Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/501/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715219913
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7715219913.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému M. zastúpenému
JUDr. Jozefom Chudom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, o zaplatenie
1990,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania, ktoré je žalovanému

povinný zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 25. 11. 2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1990 eura,
príslušenstva a trov konania. Žalobu odôvodnil tým že medzi jeho právnym predchodcom Všeobecnou
úverovou bankou a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte podľa § 708 a nasledujúcich
a § 269 ods. 2 zákona číslo 513/1991 Zb., na základe ktorej jeho právny predchodca zriadil v prospech
žalovaného bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. s možnosťou povoleného prečerpania finančných
prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Ich splnením poskytla banka
žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1990 euro na dobu

trvania zmluvy o bežnom účte.

2.V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na
bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a všeobecných obchodných
podmienok pre depozitné produkty, vypovedal právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13. 5. 2013
zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte podľa článku 4.14 a 14. 1 písm. d), čím sa pohľadávka
z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 1990 eura vstala

ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému
doručená 27. 5. 2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31. 7. 2013, to je ku koncu
2. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená.
Nakoľko žalovaný svoj dlh vo výške 1990 eura do dnešného dňa nezaplatil je od 1. 8. 2013 v omeškaní
so zaplatením dlžnej sumy vo výške 1990 eura s príslušenstvom.

3.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 9. 2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou

Všeobecná úverová banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako
postupníkom, bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého
vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte v celosti postúpená
postupníkovi. Žalobca si preto uplatňuje proti žalovanému právo na zaplatenie istiny vo výške 1990eura, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 1. 8. 2013 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

4.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o bežnom účte, výpis z bankovej knihy,
všeobecné obchodné podmienky pre depozitné produkty, výpoveď zmluvy o bežnom účte s doručenkou,
oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobnú výzvu.

5. Súd podľa žaloby vydal vo veci platobný rozkaz dňa 11. 1. 2016, proti, ktorému v zákonnej lehote

podal dňa 15. 2. 2016 žalovaný odpor. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol že žalobný návrh
považuje za nedôvodný a neuznáva ako čo do základu ani čo do výšky. Uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal dostatočne výšku uplatneného nároku v sume 1990 euro ktorú namieta. Zo strany žalobcu
neboli doposiaľ predložené také listinné dôkazy, ktoré by hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybnosti
preukazovalioprávnenosťuplatnenéhonárokužalobcu.Tiežnamietal,žeuzatvorenúzmluvujepotrebné
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a

nie podľa Obchodného zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá so žalovaným ako fyzickou osobou
- spotrebiteľom. Namietol aj uplatnenú výšku úrokov z omeškania 8,5 % ročne pretože nezodpovedá
platnej právnej úprave účinnej od 1. 2. 2013. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil
zároveň aj námietku premlčania vzhľadom na dátumy pohybov na účte žalovaného, pokiaľ ide o debetné
výbery. Ak súd dospeje k názoru, že nárok nie je premlčaný navrhuje, aby mu bol umožnené splácať

dlh po 50,00 Eur mesačne.

6.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k námietkam žalovaného uviedol, že zákon číslo 258/2001
o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu. V tomto prípade bolo žalovanému

poskytnutépovolenéprečerpanievovýške1990euro,čosúdupreukázalipredloženoufotokópiouvýpisu
z bankovej knihy. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru, pre ktorý je charakteristické, že je
spojený s bežným účtom, od bežného úveru sa odlišuje najmä spôsobom čerpania. Pri obvyklom úvere
poskytuje banka dohodnuté peňažné prostriedky k jeho použitiu, avšak pri povolenom prečerpaní má
klient právo, aby na jeho bežnom účte boli vykonávané debetné transakcie aj v prípade, ak nie sú kryté

vlastnými prostriedkami klienta. Ak je účet v kreditnom stave, úver nie je čerpaný, ak je účet debetnom
stave, klient čerpal poskytnutý úver. Pri tomto type úveru nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny
splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky
voči klientovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom
sa pohľadávky kryjú, to znamená, že v prípade ak na účet prichádzajú platby, teda sú vykonávané

kreditné transakcie, úver je splácaný. Žalovaný požiadal o poskytnutie a navýšenie úveru opakovane,
čím preukazuje, že poskytnutý úverový rámec sa na základe jeho žiadosti zvyšoval a obnovoval.
Poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 1990 euro zo dňa 28. 5. 2010 súdu preukázali fotokópiou
výpisu z bankovej knihy. Zákon nevyžaduje, aby takýto vzťah bol uzatvorený písomne. Dňa 11. 8. 2006
žalovaný požiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 45 000 slovenských korún a dňa 11. 8.

2006 mu bol poskytnutí flexi debet vo výške 27 000 slovenských korún. Dňa 13. 10. 2006 žalovaný
požiadal o navýšenie kontokorentného úveru o sumu vo výške 37 000 slovenských korún na limit po
navýšení vo výške 64 000 slovenských korún čo v prepočte predstavuje 2124,41 euro. Dňa 27. 2.
2007 žalovaný požiadal o navýšenie limitu o sumu 17 000 slovenských korún nad limit vo výške 81
000 slovenských korún a toto prečerpanie bolo žalovanému povolené. Žalovaný tak pravidelne využíval

povolené prečerpanie. Z priloženého výpisu z bankového účtu je zrejmé, že išlo o postupné čerpanie
úveru a to až nad limit povoleného prečerpania a žalovaný tak vyčerpal celkovú sumu vo výške 2344, 88
euro. K námietke premlčania uviedol, že s ňou nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobcovi nebolo doručené
žiadne vyjadrenie, ku ktorému by sa mohol vyjadriť a vecne argumentovať. Právnym predchodcom
žalobcu bolukončenýzmluvnývzťahsožalovanýmlistomoznačenýmakovýpoveďzozmluvyobežnom

účte, ktorý bol žalovanému doručený 27. 5. 2013. V prípade povoleného prečerpania, ktoré je viazané
na bežný účet boli peňažné prostriedky uložené na bežnom účte k dispozícii žalovaného a vzhľadom
na uvedené sú názoru, že v predmetnom prípade je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu odo
dňa skončenia zmluvného vzťahu. Žalovaný až do dátumu ukončenia zmluvy mohol vykonávať kreditné
a debetné transakcie a veriteľ mal právo účtovať na ťarchu bežného účtu debetné úroky.

6.Súd sa pred posúdením právneho základu nároku žalobcu zaoberal vznesenou námietkou premlčania
zo strany žalovaného a dospel k záveru, že námietka je dôvodná.7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a žalovaný uzavreli dňa 24. 1. 2006 zmluvou
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexi účtu, na základe ktorého banka viedla pre
žalovaného bežný účet. Súčasťou poskytovaných služieb bola aj možnosť prečerpania na bežnom účte
do výšky stanoveného limitu. Stanovenie debetného limitu sa vykonávalo len na základe žiadosti klienta
banky s tým, že banka odsúhlasovala limit maximálneho debetného zostatku (čl.4.10 všeobecných

podmienok). Povolené prečerpanie sa poskytovalo na obdobie trvania zmluvy. Podľa vlastných vyjadrení
žalobcu žalovaný požiadal o možnosť prečerpania bežného účtu prvýkrát 11. 8. 2006 a poslednýkrát
dňa 27. 2. 2007. Dátum posledného poskytnutia povoleného prečerpania, ktorý je vykazovaný podľa
výpisu z bankovej knihy zo dňa 28. 5. 2010 žalobca nepreukázal. Žalovaný o takéto navýšenie limitu
nepožiadal a nezodpovedá to ani operáciám na predloženom bankovom účte, podľa ktorého žalovaný
vykonal poslednú debetnú transakciu dňa 21. 5. 2010. Po tomto termíne už finančné prostriedky z účtu

nečerpal.

9.Žalobca tvrdí, že premlčanie podľa jeho názoru začalo plynúť až ukončením zmluvného vzťahu dňa
31.7.2013, pretože dovtedy mohol žalovaný čerpať z účtu a pri takomto type úveru nie je možné určiť
termíny a výšku splátok. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Zmluva určovala iba možnosť čerpania

úveru do ukončenia zmluvného vzťahu, nie jeho splatnosť. Podľa článku 4.10.6 písm. a),b) všeobecných
podmienok bol žalovaný ako klient banky povinný po zriadení povoleného prečerpania zložiť bez
zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok, úrokov,
poplatkov a ostaných záväzkov na bežnom účte a zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných
prostriedkov na bežný účet. Takýto postup zodpovedá tvrdeniu žalobcu, že pohľadávka sa spláca formou

započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu klienta, ak klient vykonávané
kreditné transakcie. Z výpisu z účtu je preukázané, že žalovaný poslednýkrát čerpal úver v sume
250,00 Eur dňa 21.5.2010, po tomto termíne už žiadny výber z účtu nevykonal. Žalobca tvrdí, že
splatnosť debetu nastala ukončením zmluvného vzťahu, čo však nezodpovedá zmluvným dojednaniam
účastníkov záväzkového vzťahu. Ako súd vyššie uviedol, žalovaný bol povinný podľa zmluvy bez

zbytočnéhoodkladupovznikudebetnéhozostatkuzložiťnaúčet finančnéprostriedkynaúhradusplátok,
úrokov a iných poplatkov úveru. Keďže žalovaný po 21.5.2010 žiadne debetné operácie nevykonal, je
preukázané, že debetný zostatok na účte existoval už 21.5.2010, preto už od tohto dňa mal veriteľ právo
požadovať finančné prostriedky na jeho úhradu.

10.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Ide teda o objektívne a nie subjektívne plynutie času, uplynutím ktorého sa právo premlčí, ak
sa dlžník premlčania dovolá. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd však na premlčanie prihliadol
aj z úradnej povinnosti podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, preto neobstojí námietka žalobcu,
že mu nebolo doručené žiadne meritórne vyjadrenie k dôvodom premlčania, ku ktorým by sa mohol

kvalifikovane vyjadriť.

11.Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právo žalobcu je premlčané. Žalovaný vykonal
poslednú debetnú transakciu dňa 21.5.2010, preto od tohto dňa začala veriteľovi plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na súde a uplynula dňa 21.5.2013. Žalobca podal žalobu

25.11.2015, teda zjavne po trojročnej premlčacej dobe, preto súd žalobu zamietol.

12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal
plný úspech v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.