Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010185
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2612010185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti obžalovanému C. G., stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
samosudkyne Okresného súdu v Senici pod sp. zn. 1T/72/2012 zo dňa 28.6.2016, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 30.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. G., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu v Senici bol obžalovaný C. G., nar. XX.XX.XXXX, uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 05.09.2011 asi o 14,10 h v Senici na Hviezdoslavovej ulici fyzicky napadol Ing. B. C. tak, že ho

kopol do holennej kosti ľavej nohy a opakovane ho päsťou udieral do hlavy a hrudníka, čím mu spôsobil
zmliaždenie hlavy a tváre, zlomeninu nosových kostí a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si
vyžiadalo dobu liečenia najmenej tri týždne.

Okresný súd mu za to uložil
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 2

Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodenému Ing.

B. C., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom C. XXX, škodu vo výške 982,80 €.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa tento dospel k ustálenému skutkovému stavu na
základe dokazovania, v rámci ktorého vyslúchol obžalovaného, poškodeného Ing. B. C., svedkov I. C., F.
D., A. F., B. N., G. G., D. N., D. N., M. L., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia
MUDr. Mariána Pamulu, ako i na základe oboznámených listinných dôkazov viažucich sa k predmetnej

trestnej veci, resp. zadovážených v rámci došetrenia dokazovania, pričom toto (dokazovanie) realizoval
aj v zmysle pokynov daných okresnému súdu na základe predchádzajúceho (zrušujúceho uznesenia
tunajšieho krajského súdu) pod sp. zn. 6To/129/2013 zo dňa 16.10.2014.

Týmto(rozhodnutímkrajskéhosúdu)bolpôvodný(odsudzujúcirozsudok)vzmysle§321ods.1písmeno

b/, c/ Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec
vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Vrámcitohto(zrušujúcehouznesenia)poukázaltunajší(odvolacísúd)naniektorénezrovnalostitýkajúce
sa popisu skutkového stavu veci zo strany pôvodne vypočúvaných svedkýň I. C., resp. F. D., upriamil
pozornosť I. stupňového súdu na potreby vypočúvania svedkov pracujúcich v obchode prevádzkovanom

rodinou N., v neposlednom rade za primárnu povinnosť určil konajúcemu (I. stupňovému súdu) vypočuť
spracovateľa odborného vyjadrenia (znalca MUDr. Mariána Pamulu) na skutočnosti vyplynuvšie priamo
z výpovede bývalej manželky poškodeného I. C. v tom zmysle, že poškodený mal byť už v minulosti
viackrát fyzicky napádaný a malo dôjsť pri týchto (predchádzajúcich atakoch na jej osobu k zlomeniu mu
nosa). V tomto kontexte bolo potrebné, aby I. stupňový súd predovšetkým ozrejmil, či zlomenina nosa,

ktorú mal utrpieť v súvislosti s incidentom so samotným obžalovaným C. G. vykazuje znaky čerstvého
zranenia, resp. či už takéto zranenie mohlo byť u poškodeného zaznamenané v rámci predchádzajúcich
vyšetrení. Rovnako bolo potrebné, aby sa znalec vyjadril aj k mechanizmu vzniku a početnosti útokov
majúcich mať priamy súvis so spôsobenými zraneniami u poškodeného Ing. B. C..
Po zhodnotení vykonaného dokazovania aj v smere naznačenom v predchádzajúcom (zrušujúcom
uznesení krajského súdu), súd I. stupňa opätovne dospel k záveru, že sa obžalovaný C. G. žalovanej

trestnej činnosti dopustil v rozsahu podanej obžaloby ako trestnoprávne zodpovedný subjekt. V kontexte
ustaľovania skutkového stavu veci sa okresný súd zaoberal aj vyhodnocovaním výpovedí svedkov
vypočúvaných už v rámci predchádzajúceho (dokazovania súdu I. stupňa), resp. vypočutých na základe
pokynu tunajšieho krajského súdu. Výpoveď svedkyne F. D., resp. I. C. vyhodnotil ako výpovede
zrejme nevierohodné, keďže svedkyňa I. C. je bývalou manželkou poškodeného akutálne žijúcou so

samotným (obžalovaným C. G.), a teda je evidentné, že skutočnosti ňou vypovedané sú zamerané
výlučne v prospech samotného (obžalovaného C. G.). Vo vzťahu k výpovedi svedkýň F. D. okresný
súd vzhľadom na obsah aj aktuálne zistených skutočností súvisiacich s tým, že v čase incidentu
poškodeného a obžalovaného mala byť práceneschopná, skonštatoval tento (konajúci I. stupňový súd),
že zrejme pri samotnom incidente ani nemala byť, keďže v tom čase nemala povolené vychádzky a bola

