Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201879
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416201879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu: CD Consulting, s. r. o., IČO: 264 29 705, K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. A. X, zast.: Mgr. et Mgr. Lívia kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o návrhu
žalovaného na obnovu konania č. k. 5C 54/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a.

II. Žalobca m á právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod č.k. 5C 54/2014, pričom v takomto konaní tunajší súd
vydal rozsudok zo dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, na základe ktorého
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 702,33 € ako aj zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne ako aj úrok vo výške 6 % ročne. Žalovaný v podanom návrhu na obnovu

konania uviedol, že návrh na obnovu konania podáva z dôvodu, že rozhodnutie je v rozpore s
Rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev, dôvod na obnovu konania podľa ust. § 228
ods. 1 písm. e) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaný má za to, že
plnenie, ktoré žalobca vydaným rozsudkom požaduje okrem iného spočíva v neprijateľných zmluvných
podmienkach, nakoľko zmluva o úvere uzatvorená so spoločnosťou M., O.. U.. L.. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola spotrebiteľského charakteru a zmenka, ktorá bola žalovaným vystavená

spoločnosti M., O.. U.. L.. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný ďalej vo svojom návrhu
poukazuje na ust. § 52 až § 54 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
( ďalej len „OZ“). Žalovaný poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia má za to, že právny vzťah
medzi žalovaným a spoločnosťou M., O.. U.. L.., bol spotrebiteľský, nakoľko spoločnosť M., O.. U..
L.. je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie pôžičiek nebankovým
spôsobom a žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Čo sa týka zmenky, ktorú žalovaný ako
zabezpečovací prostriedok vystavil M., O.. U.. L.. túto považuje žalovaný za neprijateľnú zmluvnú

podmienku,nakoľkoakozabezpečovacíprostriedoknebolamedzižalovanýmaspoločnosťouM., O..U..
L.. dohodnutá individuálne a podľa žalovaného narušila rovnováhu zmluvného vzťahu medzi žalovaným
a spoločnosťou M., O.. U.. L.., pričom túto spoločnosť ako dodávateľa na úkor žalovaného ako
spotrebiteľa a vytvorila nerovné faktické podmienky ochrany žalovaného subjektívnych práv. Existenciu
rozporurozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronomč.K.5C/54/2014zodňa08.07.2014srozhodnutiami
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vidí žalovaný v tom, že konajúci súd podľa súdnej praxe

súdneho dvora EÚ mal preskúmavať ex offo existenciu neprijateľnej podmienky pri vymáhanom návrhu,
pričom táto skutočnosť bola judikovaná napr. vo veci C-618/10 S. K. Q. J. O. J. W. J. J., v ktorej
Súdny dvor konšatatoval, že vnútroštátny súd je povinný ex offo preskúmať prípadnú nekalú podmienkuspotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné ne tento účel.
Súdny dvor pritom uviedol, že španielska právna úprava neumožňuje súdu rozhodujúcemu o návrhu na
vydanie platobného rozkazu ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok, ktoré sú súčasťou

zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a to napriek tomu, že má k
dispozícii všetky informácie o právnom a skutkovom stave potrebné na tento účel. Za týchto okolností
Súdny dvor tvrdí, že takýto procesný režim je spôsobilý obmedziť efektivitu ochrany, ktorú smernica o
nekalých zmluvných podmienkach chce poskytnúť spotrebiteľom. Vzhľadom na celkovú podobu priebeh
a osobitosti konania o platobnom rozkaze totiž existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia

nepodajú odpor potrebný na konštatovanie neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky. Niektoré faktory
totiž môžu odradiť spotrebiteľov od podania odporu (mimoriadne krátka lehota stanovená na tento
účel, trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške nepadnutého dlhu, neznalosť
svojich práv, nekompletné informácie, ktoré majú k dispozícii z dôvodu obmedzeného obsahu návrhu na
vydanie platobného rozkazu podaného predajcom alebo dodávateľom). Predajcom alebo dodávateľom
by teda na to, aby zbavili spotrebiteľov ochrany sledovanej smernicou, stačilo iba podať návrh na

