Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813208871
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813208871.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: W. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom P., L.. F. XXX/X, zastúpenej K. P., nar. X.X.XXXX, bytom P., L.. F. XXX/X, proti
žalovanému: U. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. P. XXX/XX, o určenie predmetu dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po poručiteľke P. Č., rodenej M., zomr. XX.X.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica k rodinnému domu súpisné číslo X.. XXX, orientačné číslo XX,
stojaceho na parcele číslo XXX/X v k.ú. U. G., okres Prievidza, nezapísaný na liste vlastníctva.

II. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní sa pôvodne žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia, že rodinný dom po poručiteľke

P. Č., rod. M., patrí do dedičstva žalobkyne a žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 9.500,- eur ako
náhradu za prevzatie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne z rodinného domu. V priebehu konania došlo
z jej strany k úprave petitu tak, že sa domáha určenia, že do dedičstva po poručiteľke P. Č., rod. M.,
patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica z rodinného domu súp. č. X.. XXX, orientačné č. XX, stojaci
na parc. č. XXX/X, k.ú. malá G., okres Prievidza, nezapísaný na liste vlastníctva. Žalobu zdôvodnila
tým, že v pôvodnom dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 469/99, Dnot 84/99 a v náhradnom
dedičskom konaní pod sp. zn. D 283/01, Dnot 57/01, pred Okresným súdom Prievidza po poručiteľke

P. Č., ktorá bola jej matkou, nebol prejednaný spoluvlastnícky podiel poručiteľky z rodinného domu
v P., na ul. P. P., na parc. č. CKN XXX/X, súp. č. X.. XXX, orientačné č. XX, v k.ú. U. G., pretože
táto nehnuteľnosť nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. V žalobe žalobkyňa uviedla, že poručiteľka
ku dňu smrti vlastnila uvedenú nehnuteľnosť v polovici z titulu vyporiadania BSM s manželom L. Č.
v dedičskom konaní vedenom Štátnym notárstvom v Prievidzi pod sp. zn. D 713/77. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že so žalovaným sa snažila dohodnúť na vyporiadaní matkinej pozostalosti, on to však riešiť
odmietol. V dôsledku toho podala návrh na ďalšie dedičské konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným

súdom Prievidzapodsp.zn.14D/743/2012,Dnot230/2012.Vtomtokonanívšaknebolomožnépolovicu
rodinného domu po poručiteľke prejednať, pretože žalovaný odmietol vykonať úkony potrebné na zápis
do katastra nehnuteľností a nesúhlasil s návrhom.

2. V konaní žalobkyňa dodala, že rodinný dom, ktorý postavili jej rodičia, mal pôvodne č. X, potom č.
XXXX, potom č. X a v súčasnosti má č. XX. Po otcovej smrti bola polovica domu predmetom dedičstva,
ktorú nadobudol žalovaný. V dedičskom konaní po matke však dom zahrnutý do dedičstva nebol z

dôvodu, že nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. Uviedla, že žalovaný tvrdí, že ju z domu vyplatil
podľa znaleckého posudku, takýto posudok však neexistuje. Potvrdila, že žalovaný jej vyplatil na dvakrát
sumu 12.000,- Kčs (7.000,- Kčs v roku 1987 a v r. 1992 sumu 5.000,- Kčs), podľa nej však šlo o výplatu
z otcovej časti dedičstva, hoci žalovaný tvrdil, že uvedená suma je výplatou za celý dom. V tom časevšak ešte ich matka žila, preto v tom čase nebol dôvod vyplácať ju aj z jej podielu. Podľa jej názoru
uvedená suma nezodpovedala hodnote otcovho podielu. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaného ešte v
roku 1992 upomínala na riadne vyporiadanie po otcovi a keď zomrela ich matka, domáhala sa voči nemu

vyporiadania po matke, čo však on stále odkladal a neskôr odmietol vec riešiť.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, v k.ú. U. G.,
súp. č. X. XXX, orientačné č. XX, je domom po ich rodičoch a v čase, keď prebiehalo dedičské konanie
po ich otcovi, dom mal súp. č. X. Uviedol, že bol presvedčený, že celý dom prešiel vlastnícky na neho po

smrti ich otca L. Č.. Žalobkyňa toto jeho presvedčenie nijako nespochybňovala a on dom v dobrej viere
desiatky rokov od r. 1977 užíval a aj úrady s ním konali ako s majiteľom domu. Na základe presvedčenia,
že je vlastníkom domu, urobil k nemu prístavbu a pod č. X.. XXX-XX je evidovaná aj táto prístavba.
Poukázal na to, že ešte v roku 1998 mal vystavený list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že je vlastníkom
domu a aj to ho utvrdilo v tom, že dedičstvo z roku 1977 bolo celé jeho. Podľa jeho vyjadrenia suma
12.000,- Kčs bola výplatou z celého domu, žalobkyňa bola v súvislosti s domom celé roky ticho, on sa

až pred podaním žaloby na súd dozvedel, že by dom nemal byť celý jeho, žalobkyňa začala hovoriť o
tom, že polovica domu po matke jej nebola vyplatená asi rok pred podaním žaloby. Neskôr v priebehu
konania uviedol, že uvedená suma bola výplatou za dom, ale aj pozemky po otcovi. Poukázal na to, že
po smrti ich matky P. Č. žalobkyňa ani neriešila rodinný dom, ale role, ktoré sa nachádzajú v D. O. O..
Tieto pozemky on žalobkyni prenechal a tým plnil vôľu ich matky, ktorá mu ešte za života povedala, že

vzhľadom k tomu, že jemu zostalo všetko v U. G., pozemky v D. O. O. má prenechať žalobkyni. On teda
žalobkyňu po matkinej smrti v podstate vyplatil tým, že jej prenechal role v D. O. O.. Žalobkyňa začala
veci okolo domu riešiť až teraz z dôvodu, že vedela, že dom je celý jeho. Žalovaný poukázal aj na to, že
dom, ktorý postavili rodičia, vyzeral v pôvodnom stave inak, on ho okožoval, urobil tu všetky inžinierske
siete a prístavba, ktorú postavil, predstavuje asi 1/2-icu súčasného domu. Podľa jeho názoru, vzhľadom

navydržanie,bymalbyťcelýdomnapísanýnanehoažiadal,abysúdvzaldoúvahysprávaniežalobkyne
pred začatím konania, t.j. to, že sa nezaujímala o dom, ale len o role.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, svedkov V. P. a G. Č., oboznámením obsahu
pripojených spisov Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 713/1977 a Okresného súdu v Prievidzi

sp. zn. 14D/743/2012, potvrdenia MsÚ v Prievidzi o súpisnom a orientačnom čísle, fotografií rodinného
domu súp.č. X..XXX/XX, identifikácie CKN parcely č. XXX/X a EKN parciel č. XXX a XXX v k.ú. U. G.,
stavebného povolenia zo dňa 29.12.1983, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.12.1986, výpisu z LV
č. XXX, určenia súpisného a orientačného čísla zo dňa 28.1.1998, fotografií predložených žalovaným,
znaleckého posudku Ing. P. F.Ň. zo dňa 20.6.1983, kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.1990, kúpnej zmluvy

spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 5.7.1983, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX k.ú. U.
G., kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.1991, geometrického plánu na oddelenie parc. č. XXX/X, rozhodnutia
Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 16.9.1982 č.k. D 802/82-7, ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 713/1997 vyplýva, že otec žalobkyne a
žalovaného L. Č.Č., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Zo zápisnice o prejedaní dedičstva zo dňa
24.10.1977 bolo zistené, že dedičmi po poručiteľovi boli jeho manželka P. Č. a deti W. P. a U. Č., v tom
čase maloletý. W. P., t.j. žalobkyňa, bola v tomto dedičskom konaní zastúpená P. Č.. Z obsahu uvedenej
zápisnice vyplýva, že do dedičstva poručiteľa patrí okrem iného aj polovica z domu č. X, ktorý postavil

