Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806213253
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3806213253.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: D. proti
povinnému: N., t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1.371,42 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2629/2006-19 zo dňa 18.
augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a priznal súdnej exekútorke I.. S. K.,
Exekútorský úrad so sídlom X. mája XXXX, Vráble, náhradníčke povereného súdneho exekútora I.. C.
D., nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na
ustanovenia § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, § 196, § 199, § 200 ods. 1, ods. 5,

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). V odôvodnení uviedol, že náhradníčka povereného súdneho exekútora predložila súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie
z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 38CbR/17/2013-17
zo dňa 24.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2015, bol povinný zrušený bez likvidácie.
Spoločnosť bola dňa 01.04.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť,

že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu, nebolo rozhodnuté o začatí
konkurzného konania a povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že exekúciu je
potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo
vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súdnej exekútorke
nárok na náhradu trov exekúcie neprizná. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal
a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej
nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Podľa odvolateľa exekučný súd

bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom
z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich
tvrdení dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08 zo dňa
05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008 a rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, kde bolo zdôraznené, že

riziko spojené s výkonom profesie, vrátane rizika neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.3. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Z exekučného spisu je jednoznačne preukázaná nemajetnosť

povinnéhoasúdnyexekútormámajetkovéprávonanáhradutrovexekučnéhokonania,ktorémuvyplýva
z Ústavy Slovenskej republiky.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,
a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave

účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017,

ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do

dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že
odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o

trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania,
účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ

neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1
CSP),avšakvovzťahukuzneseniamakovšeobecnúzásadustanovilaneprípustnosťodvolania, t.
j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmenysíce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016

môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len

vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je
vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá
vlastné ustanovenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa § 357 písm. m) CSP.

15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako

výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

16. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené

Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).