začatie konania o platobnom rozkaze namiesto riadneho občianskeho konania. Žalovaný má tiež za
to, že špecifikované rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom je v rozpore aj s rozhodnutím
vo veci C-240/98 - L. V. K. O. X. U. B. G., nakoľko podľa neho „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa
nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V

sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“ Ďalej má žalovaný za to, že špecifikované rozhodnutie
je aj v priamom rozpore s rozhodnutím vo veci C-74/15 Q. D., Y. D. A.. S. J. Y. O. U. O. a ďalší zo dňa
19.11.2015, ktorý opätovne konštatuje, že „Vnitrostátní soudce, kterému byl předložen spor týkající se
smlouvy, která může spadat do rozsahu působnosti směrnice, tedy musí ověřit, s ohledem na všechny
okolnosti případu a soubor všech důkazů, zda dotčená smluvní strana může mít povahu spotřebitele

ve smyslu uvedené směrnice.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že špecifikované súdne rozhodnutie je
v rozpore s nielen žalovaným uvedenými rozhodnutiami súdneho dvora EÚ, nakoľko konajúci súd bol
povinný pri jeho vydávaní brať na zreteľ skutočnosť, že medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu existoval spotrebiteľský vzťah a návrhu nebolo možné vyhovieť, nakoľko právny titul žalobcu
predstavovala spotrebiteľská neprijateľná podmienka - zmenka.

Tunajší súd na prejednanie návrhu na obnovu konania nariadil pojednávanie na deň 22.07.2016 s tým,
že na pojednávanie sa nedostavil žalobca, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu a preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pojednával v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu, ktorým žiadali povoliť
obnovu konania, vedenú na tunajšom súde pod číslom 5C 54/2014 trvajú, ako aj na dôvodoch, ktoré
uviedli v takomto návrhu. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci v konaní 5C 54/2014 bolo vydané
súdne rozhodnutie a to Rozsudok, ktorý je v rozpore s Rozhodnutiami súdneho dvora Európskych

spoločenstiev a to z toho dôvodu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným existuje spotrebiteľský vzťah, pričom v predmetnej veci bola vystavená zmenka s tým,
že takáto zmenka je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Právny
zástupca žalovaného zároveň poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru, ktoré sú citované
v návrhu a z ktorých vyplýva, že súd ex offo musí skúmať, či nebola dojednaná neprijateľná zmluvná

podmienka v spotrebiteľských právnych veciach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti právny zástupca
žalovaného žiadal, aby súd povolil obnovu konania tunajšieho súdu pod číslom 5C 54/2014 a zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

Tunajšísúdpotomakosaoboznámilslistinnýmidokladmi,ato:návrhomnaobnovukonania;pripojeným

spisovým materiálom č. k. 5C 54/2014; ako aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C
54/2014 zo dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, zistil nasledovný skutkový
stav veci:V konaní 5C 54/2014 podal žalobca návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 na príslušnom tlačive takéhoto nariadenia s tým, že proti žalovanému
si uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy a to vo výške 702,33 € spolu so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25% denne zo sumy 702,33 € ako aj 6% ročný úrok zo sumy 702,33 €, zmenkovú odmenu
vo výške 2,34 € a náhradu trov konania. Takýto návrh v pôvodnom konaní žalobca odôvodňoval tou
skutočnosťou, že žalobca je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
14.04.2010 na zmenkovú sumu 702,33 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25% denne od 30.10.2010 s tým, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená dňa 14.04.2010 na sumu
702,33 €, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkovému veriteľovi zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 30.10.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu uhradil 0,00 € a na úroky uhradil 0,00 €. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie

zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na tieto skutočnosti si uplatňoval v pôvodnom konaní takýto nárok. Súd
postupujúc v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „nariadenie“), doručil žalovanému dňa 23.05.2014 tlačivo C spolu s návrhom a prílohami, vrátane
fotokópie zmenky, za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu.

