Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710203581
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5710203581.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M., ul. S. č. X, proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice a. s., so sídlom Turčianske
Teplice, ul. SNP č. 519, IČO: 31 642 322, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Dašenou
Gombíkovou, advokátkou so sídlom V., ul. K. č. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, o zaplatenie náhrady

škody vo výške 3.038,98 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 9C/76/2010-172 zo dňa 8. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 9C/76/2010-172 zo dňa 08. 12. 2011 Okresný súd Martin zamietol návrh
navrhovateľa v hore uvedenej veci. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na dobu po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa navrhovateľ v prejednávanej veci domáhal voči odporcovi
náhrady škody na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku úrazu dňa 29. 09. 2007 v Modrom kúpeli v Slovenských
liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice, tak na základe vykonaného dokazovania nebol preukázaný
základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu, a to porušenie právnej
povinnosti.

V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd ďalej uviedol, že: „...Navrhovateľ uvádzal vo svojej
výpovedi a v priebehu konania aj tvrdil, že k úrazu došlo pri jeho vychádzaní zo sprchovacieho boxu asi
jeden a pol metra od východu zo sprchy, keď sa pošmykol a prudko spadol na dlažbu na ľavý bok tela.
Ako dôvod svojho pádu označil hladké a mokré dlaždice.
Toto tvrdenie nebolo preukázané, naopak svedeckou výpoveďou kúpeľnej pracovníčky V. Y. bolo
preukázané, že navrhovateľ, čo vyšiel zo sprchy na rohu ktorej ona stála sa popri nej zošuchol na zem.

Svedkyňa potvrdila, že pred sprchou sa nachádzajú rohože na ktorých aj ona v čase pádu navrhovateľa
stála. Uviedla, že navrhovateľ bol bosý , pretože sa sprchoval a následne mal ísť do bazénu. Poprela,
že by k pádu došlo vo vzdialenosti jeden a pol metra od sprchovacieho boxu. Námietku, ktorú vzniesol
navrhovateľ voči jej svedeckej výpovedi dôrazne poprela a uviedla, že k pádu došlo bezprostredne
po tom, čo vyšiel zo sprchovacieho boxu a popri nej jednoducho spadol. Následne privolala pomoc.
Uvedená svedkyňa potvrdila, že v priestoroch kúpeľov tam, kde by mohlo dôjsť k úrazom sú viditeľné

upozornenia na riziko pošmyknutia, prípadne priestory sú vybavené protišmykovými rohožami, čo bolo
aj v tomto konkrétnom prípade a tieto rohože od sprchy vedú až k bazénu. Týmto spôsobom bolo možné
reálne eliminovať riziko pádu.
Podľa § 415 Občianskeho zákona (č. 40/1964 Zb. ďalej len „Občiansky zákonník“) v konaní bolo
preukázané, že odporca si svoju právnu povinnosť predchádzať škodám splnil. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil,
že spadol na dlaždiciach, ktoré boli mokré a neboli protišmykové, súdu neponúkol žiadny relevantný

dôkaz,zktoréhobyvyplynulo,čivpriestorochjepotrebnéanevyhnutnémaťlenprotišmykovúdlažbuači
táto protišmyková dlažba je zárukou pre vylúčenie reálnej možnosti pošmyknutia sa a následného pádu.Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Žiline 6Co 49/2011 zo dňa 29. 06. 2011 týkajúci sa tiež SLK
v Turčianskych Tepliciach, ktorý predložil vedľajší účastník v súvislosti s pošmyknutím sa zo svedeckej
výpovede Z. Q. (strana 4 citovaného rozsudku) o. i. vyplynulo, že „pokiaľ aj protišmyková dlažba je

navlhčená, dá sa aj na tejto dlažbe šmyknúť. Čo závisí od toho, akú má obuv, prípadne, či je v ponožkách
a ide po tejto dlažbe“. Aj toto je nepriamy dôkaz svedčiaci o tom, že vzhľadom na priestory, v ktorých
sa navrhovateľ pohyboval mal si byť vedomý toho, že je tu reálne riziko pádu a tomu mal prispôsobiť
aj svoje konanie. Preto všetky tvrdenia navrhovateľa bez odkazu na konkrétne normy, prípadne interné
predpisy zostali len v rovine jeho irelevantného tvrdenia. Ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany

odporcu vykonaním ohliadky na mieste samom súd považoval vzhľadom na odstup času (úraz v r. 2007)
za nadbytočné, pretože na základe doteraz vykonaných dôkazov mohol ustáliť, že odporca nenesie
zodpovednosť za spôsobenú škodu navrhovateľovi, ktorá mu vznikla v súvislosti s úrazom dňa 29. 09.
2007 v jeho priestoroch.
V súvislosti s vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom mal súd preukázané, že nárok
navrhovateľa je čiastočne premlčaný.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Teda platí tu dvojročná subjektívna
premlčacia lehota. Pre rozhodnutie súdu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá bol súd toho názoru, že za zistenie momentu, kedy bola bolesť spôsobená je čas vykonania
operácie, ktorú navrhovateľ podstúpil 03. 10. 2007 a 02. 06. 2009. V tom čase vedel o škode a zároveň

mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto za ňu zodpovedá. Prvá operácia bola vykonaná 29.
09. 2007 a návrh bol podaný 30. 03. 2010, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Takže aj z
tohto pohľadu v tejto časti vznesená námietka, pokiaľ išlo o položku 187c bola akceptovaná. V ostatnej
časti nárok premlčaný nebol, avšak tak ako to už bolo konštatované súdom vyššie, nebolo preukázané
zo strany navrhovateľa základné porušenie právnej povinnosti odporcu v súvislosti s participovaním

na vzniku škody, ktorá mu vznikla úrazom. Z týchto dôvodov potom celý návrh súd ako právne
neopodstatnený zamietol...“.
Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej postupom
podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci,
ako aj odňatie možnosti na konanie pred súdom. V podrobnostiach uviedol, že okresný súd na základe
vykonaného dokazovania nesprávne určil moment ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku

úrazu, ktorý utrpel v priestoroch odporcu pred sprchovacím boxom. Prvostupňový súd zaujal názor, že
zistenie momentu kedy bola bolesť spôsobená je čas vykonania operácie, ktorú navrhovateľ podstúpil
dňa 03. 10. 2007, a preto mal svoj návrh, ktorým sa domáhal náhrady škody voči odporcovi podať
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Uvedeným okresný súd akceptoval námietku
premlčania vznesenú vedľajším účastníkom k položke 187c. Predmetné konštatovania odvolateľ označil

za nesprávne preto, lebo v dôsledku ustálenej súdnej praxe „pri úvahe o tom kedy sa poškodený
dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o takejto škode“.
Za účelom ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa si súd vyžiadal správu od MUDr. X., ktorá okamih
ustáleniazdravotnéhostavudatovaladooktóbra2009.Keďžeodporcanebolspokojnýanavrholvykonať

znalecké dokazovanie, súd pribral do konania znalca, ktorý znaleckým posudkom č. 21/2011 zodpovedal
na položenú otázku súdu a okamih ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa datoval na deň 30.
11. 2009 (str. 8 citovaného posudku). Prvostupňový súd napriek uvedenému, nedisponujúc odbornou
kvalifikáciou na vyvrátenie medicínsky dokázaných skutočností uznal námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom za dôvodnú. Pritom podľa R 68/2003, ktorého aplikácie sa dovolával vedľajší

