Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714206326.2

Rozhodnutie

Z. súd E. samosudcom D.. I. S. v právnej veci žalobcu: CD B. s.r.o., so sídlom H. vězňů XXXX/XX, F.
E., XXX XX H. 1, M. republika, O.: XXX XX XXX, právne zastúpený: M. H., s.r.o., so sídlom G. 4, XXX
XX T., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. R. č. XX, XXX XX
E. R. o zaplatenie sumy XXX,XX L. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. W. z a m i e t a .

II. P. v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške X,XX % denne z a s t a v u j e.

O.. W. n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. X F. L. parlamentu a
S. /ES/ číslo XXX/XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu)
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX L. s príslušenstvom, titulom zmenky
č. XXXXXXXXX, ktorú žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil na rad spoločnosti H., s.r.o., ktorá následne
predmetnú zmenku indosovala na rad žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Q. si uplatnil nárok na
náhradu trov. W. uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

žalovaný, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške X,XX% denne od XX.XX.XXXX do
zaplatenia. V texte mal byť uvedený záväzok žalovaného, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkovému veriteľovi. O. zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.W. uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil X,- €, kde na zmenkovú sumu uhradil X,- € a na úroky
uhradil X,- €. P. zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.
X. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške X,XX % denne späť, bez udania dôvodu, čím si žalobca uplatňoval v tomto konaní už len úrok
vo výške X,XX% denne.
X. Súd v predmetnom rozhodnutí čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyhovel a konanie na zaplatenie
zmenového úroku v predmetnej časti zastavil samostatným výrokom predmetného rozhodnutia.

X. V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) Z. ( platného a účinného v čase postúpenia veci na Z. I) v čase
popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto,
ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.
X. Podľa § 10 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sídlach a obvodoch súdov J. republiky
(platnéhoaúčinnéhovčasepostúpeniavecinaZ.I)nakonanievoveciachtýkajúcichsazmeniek,šekov
alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov

a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné tieto súdy - Z. súd P. I pre obvod P. súdu v P..
X. Tunajší súd postúpil vec Z. súdu P. I z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti.X. Proti postúpeniu veci namietal žalobca. W. uviedol, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudku v
európskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporusúvJ.republikeokresnésúdy.H.názoružalobcu
výnimku z uvedeného pravidla netvoria ani prípady, ak sa uplatňuje právo zo zmenky.

X. O námietke žalobcu rozhodol P. súd v P. uznesením č. k. XNcb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
S., že na konanie je miestne príslušný Z. súd E.. V odôvodnení uviedol, že platnosť zmenky bude
potrebné posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového č. XXX/XXXXZb., ale aj podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch č. XXX/XXXX Z.z. alebo č. XXX/XXXX Z.z., ktorý upravuje podmienky
vystaveniazabezpečovacejzmenkynazabezpečenianárokovzospotrebiteľskýchúverov.H.národného

ako aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv, preto odvolací súd je
tohto názoru, že nárok žalobcu bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v náväznosti
na to, pri kolízii príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť
posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu
až popretiu práv spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Z týchto dôvodov P. súd v P. rozhodol podľa
výroku svojho uznesenia, teda že na konanie je miestne príslušný tunajší súd.

X. Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného F. L.
parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX z XX. XX. XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku X citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje v občianskych
a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo

tribunálu nepresahuje X.XXX,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. F. sa najmä na
daňové,colnéanisprávneveci,aninazodpovednosťštátuzakonaniealebonečinnosťprivýkoneštátnej
moci.
XX. V článku X odsek X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX sa uvádza, že na účely tohto nariadenia
je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v

členskom štáte inom, ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
XX. V zmysle článku X odsek X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX, po doručení správne vyplneného
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď
ako je uvedené v prílohe O.. P. tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných
dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom XX.

XX. V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s
prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému.
XX. Podľa článku X.X. návrhu na uplatnenie pohľadávky (žaloby) podaného podľa článku X ods. X F.
L. parlamentu a S. (ES) č.XXX/XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „ F.“) žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nechce aby sa

v konaní súdu o jeho žalobe nariadilo pojednávanie.
XX. Podľa bodu X H. F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: L. konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských
štátov, ktoré zostanú nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Q. nariadenie by malo tiež

zjednodušiť uznanie a výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v inom členskom štáte.
XX. Podľa bodu X H. F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: B. tohto nariadenia je podporovať základné
práva a zohľadňovať najmä zásady uznané v B. základných práv L. únie. J. alebo tribunál by mal
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o

potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.
XX. Podľa článku X ods. X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: Q. nariadenie sa uplatňuje v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje X XXX L. bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

F. sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť
pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
XX. Podľa článku X ods. X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX : Na účely tohto nariadenia je
cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v
členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

XX. Podľa článku X ods. 4, X.veta F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: Ak sa pohľadávka zdá zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.XX. Podľa článku X ods. X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: L. konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. J. alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. J. alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,

že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania.C.odmietnutiasauvedúpísomne.O.protirozhodnutiusúdualebotribunáluoodmietnutítakejto
žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
XX. Podľa článku X ods. X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: J. alebo tribunál určí spôsob
a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na

prípustnosť dôkazov. J. alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného
vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. J. alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov
prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k
dispozícii potrebné technické vybavenie.
XX. Podľa odseku X citovaného článku X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: J. alebo tribunál si
môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie

rozsudku. H. tomto rozhodnutí súd alebo tribunál berie do úvahy náklady.
XX. Podľa odseku X citovaného článku X F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: J. alebo tribunál využije
najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.
XX. Podľa článku XX F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: H. toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie.
XX. Podľa článku XX F. L. parlamentu a S. /ES/ XXX/XXXX: Q. konania znáša strana, ktorá nemala v
konaní úspech. J. alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo
ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
XX. Podľa § X87 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „B.“: Za

dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a či sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. C. prosriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
XX. Podľa § X86 ods. 1 B.: J. všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti ,ako aj právne

predpisy zverejnené alebo oznámené v W. zákonov J. republiky a právne záväzné akty L. spoločenstiev
a právne záväzné akty L. únie, ktoré boli uverejnené v N. vestníku L. spoločenstiev a v N. vestníku L.
únie, sa nedokazujú.
XX. Podľa článku XX F. v spojení s § X86 ods. 1 B. bola súdu z jeho činnosti známa skutočnosť, že
takmer na všetkých prvostupňových súdoch v SR prebehli konania v súdnych registroch Er o žiadostiach

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov na vykonanie
exekúcie oprávneného - spoločnosti H., s.r.o. voči jednotlivým povinným na podklade exekučných titulov,
ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Q. rozhodcovskými rozsudkami boli priznané nároky oprávneného
zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad spoločnosti H., s.r.o., O.: XXXXXXXX. K. exekučné
konania spravidla skončili pre oprávneného neúspešne a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu.
XX. Na základe uvedenej skutočnosti známej súdu z jeho činnosti si súd zabezpečil a pripojil exekučný
spistunajšiehosúdu.VtomtospisebolavprílohenávrhunavykonanieexekúciepripojenáW.oúvereVS
(č. zmluvy) N., medzi veriteľom H.,s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalovaný v tomto konaní. W. k tomuto návrhu
na vykonanie exekúcie bola pripojená aj identická zmenka č. XXXXXXXXX, ktorá bola predložená aj v

prílohe tejto žaloby po jej indosovaní spoločnosťou H., s.r.o. ako indosantom na žalobcu ako indosatára.
Je preto zrejmé, že predmetná zmenka, z ktorej sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky bola
vystavená na základe článku XX R. podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou predmetnej W. o
úvere medzi žalovaným a spoločnosťou H., s.r.o., t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi H., s.r.o. ako remitentovi.

XX. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil a
vytýkal súdu nesprávny procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich
dôvodov.
XX. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné
a zarážajúce zasahovanie do oprávnení súdu zo strany žalobcu, keďže je výlučne v kompetencii

súdu posúdiť potrebu nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie,
poukazuje na článok X bod X príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie
ajvtedy,aktopovažujezapotrebné.F.nariadeniepojednávaniasúdvykonalvsúvislostisposudzovaním
vyplňovacieho práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahuvzniknutým medzi pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou H., s.r.o.) ako aj v
súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. J. pre úplnosť uvádza, že
vzhľadom na skutočnosť, že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zákonom,

táto skutočnosť je tiež dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie.
XX. Uplatnený nárok súd hmotnoprávne posúdil nasledovne:
XX. Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky H., s.r.o. vyplýva, že
do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. J. je taktiež známe z jeho
činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery. Z úverovej zmluvy

vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. K. skutočnosti už riešil právoplatne aj exekučný súd.
XX. Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v R. P.
dňa XX.XX.XXXX s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: H.,s.r.o. O.: XX XXX XXX, T.
sumu XXX,XX € a zmenkový úrok X,XX% denne od XX.XX.XXXX. J. H., s.r.o. T.. T. protestu na platenie
predložiť v lehote X rokov od vystavenia. R. je žalovaný. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené:
F. nás na rad CD B., s.r.o. - žalobca.

XX. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi H., s.r.o. T. (predchádzajúci veriteľ) a žalovaným, číslo zmluvy
XXXXXXXXX vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške XXX,- € a žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX,- €, t.j. celkovo zaplatiť sumu XXX,-
€ v XX-tich mesačných splátkach po XX,- € na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky
z úveru, ani S..

XX. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej
zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený- H.
s.r.o.
XX. Z uznesenia Z. súdu E. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XEr/XXX/XXXX, vyplýva, že súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. C. bolo, že súd konštatoval,
že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne
normy o ochrane spotrebiteľa. W. bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. X zákona o spotrebiteľských
úveroch a exekučný súd poukázal aj na neprimerané úroky X,XX% denne, t.j. XX,XX% ročne a absenciu
údaja S. a úrokov z úveru v samotnej zmluve.

XX. Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávneného H., s.r.o. taktiež právoplatne
konštatovali,žesajednáospotrebiteľsképrávnevzťahyazamietližiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia.C.dokoncabolo,žedohodaovyplneníblankozmenkyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná.
XX. Podľa článku I. § 75 zákona číslo XXX/XXXX W. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná;2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;3. údaj
zročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;6. dátum
a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa.
XX. V zmysle článku I. § X1 ods. 1 zákona číslo XXX/XXXX W. zákon zmenkový a šekový

v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § X7 ods. 1 zákona číslo XXX/XXXX W. zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

XX. Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto nasledujúce
právne normy.
XX. Podľa čl. X písm. a) smernice XX/XX/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku X.
XX. Podľa čl. 3 ods. X a X smernice XX/XX/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. H. sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. J., že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
XX. Podľa § 5X ods. X a 2 Z. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: J. zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. K. o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z. zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

XX. Podľa § X3 ods. 1, 2, X písm. k) a 5 Z. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: J.
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. F. podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
XX. Podľa § 54 ods. X a X Z. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: W. podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

J. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
XX. Podľa § 3 ods. X Z. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
XX. Podľa § 39 Z. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
XX. V zmysle § 4 ods. X zákona číslo XXX/XXXX W. zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou

alebo šekom. R. smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
XX% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. W. prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
K. tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
XX. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.
XX. Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že žalovaný uzavrel ako dlžník so

spoločnosťou H., s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX v písomnej forme,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške XXX € a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť
požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX,- €, t.j. celkovo zaplatiť sumu XXX,- € v XX-
tich mesačných splátkach po XX,- € na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani S..V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená a podpísaná zmenka na sumu XXX,XX

€. W. si žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur s príslušenstvom.
XX. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, a to z pripojeného spisu Er mal súd za preukázané,
že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere
zavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou H., s.r.o. T. ako veriteľom. W. o úvere uzatváral
žalovaný ako občan - fyzická osoba. W. bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a

do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné
údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala
len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej
forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú
o príslušný poplatok. F. časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody

o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Q. sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. X Z.
zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Z. zákonníkom.
XX. Súd mal teda za preukázané, že zmenka z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové nároky
slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti H.,
s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru.

XX. Zmenkové právo podľa zmenového zákona č. XXX/XXXX Zb., vychádza z abstraktného charakteru
zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka
zaisťuje alebo zabezpečuje. Q. abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych tradícii
vyspelých európskych a svetových demokracií. W. zákon v právnych podmienkach M. republiky bolprijatý v roku XXXX počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. W. dlhoročne zotrval bez
akýchkoľvek zmien a však v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo.
To sa zmenilo po zmene štátneho zriadenia v M. republike v roku XXXX, po ktorom sa M. a J.

republika prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na
ne nadviazať. To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany
niektorých subjektov, na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer
žiadne skúsenosti. To bol presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti
kauzality právneho vzťahu pri vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach

právnych vzťahov na to či už zákonodarca, alebo súdna prax reagovala v snahe takémuto zneužívaniu
zabrániť. K zneužívaniu začalo dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa
dominanciou jednej strany právneho vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch
a v spotrebiteľských právnych vzťahoch. H. je napríklad S. F. súdu SR X Z. V XX/XXXX zo dňa
5. marca XXXX, ktorým F. súd SR zamedzil používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie
nárokov v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov

občianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi vzťahmi pri „čiernej práci“. V oblasti spotrebiteľského
práva na toto zneužívanie zákonodarca reagoval už W. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
kde v § 4 ods. X tohto zákona zákonodarca zakázal v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. R. tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými
limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. F. prijatým zákonom č.XXX/XXXX Z.z.o spotrebiteľských

úveroch s účinnosťou od XX.XX.XXXX bola podľa § 17 ods. X v spojení s § 2X ods.5 citovaného zákona
dokonca zakázaná možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
XX. Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedených právnych úprav a pri
rešpektovaníjudikatúryvnútroštátnehosúdunajvyššiehostupňabolajektorýkoľveksúd,vktoromkoľvek
stupni konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o

zmenku vystavenú v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami t.j. „pracovnoprávnu“ alebo
„ spotrebiteľskú“ zmenku a až v prípade negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže
vychádzať z jej abstraktného charakteru a nárok posúdiť v zmysle zmenkového zákona.
XX. Súd dáva do pozornosti body XX-XX rozsudku J. dvora L. únie C-XXX/XX E. B..: „J. ochrany
zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z XX. júna XXXX,Océano G. L. a J.
L., C-XXX/XX až C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX).
XX. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Z. G. a J. L.,
už citovaný, bod XX).
XX. Na základe týchto zásad J. dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článkuX
smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Z. G. L. a J., už citovaný, bod XX,ako aj
z XX. novembra XXXX, B., C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX).
XX. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, k uvedenému súd cituje uznesenie F. súdu J. republiky vo veci
X E. X/XXXX z XX.XX.XXXX:„Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade

tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. R. z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite
praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. H. neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ W. súd

poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia a to uznesenie F. súdu J. republiky vo veci XCdo/X/XXXX a XCdo/
XX/XXXX.
XX. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody ojej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky

predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný, konštatovať rozpor práv uplatnených zo
zmenkysozákonom.Q.postupomsúdynapĺňajúpríkazvyplývajúcizprincípuochranyprávspotrebiteľa.
XX. Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie F.
súdu J. republiky vo veci XCdo/X/XXXX). Z., ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom,

sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď
o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich
uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie.(rozsudok J. dvora EÚ vo
veci C -XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie J. dvora EÚ vo veci C-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX)
Z. spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality

života občanov. Z. toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo
na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom XX ods.X N. J. republiky. Q. právo sa nezaručuje len
tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (porov. uznesenie
F. súdu SR sp. zn. X E. X/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX).
XX. V oblasti spotrebiteľských vzťahov uvedené len podporne potvrdzuje P. súd v H., ktorý v svojom

S. č. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v obdobnej právnej veci identického žalobcu v týchto
intenciách odkazuje na článok XX a článok XX J. S. č. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXXo aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v spojení so J. S. č. XX/
XX/EHS , ktoré členským štátom umožňujú použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách ale len
pri zabezpečení vhodnej ochrany spotrebiteľa v takýchto situáciách. J. musí byť v každom momente

poskytnutá plnohodnotná právna ochrana v súdnom konaní prebiehajúcom v rámci vnútroštátneho
práva. O. by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiace spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity, ak by súd v prípade indosovanej zmenky vychádzal z abstraktného charakteru ako zmenky
tak aj jej indosamentu bez skúmania ich kauzality, respektíve obsahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej bola vystavená.

XX. Napokon nutnosť ex offo skúmania kauzality zmenky súdom v spotrebiteľských právnych vzťahoch
s poukazom na rozhodnutie L. C-XXX/XX až C -XXX/XX Z. G. L. potvrdil aj S. J. rozhodcovského súdu
predložený v konaní Er, ktorým žalobcovi zmenkový nárok priznal. L. tento rozsudok pripojil k žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako exekučný titul.
XX. Podporne k týmto záverom súd poukazuje i na nasledovné: H. rozhodnutia J. dvora EÚ zo

XX.XX.XXXX práve vo veci H., s.r.o. C-XX/XX, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií
obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom
a skutkovom stave. V bode XX tohto rozhodnutia je uvedené ,že sa vychádza z účelu právnej úpravy J. č.
XX/XX a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom beztoho, aby mohol vplývať na ich obsah. V
bode XX rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom
ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. O. cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy
vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou

rovnováhou a zaviesť nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.
XX. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsudku L. súdneho dvora sp.zn. C - XXX/XXXX
zo XX.XX.XXXX (M. sporiteľňa a.s. proti G. M.) samotný L. súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo
zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. H. záverov tohto rozhodnutia
napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného

cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
XX. Pri posúdení veci súd poukazuje aj na rozsudok nemeckého súdu W podľa ktorého, ak bola
zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ H., s.r.o. ju
previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový

zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto
prípade H., s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov
alebo pôžičiek.XX. Súd musí taktiež poukázať aj na list L. komisie z XX.X.XXXX pod číslom XXXX/XXXX, R.:
výzva - porušenie č. XXXX/XXXX, ktorý bol zaslaný J. republike práve z dôvodu upozornenia zo
strany EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste L.

komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť H., s.r.o. (strana 2, 3, XX listu EK),
ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie J. dvora EÚ vo veci H.. Z. iného sa v tejto výzve výslovne
uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (strana X EK): „Z.
rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na
vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach.“ H. príkladom uvedeným

EK je používanie blankozmeniek. Z. vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne
predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú
oporu v právnych predpisov a sú založené na nekalých podmienkach. S. rozsudky však vynášajú
rozsudky aj na základe týchto zmeniek.
XX. Výhrada žalobcu proti posudzovaniu kauzy úveru v predmetnej zmenkovej veci je v podstate v
jeho podaniach dominantná a žalobca ju niekoľkokrát opakovane uvádza.

XX. CD B. nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. J. indosament
oprávňuje(§X4ods.1W.)indosatáranavymáhanieprávzozmenkyvovzťahukzmenkovémudlžníkovi.
W. (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a indosatárom o tom, že
indosant prevedie zmenku na indosatára (P., Z.: W. směnečný a šekový. P.. CH T. XXXX, s. XX), keďže
ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

XX. Ustanovenie § 17 W. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. O. teda
možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR XObo/X/XXXX). „R.“ konanie
odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným
názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti

v občianskom práve.
XX. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase
nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že
zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že
takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.

XX. Dobromyseľnosť indosatára CD B. je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje
číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). H. nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a
ku ktorému indosant (H.) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva

vplyv. R. na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Q. dobromyseľnosť
spochybňuje kolízia medzi H. a CD B.-om. Z. ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (M. H.), D.. C.
„H.“ bol až do roku XXXX konateľom CD B.-u.
XX. Súd na jednej strane ex offo preskúmal kauzalitu vystavenia spotrebiteľskej zmenky, kde zistil, že
išlo o zabezpečovaciu zmenku spotrebiteľského úveru.

XX. Na druhej strane je potrebné od samotnej kauzality vystavenia zmenky odlíšiť a posúdiť platnosť, či
neplatnosť samotného dojednania o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej
zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. A
to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi.
XX. Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok.

XX. Už cit. ustanovenie § 17 W. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. W., kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a
contrario (P., s. XX). B. ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal
ex offo.
XX. Z § 17 W. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa

i taký výklad, že ich skúmať možno. F. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo
neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. X ods. X
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.
XX. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo

skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.
XX. Ustanovenie § 5b zák. č. XXX/XXXX Z. z. rieši aj problém, že § 53 ods. X druhej vety Z.. zák.
ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (vprípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov). K. § 5b zák. č. XXX/XXXX Z.
z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.
XX. V čase rozhodovania súdu je už účinný zákon č. XXX/XXXX Z.z. a tu súd poukazuje na ust. § 17 ods.

X v znení zákona č. č. XXX/XXXX Z.z. Z toho je zrejmé, že v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha
nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1,
ktorébytenktoježalovanýzozmenky,moholuplatniť,akjehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Q. zákonné ustanovenie má bezpochyby procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu v sporovom konaní a teda ako procesné ustanovenie sa vzťahuje aj na

konania začaté na súdoch pred účinnosťou tejto novely, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca
tomuto ustanovenie neprisúdil osobitný intertemporálny režim.
XX. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol M. N. súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí
nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. H. musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou

normou” (porovnaj nález N. soudu ČR sp. zn. II. ÚS XXX/XX). W. je osobitne náročná na formality a aj v
zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok
podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus
sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti.
XX. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri

zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. R. však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti
účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej kontroly (VI.N N. súdu CZ).
XX. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry J. dvora. J.
dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v
rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať

skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení J. S.. XX/XX/EHS spotrebiteľovi
musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. XX J. S. č. XX/XXX/EHS.
XX. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav zmluvnej autonómie zmluvných strán
akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. I. bolo možné
hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je potrebné jednak informovanie

spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa (viď S. KS v H., č. XCoXXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX) a jednak to informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme ktorej
je spotrebiteľ s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je
možné takú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú. H. uznanie
spotrebiteľa za zodpovedného za takú zmluvnú podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť

zákona neospravedlňuje“, pretože tento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má
prevahu. W. nielen že nepreukázal dostatočné informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia
zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť ani netvrdil. O tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. H. je podľa § 39 Z. zákonníka táto dohoda neplatná, čo spôsobuje
aj neplatnosť samotnej zmenky.

XX. Okrem toho podľa bodu XX citovaných všeobecných obchodných podmienok spol. H., s.r.o., ktoré
boli súčasťou úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohody o vyplnení zmenky dohodli len na tom že
remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. To
znamená, že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ spotrebiteľom už pri jej vystavení
v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky. Q. je v rozpore s § 54 ods. 1, druhá veta Z. zákonníka a z

uvedeného dôvodu to spôsobuje neplatnosť zmenky.
XX. V zmysle cit. bodu XX mal veriteľ vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu. A. § 4 ods.
Xzákona číslo XXX/XXXX W. zákonov o spotrebiteľských úveroch v tejto dohode o vyplnení zmenky
dohodnutý nebol. J. podotýka, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ - dlžník nemal možnosť
meniť. C. - žalovanému bol poskytnutý úver, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu. K. je

zjavne vysoko nad limit § 4 ods. X zákona číslo XXX/XXXX W. zákonov o spotrebiteľských úveroch.
XX. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý
nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak
všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné.
K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore sovšeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom pri nájomných vzťahoch pri posudzovaní
toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. C. mravy netvoria uzavretý normatívny systém,
sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými

pravidlami slušnosti a poctivého konania. S. právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať
v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania strán v konkrétnom čase.
J. obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah
bol výsledkom slobodnej vôle strán a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil.
XX. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a §

3 Z. zákonníka a to pre rozpor s dobrými mravmi ako aj preto, že svojim obsahom a účelom odporujú
zákonu. J. zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1, druhá veta Z. zákonníka. N. tohto právneho úkonu je obísť
ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností
spotrebiteľa.
XX. Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika
XX. Žalobca je po spoločnosti H., s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú všetky

dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany. J.
ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. J. chráni vzťahy založené na
dobromyseľnosti a čestnosti. C. je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri elementárnej
opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. P. o ochrane spotrebiteľa (zákon č. XXX/XXXX Z. z.)
zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. X). P. v rozpore s čestnou obchodnou

praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale explicitne proti zákonu.
XX. Smernica XXXX/XX o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na
vzťahy po zániku zmluvy. N. tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a
dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické

záujmy spotrebiteľov.
XX. Zmluvná pokuta je úplne netransparentná. H. akékoľvek drobné porušenie menej závažnej
povinnosti a spotrebiteľovi sa zvyšuje dlh. B. zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu. W.
uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. F. na tom nemení fakt, že ide
o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je netransparentný (neuzavretý

okruh administrácie, porov. tiež C-XXX/XX R.). Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný
rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy
s podstatným navýšením oproti dlhu. J. teda aj vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa
za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku
právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

XX. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu. To platí aj pre žalobcu,
na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.
XX. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie

nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Z. zákonník (§ 54 ods.X OZ). W.
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého
zástupcu (M. H.) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu
úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.
XX. Zároveň je potrebné v tejto časti rozhodnutia poukázať na tú skutočnosť, že argumentácia žalobcu

v istých momentoch procesného útoku v procese samotného uplatnenia nároku vykazuje výrazné črty
nihilizmu.
XX. Súd poukazuje aj na J. občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia F. súdu J. republiky č.XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom cit.: „Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať,
že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať

všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. H. aplikáciu znalosti
určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Z F. nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k
záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. X bod X.. Z procesného

hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek
inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi
sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa F.." J. taktiež poukazuje na spoločné
stanovisko občiansko-právneho kolégia F. súdu SR a obchodno-právneho F. súdu SR č. XX/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého cit. „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

XX. Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú
povinnosť preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj
to, že dlžník bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ
na výkon svojho povolania. J. odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V
tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú
povinnosť.

XX. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. K. platí aj

vzhľadom na to, že obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe
nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. P. „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.
XX. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. X B. a ust. § 255
ods. X B., keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. W. samotný nárok na
náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v
konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani

nevyplývajú. R. na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario
nepriznal a to aj z dôvodu, že v civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať
potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať),
ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne
zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Q. ak takýto nárok

vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.