., obžalovanému napadnutým rozsudkom uložil trest
odňatia slobody prísnejší (sedem rokov) oproti trestu uloženému obžalovanému v predchádzajúcim
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2013, sp. zn. 8T/10/2013 v tej istej veci(šesť rokov), ktorý bol uznesením Krajského súdu 2To/52/2013 zo dňa 27. júna 2013 zrušený len
v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného. V dôsledku uvedeného pochybenia na
podklade odvolania obžalovaného odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods. 3 Tr.por.

zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Následne sám
rozhodoval o potrestaní obžalovaného, pričom vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a účelu
trestu, prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti bol päťkrát

priestupkovo riešený, jednak za priestupky na úseku dopravy, ale i za priestupky voči občianskemu
spolunažívaniu. Súdne trestaný bol dvakrát, v prvom prípade za trestnú činnosť podobného charakteru.
V oboch prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. V mieste bydliska k jeho osobe nie sú
bližšie poznatky. Vyhodnotiac uvedené odvolací súd nezistil žiadnu priťažujúcu, ale ani poľahčujúcu
okolnosť, preto ukladal trest v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 199 ods.1 Tr.zák. s použitím §
38 odsek 2 Tr.zák., pričom dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky rozhodné skutočnosti ako

i dobu od spáchania skutku a účel trestu, je primeraným uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 5
rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do
ústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,keďžeobžalovanýnebolvposlednýchdesiatich
rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Odvolací súd uvádza, že aj keď je trest uložený na
spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, je nutné uviesť, že nejde o nejaké krátke obmedzenie osobnej

slobody obžalovaného a podľa presvedčenia odvolacieho súdu je primeraným, zodpovedá závažnosti
jeho konania a bude ním splnený účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie v zmysle
ustanovenia § 34 Tr.zák. Zákonné podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia §
39 Tr.zák., ktorého aplikáciu alternatívne navrhovala obhajoba, odvolací súd nezistil.

Napokončosatýkavýrokuonáhradeškody,ktorýmbolapodľa§288ods.1Tr.por.poškodenáR.V.,nar.
XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., K. X. XXXX/XX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie, tento je správny a zákonný, keďže súd nemal dostatok podkladov na
rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.