práceneschopná. Ostatní (vo veci vypočutí svedkovia) G. G., A. F., ako príslušníci policajného zboru
bezprostredne po incidente majúci sa zastaviť na mieste vo svojich výpovediach nepotvrdili skutočnosť,
že by si na poškodenom mali všimnúť nejaké zranenia. Svedkovia B. N., D. N., D. N. prevádzkovatelia
mototechny v rámci nimi prezentovanými skutočnosťami na hlavnom pojednávaní nepotvrdili to, že by
tesne po incidente mal poškodený navštíviť ich predajňu. Nepopreli tú skutočnosť, že inak k nim do

predajne chodil. Samotný (svedok D. N.) pripustil aj tú skutočnosť, že poškodený v neskoršom období
bol za ním a dotazoval sa na kamerový záznam, ktorý mal údajne zachytiť miesto incidentu medzi
ním a obžalovaným. K samotnému (kamerovému záznamu), ktorý mali mať nainštalovaný na predajni
sa vyjadril, že tento síce zaznamenáva priestor pred predajňou, avšak v krátkom časovom slede sa
vymazáva. Bližšie sa k šetrenej veci nevyjadril ani ďalší dodatočne vypočutý svedok M. L.. Tento si

nepamätal, či práve dňa 5.9.2011 mal mať službu na Okresnom oddelení PZ v Senici. Samotných
(poškodeného a obžalovaného) nepozná.
Spracovateľ odborného vyjadrenia týkajúceho sa zranení poškodeného (znalec MUDr. Marián Pamula)
v rámci došetrenia veci v súlade s podaným (odborným vyjadrením) uvádzal, že poškodený
pri incidente dňa 5.9.2011 utrpel zranenie, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s

vegetatívnou symptomatológiou, zlomeninu nosových kostí, bez popisu posunu kostných úlomkov,
drobnú tržnozmliaždenú ranu na nose, bližšie rozmerovo v dokumentácii nepopisovanú a podvrtnutie
krčnej chrbtice ľahšieho charakteru. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenia ľahké. Samotné
zranenie poškodeného neviedlo ku vzniku žiadnych závažných komplikácií, ktoré by zhoršili daný
zdravotný stav pacienta, resp. by ho ohrozovali na živote. Samotná liečba zranenia prebiehala u

poškodeného bez výraznejších komplikácií. V samotnej (dokumentácii) týkajúcej sa zdravotného stavu
poškodeného nezistil, že by poškodený niekedy v minulosti utrpel zranenie typu zlomeniny nosových
kostí. Zranenie, ktoré bolo popisované v septembri 2011, bolo popisované ako zranenie čerstvé,
súvisiace s predmetným incidentom. Pri samotnom vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo
zdravotnejdokumentáciepoškodeného,kdebolouvedené,žemalbyťtento(poškodený)napadnutýinou

osobou tým, že mal byť udieraný do oblasti tváre, udával pritom slabosť, pocit na zvracanie. Po vyšetrení
na všeobecnej ambulancii mu bolo doporučené ďalšie vyšetrenie v prípade ťažkostí. Poškodený sa
dostavil následne na chirurgickú ambulanciu na druhý deň dňa 6.9.2011, kde uviedol, že bol fyzicky
napadnutý, bol udieraný päsťami do oblasti hlavy a tváre, v bezvedomí nebol, po incidente dva krát
zvracal, sťažoval sa na bolesti hlavy, nosa a krku. V objektívnom náleze boli popisované známky

pomliaždenia mäkkých tkanív s maximom v oblasti tváre vpravo, vľavo lícnych kostí, v oblasti dolnej
čeľuste vľavo, nos bol opuchnutý, na dotyk bolestivý s drobnou rankou na povrchu. Iné objektívne
známky zranenia v náleze neboli uvedené. Bolo vykonané vyšetrenie RTG lebky a nosa, pričom bola
diagnostikovaná zlomenina nosových kostí. Následne dňa 6.9.2011 bolo vykonané i nosno-ušno-krčnévyšetrenie, kde bola diagnóza potvrdená. Dňa 6.9.2011 bolo vykonané tiež neurologické vyšetrenie
so záverom pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, zlomenina nosových kostí, poúrazová bolesť krčnej
chrbtice, čo v traumatologickej terminológii možno označiť ako podvrtnutie krčnej chrbtice. Liečba bola