účastník „za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu
poškodeného“. Dôkazy vykonané v konaní - vyjadrenie MUDr. X., doručené súdu dňa 07. 02. 2011 a
znalecký posudok č. 21/2011 preukázali, že k tomuto okamihu došlo 27. 10. 2009, resp. 30. 11. 2009.
Za ďalšie, okresný súd vec nesprávne právne posúdil aj preto, lebo si osvojil názor, že v prejednávanej

veci ide o zodpovednosť v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak ex officio bol povinný
skúmať, či neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti v zmysle iných ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na R 15/1986, podľa ktorého „Pri
poskytovaní služieb verejného stravovania sú napr. stolné riady, príbory, stôl, na ktorom je prestreté,i stolička, na ktorej zákazník sedí vecami, ktoré boli použité pri poskytovaní služby v zmysle ust.
§ 238 Občianskeho zákonníka, teraz § 421a Občianskeho zákonníka“. Kúpeľná starostlivosť je aj
zdravotníckou službou. Sprcha je vecou, ktorá je používaná pri poskytovaní tejto služby. Sprcha v širšom

ponímaní je aj vchod z nej, ktorý by mal byť prispôsobený stavu človeka v akom z nej aj vychádza.
Ak by súd posudzoval zodpovednosť podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka, ako aj podľa názoru
odvolateľa mal je zavinenie (a teda aj vyvinenie) irelevantné. Toto má vzťah aj k dôkaznému bremenu v
konaní. Vo vzťahu k tomuto prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k
zodpovednostiodporcupoukazujúcnavýpoveďsvedkyneY..Uvedenébyplatilo,lenakbybolopotrebné

zavinenie preukazovať (§ 421a Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ navyše k uneseniu dôkazného
bremena navrhoval aj vypočutie ďalších svedkov, ktorí boli prítomní na mieste úrazu (str. 5 zápisnice
o pojednávaní zo dňa 02. 12. 2010). Odporca účelovo navrhoval ohliadku na mieste samom vedomý
si stavebných úprav v predmetnej stavbe. Okresný súd o návrhoch navrhovateľa nerozhodoval, ani
nepotreboval vysporiadať sa s ich relevanciou v odôvodnení svojho rozhodnutia, v dôsledku čoho ho
možno označiť za arbitrárne.

Prvostupňový súd tiež nesprávne uveril pracovníčke odporcu - svedkyni, ktorej opis úrazového deja
vôbec nezodpovedá skutočnosti, na čo navrhovateľ upozornil ihneď po jej výpovedi. Túto otázku mohol
dostatočne objasniť aj v konaní znalec, ktorý by uviedol, či „zosunutie“ uvádzané svedkyňou vo vzťahu
k navrhovateľovi zodpovedalo mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel. Tiež nesprávne okresný súd
prihliadol na dôkaz vykonaný v inom konaní v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 25. 01. 2012 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Zdôraznil najmä to, že odporca nepreukázal relevantným spôsobom všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti odporcu za škodu, ktorú si uplatňoval v konaní. Navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojho práva požadovať od odporcu náhradu škody a povinnosť odporcu ako
zodpovednej osoby jemu túto škodu nahradiť, pričom dôkaznej povinnosti odporcu predchádza dôkazná
povinnosť navrhovateľa.
Za ďalšie odporca poukázal v celom rozsahu na znenie svojich predošlých vyjadrení či už písomných,
resp. ústnych, prednesených v prvostupňovom konaní, ako aj na vyjadrenie vedľajšieho účastníka na

jeho strane. K navrhovateľovým „otázkam“, resp. „konštatovaniam“, ktoré prezentoval bez ohľadu na
platnú právnu úpravu dodal, že z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sú
zavádzajúce a výlučne len účelovej povahy.
Napokon uviedol, že svoju činnosť sa snaží vykonávať riadne tak, aby uspokojil aj najnáročnejších
klientov vrátane navrhovateľa, ktorí jeho zariadenia navštevujú nepretržite napriek predmetu sporu

a jeho údajným výhradám k činnosti odporcu prezentovaným v odvolaní. Odporca má za to, že v
konečnom dôsledku aj navrhovateľ patrí k jeho spokojným klientom, nakoľko (úplne logicky), inak by
ho nenavštevoval.

