Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213698
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213698.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinovač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.advokátskoukanceláriouFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11

Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/295/2012-66 zo dňa 16.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 8C/295/2012-66 zo dňa

16.09.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, súčasne
zamietol návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania. Okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na súd
návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a následne
rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca súčasne

s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR v tejto
konkrétnej veci, keďže podľa názoru žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici porušili jeho právo tým,
že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, čím boli porušené práva žalobcu na zákonného sudcu
a právo na nestranný súd. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nebol
dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže o námietke

zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci
sudcovia okresného súdu neboli z konania vylúčení a týmto rozhodnutím bol okresný súd viazaný.
Žalobca si v žalobe uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
350,36 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal spočívať v tom, že v
konkrétnom exekučnom konaní okresný súd nerozhodol v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde
pod č. 2Er/1758/2010 podal oprávnený návrh na exekúciu dňa 12.05.2010 a súdny exekútor podal
žiadosťoudeleniepovereniadňa16.07.2010nazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. O žiadosti súdneho exekútora rozhodol
exekučný súd uznesením zo dňa 06.09.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval,

že exekučný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom, t.j. v
lehote 15 dní, avšak poukázal na to, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnomv čase začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Táto lehota sa nevzťahuje

ani na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, t.j.
notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. V danom prípade podľa okresného súdu existovali obidva
dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca teda nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik
prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup

okresného súdu. Súd sa preto nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným
nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Okresný súd konštatoval, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení. Nie je v právomoci okresného súdu konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní,
toto oprávnenie má len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. Na druhej strane okresný

súd uviedol, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia. Okresný súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 46/01, I.ÚS
66/02, II.ÚS 57/01, I.ÚS 63/00 a I.ÚS 42/01. Ďalej poukázal na to, že zo strany žalobcu dochádza
k šikanóznemu výkonu práva, keď hromadnými žalobami znefunkčňuje súdy, následkom čoho tieto
nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách. Šikanózny výkon práva nemôže požívať právnu

ochranu. Okresný súd napokon konštatoval, že zo strany okresného súdu nedošlo v rámci exekučného
konania k nesprávnemu úradnému postupu, ani k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo navrhovateľa
na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu. Návrh žalobcu preto zamietol. Žalovaný, ktorý mal
úspech v konaní, si trovy konania uplatnil, avšak nevyčíslil ich v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1

O.s.p., a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli

splnené zákonné podmienky. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Podľa odvolateľa preto nebolo prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na
osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na

nestrannom súde. Odvolateľ ďalej namietal, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom,
pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých
okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie.
Tvrdenie okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešponduje s časovými
úsekmiuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia.Jedôležitéskúmaťnielensamotnýmoment,

kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi.
Žalobca namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť úkony na podporu svojich protitvrdení.
Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal
dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bezdôvodne určil sám, pričom dokazovanie súd vykonal

listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Nie je ani zrejmé, či išlo o
listiny založené v spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom
spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu a k žalobe sa nevyjadril, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie. Žalobca ďalej namietal, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu

jej nedôvodnosti, avšak úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej z titulu
udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov špecifikovaných v žalobe. V tejto časti
je podľa odvolateľa rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku
podľa odvolateľa nie je vôbec zrejmé, akou úvahou dospel súd k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako sa tieto námietky týkajú aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.

Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil
a znalecký posudok č. 1/2014 predložil ako dôkaz o vzniku škody. Súd však dokazovanie neprípustne
skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil žalobcu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, žehodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobca napokon
namietal, že rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti

ktorému pripustil legálne odvolanie. Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie súdu bolo predčasné.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214ods.2O.s.p.,pretoženebolopotrebnézopakovaťanidoplniťdokazovanievykonanéprvostupňovým
súdom. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3
O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 11.08.2015, pričom

napadnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.12.2012

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia

vyčíslenej náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 350,36 Eur, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny
postup mal spočívať v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonnej (15-dňovej) lehoty, pričom exekučný súd postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok). Žalobca priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti sudcov okresného

súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
prejednávanej veci nevylúčil (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/405/2012-10
zo dňa 15.10.2012). Okresný súd doručil žalobný návrh žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenie
žalovaného k žalobe doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. Prvostupňový súd účastníkov konania na
pojednávanieriadnepredvolal,lehotanaprípravupojednávaniabolazachovaná.Súdnapojednávanípo