spolu so svojou manželkou P. asi v r. 1953. V spise sa nachádza znalecký posudok na hodnotu domu č.
9, podľa ktorého bola hodnota domu 31.302,- Kčs. Rozhodnutím zo dňa 29.11.1977 č.k. D 713/1977-17
dedičstvo po poručiteľovi L. I. nadobudol žalovaný bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Okrem
iného žalovaný nadobudol aj dom súp. č. X v polovici a dom súp. č. XX v 18/270-inách v k.ú. U. G..
Predmetom dedenia boli aj pozemky v k.ú. U. G. zapísané v PK vložke č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX

a pozemky v intraviláne XXX/X, XXX/X v 18/270-inách, parc. č. XXX/X v 1/12-ine a parc. č. XXX v 1/6-
ine. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 24.917,- Kčs.

6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14D/743/2012, ktorého súčasťou je aj spis sp. zn. D 283/01 a D
469/1999, vyplýva, že P. Č., rod. M., matka žalobkyne a žalovaného, zomrela dňa 19.2.1999 a pôvodné

dedičské konanie po nej bolo zastavené uznesením zo dňa 29.4.1999 č.k. D 469/99-6 pre nemajetnosť.
Zo zápisnice o predbežnom šetrení vyplýva, že žalovaný uviedol, že poručiteľka nevlastnila žiadne
nehnuteľnosti.Následnežalobkyňanávrhomzodňa6.11.2000požiadalaododatočnédedičskékonanie,
v ktorom žiadala prejednať nehnuteľnosti zapísané v PKN vložke č. XXXX v k.ú. D. O. O.. Osvedčenímzo dňa 28.3.2001 č.k. D 283/01-18, Dnot 57/01, nehnuteľnosti v k.ú. D. O. O. zapísané vo vl. č. XXXX
ako parc. č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX R. XXXX v celosti nadobudla
žalobkyňa bez povinnosti výplaty ustupujúceho dediča. Dňa 7.6.2012 žalobkyňa podala ďalší návrh

na náhradné dedičské konanie po poručiteľke P. Č., predmetom ktorého bol spoluvlastnícky podiel
poručiteľky 1-ica k rodinnému domu v k.ú. U. G., súp. č. V. XXX na CKN parc. č. XXX/X. Z obsahu návrhu
na dodatočné dedičské konanie vyplýva, že doposiaľ táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského
konania z dôvodu, že nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a žalovaný, ktorý podiel na rodinnom dome
po otcovi zdedil a v dome býva, doposiaľ nedal nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností zapísať, ani sa

so žalobkyňou nijako nevysporiadal, napriek jeho prísľubu. Konanie bolo uznesením zo dňa 4.2.2013
č.k. 14D/743/12-15, Dnot 230/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.7.2013
č.k. 19CoD/6/2013-26 zastavené z dôvodu, že predmet dedičstva bol medzi dedičmi sporný vzhľadom k
tomu, že žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňu z matkinej polovice rodinného domu vyplatil čiastkou
12.000,- Kčs.

7. Žalobkyňa si preto voči žalovanému podala žalobu, ktorou sa domáha určenia, že do dedičstva
po poručiteľke P. Č., rod. M., patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica z rodinného domu súp.
č. X.. XXX, orientačné č. XX, stojaci na parc. č. XXX/X, k.ú. malá G., okres P., nezapísaný na liste
vlastníctva. V konaní tvrdila, že spoluvlastnícky podiel ich matky P. Č. k rodinnému domu nebol doposiaľ
v dedičstve prejednaný. Poprela tvrdenie žalovaného, že by ju z matkinho podielu na rodinnom dome

vyplatil. Potvrdila, že od neho obdržala sumu celkom 12.000,- Kčs, a to na dvakrát tak, že sumu 7.000,-
Kčs jej vyplatil ešte v roku 1987 a v roku 1992 to bola suma 5.000,- Kčs. Podľa jej názoru však šlo
o výplatu z dedičského podielu, ktorý žalovaný získal po ich otcovi L. Č.. Vyplatená suma podľa nej
aj tak nezodpovedala sume, ktorá by jej patrila. V konaní žalobkyňa tvrdila, že žalovaného neustále
upomínala, aby sa vysporiadali, napr. v roku 1992 ešte v súvislosti s podielom po otcovi a po matkinej

smrti v súvislosti s jej spoluvlastníckym podielom k rodinnému domu. Žalovaný sa podľa nej vyjadroval
rôzne, nakoniec ale uviedol, že vec riešiť nebude.

8. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňu vyplatil; uvádzal, že suma 12.000,- Kčs bola výplatou z celého
domu, nielen z podielu po otcovi. Neskôr v konaní uviedol, že uvedenou sumou vyplácal žalobkyňu aj za

role, ktoré zdedil po otcovi. Poukázal na to, že po matkinej smrti žalobkyňa zdedila role v Opatovciach
nad Nitrou, za ktoré on nič nežiadal a týmto spôsobom sa vlastne z matkinho podielu na dome so
žalobkyňou vysporiadal. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že bol presvedčený, že po smrti otca sa stal
vlastníkom celého domu. Z toho dôvodu sa aj rozhodol vybudovať k domu prístavbu. V presvedčení, že
je vlastníkom domu, ho utvrdilo aj to, že mu bol vystavený list vlastníctva, podľa ktorého bol výlučným

vlastníkomdomuaajstavebnépovolenienavybudovanieprístavbybolovydanénajehomeno.Žalovaný
v konaní poukazoval na to, že žalobkyňa celé roky neriešila spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome,
zaujímala sa len o role v D. O. O.. Uviedol, že o tom, že by nemal byť vlastníkom celého domu, sa od
žalobkyne dozvedel asi rok pred tým, ako bola podaná žaloba.

9. V konaní boli vypočutí aj svedkovia V. P. a G. Č..

10. Svedok V. P., syn žalobkyne, v konaní uviedol, že z rozprávania jeho starej matky P. Č. si pamätá,
že si priala, aby sa dedičstvo po nej rozdelilo spravodlivo na polovicu. Takto sa mala vyjadrovať aj v jeho
prítomnosti. Svedok tiež uviedol, že v roku 2005 bol prítomný pri rozhovore žalobkyne a žalovaného,

ktorý sa uskutočnil v domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa vtedy navrhla, aby sa dal vypracovať znalecký
posudok na dom, podľa ktorého by ju žalovaný vyplatil. Bolo to v súvislosti s podielom po starej mame.
Žalovaný najskôr aj súhlasil, potom ale povedal, že ho nič nenúti, aby bol takýto posudok vypracovaný.
Svedok uviedol, že za života starej mamy sa medzi žalobkyňou a žalovaným hovorilo o vyrovnaní ešte
po ich otcovi. O vyrovnaní z dedičstva po starej mame sa bavili po smrti starkej. Z výpovede svedka

vyplynulo, že bol prítomný pri viacerých takýchto rozhovoroch medzi žalobkyňou a žalovaným aj pred
rokom 2005 a tieto sa odohrávali buď u žalobkyne, alebo keď boli na návšteve u žalovaného. Žalovaný
sa po celý čas správal tak, že celý dom je jeho.

11. Svedkyňa G. Č., príbuzná žalobkyne a žalovaného, v konaní uviedla, že v roku 1983 ju žalovaný

vyhľadal v súvislosti s tým, že chcel previesť na seba pozemok pod jeho domom, nakoľko v tom čase
tento pozemok nebol celý vysporiadaný. Stalo sa však to, že do zmluvy bola uvedená zlá parcela,
ktorá sa nachádzala pod domom rodičov svedkyne. Podľa názoru svedkyne k tomu došlo nedopatrením
a neúmyselne. Následne sa cez tento pozemok, t.j. pozemok pod rodičovským domom jej rodičov,budovala cesta, starý dom sa asanoval a peniaze za pozemok neboli vyplatené jej a súrodencom,
ale žalovanému. Svedkyňa uviedla, že túto vec riešili prostredníctvom advokáta, žalovaný im najskôr
peniaze nechcel vyplatiť, ale potom si to premyslel a vyplatil ich. V súvislosti so zmluvou z roku 1983