Vedľajší účastník na strane odporcu v podanom vyjadrení zo dňa 30. 12. 2011 taktiež odvolací súd

žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Tiež zdôraznil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania spôsobu akým došlo k
vzniku úrazu. Rozpor medzi výpoveďou navrhovateľa a výpoveďou svedkyne nebol žiadnym dôkazným
prostriedkom odstránený. Z písomných podaní a prednesov navrhovateľa vyplýva, že si mýli miesto
vzniku úrazu keď tvrdil, že v miestnosti kde došlo k úrazu sa nachádzali madlá, pričom tieto sa podľa

vyjadrení svedkyne nachádzali v inej miestnosti, tzv. „Smaragdovom kúpeli“. Navrhovateľ nepreukázal,
že by sa v miestnosti, kde došlo k úrazu, nemali nachádzať protišmykové rohože.
Navrhovateľ tiež nepreukázal akú konkrétnu právnu povinnosť porušil odporca, a to ani v zmysle ust. §
415 až § 417 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal existenciu právnej povinnosti odporcu,
ktorú by odporca v súvislosti so vznikom úrazu mal porušiť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

v mieste vzniku úrazu sa nachádzali protišmykové rohože, nachádzala sa tam stála služba. Pokiaľ
navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdil, že každému normálnemu človeku je zrejmé, že nikto nechodí zo
sprchy do bazéna napr. v ponožkách, je potrebné k tomuto uviesť, že samotný navrhovateľ nepostupoval
opatrne, ak sám nemal v priestoroch kúpeľov obutú vhodnú gumenú obuv, ktorou mohol aj sám
prispieť k minimalizácii rizika vzniku pošmyknutia. Správnosť posúdenia dôvodnosti premlčania je zasa

irelevantná, nakoľko navrhovateľ nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, čo má rovnaký procesno-právny následok, a to zamietnutie návrhu.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.
1,2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha voči odporcovi náhrady škody

v sume 3.038,98 eur s príslušenstvom tvrdiac, že dňa 29. 09. 2007 v Modrom kúpeli v Slovenských
liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice utrpel úraz, a to zlomeninu bedrového krčka stehennej kosti
ľavej dolnej končatiny, a to po vyjdení zo sprchovacieho boxu. V dôsledku úrazu mal trvalé následky,
a to obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa. Keďže ku škode na zdraví došlo v
priestoroch odporcu počas kúpeľného pobytu navrhovateľa, zodpovedá tento za vzniknutú škodu.

Vzhľadom na odvolateľom vytýkané nedostatky rozhodnutia prvostupňového súdu (nesprávne právne
posúdenie, vyhodnotenie vykonaných dôkazov a odňatie možnosti na konanie pred súdom) sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal tým, či postupom okresného súdu v konaní a následne jeho rozhodnutím
nedošlo na strane navrhovateľa k odňatiu možnosti na konanie pred súdom. V tejto súvislosti sa osobitne
zaoberal tým, či napadnuté rozhodnutie okresného súdu spĺňa všetky zákonné požiadavky kladené

na rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ totiž vytýkal prvostupňovému súdu to, že
nielenže nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, ale aj to, že ich nevykonanie riadne neodôvodnil.
V tejto súvislosti odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávaní dňa 02. 12. 2010 (str. 5
zápisnice o pojednávaní) navrhovateľ navrhol súdu, aby vykonal výsluch pracovníka SBS, ktorý mu
poskytoval pomoc pri úraze. Pracovník SBS mal pritom priamo a bezprostredne vidieť pád navrhovateľa.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ by súd považoval za potrebné
vykonať výsluch navrhovaného svedka, pokúsi sa zistiť jeho totožnosť a oznámiť ju súdu, ak by to
bolo nevyhnutné. Z uvedeného vyplýva, že nebol problém na ďalšie pojednávania výsluch označeného
svedka vykonať. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, prečo tento dôkaz
navrhovaný navrhovateľom nevykonal, a taktiež ani to, prečo jeho nevykonanie neodôvodnil, hoci v

tomto smere už citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. jednoznačne takúto povinnosť súdu ukladá. S
poukazom na uvedené, v súvislosti s vytýkaním odňatím možnosti na konanie pred súdom, za čo možno
považovať aj nenáležité odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je v tomto bode dôvodné.

