Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217137
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713217137.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu S. U., bytom N. X/X, H., zastúpeného
advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, so sídlom Bezručova 1, Bratislava, proti žalovanej Z. C., bytom D. Y.
XXXX/XX, H., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad,
o neplatnosť darovacej zmluvy, takto o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.

13C/129/2013-129 zo dňa 08.03.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že darovacia
zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou,
ktorounavrhovateľpreviedolnaodporkyňuvlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluknehnuteľnosti

- rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parcele č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k.
ú. D. o veľkosti X/XX-iny v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený dňom 4.5.2006 pod č. V XXXX/
XXXX je neplatná. Tiež určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako
darcom a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou navrhovateľ previedol na odporkyňu vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere

XX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. D. o veľkosti 1/2-ica v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený
dňom 4.5.2006 pod č. V XXXX/XXXX je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 26.11.2013 spresnenou v priebehu
konania domáhal určenia neplatnosti darovacích zmlúv uzavretých 27.03.2006, vklad ktorých bol

povolený dňa 04.05.2006 pod V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX uzatvorených medzi ním ako darcom
a žalovanou ako obdarovanou tvrdiac, že tieto úkony urobil v duševnej poruche, a preto sú úkonmi
neplatnými.
Súd konštatoval, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca pri podpise darovacích zmlúv netrpel
žiadnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Okrem
darovacích zmlúv robil aj iné úkony, ktorých neplatnosti sa nedovoláva. U žalobcu ide o tendenčné,

účelové tvrdenia a špekulatívne pohnútky v dôsledku nie veľmi dobrých vzťahov s ňou.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodnou. Pred podpisom darovacej
zmluvy bol žalobca od 22.02.2006 do 24.03.2006 hospitalizovaný. Lekár I.. F., v ambulancii ktorého
je liečený od roku 1995 potvrdil, že žalobca je dlhodobo psychiatricky liečený. Jedná sa o organickú
afektívnu poruchu a organickú poruchu osobnosti. Organická afektívna porucha má 2 roviny - organickú
a afektívnu, čo znamená chorobné kolísanie nálad aj organické zmeny centrálnej nervovej sústavy

s poruchou mnestických funkcií. Súdom ustanovený znalec dospel k záveru, že v čase uzavretia
darovacích zmlúv bola u žalobcu diagnostikovaná organická afektívna porucha, ktorá dáva predpokladveľmi ľahkej ovplyvniteľnosti. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli vymiznuté, ak by boli dané
žalobcovi dostatočné vysvetlenia, adekvátne časovo a obsahovo podmienené, mohol by sa rozhodnúť
samostatne a slobodne. Mohol by tak porozumieť obsahu právneho úkonu. Lieky, ktoré žalobca v

tom čase užíval, spôsobujú spomalenie nálady a aktivít a len samotná aplikácia týchto liekov nedáva
predpokladnaporuchuovládacícharozpoznávacíchfunkcií.Súdzozáverovznaleckéhodokazovania,z
výsluchov svedkov a ostatných dôkazov uzavrel, že vzhľadom na duševnú poruchu a celkový zdravotný
stav žalobcu bolo podstatné, či žalobca bol riadne oboznámený s obsahom darovacích zmlúv, ktoré
podpisoval. Z výsledkov dokazovania však nebolo možné vyvodiť, že by tieto vysvetlenia mal podané

dostatočne, v primeranom časovom rozsahu. S prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré uzavretiu
darovacích zmlúv predchádzali, nebol podľa súdu schopný uskutočnenia takýchto úkonov a darovacie
zmluvy sú preto neplatné.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 34 a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka trov konania uviedol, že o trovách bude, v zmysle vtedy platného ust. § 151 ods. 3 O.s.p.,
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne. Podľa žalovanej súd určil zmluvy za neplatné bez toho, aby bolo preukázané

naplnenie znakov § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Iba predpoklad „nedostatočného vysvetlenia“,
ktorý v konaní nebol absolútne ničím preukázaný a v podstate nebol ani predmetom dokazovania,
nesprávne subsumoval pod normu hmotného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
podľa názoru súdu vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, a to ani znaleckým posudkom. Z posudku a výsluchu znalca jednoznačne vyplynulo,

