Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206404
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8207206404.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej C. M., bytom M. č. XX, o
vymoženie sumy 92,94 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov

č. k. 4Er/918/2007 - 13 zo dňa 14. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie o

trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava zo dňa 01.08.2008 sp. zn. SR 5240/07. S odkazom na § 57 zákona č. 233/1995 Z. z.
Exekučného poriadku, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, § 2 zákona č. 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., C-240/98 Océano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom a
C-168/05 Mostaza Claro, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoE/11/2011 a uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 404/2010 - 16, po preskúmaní predloženého exekučného

titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere
ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi oprávneným, poskytovateľom úveru, a povinnou,
nepodnikateľom, vznikol spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy o úvere
je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ a je tiež v

rozpore s ustanoveniami Smernice Rady. Zároveň možno konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 4
Zákona o rozhodcovskom konaní, pre absenciu písomnej formy. Neplatná rozhodcovská doložka nie
je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a vydaný rozhodcovský rozsudok
nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd je povinný na tieto skutočnosti
prihliadať počas celého priebehu exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol,
abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Namietal, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité
dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený

posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti,
právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo
domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia,

preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil
ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná
možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému
zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať
dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil

rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp.beztoho,abysúdsámvyzvalpovinného,čimieninamietaťurčitézmluvnépodmienky.Trvalnatom,
že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby
daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho
súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo

k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie
exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

3. Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.; teraz § 162 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky spolu s návrhom
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP).

4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.09.2013 č.k. 23CoE/114/2013 - 62 potvrdil napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu. Návrh na prerušenie konania zamietol. Náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal.

5. Podaním zo dňa 13.01.2014 podal oprávnený dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom
o.i. namietal, že odvolací súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vec
nesprávneprávneposúdil,oprávnenémuodňalsvojímpostupommožnosťkonaťpredsúdom,neumožnil

stranám viesť kontradiktórne konanie. Namietal tiež, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatočné odôvodnenie, že rozhodnutie je arbitrárne vzhľadom na nedostatočnú právnu
argumentáciu a absenciu primeraného právneho zdôvodnenia. Rovnako namietal, že súd nesprávne vo
veci aplikoval § 109 O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.01.2016 č.k. 2Oboer/59/2015 - 116 návrh
oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a zároveň zrušil rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 27.09.2013 č.k. 23CoE/114/2013 - 62 v napadnutej časti a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti (t.j. v potvrdzujúcom výroku) odôvodnil tým, že
dovolanie oprávneného je vo veci prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., účinného v čase rozhodovania

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Postupom súdu sa účastníkovi konania znemožnila realizácia
procesných práv priznaných príslušnými právnymi predpismi, t.j. postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odvolací súd nerozhodol o podanom návrhu účastníka
konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. b/ CSP), súčasti
odvolania oprávneného zo dňa 18.01.2013.

7. Po vrátení veci krajskému súdu sa ten opakovane zaoberal podaným odvolaním proti výrokom
uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2012, ktorým bola exekúcia zastavená, ako aj návrhom
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP)
a na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 44 ods. 2

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor tohto ustanovenia
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v
ňom poukázal na to, že je otázne, či opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie
v priebehu exekučného konania je v súlade s princípom právnej istoty.8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

9.Podľa§44ods.2,vetaprváadruháExekučnéhoporiadkusúdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

10. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie

exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom
ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §

57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.

ÚS 425/2011 z 29.9.2011).

11. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky,neuplatnilpostuppodľa§162ods.1písm.b/CSPanávrhoprávnenéhonaprerušeniekonania

zamietol.

12. Vo vzťahu k výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2013, ktorým návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. c/ CSP)
zamietol, odvolací súd dáva do pozornosti, že tento výrok nebol Najvyšším súdom Slovenskej republiky

zrušený, keďže z obsahu uznesenia č.k. 2Oboer/59/2015 - 116 (str. 7 prvý odsek) nepochybne vyplýva,
že dovolací súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu len v rozsahu potvrdzujúceho výroku o zastavení
exekučného konania.

13. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o

odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
exekučný všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že

sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

15. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené zákonné
predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez

ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlona základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy
zmluvnými stranami, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, exekučný
súd nie je viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd.

16. Exekučný súd vo veci postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie
podmienok núteného výkonu rozhodnutia súd prihliada v každom štádiu exekúcie. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn.
3Cdo/164/1996 (R 58/1997), v zmysle ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, exekúcia
musí byť zastavená, a to aj bez návrhu. Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a rovnako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

17. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc
založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na
ktoréodkazujeZmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinnoudňa18.10.2006.Prerozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka

nebolaplatneuzavretá,atedaakotakánebolaspôsobilázaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu.Platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou,
bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti

rozhodcovskej doložky uzavretej ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktorá je v rozpore
s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní pre nedodržanie písomnej formy. Podmienku písomnej formy
nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú
na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými
všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez

možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 245/2010). Z obsahu spisu a z formy Zmluvy o úvere je nepochybné, že táto nespĺňa
zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných
sporov formou rozhodcovského konania, o ktorom mala byť povinná primerane oboznámený, nedošlo
k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o

tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy
uzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnémurozhodcovskémukonaniu.Zpredloženejformy
rozhodcovskej doložky tiež nijako nevyplýva, že by mala zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného
vzťahu.

19. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o

individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky
ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnej
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s
primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť.
To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať

dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská

doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.20. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom je
dosiahnuťprejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstrany
platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť všeobecných

zmluvných podmienok typovej zmluvy. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak

rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú opodstatnené obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať.

21. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť
voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby

podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla
pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že dlžník, ktorý by sa
rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj
reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.

Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si má zmluvná
strana individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, sledoval ich vylúčenie spod

režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

22. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva
neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť
individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,

odvolací súd konštatuje, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného
vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver nebol poskytnutý v priamom súvise so žiadnymi
podnikateľskými aktivitami. Aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj iných
právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

24. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola
predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše

na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a
Erzsébet Sustikné Györfi, na ktoré odkázal tiež exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Rovnako je nutné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím
je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ,

s odkazom na § 53 ods. 4 OZ, v znení zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého sú
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

25. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky
pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu

zmluvných strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany,
ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.26. K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie odvolací súd
uvádza, že postup súdu prvej inštancie nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z príslušných
ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného súdu nariadiť

pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť pojednávanie
nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Exekučný súd na tento účel nevykonáva dokazovanie
ako procesnú činnosť súdu, keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe
písomných dokladov predložených oprávneným. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto
prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil

svoje právo podať proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a
nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa
24.10.2013).

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení neplatnosti

rozhodcovskejdoložkyastýmsúvisiacejabsencieprávomocirozhodcovskéhosúdukonať,nepovažoval
za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď preskúmal predložený exekučný titul a následne podľa
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v samostatnom rozhodnutí o trovách exekučného konania, ktoré vylúčil na samostatné konanie.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).