vedená ambulantnou formou, kontroly boli vykonávané na chirurgickej ambulancii dňa 20.9.2011 a
následne 10.10.2011. Boli ďalej vykonané kontroly na neurologickej ambulancii dňa 11.10.2011, kedy
poškodený udával šušťanie v hlave, pri pohybe hlavy, udával, že sa mu hýbe obraz pred očami,
udával pichavé bolesti hlavy. Práceneschopnosť u poškodeného bola ukončená dňa 24.10.2011,
pričom v liečbe podľa správy obvodnej lekárky zotrvával do 17.1.2012. Zranenie charakteru, ktoré utrpel

poškodený, si bežne v praxi vyžaduje dobu liečenia do troch týždňov a práceneschopnosť zhodnú s
dobou liečenia, teda približne tri týždne. V danom prípade sa pre zranenia poškodený liečil od 5.9.2011
do10.10.2011,tedapribližnepäťtýždňov.Tátodobajepodľaspracovateľa(znalcaMUDr.Pamulu)dlhšia
ako bežne býva potrebná na liečenie takýchto zranení. Vzhľadom k objektívnym nálezom z chirurgickej
ambulancie, priebehu a spôsobu liečby, považuje znalec v tomto prípade za adekvátnu dobu liečby
približne tri týždne. Poškodený pre zranenie bol obmedzený v bežnom spôsobe života. Obmedzenie,

ktorévzniklo,bolozapríčinenéjednakbolesťou,ktorousazranenieprejavilo,jednaksťaženýmdýchaním
cez nosové dýchacie cesty. Tým došlo k obmedzeniu u poškodeného vo fyzickej záťaži, v manuálnej
práci,vpsychickejaktivite.Kvýraznejšiemuobmedzeniuvzmyslepohybuachôdzesamotnýmzranením
nedošlo. Zranenie nosa zúžilo nosové dýchacie cesty, poškodený po dobu približne dva týždne bol
nútený dýchať viac ústami ako nosom. Počas liečenia nebol ohrozený ani dychovou nedostatočnosťou,

ani dusením. Bolesť krčnej chrbtice mohla obmedziť pohyb v krku jednak predno-zadnom, jednak v
pohybe do strán. Poškodený miesto pohybu v krčnej chrbtici sa mohol točiť v driekovej chrbtici, resp.
celým telom. Pri zranení došlo k poškodeniu kostného skeletu nosa. Zlomenina nosa sa hojila bez
výraznejších komplikácií a je predpoklad, že trvalé, funkčné, ani kozmetické následky nezanechá. V
bodovom hodnotení zranenia poškodeného predstavovali 60 bodov, čo pri hodnote bodu 15,38 € v r.

2011 predstavovalo sumu 922,80 €. K prejavom zlomeniny nosa sa spracovateľ odborného vyjadrenia
vyjadril v tom smere, že zlomenina nosa sa prejavuje jednak opuchom nosa, ktorý môže postupne
vytvoriť až tzv. biokulárny hematóm, čiže krvný výron, čo znamená, že krvný výron môže stiecť pod
obe oči. Okrem toho typickým príznakom býva krvácanie z nosových dierok a diagnostika sa vykonáva
RTG vyšetrením. Krvácanie z nosových dierok je prejav, ktorý je viditeľný hneď po zranení. Ťažkosti,

ktoré toto zranenie spôsobuje, je obmedzenie dýchania cez nosové dýchacie cesty v dôsledku opuchu.
Opuch nosa môže byť viditeľný až s nejakým časovým odstupom pol hodiny, pokiaľ by došlo k posunu
nosových úlomkov nosa, toto by bolo hneď viditeľné voľným okom, lebo by bolo vidieť vybočenie nosa
do určitej strany. V danom prípade však zlomenina nosa nebola s posunom, takže takéto vybočenie
nebolo možné sledovať. Viditeľná na nose bola i drobná - do jedného centimetra - povrchová tržná

ranka, ktorá sa tam nachádzala. Tieto zranenia boli zaznamenané už v prvej správe, kde bolo tiež
uvedené, že nos bol mierne opuchnutý s miernym krvácaním. Pri opise mechanizmu vzniku zranenia
znalec vychádzajúc zo spisového materiálu uviedol, že k vzniku zranenia mohlo dôjsť tak, ako uvádzal
sám poškodený. Zranenie, na základe popisovaných objektívnych známok v zdravotnej dokumentácii,
mohlo byť spôsobené tromi - štyrmi údermi. Z medicínskeho, ako aj súdne znaleckého hľadiska však

