Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208848
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8312208848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanému Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v Humennom, na ul. LX. Č.. 1852/8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, zast. JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, na Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 1963,03 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 3.5.2015 č.k.

18C 372/2013-147 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania vo výške 189,60 eur.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so

žalovaným ako dlžníkom dňa 25.4.2008 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch. Na jej základe
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30.000 Sk (995,81 eur). Úver sa žalovaný zaviazal splatiť 72
splátkami vo výške po 781 Sk mesačne. V dôsledku neplnenia povinnosti zo zmluvy o úvere právny
predchodca žalobcu dňa 17.7.2009 od zmluvy odstúpil, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu z októbra 2012
(čl. 30 spisu). Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka uplatňovaná v
konaní postúpená na žalobcu.
3. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy sa vzniknutý vzťah považoval za vzťah spotrebiteľský,

nakoľko právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou. Uvedené vyplýva z
označenia žalovaného v zmluve znakmi typickými pre nepodnikateľa (meno, priezvisko, bydlisko, rodné
číslo a číslo občianskeho preukazu). Na takto uzatvorenú zmluvu bolo potrebné aplikovať ustanovenia
osobitného právneho predpisu, a to zákona o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach
ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia Obchodného zákonníka len tam, kde neodporujú
občiansko-právnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

4. Keďže vzniknutý vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy sa vychádzalo z ustanovení Občianskeho
zákonníka, a to konkrétne z ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože je to na prospech
žalovaného ako spotrebiteľa. V prípade odstúpenia od zmluvy je jeho následkom zrušenie zmluvy odpočiatku. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy sa tak mohol posúdiť len ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
6. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona NS SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
7. Pri posudzovaní premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vychádzalo z dvojročnej

premlčacej doby. Táto začala plynúť odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j.
odo dňa 17.7.2009 a uplynula dňa 17.7.2011. Žaloba bola podaná až dňa 13.7.2012, teda po uplynutí
premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zmluvný vzťah nebol ukončený odstúpením
od zmluvy. Zmluva bola ukončená zmluvne dohodnutým inštitútom tzv. zosplatnením úveru. Uvedené
uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe akej právnej úvahy inštitút tzv. zosplatnenia úveru upravený aj v zmluve o
úvere sa stotožnil s odstúpením od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého záver o odstúpení od zmluvy nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Bol to práve žalobca, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
17.10.2012 (čl. 30 spisu) výslovne uviedol, že veriteľ od zmluvy odstúpil dňa 17.7.2009, čo vyplýva z

platobnej histórie postupcu, a to z položky označenej ako zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie
účtu (čl. 31 a 32 spisu). Tieto listiny boli oboznámené na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016, pričom
na tomto pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu ani po poučení podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Ak právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že k 17.7.2009 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a toto svoje tvrdenie ničím právne

významným nepreukázal, takéto vyjadrenie nemôže byť hodnotené inak ako účelové s cieľom dosiahnuť
pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci pri aplikácii trojročnej premlčacej doby stanovenej ust. §
101 Občianskeho zákonníka. Žiadne dôkazy poukazujúce na zosplatnenie úveru v priebehu konania
žalobcom predložené neboli, hoci na potrebu označenia dôkazov na preukázanie tvrdení bol tento
účastník vyzvaný už uznesením zo dňa 22.10.2013, č.k. 18C 372/2013-93, doručeným žalobcovi a

jeho právnemu zástupcovi v októbri roku 2013. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru si žalobca nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016.
12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa
ust. § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.13.Vychádzajúczuvedeného,nielenustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,
ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a
premlčaní, sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

14. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje,
aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj

po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ust. § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi
odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od
uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie,
a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda
pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný vzdať nemohol.

Aj keď ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom
zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín, než od začiatku, vzhľadom
na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie
žalovaného zhoršuje.
15. Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplývala tiež
z ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na

ust. § 48 Občianskeho zákonníka.
16. Obdobná situácia existuje aj pri právnej úprave premlčania. Obchodný zákonník pri právach
vzniknutých odstúpením od zmluvy určuje v ust. § 397 štvorročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto
úpravy pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy
je stanovená v Občianskom zákonníku dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1) a trojročná

objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2). Táto výhodnejšia právna úprava premlčania v Občianskom
zákonníku je dôvodom, prečo sa jej žalovaný vzdať nemôže.
17. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci
právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne

konformný a preto sťažnosť odmietol.
18. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky či
je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované
podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel
by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom
by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné
ustanovenia,čoznamená,žesavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredúčinnosťoutýchtoprávnych
predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých
mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor
navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho
zákonníka i na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.
19. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).
V prejednávanej veci si žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).