Vzhľadom k možnosti ďalšieho dokazovania odvolací súd nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k ďalšiemu
odvolaciemu dôvodu a síce navrhovateľom vytýkanému nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných
dôkazov, keďže samotný proces dokazovania bude ešte na okresnom súde pokračovať. V nadväznosti
na uvedené je ale potrebné uviesť, že dôkaz vypočutím svedka vykonáva súd na pojednávaní, a
preto pokiaľ okresný súd chcel svoje rozhodnutie založiť aj na svedeckej výpovedi Z. Q., nič mu

nebránilo, aby tohto v konaní vypočul a nevychádzal z jeho výpovede v inom konaní, hoci na obdobnom
skutkovo a právnom základe. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že pri určení okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné
vychádza z toho času, kedy už bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený. Za takýto odvolací súd
nepovažoval deň vykonania operácie, ktorú navrhovateľ podstúpil. V tomto smere odvolateľ správne

podotkol, že je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a
nie z jeho predpokladanej vedomosti o takejto škode. Takýto moment súdy spravidla určujú podľa
lekárskych posudkov, resp. znaleckých posudkov, z ktorých možno bezpochyby ustáliť okamih ustálenia
zdravotného stavu a následne od toho odvíjať plynutie premlčacej lehoty.

Pokiaľ ide o právne posúdenie prejednávanej veci, odvolací súd vychádzal z toho, že v ust. §
420 Občianskeho zákonníka, ktorý na prejednávanú vec aplikoval prvostupňový súd, je zakotvená
všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorú spôsobili iným osobám, či
už fyzickým, resp. právnickým, vzhľadom na porušenie určitých povinností. Použitie tohto zákonného
ustanovenia prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti

za škodu, čo tvrdil odvolateľ, ktoré sú upravené v ust. § 421 až § 437, resp. v ďalších Občianskeho
zákonníka. Prípady osobitnej zodpovednosti za škodu môžu byť tiež upravené v inom osobitnom
predpise (napr. Zákonník práce, Obchodný zákonník, zákon o cestnej premávke a iné). Pokiaľ v iných
predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosťaplikovať podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. V rámci
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu (druhá hlava prvý oddiel Občianskeho zákonníka) je
zahrnuté aj ustanovenie o zodpovednosti každej právnickej alebo fyzickej osoby za škodu spôsobenú

jej prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená
prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou
použitou pri činnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním

poškodeného. V skutočnosti ide o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu a z tohto dôvodu malo byť
správne predmetné ustanovenie zaradené do nasledujúceho druhého oddielu Občianskeho zákonníka
(spomínané ust. § 421 až § 437). Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodeným. Poškodeným môže byť tak ako v prípade
všeobecnej zodpovednosti tak fyzická alebo právnická osoba. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie
sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom)

v určitej prevádzke a ktorá - aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti - je súčasťou jej
prevádzky a faktickej činnosti. S ohľadom na zvýšenú ochranu záujmov poškodených osôb pred
hroziacimi rizikami pojem „prevádzková činnosť“ treba vykladať širšie v tom zmysle, že ide o každú
fakticky a sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou právnickej alebo fyzickej osoby, a to bez
ohľadu na to, či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú. Predmet činnosti je vymedzený spravidla v

zriaďovacej listine, v oprávnení na podnikateľskú činnosť alebo v živnostenskom oprávnení. Pod ust. §
420a Občianskeho zákonníka nemožno subsumovať prevádzky, pri ktorých je zodpovednosť za škodu
upravenáosobitne(napr.prevádzkadopravnýchprostriedkovpodľa§427Občianskehozákonníka).Ust.
§ 420a Občianskeho zákonníka nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny
úkon, ani zavinenie. Zákon vychádza zo zásady, že ten kto má z prevádzkovej činnosti prospech,

musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. Tejto zodpovednosti a prevádzateľ môže zbaviť len z
dôvodov uvedených v ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jedným z dôvodom, kedy škodca môže
zbaviť zodpovednosti je vtedy, ak preukáže, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
Ide pritom o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité iba to či a do
akej miery toto správanie viedlo k vzniku škody.