Žalovaný v lehote určenej článkom 5 ods. 3 ariadenia, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu
Žiar nad Hronom nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu nijakým spôsobom nevyjadril, hoci bol na
tlačive C poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom
na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. Tunajší súd následne rozsudkom č. k. 5C 54/2014 zo
dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 702,33 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 702,33 € ako
aj spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 702,33 € a zmenkovú odmenu vo výške 2,34 €. Zároveň
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v prospech žalobcu. Z uvedeného rozsudku
vyplýva, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok zo zmenky, ktorý získal ako indosatár v
súlade s príslušnými ustanoveniami zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky,

obchodnej spoločnosti M., O.. U.. L... Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej majiteľa
vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke a to voči osobe, ktorá svoju povinnosť
zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom. Žalobca ako majiteľ
zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku podpísanú žalovaným ako vystaviteľom.
Táto zmenka tak predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje povinnosť zaplatiť

určitú sumu uvedenú na zmenke a to právoplatnému majiteľovi zmenky. Vzhľadom na uvedené
skutočnostisúdpreskúmalzmenkunazákladektorejsižalobcavpredmetnomkonaníuplatňujeprávona
zaplateniepeňažnejsumyvočižalovanémuazistil,žezmenkajepodpísanážalovaným,okrempeňažnej
sumy, ktorá je určitá obsahuje údaje o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom žalovaného ako
vystaviteľa zaplatiť túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie

je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad ktorého sa má
platiť ako aj údaj miesta kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom
ideodátumamiestovystavenia,ktoréexistujú.Žalobcompredloženázmenkajevistazmenkou,priktorej
právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke
výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum,

od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé,
že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku
indosamentom od pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe týchto
skutočností mal tak súd za preukázané, že žalovaný ako vystaviteľ zmenky, podpisom vlastnej zmenky
sa stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí súd nezistil a voči zmenke

neboli vznesené žiadne námietky ani žalovaným, ktorý zotrval v konaní nečinný a súdu nezaslal ani
svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C na odpoveď. Preto mal súd za to, že v danej veci je podstatné,
že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver
o platnosti zmenky opiera tunajší súd aj o rozhodnutie súdu vyššieho stupňa uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Keďže žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky

zákonné predpísané náležitosti, záväzok žalovaného je teda nesporný a nárok uplatnený žalobcom je
dôvodný v celom rozsahu. Z predloženej zmenky vyplýva, že bola vystavená dňa 14.04.2010 na sumu
702,33 € a vystaviteľom tejto zmenky je žalovaný s tým, že okrem tejto sumy má zaplatiť aj zmenkový
úrok vo výške 0.25% denne od 30.10.2010.Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten,

kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť.

Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na
obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa

trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) .

Tunajší súd po tom ako sa oboznámil s vyššie uvedenými listinnými dokladmi zistil, že podľa jeho
názoru návrh na obnovu konania nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Návrh na obnovu konania
bol podaný v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev s tým, že od 01.07.2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 civilný sporový poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 takéhoto právneho
predpisu sa aj na konania začaté pred 1.7.2016 použijú ustanovenia zákona o civilnom sporovom
poriadku.Obnovakonaniajeopravnýprostriedok,ktorýmožnopodaťlenprotirozsudku,ktorýnadobudol
právoplatnosť z dôvodov, ktoré sú presne a taxatívne vymedzené v civilnom sporovom poriadku. Dôvody

spôsobilépripustiťobnovukonaniasúuvedenév§397CSPstým,žezinýchdôvodovnemožnopripustiť
obnovu konania. Podľa § 397 písm. e) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou zákona č. 160/2015 civilný
sporový poriadok nastala zmena, čo sa týka dôvodov obnovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že

rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazuje žalovaný, a to na rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-618/10 S. K. Q. J. O. J. W. J. J. zo dňa 14.06.2012 ako aj na rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - L. V. K. O. X. U. B. G., ako aj na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora vo veci C-74/15 Q. D., Y. D. A.. S. J. Y. O. U. O. a ďalší zo dňa 19.11.2015, nie sú pre
strany záväzné, tak ako to ustanovuje § 397 písm. e) CSP, nie sú splnené podmienky pre povolenie

obnovy konania, pretože nebola preukázaná existencia takého rozhodnutia Európskeho súdneho dvora
aleboEurópskehosúdupreľudsképráva,prektorýbybolrozsudoktunajšiehosúdu,ktorýbolnapadnutý
mimoriadnym opravným prostriedkom v rozpore.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 s poukazom na § 262 CSP, a nakoľko žalobca bol úspešný v
celomrozsahu,súdmupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%trovkonania.Podľa§262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.