vykonanomdokazovanívyhlásilrozsudok.Zobsahuspisuokresnéhosúduvyplýva,žeprvostupňovýsúd
si v rámci prípravy pojednávania zadovážil predmetný exekučný spis č. 2Er/1758/2010 (exekučná vec
EX 4946/10 vedená proti povinnému Gabrielovi Berkimu), z ktorého vyplýva, že súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia dňa 16.07.2010. Oprávnený podal návrh na exekúciu 12.05.2010, pričom
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s. č. SR 21338/09 zo dňa 13.01.2010. Exekučný súd uznesením sp. zn. 2Er/1758/2010-8 zo
dňa 06.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09.05.2011. Následne bola exekúcia zastavená uznesením exekučného súdu zo dňa
02.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2011.Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na

charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne
súdy odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných

dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR v obdobných veciach. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany
prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.
V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení, o.i. na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť
sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril), žalobca
pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaní v napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so

skutkovýmiaprávnymizávermiokresnéhosúduavzmysle§219ods.1a2O.s.p.nanevcelomrozsahu
odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny,
pretože žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom

exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1
O.s.p.) sa pri posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania
na pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy a to
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené
a označené neskôr, súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal
predvolanie dňa 25.08.2014. Pojednávanie bolo nariadené na deň 16.09.2014, t.j. lehota na prípravu

bola zachovaná. Žalobca doručil prvostupňovému súdu dňa 12.09.2014 návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Žalobca súčasne podal návrh na prerušenie konania až
do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa jeho tvrdenia podal na

Ústavný súd SR. Žalobcovi bolo dňa 20.10.2014 doručené vyjadrenie žalovaného. Okresný súd návrhu
na prerušenie konania, ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní
rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd právoplatným rozhodnutím, pričom

zákonný sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci a konajúci súd je týmto
rozhodnutím viazaný. Nie je dôvod prerušiť konanie ani z dôvodu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť,
o ktorej ani neosvedčil, že ju ústavnému súdu vôbec podal. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej prvostupňový súd odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, ako aj námietka, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca,
neobstojí. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci žalobca založil
na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že

dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonával súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom vinej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013,
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013

sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého: „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá
sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú

ujmu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR
pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho
o námietke zaujatosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/405/2012-13 zo dňa

15.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu
žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne

konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil
právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na
pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli
preto splnené zákonné podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Postupom okresného súdu v súlade so
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu

konať pred súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia
s návrhom (žalobou) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len s oboznámením
sa s listinami z exekučného spisu, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v
návrhu na začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania 2Er/1758/2010

a obsah exekučného spisu mu je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovania
okresný súd nevykonal. Žalobcovi bolo dňa 20.10.2014 riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k
návrhu. Žalobca sa možnosti konať pred súdom zbavil sám tým, že sa na pojednávanie nedostavil.
Odvolací súd dôvody uvedené žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred

súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom z ním označených dôkazov okresný súd vychádzal zadovážiac si exekučný
spis vedený v predmetnej exekučnej veci. Z predmetného exekučného spisu okresný súd zistil, že
súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnému Gabrielovi Berkimu doručená 16.07.2010, pričom exekučný súd

uznesením zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.05.2011, žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. Následne bola exekúcia zastavená uznesením exekučného súdu zo dňa 02.08.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.09.2011.

Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej
15-dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe
však 15-dňová lehota plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí v prípade, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo

14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Ak okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 16.07.2010 (vo vzťahu
knesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúduniejerozhodujúce,kedyzačalosamotnéexekučnékonanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 06.09.2010, uvedený postup a uvedené
časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.

Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo
dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom
pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky. Exekučný súd pred

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené
formálneamateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Jepredovšetkýmpovinnýskúmať,čiexekučný
titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu

bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná
strana nebola uvedená a zmluvou viazaná (napr. uznesenie NS SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011,
R66/2013). Žalobca postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre
vedenie exekúcie vytýka exekučnému súdu bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, a teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní. V dôsledku jeho subjektívneho konania tak došlo k
rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený i tým, že

exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,
návrhy na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a pod. Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia exekúcie
na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom v postavení oprávneného, nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu (napr.

uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012).

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odvolací súd
ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych

obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých
podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie
žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo preto nutné, aby sa okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej

ujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny

potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp.

žiadne trovy si neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.