Zodpovednosť za škodu podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka, ktorý na prejednávanú vec žiadal
aplikovať odvolateľ je absolútne objektívnou zodpovednosťou čo znamená, že zákon nepripúšťa žiaden
liberačný dôvod. Podľa citovaného zákonného ustanovenia každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili.

Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa ods. 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Subjektom zodpovednosti podľa
tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo
iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej
veci, v ktorej sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba tak ako v predchádzajúcich prípadoch

aplikovať toto ustanovenie tak na fyzické, ako aj právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú
prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnosti zodpovednosti sa vyžaduje, aby
existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku,
najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, v ktorej boli použité pri
plnení záväzku a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená. O tento prípade zodpovednosti

nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo
inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku. V takomto prípade treba na zodpovednosť za škodu
aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Výklad pojmu okolnosti, ktoré majú pôvod v
povahe prístroja alebo inej veci treba chápať tak, že o také okolnosti ide najmä vtedy, keď škoda
vznikla v dôsledku vady použitého prístroja alebo inej veci. Aj v prípade zodpovednosti podľa § 421a

Občianskeho zákonníka musí byť bezpečne zistená existencia v príčinnej súvislosti medzi škodou
udalosťou a vznikom škody. Samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla vzniknúť tvrdeným spôsobom
nepostačuje. Ak príčina škody nie je daná povahou konkrétneho použitého prístroja, veci, nie sú splnené
predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti. Bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno znáša žalobca
(poškodený). Právne posúdenie skutočnosti, či vzniknutá ujma má pôvod v povahe prístroja alebo veci

hoci i zistených za pomoci znaleckého dokazovania, prislúcha súdu a nie znalcovi. Z hľadiska posúdenia
právnej zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka nie je totiž právne významné, či napr.
došlo k zlyhaniu použitého prístroja, ale iba to, či medzi použitím prístroja a vzniknutou ujmou je príčinná
súvislosť.V našom právnom poriadku je poskytovanie kúpeľnej starostlivosti (ktorou je zdravotná starostlivosť
poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach § 2 ods. 13 citovaného zákona)

upravené v zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Keďže v citovanom právnom predpise nie je zodpovednosť za prípadné škody na zdraví poskytované
v súvislosti s kúpeľnou starostlivosťou osobitne upravená je potrebné na prejednávanú vec aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z doposiaľ zisteného skutkového stavu pred prvostupňovým súdom dospel odvolací súd
k záveru, že v danom prípade s poukazom na okolnosti konkrétneho prípadu - úrazového deja -
prichádza do úvahy zodpovednosť odporcu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť
odporcu za škodu podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka by prichádzala do úvahy vtedy, kedy by
navrhovateľ utrpel škodu na zdraví priamo v sprchovacom kúte v súvislosti s jeho použitím, napr. v

dôsledku utrhnutého madla, sprchovacej hadice, a pod. Z navrhovateľom tvrdeného skutkového deja
však vyplýva, že k jeho úrazu došlo už po vyjdení zo sprchovacieho boxu asi 1,5 metra od jeho východu,
keď sa pošmykol a prudko spadol na dlažbu a ľavý bok tela. Z takto opísaného priebehu udalosti a
berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré v prejednávanej veci vyšli najavo a síce, že k úrazu došlo v
súvislosti s poskytnutím kúpeľnej starostlivosti odporcu navrhovateľovi, vyvodil odvolací súd záver, že na

preskúmavanú vec je potrebné aplikovať ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Takto isto bola krajským
súdom posúdená aj iná prejednávaná vec založená na obdobnom právnom a skutkovom základe (sp.
zn. 6Co 49/2011).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2

O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového,
ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .