Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/844/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224470
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114224470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného
JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanémuE.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.L.,NaP.9,ozaplatenie862,04EURsprísl.,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/252/2014-82 zo dňa 26. 05. 2015
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov

konania, p o t v r d z u j e ;
vo zvyšku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 189,78
EUR spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 04. 01. 2014 do zaplatenia v mesačných splátkach
po 70 EUR vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2015 pod hrozbou straty výhody splátok,
žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol o zastavení konania pre zaplatenie sumy 5 EUR.

2. Podľa žaloby žalobca a žalovaný uzavreli na základe žiadosti žalovaného zo dňa 28. 11. 2011 úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 658 EUR na nákup spotrebného
tovaru. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 32,31 EUR splatných vždy k 15
dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 12. 2011. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uhradil sumu 468,22 EUR.
Na základe ďalšej žiadosti žalovaného zo dňa 21. 03. 2012 žalobca poskytol žalovanému druhý úver vo
výške 468 EUR na nákup spotrebného tovaru. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných
splátkach po 45,59 EUR splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 04. 2012. Žalovaný uhradil

sumu 471,52 EUR. Žalovaná suma pozostávala zo sumy 114,49 EUR ako splátok úveru od 07/2013 do
12/2013 a sumy 516,40 EUR istiny, ktorá bola vyčíslená po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru od
01/2014. Suma 151,78 EUR pozostávala z neuhradenej úverovej istiny 95,76 EUR, úrokov 2,32 EUR
+ 0,85 EUR a poistného 1,47 EUR. Z dôvodu, že žalovaný dňa 28. 11. 2014 uhradil 5 EUR v tej časti
zobral žalobca žalobu späť. Požadoval zaplatenie sumy 857,04 EUR so zmluvným úrokom 39 % ročne
zo sumy 630,89 EUR od 03. 01. 2014 do zaplatenia, so zmluvným úrokom 23,40 % ročne zo sumy 95,76
EUR od 02. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 151,78 EUR

od 16. 04. 2013 do 28. 11. 2014 a zo sumy 146,78 EUR od 29. 11. 2014 do zaplatenia.

3. Okresný súd zistil, že dňa 28. 11. 2011 žalobca a žalovaný uzavreli prvú spotrebiteľskú úverovú
zmluvu,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške658EUR,ktorýmalžalovanývrátiťv 36 mesačných splátkach po 32,31 EUR v celkovej sume 1.125,72 EUR s termínom splatnosti prvej
splátky 15. 12. 2011 a poslednej splátky 15. 11. 2014. Na túto úverovú zmluvu žalovaný uhradil sumu
468,22 EUR. Okresný súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 189,78 EUR ako rozdiel medzi

poskytnutým úverom 658 EUR a uhradenou sumou 468,22 EUR, lebo úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN). Podľa
výpočtu súdu RPMN predstavovala 50,66 % a nie 46,77 %, ako bolo uvedené v zmluve. RPMN vo
výške zistenej súdom zodpovedala aj výsledná suma splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť 32,31 EUR
x 36 = 1.163,16 EUR. Ďalej okresný súd zistil, že dňa 21. 03. 2012 žalobca a žalovaný uzavreli druhú

spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 468 EUR,
ktorý mal žalovaný vrátiť v 12 mesačných splátkach po 45,59 EUR v celkovej sume 529,44 EUR s
termínom splatnosti prvej splátky 15. 04. 2012 a poslednej splátky 15. 03. 2013. Na túto úverovú zmluvu
žalovaný uhradil sumu 476,52 EUR. Žalobca sa z tejto zmluvy domáhal zaplatenia sumy 151,78 EUR,
ale okresný súd žalobu v tejto časti zamietol, lebo úver považoval za bezúročný a bez poplatkov pre
nesprávne uvedenú RPMN, ktorá podľa výpočtu súdu predstavovala 34,30 % a nie 26,09 % uvedenú

v úverovej zmluve. Aj v tomto prípade súdom zistená RPMN vo výške 34,30 % zodpovedala celkovej
sume splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť 45,59 EUR x 12 = 547,08 EUR. Žalovanému bol na druhú
úverovú zmluvu poskytnutý úver 468 EUR a uhradil o 8,52 EUR viac ako prijal. Okresný súd mal ďalej
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a z toho dôvodu vzniklo
žalobcovi právo na úrok z omeškania vo výške 8,25 % z dlžnej sumy od 04. 01. 2014. O povinnosti

uhradiť priznanú dlžnú sumu v mesačných splátkach po 70 EUR mesačne súd rozhodol na základ
vyjadrenia žalovaného, ktorý preukazoval nepriaznivú finančnú situáciu, mal príjem 207,70 EUR a svoj
záväzok bolochotnýuhradiťvsplátkachpo70EURmesačne.Naprávneposúdenieokresnýsúduviedol
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 9 ods.1, ods. 2 a § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že stranám sporu náhradu trov nepriznal s
odôvodnením, že žalobca bol úspešný len v nepatrnej časti a žalovaný, ktorý bol úspešný v prevažnej
miere, trovy neuplatnil.

4. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal včas

odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne skutkové a právne zistenia. Okresný súd posúdil obe
úverové zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov s odôvodnením, že pri výpočte RPMN žalobca
nezahrnul do nákladov splátky poistenia, čo malo byť v rozpore s § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.
V úverových zmluvách bolo uvedené RPMN správne, lebo dohodnuté poistné do výpočtu nemalo byť
zahrnuté. Poistné je samostatná služba vyžiadaná klientom, ktorá je na prospech klienta a ktorá nie je

podmienkou pre priznanie úveru. O možnosti poistenia úveru informujú klientov pri nákupe na splátky
priamo predávajúci, ktorí majú k dispozícii viacero formulárových zmlúv. Okresnému súdu žalobca tiež
vytýkal, že v odôvodnení rozhodnutia presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých
skutočností vychádzal tak, aby bolo spravodlivé a presvedčivé. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06.
2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za

účinnosti skoršej právnej úpravy.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení platnom do 31. 12. 2012 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014, súd ako
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi
peňažné prostriedky poskytnuté pri uzavretí zmluvy bez úrokov a poplatkov a svoje rozhodnutie založil

na zistení, že RPMN bola v spotrebiteľských úverových zmluvách uvedená v nesprávnej výške v
neprospech spotrebiteľa. Okresný súd správne zistil, že dôvodom, prečo je úver bezúročný a bez
poplatkov bola aj tá skutočnosť, že do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria v zmysle § 2
písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. náklady na poistné ako doplnkovú službu, ktorá súvisí so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca túto skutočnosť potvrdil v odvolaní tým, že poistné je samostatná služba,

ktorá nie je podmienkou pre priznanie úveru. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo
byť poistné zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tej súvislosti premietnuté do RPMN. Súd prvej
inštancie správne uviedol, že RPMN bolo v zmluvách uvedené v nesprávnej, nižšej výške v neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd správne vychádzal z výšky mesačnej splátky, ktorá bola v prvej spotrebiteľskejúverovej zmluve uvedená vo výške 32,31 EUR a v druhej spotrebiteľskej úverovej zmluve vo výške
45,59 EUR. Žalobca síce v odvolaní tvrdil, že poistné je samostatná služba, ktorá nie je podmienkou pre
priznanieúveru,alezobsahuzmlúvnevyplýva,žebyposkytnutiepoisteniaakodoplnkovejslužbynebolo

podmienkouprezískaniespotrebiteľskéhoúveru,lebovuvedenejmesačnejsplátkebolzahrnutýaskrytý
aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve na inom mieste samostatne vyjadrený iba v percentuálnej
výške 3,33 %. Z toho dôvodu považuje odvolací súd za správny záver, že poplatok za poistenie mal byť
zahrnutý do celových nákladov úveru. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkový
stav, z ktorého vychádzal a jeho právne posúdenie. Rozhodnutie preto spĺňalo náležitosti predpísané

podľa § 157 ods. 2 OSP.

10. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zlúčeniu pôvodného žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a. s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť so sídlom v Paríži, 1 boulevard Haussmann 78009 na
základe cezhraničného zlúčenia kapitálových spoločností s tým, že pôvodný žalobca dňom 30. 06.

2016 zanikol, bol z obchodného registra vymazaný a jeho právnym nástupcom sa od 01. 07. 2016
stal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Francúzka republika, ktorý koná,
prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, zapísanej v obchodnom registri Slovenskej republiky, IČO:
47 258 713. Z oznámenia žalobcu o cezhraničnom zlúčení spoločnosti CETELOM Slovensko, a. s.
nevyplýva, že došlo k zániku splnomocnenia právneho zástupcu v súdnom konaní.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy
odvolacieho konania nevznikli. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že žiadna strana sporu nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiaci výrok

vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej a odvolací súd ho potvrdil ako vecne správny.

12. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
189,78 EUR spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 04. 01. 2014 do zaplatenia v mesačných
splátkach po 70 EUR vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2015 pod hrozbou straty výhody

splátok a ktorým rozhodol o zastavení konania čo do sumy 5 EUR, nebol odvolaním dotknutý.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).