súdny spor so žalovaným neviedli, bolo to riešené cez advokáta. Svedkyňa uviedla, že dom č. XX bol
rodičovský dom po jej rodičoch, zmluva z roku 1983 sa netýkala domu po otcovi strán v konaní. Taktiež
uviedla, že dom po rodičoch žalovaného bol pôvodne iba malý domček, kde bola asi len kuchyňa a izba,
bolo to nedokončené a po smrti otca žalovaný dom zveľaďoval.

12. Z potvrdenia Mestského úradu Prievidza vyplýva, že rodinný dom postavený na parcele č. XXX na
ulici P. P. X. P., v k.ú. U. G., má súp. č. X.. XXX a orientačné číslo XX. Pôvodne mala táto budova
evidenčné číslo XXXX a orientačné číslo X.

13. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. U. G., vyhotoveného dňa 28.1.1998 (č.l. 40 spisu), vyplýva, že
žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX. Z LV tiež vyplýva, že

zrušená parc. č. XXX tvorí časť parcely č. XXX po THM. Ako titul nadobudnutia nehnuteľnosti je uvedené
rozhodnutie D 802/82 a zmluva RI 323/81.

14. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi č.k. D 802/82-7 zo dňa 16.9.1982 vyplýva, že ide o
náhradné dedičské konanie po poručiteľovi L. Č., predmetom ktorého boli nehnuteľnosti v k.ú. U. G., a to

dom súp. č. XX v 15/270-inách a parc. č. XXX/X a XXX/X v podiele 15/270-ín a tieto nadobudol žalovaný.

15. Zo znaleckého posudku znalca Ing. P. F. zo dňa 26.6.1983 (č.l. 54 spisu) vyplýva, že predmetom
posudku bolo určenie ceny nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku v Prievidzi - U. G., P. P. č.
X, pre majetkové vysporiadanie nehnuteľností. Zo záverov posudku vyplýva, že cena pôvodnej stavby

rodinného domu, bez úprav vykonaných žalovaným, predstavovala sumu 29.394,- Kčs a hodnota
pozemku bola 3.360,- Kčs. Podkladom k vypracovaniu posudku boli dedičské rozhodnutie D 852/76
a D 713/77. V posudku znalec uvádza, že spoluvlastníkmi sú P. Č., U. Č. (po L. Č., nar. XX.X.XXXX)
a P. Č., nar. XX.X.XXXX.

16. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.7.1983 formou notárskej zápisnice pod č. N 441/83 medzi
G. Č., L. P., U. G., P. Č.U., X. Č. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predmetom
zmluvy boli parcely v k.ú. U. G. č. XXX, XXX/X R. XXX/X. V zmluve je uvedené, že žalovaný získal
podľa rozhodnutia ŠN v Prievidzi D 713/77 z domu č. XX, teraz č. 9, polovicu a druhá polovica patrí
horeuvedeným predávajúcim. Na základe zmluvy predávajúci predali žalovanému polovicu domu č. X a

parc. č. W. XXX v celosti a parc. č. XXX/X a XXX/X v podiele 237/270-ín za cenu 16.305,- Kčs v zmysle
znaleckého ocenenia. V zmluve je uvedené, že podľa SG Prievidza parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX tvoria
dve parcely, a to parc. č. XXX - dvor o výmere 327 m2 a parc. č. XXX - dom č. XXXX, nové č. X, s
dvorom o výmere 93 m2 a kúpou sa žalovaný stáva vlastníkom domu č. X v celosti, rovnako aj parciel
č. XXX a XXX v k.ú. U. G. tiež v celosti.

17. Z rozhodnutia MsNV v Prievidzi zo dňa 29.12.1983 vyplýva, že žalovanému a jeho manželke
bolo udelené stavebné povolenie na prístavbu k rodinnému domu č. X na parc. č. XXX k.ú. U. G.
pozostávajúcej z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa 22.12.1986 bolo žalovanému a jeho manželke
vydané kolaudačné rozhodnutie na užívanie prístavby k rodinnému domu.

18. Podľa identifikácie parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 433 m2 v k.ú. U. G. uvedená
parcela bola vytvorená z častí parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Parcelu má v užívaní
žalovaný, aktuálne list vlastníctva k danej parcele nie je založený.

19. Podľa identifikácie parciel č. XXX a XXX v k.ú. U. G. tvorí časť uvedených parciel parcelu č. X/X -
cesta, ktorá je v užívaní Okresnej správy ciest.

20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobkyňa sa domáha určenia, že do dedičstva po poručiteľke P. Č., rod. M., patrí spoluvlastnícky podielvo veľkosti 1-ica z rodinného domu súp. č. X.. XXX, orientačné č. XX, stojaci na parc. č. XXX/X, v
k.ú. U. G., nezapísaný na liste vlastníctva. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa
§ 137 písm. c) CSP, súd sa najskôr zaoberal tým, či na strane žalobkyne je daný naliehavý právny

záujem na takomto určení. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užíva
žalovaný, ktorý sa považuje za jej výlučného vlastníka. Žalobkyňa však tvrdí, že nehnuteľnosť prešla
do vlastníctva žalovaného len v podiele 1-ica na základe rozhodnutia o dedičstve po ich otcovi L. Č.,
avšak o spoluvlastníckom podiele po ich matke doposiaľ nebolo rozhodnuté a pre správanie žalovaného
nebolo možné tento podiel prejednať v dodatočnom dedičskom konaní. Z pripojeného spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 14D/743/2012 bolo zistené, že dodatočné dedičské konanie týkajúce sa spoluvlastníckeho
podielu na rodinnom dome súp. č. X.. XXX v P., k.ú. U. G., po poručiteľke P. Č. bolo zastavené z
dôvodu, že predmet konania je medzi dedičmi sporný vzhľadom k tomu, že žalovaný tvrdí, že žalobkyňa
bola z matkinej polovice rodinného domu vyplatená, čo však žalobkyňa poprela. Vlastnícke právo k
stavbe je preto potrebné riešiť v občianskoprávnom konaní. Na základe týchto skutočností je teda
zrejmé, že žalobkyňa má v konaní naliehavý právny záujem na určení, či spoluvlastnícky podiel 1-ica

k predmetnému rodinnému domu patrí do dedičstva po poručiteľke P. Č., pretože bez takéhoto určenia
by jej právne postavenie bolo neisté.

22. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že rodinný dom pôvodné č. X, v súčasnosti súp. č. X.. XXX/
XX, patril do BSM rodičov strán sporu L. R. P. Č.. V dedičskom konaní po L. Č. nadobudol žalovaný

len spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica k uvedenému rodinnému domu. Taktiež bolo preukázané,
že po smrti P. Č. doposiaľ nebol jej spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu prejednaný. V konaní tiež
nebolo zistené, ani žalovaným tvrdené, že by P. Č. svoj spoluvlastnícky podiel k domu za svojho života
na žalovaného previedla.

23. Súd tiež skúmal, či sa žalovaný nestal vlastníkom aj spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu
po matke P. Č. na základe vydržania.

24. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri

roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

25. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia

štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný od 1.1. 1993), ak sa prevádza nehnuteľná
vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných
predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené
zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2.
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť

musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať
len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec
patrí.29. O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide
o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový, ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď
ku nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so

zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď
tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom
k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je

nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

30. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa považuje za vlastníka celého rodinného domu č. X.. XXX/
XX. Vyplýva to z výpovede žalovaného, ale aj žalobkyne a svedka V. P., ktorí potvrdili, že žalovaný sa
správal tak, že celý dom patrí jemu. Žalovaný v konaní uviedol, že o svojom výlučnom vlastníctve bol
presvedčený na základe dedičského rozhodnutia po otcovi L. Č., ale aj preto, že mu bol vystavený list

vlastníctva a aj úrady s ním konali ako s vlastníkom.

31. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného v súvislosti s rozhodnutím o dedičstve po L. Č., súd uvádza,
že na základe tohto rozhodnutia žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že je vlastníkom celého
rodinného domu, nakoľko v rozhodnutí zo dňa 29.11.1977 č.k. D 713/77-17 je jednoznačne uvedené,

že žalovaný nadobúda dom č. X v polovici. Žalovaný teda nemal žiadny dôvod k presvedčeniu, že
nadobudol dom v celosti.

32. Súd v konaní zistil, že na LV č. XXX, ktorý bol vyhotovený dňa 28.1.1998 a ktorý súdu žalovaný
predložil, je uvedený ako výlučný vlastník domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX žalovaný. Okresný úrad

Prievidza, odbor katastrálny, súdu v súvislosti s týmto zápisom predložil kúpnu zmluvu zo dňa 5.7.1983
spísanú formou notárskej zápisnice č. N 441/83, podľa ktorej žalovaný získal na základe rozhodnutia ŠN
v Prievidzi D 713/77 z domu č. XX, teraz č. X, polovicu a druhá polovica patrí predávajúcim (G. Č., L. P.,
U.G.,P.Č.,X.Č.).Vzmluvejeuvedené,žepredávajúcipredaližalovanémupolovicudomuč.Xaparc.č.
EN XXX v celosti a parc. č. XXX/X a XXX/X v podiele 237/270-ín a žalovaný sa tak stal vlastníkom č. X v

celosti.Vzmluvejeuvedenéajto,žepodľaSGPrievidzaparc.č.XXX/X,XXX/XaXXXtvoriadveparcely,
a to parc. č. XXX - dvor o výmer 327 m2 a parc. č. XXX - dom č. XXXX, nové č. X, s dvorom o výmere 93
m2. V konaní však bolo zistené, že v tejto zmluve sú nesprávne údaje. Z potvrdenia Mestského úradu
v Prievidzi vyplýva, že dom č. X.. XXX/XX mal v minulosti evidenčné číslo XXXX a orientačné č. X. Z
toho vyplýva, že rodinný dom, ktorý je premetom konania, nemal v minulosti č. XXXX, ani č. XX. Číslo

XX mal dom rodičov otca žalovaného, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne G. Č.. To, že nejde o totožnú
stavbu, je zrejmé aj z rozhodnutia o dedičstve po L. Č. v konaní D 713/77, kde sa uvádza samostatne
dom č. X a dom č. XX. Taktiež v znaleckom posudku v uvedenom dedičskom konaní je oceňovaný dom
z roku 1950 a starý dom z roku 1927. V kúpnej zmluve z 5.7.1983 sú teda uvedené nesprávne údaje
a predmetom zmluvy nebol dom č. X, ale dom č. XX. Hoci údaje uvedené v tejto zmluve mohli uviesť

žalovaného do omylu, že na jej základe sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu po rodičoch, v
konaní bolo preukázané, že asi rok po uzatvorení uvedenej zmluvy účastníci zmluvy zistili nesprávnosť
údajov v tejto zmluve. Vyplýva to z výpovede svedkyne G.Í. Č., ktorá uviedla, že so žalovaným riešili
prostredníctvom advokáta nesprávnosť údajov uvedených v kúpnej zmluve, a to v súvislosti s tým, že
dom súp. č. XX bol asanovaný, vybudovala sa tam cesta a Správa ciest vyplatila náhradu žalovanému a

nie svedkyni a ostatným spoluvlastníkom. Predmetom zmluvy pritom podľa výpovede svedkyne mali byť
pozemky pod domom, ktorý užíval žalovaný. Aj žalovaný v konaní uviedol, že touto zmluvou odkupoval
pôdu. Žalovaný teda musel mať vedomosť o tom, že údaje v kúpnej zmluve sú chybné, a preto nemohol
byť dobromyseľný v tom, že na jej základe nadobudol aj druhú polovicu rodičovského domu. Okrem
toho treba uviesť, že G. Č. a ostatní predávajúci uvedení v zmluve, ani nemohli previesť na žalovaného

polovicu rodinného domu č. X, nakoľko neboli jeho spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného teda súd
dospel k záveru, že žalovaný musel mať vedomosť, že kúpnou zmluvou z 5.7.1983 nenadobudol aj
spoluvlastnícky podiel 1-ica k rodinnému domu č. X.. XXX/XX (predtým č. X), a teda nemohol byť v
súvislosti s týmto právnym úkonom dobromyseľným držiteľom pre účely nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Zápis na liste vlastníctva č. XXX, ktorý žalovaný predložil, bol vystavený v súvislosti s

uvedenou kúpnou zmluvou. Okrem toho je na tomto LV dom označený súpisným č. XXXX a takéto číslo
predmetný dom nikdy nemal (podľa potvrdenia MsÚ Prievidza to bolo č. XXXX).33. V konaní žalovaný tvrdil, že žalobkyňu z rodinného domu vyplatil. Výpoveďami strán v konaní bolo
preukázané, že žalovaný žalobkyni vyplatil sumu 12.000,- Kčs tak, že v roku 1987 to bola suma 7.000,-
Kčs a v roku 1992 suma 5.000,- Kčs. Žalobkyňa však uvádzala, že ide o výplatu z dedičstva po otcovi

L. Č.U.. Podľa žalovaného išlo o výplatu z celého domu; neskôr uviedol, že takto žalobkyni vyplatil jej
podiel na celom dome a role po otcovi. Súd v konaní zistil, že na základe rozhodnutia o dedičstve po
L. Č. nevznikla žalovanému povinnosť výplaty ustupujúcim dedičom. Bolo tiež zistené, že čistá hodnota
dedičstva po L. Č., ktorú žalovaný nadobudol, bola 24.917,- Kčs. Pokiaľ teda žalovaný žalobkyni vyplatil
sumu celkom 12.000,- Kčs, dá sa predpokladať, že išlo o výplatu z dedičstva po otcovi, a to aj s

prihliadnutím k tomu, že matka strán sporu v tom čase ešte žila. Pre úplnosť však treba uviesť, že podiel
žalobkyne v súvislosti s dedičstvom po otcovi by predstavoval sumu 8.305,- Kčs (vzhľadom k tomu, že
dedičom po L. Č. bola aj matka strán v konaní). Bez ohľadu na to, čo suma 12.000,- Kčs predstavuje,
súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému
rodinnému domu. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
jeokreminéhoajdobromyseľnosťoprávnenéhodržiteľa,pričomdobromyseľnosťmusíbyťposudzovaná

z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam sa vyžaduje písomná forma právneho úkonu a súčasne vklad v katastri nehnuteľností,
resp. do 31.12.1992 registrácia štátnym notárstvom. V konaní nebolo preukázané, že by došlo v

súvislosti s vyplatením sumy 12.000,- Kčs žalobkyni k prevodu vlastníckeho práva týkajúceho sa
spoluvlastníckeho podielu P. Č. na žalovaného zákonom predpísaným spôsobom. Z toho dôvodu
žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že vyplatením uvedenej sumy sa stal vlastníkom celého
rodinného domu po svojich rodičoch.

34. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by
rodinný dom súp. č. X.. XXX/XX bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný je preukázateľne
spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1-ica a ku dňu svojej smrti bola spoluvlastníčkou v
podiele 1-ica k uvedenému rodinnému domu P. Č.. Zároveň bolo preukázané, že uvedený rodinný dom
doposiaľ nebol predmetom dedičstva po poručiteľke P. I.. Súd preto vo veci rozhodol tak, že žalobe

žalovanej vyhovel a určil, že do dedičstva po poručiteľke P. Č., rodenej M., zomr. XX.X.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica z rodinného domu súp. č. X.. XXX, orientačné č. XX, stojaceho
na parcele č. XXX/X v k.ú. U. G.Ô., okrem Prievidza, nezapísaný na liste vlastníctva.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech,

preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.

d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v

§ 365 ods. 1, 2 CSP.