nevylučuje, že úderov do oblasti hlavy a tváre mohlo byť vedených i viac, hlavne pokiaľ ich intenzita bola
slabšia, resp. hlavu a tvár si chránil poškodený rukami, prípadne pred údermi cúval, takže nedošlo k
plnému zásahu úderu. V oblasti lýtka neboli v zdravotnej dokumentácii popisované známky zranenia a
poškodený si ani na zranenie v oblasti lýtka nesťažoval. Pokiaľ k takémuto úderu - kopnutiu došlo, úder
musel mať len veľmi slabú intenzitu a nezanechal vonkajšie prejavy zranenia. Znalec v rámci výsluchu

vylúčil mechanizmus vzniku zranenia poškodeného pádom na zem. Tiež vzhľadom na topografické
rozmiestneniezranenívoblastihlavyatváresavyjadril,žejemálopravdepodobné,abysiichpoškodený
spôsobil sám.
ZosprávyMUDr.G.L.,doručenejsúdu7.1.2016tento(I.stupňovýsúd)zistil,žedňa5.9.2011vykonávala
žurnálnu službu od 07.00 do 16.00 hod. Poškodený Ing. B. C. bol vyšetrený na žurnálnej službe -

pohotovostnej dňa 5.9.2011 o 14.58 hod. Stanovenie času ošetrenia je uvedené pri každom pacientovi
v rámci programu Medicom hneď pod dátumom automaticky.
Zo správy MUDr. G. Q. je zistiteľné, že dňa 5.9.2011 slúžil na LSPP Senica od 19.00 hod. do 07.00 hod.
a ošetroval poškodeného Ing. B. C. o 22.30 hod..
V lekárskej správe o ošetrení zo dňa 5.9.2011 lekárka MUDr. G. L. konštatuje u poškodeného mierny

opuch nosa plus minimálne krvácanie.
V rámci doplneného dokazovania I. stupňový súd oboznámil aj priestupkový spis Okresného úradu
Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy, základné číslo 741/2001, z ktorého bolo zistené, že v
predmetnej veci dňa 22.11.2011 bolo vydané rozhodnutie pod číslom: ObU-SE-OVVS-A-2/2011/01135/P-741/11/SK, ktorým konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť
obvinený Ing. B. C. tým, že dňa 5.9.2011 asi o 14:10 h. v Senici na Hviezdoslavovej ulici pri predajni

Autotechna - N. mal fyzicky napadnúť C. G. tak, že ho mal chytiť pod krk, konaním ktorým sa mal
dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa ustanovenia § 76
ods. 1 písm. c) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavil z dôvodu,
že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 19.12.2011. V rámci objasňovania tohto (údajne spáchaného priestupku)

z výpovede svedka C. G. zo dňa 27.10.2011 bolo zistené, že tento pri objasňovaní predmetného
priestupku uviedol, že na nose mal p. C. malý škrabanec, pričom si myslí, že sa to mohlo stať tak, že
ako si zhadzoval tú bundu aj ruksak, tak ho mohol tým poškriabať.
Samotný (obžalovaný C. G.) v rámci realizovaného dokazovania spáchanie trestnej činnosti v plnom
rozsahu popieral s tým, že na svoju obranu uvádzal tú skutočnosť, že on sám bol prvotne napadnutý
poškodeným Ing. B. C., ktorý sa po ňom rozbehol a útočil mu rukou na hrtan, čo je smrteľný bod.

Poškodeného len odstrčil do pliec, tento odletel asi dva metre a opätovne sa k nemu vrátil a začal ho
škrtiť. Následne poškodenému vytočil ruky za chrbát, aby ho nemohol škrtiť. Takýto (priebeh skutku)
mala vo výpovedi potvrdzovať aj svedkyňa I. C. (bývalá manželka poškodeného Ing. B. C. a súčasná
družka obž. C. G.).

Z odôvodnenia aktuálne vydaného rozsudku súdu I. stupňa je súčasne zistiteľné, že konajúci (I.
stupňový súd) zohľadňoval len skutočnosti vypovedané svedkyňou F. D. na hlavnom pojednávaní a
neprihliadal na jej výpoveď v prípravnom konaní, keďže táto (v rámci prípravného konania realizovaná
výpoveď) nebola zabezpečená kontradiktórnym spôsobom. Tak výpoveď svedkyne F. D., ako i I.
C. vyhodnotil ako výpovede nevierohodné, keďže obe svedkyne vypovedajú výlučne v prospech

osôb, s ktorými sú aktuálne v nejakom vzťahu (družka, resp. priateľka). Zhodnotiac aj takto v rámci
došetrenia veci realizovaného dokazovania dospel I. stupňový súd k záveru, že predmetný skutok
kladený obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedný
subjekt. Súčasne je zrejmé zo samotného (odôvodnenia I. stupňového rozsudku), že I. stupňový súd
zamietal ďalšie návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania súvisiace so skúmaním duševného

stavu poškodeného, keďže pre takýto postup nevidel zákonný dôvod. Zohľadňujúc objektívne výsledky
dokazovania pri uznaní viny obžalovanému, I. stupňový súd ukladal opätovne samostatný peňažný trest
vovýmer200Eurapreprípadjehozmareniastanovilnáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacov.

Takto uložený (samostatný peňažný trest) podľa dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom rozsudku

zodpovedá príslušným zákonným kritériám upravujúcim druh a výmeru trestu ukladaných páchateľom
trestných činov vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj samotnú osobu obžalovaného.

Rozhodol tiež o povinnosti obžalovaného uhradiť škodu poškodenému Ing. B. C., a to vo výške 982,80
€, ktorú škodu mal za preukázanú na základe bodového ohodnotenia zranenia spracovaného znalcom

MUDr. Mariánom Pamulom, resp. vyjadrenie očného optika.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal opätovne odvolanie obžalovaný C. G., ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.

Odvolanie smeruje do výroku o vine, treste, ako aj náhrade škody napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o vine prvostupňového rozsudku obžalovaný sa pridržiava už predchádzajúcich
odvolacích dôvodov, v ktorých poukázal na nekonzistentnosť vo výpovediach samotného poškodeného
a svedkyne D., ktorá mala potvrdzovať verziu prezentovanú samotným poškodeným (o jeho napadnutí
zo strany obžalovaného). To, že je potrebné výpoveď svedkyne D., ako aj poškodeného vyhodnotiť

ako nevierohodné je zrejmé aj z tej skutočnosti, že obaja pri popise skutkových okolností prípadu
používajú tie isté termíny, čo jednoznačne svedčí o tom, že sa navzájom pripravovali na svoje
výpovede realizované pred súdom. S ohľadom na doplnené dokazovanie dokonca je potrebné vysloviť
záver, že svedkyňa D. sa v čase údajného incidentu medzi poškodeným a obžalovaným na mieste
vôbec nenachádzala, čo má vyplývať aj zo skutočností I. stupňovým súdom oboznámených v podobe

jej vtedajšej práceneschopnosti a obmedzenej doby vychádzok. V súvislosti so samotnou osobou
poškodeného poukazuje na znalecký posudok MUDr. Tomišovej, ktorý je súčasťou spisu a podľa ktorého
je zrejmé, že u poškodeného je prítomná porucha, jedná sa u neho o psychopatickú osobnosť s tým,
že nie je schopný akceptovať to, že si bývalá manželka našla nového partnera (obžalovaného). Dospisu doložená obrazová dokumentácia znázorňujúca zranenia po zápasoch v štýle thajského boxu
(ktorému sa venuje aj sám obžalovaný) má preukázať a súčasne spochybniť výpoveď samotného
poškodeného o počte úderov, ktoré mal dostať od obžalovaného. Pri akceptovaní jeho výpovede v

smere, že mal byť obžalovaným napadnutým 10 až 15 krát, resp. vo väčšom rozsahu by zrejme u
neho museli byť spôsobené podstatne ťažšie zranenia ako v skutočnosti boli popisované v lekárskych
správach. Ani príslušníci PZ, ktorí sa bezprostredne po skutku zastavili na mieste činu si na poškodenom
žiadne zranenia nevšimli, čo tiež naznačuje na nevierohodnosť výpovede tohto (poškodeného Ing.
C.). Tiež nepochopiteľne vyznieva konanie poškodeného, ktorý po údajnom incidente išiel nakupovať

do predajne, namiesto toho, aby išiel celú udalosť oznámiť na políciu. Pokiaľ bolo nejaké zranenie
u poškodeného objektivizované na základe odborného vyjadrenia, má za to, že v tomto smere bolo
porušené jeho právo na obhajobu, keďže mal byť do konania riadne pribratý znalec s tým, že on mohol
využiť aj právo namietať tohto (znalca pribratého do konania), čo však mu nebolo umožnené práve
z dôvodu zhodnocovania zranenia poškodených prostredníctvom odborného vyjadrenia. Za zákonne
nesúladný považuje aj spôsob vyhodnocovania dôkazov zo strany I. stupňového súdu, ktorý v rámci

doplneného dokazovania prihliadal len na výpoveď svedkyne D. z hlavného pojednávania, keďže jej
výpoveď, ktorú paradoxne pred zrušením rozsudku rozoberal, nebola v rámci prípravného konania
vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Práve porovnaním jej výpovedí z prípravného konania, resp.
hlavného pojednávania bolo zistiteľné, že táto vypovedá v značnom rozsahu rozpoluplne, a preto aj jej
výpoveď je potrebné vyhodnotiť za nevierohodnú. K samotnému (najzávažnejšiemu zraneniu v podobe

zlomeniny nosa poškodeného) namieta tú skutočnosť, že toto mu nespôsobil určite on (obžalovaný),
avšak naopak sám poškodený si spôsobil takéto zranenie, a to práve v úmysle mu uškodiť. Napokon
ani svedkovia na hlavnom pojednávaní dopočutí pracujúci v mototechne kam poškodený bezprostredne
po skutku mal zájsť, nepotvrdili, že by si na ňom všimli akékoľvek zranenia. Ani iné osoby majúce
prechádzať v čase incidentu okolo vo veci nevypovedali, napriek tomu, že zrejme mali incident vidieť

a mohli potvrdiť v akom rozsahu sa mal odohrať, resp. niektorí z okoloidúcich v prípade potreby
mohli poškodenému poskytovať nejakú pomoc, čo sa však nestalo. Z týchto (obžalovaným) udávaných
obhajobných námietok je potrebné vyvodiť jediný objektívny záver, a to, že skutok tvoriaci predmet
obžaloby sa nestal. V konečnom dôsledku preto obžalovaný v podanom a rozsiahle odôvodnenom
odôvodnení požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písmeno a/, b/

Trestného poriadku a aby sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol, že sa spod obžaloby
oslobodzuje, keďže nebolo dokázané, že sa skutok stal, nemôže byť trestným činom, a teda ho
nespáchal obžalovaný.

Odvolací súd na podklade podanom a súčasne odôvodnenom odvolaní, postupoval podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo (keďže aj
tento postup konania) bol odvolaním napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného C.
G. je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 odsek 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom
zasadnutí, alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa§168odsek1Trestnéhoporiadku,akrozsudokobsahujeodôvodnenie,súdvňomstručneuvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
PodľanázoruodvolaciehosúdupopreskúmaníI.stupňovýmsúdomnapadnutéhorozsudku vintenciách

vyššie citovaných zákonných ustanovení je možné konštatovať, že súd I. stupňa po doplnenom
dokazovaní vo veci ustálil skutkové závery majúce oporu vo vykonaných dôkazoch, predovšetkým po
jeho doplnenom dokazovaní pred I. stupňovým súdom. Ako je zrejmé zo samotného (odôvodnenia
I. stupňového rozsudku) tento za podstatné obžalovaného usvedčujúce dôkazy považoval okrem
výpovede samotného poškodeného Ing. B. C. zabezpečené odborné vyjadrenie spracovaného znalcom

z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgie, MUDr. Mariánom Pamulom, resp. na základe príslušnej
zdravotnej dokumentácie a odborných vyjadrení viažucich sa k zraneniam utrpeným samotným
poškodeným Ing. B. C. dňa 5.9.2011. Zohľadňujúc vyššie (naznačené dôkazy vykonané I. stupňovým
súdom), aj podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že tieto (vykonané dôkazy) vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov na seba nadväzujúcich vyúsťujúcich do vyslovenia v podstate zrejmého záveru
v tom, že zranenie, ktoré dňa 5.9.2011 asi o 14.10 hod. boli spôsobené u poškodeného Ing. B. C.

majú priamy súvis s jeho fyzickým napadnutím zo strany práve obžalovaného C. G.. Takýto záver
je primárne potrebné vidieť pri zohľadnení záverov odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu k
posúdeniu charakteru zranení u poškodeného Ing. B. C., k pravdepodobnému mechanizmu ich vzniku
a v neposlednom rade aj vo vzťahu k následkom spôsobených tomuto (poškodenému Ing. B. C.).
Závery odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu pritom priamo korešpondujú so zabezpečenými

(prvotnými lekárskymi správami) o zranení poškodeného, ktoré jednoznačne nasvedčujú na taký
mechanizmus, aký uvádza sám poškodený (Ing. B. C.). V zmysle odborného vyjadrenia je potrebné mať
na zreteli tú skutočnosť, že spracovateľ tohto (odborného vyjadrenia) v podanom odbornom vyjadrení,
resp. výsluchu realizovanom na hlavnom pojednávaní vyvodil priamu príčinnú súvislosť so vznikom
zranenia poškodeného a samotným jeho napadnutím v tom smere, že takýto mechanizmus považuje

za vysoko pravdepodobný. Súčasne za minimálne pravdepodobný považuje taký mechanizmus, že
by boli zranenia spôsobené inak, ako uvádza sám poškodený, resp. by si ich samotný poškodený
spôsobil sám, čo je zrejmé zo samotnej typológie konštatovaných zranení u tohto (poškodeného
Ing. B. C.). Berúc do úvahy časové hľadisko medzi momentom, kedy malo dôjsť k napadnutiu
samotného poškodeného osobou obžalovaného a prvotným vyšetrením poškodeného (asi cca za pol

hodiny) je aj z pohľadu odvolacieho súdu takmer vylúčené, aby aj s ohľadom na závery odborného
vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu si poškodený mohol spôsobiť zranenia iným spôsobom, a to
takým, o ktorom vypovedá sám. Samotný znalec (MUDr. Marián Pamula) nevylúčil, že na telo
poškodeného zo strany obžalovaného mohlo byť smerovaných aj viac úderov (viac ako 4 až 5) s tým,
že tieto nemuseli všetky zanechať na tele poškodeného viditeľné známky zranenia, čo priamo mohlo

súvisieť s aktívnou, resp. pasívnou obranou poškodeného, ktorý sa pred opakovanými útokmi zrejme
mohol aj brániť. Tiež zo záverov výpovede znalca MUDr. Mariána Pamulu je zrejmé, že zranením
najzávažnejším, spôsobeným poškodenému v dôsledku jeho fyzického napadnutia, bolo zranenie na
nose v podobe zlomeniny nosových kostí a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu
práceneschopnosti minimálne v dobe 3 týždne. Samotná zlomenina nosových kostí bola spracovateľom

odborného vyjadrenia (MUDr. Mariánom Pamulom) vyhodnotená ako zranenie čerstvé priamo súvisiace
s pravdepodobným mechanizmom jeho vzniku (v dôsledku napadnutia inou osobou). V kontexte tohto
(ustáleného zranenia) znalec súčasne nezistil z príslušnej zdravotnej dokumentácie viažucej sa k osobe
poškodeného, že by obdobné (zranenie v podobe zlomeniny nosa) utrpel poškodený aj v minulosti. V
tomtosmeresatedasamotnétvrdenieobžalovanéhoprezentovanévrámciobhajobnýchtvrdenínijakým

spôsobom nepotvrdilo.

Námietku obžalovaného smerujúcu k porušeniu práv na jeho obhajobu v súvislosti so spracovaním
príslušného (odborného vyjadrenia) na posúdenie charakteru a mechanizmu vzniku zranenia u
poškodeného Ing. B. C.) považuje odvolací súd túto (námietku) za neopodstatnenú. Upriamuje

pozornosť na príslušné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pripúšťajú v prípadoch menej závažných
na posúdenie odborných otázok aj spracovanie odborných vyjadrení príslušnými inštitúciami. Z hľadiska
veci posudzovanej ani z pohľadu odvolacieho súdu sa nejednalo o tak závažnú vec, pre ktorú by sa
vyžadovalo pribratie do konania znalca, a teda aj s ohľadom na skutočnosť, že znalec (MUDr. Marián
Pamula) len vyhodnocoval dostupné (zabezpečené lekárske správy) nebolo indikované v predmetnej

trestnej veci priberať do konania znalca.Spôsob vyhodnotenia dôkazov zabezpečených práve v smere zistenia charakteru (mechanizmu vzniku
zranenia) realizovaných súdom I. stupňa a súčasne okomentovaný odvolacím súdom vyššie, je možné
považovať za rozsah zákonný, teda rozsah nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti.

Pokiaľ sa týka spôsobu vyhodnocovania ďalších (vo veci zabezpečených a vykonaných dôkazov),
z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že väčšina svedkov pôvodne vypočúvaných, resp.
vypočúvaných v rámci došetrenia veci nepotvrdila skutočnosť, že by na samotnom poškodenom (Ing. B.
C.) si všimli po incidente s obžalovaným nejaké zranenia, resp. vypovedali, že si na samotný incident ani

nepamätajú, resp. o ňom nič nevedia. Pokiaľ sa títo (ostatní svedkovia) vo veci vypočúvaní nevyjadrovali
ku skutočnosti, či si na poškodenom všimli nejaké zranenia, z pohľadu odvolacieho súdu je aj potrebné
uviesť v súlade s vyjadreniami zabezpečenými znalcom MUDr. Mariánom Pamulom to, že v čase vzniku
týchto (zranení) nemuseli sa tieto prejavovať intenzívnym krvácaním, čo mohlo byť do značnej miery
spôsobené aj tým, že k zlomenine bez posunu nosových kostí došlo na konci nosa. Nepochybne však v
tomto smere je potrebné poukázať na prvotné lekárske správy, ktoré už konštatujú aj mierne zakrvácanie

v oblasti samotného nosa. Obžalovaným namietaná skutočnosť majúca mať priamy súvis s výpoveďou
svedkyne F. D. vypovedajúcej a o údajných ďalších zraneniach u poškodeného (v oblasti obočia, resp.
hlavy), z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné vysloviť záver, že takéto zranenia zrejme neboli tak
závažné, že by ich sám poškodený v rámci prvotných lekárskych ošetrení primárne uvádzal, resp. mohli
byť samotným poškodeným opomenuté (napríklad uvádzanie zranenia holenej kosti, do ktorej mal byť

poškodený kopnutý obžalovaným), a to z rovnakého dôvodu (zrejme sa nejednalo o nijako závažné
poranenie). V kontexte tejto (samotnej výpovede F. D.) je potrebné zdôrazniť, že samotná (obhajoba)
spochybňujetvrdeniapoškodenejanásledneajsamotnéhopoškodenéhootýchtozraneniachasúčasne
tvrdí, že táto (svedkyňa F. D.) sa vôbec na mieste skutku nemala nachádzať. Takýto (záver) napokon
vyslovil aj samotný (I. stupňový súd) v rámci odôvodnenia rozsudku, s ktorým záverom sa však z

pohľadu odvolacieho súdu nie je možné bezvýhradne stotožniť. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje
vyhodnotenie výpovede samotnej (svedkyni F. D.) v kontexte jej „absencie“ na mieste viditeľnom od
miesta incidentu za nepresvedčivé. Z dokazovania realizovaného I. stupňovým súdom síce vyplýva
skutočnosť, že poškodená F. D. v čase incidentu medzi poškodeným a obžalovaným mala byť PN s
tým, že mala obmedzené doby vychádzky, na strane druhej však tieto skutočnosti nevylučujú, že sa na

mieste skutku, resp. v jeho blízkosti mohla nachádzať tak, ako vypovedala sama, resp. ako vypovedal
aj poškodený Ing. B. C.. Odhliadnuc však aj od tejto (výpovede svedkyne F. D.) závery vyslovené
I. stupňovým súdom v zmysle ustálenia trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie
skutku neznamenajú žiadnu podstatnú zmenu. Zo samotného (vyhotovenia odôvodnenia I. stupňového
rozsudku) je v tejto súvislosti evidentné, že výpoveď svedkyne D. nijakým zásadným spôsobom pre

výsledky samotného dokazovania ustáleného I. stupňovým súdom zohľadňovaná nebola.

Zistené závery súdu I. stupňa preto ako správne ustálené si osvojil aj súd odvolací. Pri preskúmavaní
ostatných (obžalovaným napadnutých výrokov) týkajúcich sa I. stupňového rozsudku (o treste a výroku
o náhrade škody), odvolací súd dospel k záveru, že samostatne uložený trest peňažný vo výmere 200

Eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov pre prípad zmarenia výkonu peňažného
trestu je z hľadiska požiadaviek zákonodarcu na zabezpečenie generálnej, ako i špeciálnej prevencie
možné považovať za trest zákonný a z hľadiska jeho prísnosti je možné ho hodnotiť za trest mierny,
keďže sa jedná o trest alternatívny, teda trest nespojený s akoukoľvek trestnou sankciou v podobe
podmienečného, resp. nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tomto kontexte je potrebné mať

na pamäti, že obžalovaný už 3-krát v minulosti bol súdne trestaný aj za násilnú trestnú činnosť,
napriek skutočnosti, že v aktuálnom období sa na neho hľadí ako na osobu netrestanú. Napokon
pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorú je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému Ing. B. C., aj
tento (súdom I. stupňovým ustálený výrok) má oporu vo vykonanom dokazovaní, kde podľa odborného
vyjadrenia znalca MUDr. Mariána Pamulu po zhodnotení rozsahu a charakteru zranenia utrpeného

poškodeným s ohľadom na objektívnu dĺžku jeho práceneschopnosti stanovil bodové ohodnotenie
bolestného poškodenému a vyjadrenie očného optika v peňažnej špecifikácii predstavuje sumu 982,80
Eur. S týmto (výrokom o náhrade škody ako správne ustáleným sa odvolací súd stotožnil).

Keďže vlastným prieskumom napadnutého rozsudku v celom rozsahu a šírke z pohľadu odvolacieho

súdu neboli zistené akékoľvek dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie bolo potrebné rozhodnúť v zmysle
výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.