že žalobca v čase uskutočnenia právneho úkonu netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho v
zmysle §38 ods. 2 Občianskeho zákonníka robila na tento úkon neschopným, a to ani pri požívaní
liekov. Podľa znalca sa z psychiatrického hľadiska neschopnosť vykonania právnych úkonov považuje
až dementný syndróm, ten sa diagnostikoval až minulý rok. Do toho času v zdravotnej dokumentácii
zapísaný nebol. Podľa znalca, pokiaľ nie je diagnostikovaný dementný syndróm, je možné povedať,

že osoba je schopná posúdiť následky svojho konania. Súd sa ani v odôvodnení rozsudku, ani počas
konania, nezaoberal argumentáciou žalovanej týkajúcej sa uzatvárania ďalších zmlúv, ktorých platnosť
sa nenapáda. Nevysporiadal sa ani s nezanedbateľným časovým obdobím takmer ôsmich rokov. Do
úvahy vzal iba výpoveď jedného svedka, ktorého výpoveď je však v rozpore s výpoveďou ďalšej
svedkyne. Podľa žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z jeho strany ide iba o účelové konanie

na riešenie vzniknutých nepriaznivých rodinných vzťahov, ktoré však hraničí so zneužitím práva. Podľa
žalovanej došlo k platnému a účinnému prevodu nehnuteľností na základe žalobou napadnutých zmlúv.
Zmluvy sú perfektné a netrpia žiadnymi vadami.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je správne. Zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Závery znaleckého posudku potvrdzujú,
že žalobca v čase uzatvárania darovacích zmlúv trpel na organickú afektívnu poruchu osobnosti, ktorá
dávapredpokladkľahkejovplyvniteľnostirozpoznávacíchaovládacíchfunkcií.Zdokazovaniavyplynulo,
že žalovaná vedela, že žalobca duševnou poruchou trpí, že je psychiatricky liečený. Vedela aj to, že
sa vrátil z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. S poukazom na to je možné konanie žalovanej

považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situáciu, že žalobca sa 3 dni pred podpisom
zmlúv vrátil z nemocnice, využila vo svoj prospech. Pokiaľ žalovaná argumentuje uplynutím času medzi
podpisom zmlúv a podaním žaloby na súd, poukázala na to, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu je
možné dovolať sa bez akéhokoľvek časového obmedzenia, táto sa nepremlčuje a pôsobí voči všetkým.
Žalobca k odvolaniu pripojil aj stanovisko znalkyne MUDr. J. I. vyhotovené dňa 15.05.2016, zo záveru

ktorého vyplýva, že pri prepustení žalobcu z psychiatrickej hospitalizácie pred podpisom zmluvy z
27.03.2006 bola konštatovaná čiastočná úprava stavu, ale závažné ireverzibilné zmeny kognitívnych
funkcií prekonávali a tieto boli dôvodom toho, že nebol v plnom rozsahu schopný kriticky zhodnotiť
svoje konanie a správne vyhodnotiť dôsledky svojho konania. Teda konal v duševnej poruche. Zvýšený
konzum alkoholu, resp. závislosť od alkoholu v konkrétnom posúdení je podstatný iba v tom, že pred

rokmi sa významne podieľal na vzniku organických osobnostných zmien. V čase právneho úkonu
podstatnú úlohu zohrala porucha kognitívnych funkcií pacienta, v rámci ktorej bol zvýšene sugestibilný,
ľahko manipulovateľný a ktorá narušovala jeho úsudkové schopnosti, menila jeho schopnosť adekvátne
vnímať realitu.4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu žiadne stanovisko nezaujala.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1,
ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.

6. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí túto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej
skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Splnenie dôkaznej

povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od
zisteníznavrhnutýchavykonanýchdôkazov.Navrhnutédôkazymôžuvyznieťajakonepoužiteľnézdroje
informáciívovzťahukuplatnenejsúdnejochrane,bezzreteľanaprocesnépostavenieúčastníka.Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

7. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, platilo ustanovenie § 132
O.s.p., podľa ktorého mal súd hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky k predmetnému procesnému ustanoveniu, v čase jeho
rozhodovania platnému taktiež v Českej republike, časť ustanovenia § 132 O.s.p. za bodkočiarkou
smeruje k ústavnému princípu rovnosti účastníkov (...prihliada ku všetkému...čo uviedli účastníci)

zakotvenému v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Akýmsi korelátom ústavného princípu
nezávislosti súdov je teda ústavne zakotvená povinnosť postupovať na báze tejto ich nezávislosti
tak, aby nedošlo k narušeniu rovného postavenia účastníkov v konaní. Tak sa môže stať práve tým,
že súd síce vykoná množstvo dôkazov, pritom prihliadne len k niektorým z nich a urobí len tieto
predmetom svojich úvah a hodnotenia, zatiaľ čo iné dôkazy síce konštatuje, uvedeným predmetom úvah

a hodnotenia ich však vôbec neurobí. Pojem prihliadnuť je pritom potrebné zmysluplne chápať v jeho
pojmovom význame len tak, že súd je povinný každý dôkaz, ktorý vykoná, urobiť predmetom svojich
úvah a hodnotenia. Keď sa tak nestane, zaťaží svoje rozhodovanie prejavom ľubovôle (IV.ÚS 283/2000).

8. K tvrdenia strán sporu vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru odvolacieho

súdu závery, ktoré z dôkazov vyplynuli, neposúdil v ich vzájomnej súvislosti. Svoju úvahu, čo sa týka
okolnostísamotnéhoprocesuuzatvoreniazmluvy,koncentrovalnaprocesrealizáciepodpisudarovacích
zmlúv nehodnotiac všetky skutkové súvislosti tomuto procesu predchádzajúce. Manželka žalobcu vo
výsluchu uviedla, že už v minulosti so žalobcom uvažovali, že by deťom niečo darovali, ale že tam budú
bývať. Aj žalobca, ako vyplýva z jeho psychiatrického vyšetrenia u znalca (č.l. 97 spisu), sa vyjadroval

v tom zmysle, že sa s manželkou dohodli, dom daroval, vtedy mu to bolo jedno, teraz si nárokuje na
celý dom. Daroval to, teraz to chce späť. Chcel by vysúdiť, že majú právo aj na vrch (zrejme domu -
pozn. odv. súdu). Rozporné sú sa aj tvrdenia svedkov k tomu, či manželka, s ktorom sa, ako žalobca
u znalca uviedol, dohodli, bola v deň podpísania zmlúv doma alebo nie. Ona sama uviedla, že doma
nebola (č.l. 52 spisu), svedok B. U. však uviedol, že manželka žalobcu doma bola (č.l. 55 spisu). Týmito

rozpormi sa súd prvej inštancie nezaoberal. Je otázne, či podstatný význam pre posúdenie toho, či
žalobca konal alebo nekonal pri uzatváraní zmlúv v duševnej poruche môžu mať závery, ku ktorým
dospel súd zo znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie je síce dôkazom, ktorý má súd zhodnotiť
ako každý iný dôkaz, ak sa však od výsledku dôkazu znalcom odchýli, musí svoj postup presvedčivo
odôvodniť (R 4/1969). Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje

skutočnosti a samotným znaleckým posudkom alebo vo výsluchu pred súdom sa súd oboznamuje s
výsledkom posúdenia tých skutočností, posúdenie ktorých mu bolo uložené. Súdom ustanovený znalec
v znaleckom posudku konštatoval, že schopnosti rozpoznávacích a ovládacích schopností žalobcu v
čase uzavretia darovacích zmlúv neboli vymiznuté. Taktiež vo výsluchu pred súdom uviedol, že pokiaľnie je diagnostikovaný dementný syndróm, je možné povedať, že osoba je schopná posúdiť následky
svojho konania (č.l. 118 spisu). Týmto podstatným názorom znalca súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu nevenoval dostatočnú pozornosť, koncentrujúc sa na tú časť názoru znalca, že

žalobca potreboval dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s právnym úkonom, pokiaľ by mu
bol poskytnutý, mohol pochopiť význam právneho úkonu. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, ktoré
ustanovenie právneho predpisu zakladá dôvod neplatnosti právneho úkonu, z hľadiska dostatočnosti
času na oboznámenie sa s právnym úkonom. Z uvedeného vyplýva neúplnosť hodnotenia dôkazných
prostriedkov v ich vzájomnej súvislosti, tým súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil

v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (od 01.07.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP). Jeho
rozhodnutiejenepreskúmateľné,vrozporesozásadamispravodlivéhosúdnehoprocesu,stranámsporu
sa tým odňalo právo konať pred súdom, čo zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. V priebehu ďalšieho konania bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť

s tým, že sa dôsledne vysporiada so všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo.
Jednotlivé dôkazné prostriedky náležite zhodnotí v ich vzájomných súvislostiach, v prípade, že sa
opätovne rozhodne odchýliť od výsledku dôkazu znaleckým posúdením, svoj postup presvedčivo
odôvodní.

10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.