Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov

JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2017
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaného

S. Z.
nar. XX.XX.XXXX v T. nad D., trvale bytom Z. T. H. D., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný S. Z. o d s u d z u j e podľa
§ 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia
slobody 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. sa
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 5 (päť) rokov.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný S. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného
zákona, pretože dňa 26. októbra 2016 v čase okolo 21.30 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky
L. evidenčné číslo T. v Z. D. po ulici S. číslo X/X v smere na S. k spoločnosti K. a to napriek tomu, že mu
bolrozsudkomOkresnéhosúduŽiarinadHronom,sp.zn.3T59/2011zodňa8.júna2011, právoplatným

dňa 8. júna 2011 uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 roky
a 6 mesiacov.Bol za to odsúdený podľa § 348 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní
7 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona,
§ 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona súd
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení podali odvolania obžalovaný ako aj prokurátor okresnej

prokuratúry. Obidve odvolania smerovali proti výroku o treste. Prokurátor okresnej prokuratúry v
písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd nemal priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák., vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný bol totiž už v prípravnom konaní usvedčovaný výpoveďami
svedkov a obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny až pod ťarchou týchto dôkazov. Nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov považuje za neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje to,

že ide o skúseného recidivistu, ktorý bol 19-krát súdne trestaný a ktorý nemá problém viesť vozidlo
napriek viacerým, už ukladaným trestom zákazu činnosti. Aj trest zákazu činnosti je v jeho prípade
neprimerane mierny. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody bez priznania
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere tak, aby s doposiaľ nevykonanými trestami zákazu činnosti nepresiahol
10 rokov.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal, že výrok o treste považuje za nesprávny a

nezákonný, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o
treste a uložené tresty sú neprimerané. Pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine a súd jeho
vyhlásenie prijal s tým, že vykonal len dokazovanie ku trestu. Poukazoval na to, že v prvotnom konaní
samosudca vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov
nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky. Následne po podaní odporu na

hlavnom pojednávaní mu priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., avšak trest
odňatia slobody neupravil výrazným spôsobom zodpovedajúcim priznaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti.
Iba nepatrne mu znížil trest odňatia slobody o jeden mesiac a vôbec neznížil trest zákazu činnosti.
Je toho názoru, že tresty sú neprimerane vysoké. Poukazoval aj na to, že pobyt vo väzbe v trvaní 7
mesiacov je pre neho dostatočným trestom a je potrebné vziať do úvahy aj jeho hodnotenie z väzby,

podľa ktorého si plní všetky povinnosti, správa sa slušne, dodržiava ústavný poriadok a plní si príkazy a
nariadenia personálu. Dával do úvahy súdu, či by u neho neprichádzalo aplikovanie ustanovenia § 44
Tr. zák. a to upustenie od uloženia trestu, resp. § 43 Tr. zák. - upustenie od uloženia ďalšieho trestu.
Ak by odvolací súd toto neakceptoval, je toho názoru, že sú u neho splnené podmienky pre zákonné
uloženie mu miernejších trestov, než aké mu boli uložené súdom prvého stupňa.

Následne vovyjadreníkodvolaniuprokurátora jednoznačnezotrvávalna závere,že súdprvéhostupňa
postupoval správne, pokiaľ mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., poukazoval
na to, že v prípravnom konaní sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval aj na hlavnom pojednávaní.
Prokurátora požiadal, aby začal konanie o dohode o vine a treste, čo tento odmietol. Nie je pravdou

ani tvrdenie prokurátora, že súd nezohľadnil pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Tr. zák. jeho výpovede a aktivity v iných štádiách trestného konania, pretože od začiatku sa ku skutku
priznal a tento ľutoval. Odvolanie prokurátora je len účelové a je toho názoru, že ho podal z dôvodu,
že aj on podal odvolanie proti výroku o treste. O zjavnej účelovosti odvolania prokurátora svedčí aj to,
že po vydaní trestného rozkazu prokurátor voči trestnému rozkazu odpor nepodal. Ak by bol začal

konanie o dohode o vine a treste, určite by medzi nimi došlo k uzatvoreniu tejto dohody a vec by už
bola dávno právoplatne skončená. Pokiaľ prokurátor poukázal na jeho trestnú minulosť, túto súd prvého
stupňa zohľadnil pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Neodôvodnený je tiež
záver prokurátora o tom, že mu boli viackrát ukladané tresty zákazu činnosti, pretože tieto mu museli
byť ukladané v súvislosti s ukladaním súhrnných trestov. Odvolanie prokurátora žiadal podľa § 319 Tr.

por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podkladepodaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je odvolanie prokurátora. Nezistil pritom

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré
súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala

takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť
obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, pokiaľ sa týka
procesného postupu ohľadne odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného. Pokiaľ
aj prokurátor v pôvodnom konaní nepodal odpor proti trestnému rozkazu, z čoho obžalovaný dovodil,

že súhlasil s výškou uloženého trestu, to ešte neznamená, že v ďalšom konaní prebiehajúcom na
hlavnom pojednávaní, nemôže prokurátor následne podať odvolanie proti výroku o treste v rozsudku
súdu prvého stupňa, resp., že takýto postup by bol nezákonný. Je to zákonné právo prokurátora a
odvolací súd bol povinný o podanom odvolaní rozhodnúť. Napokon ako vyplýva z podaného odvolania,
prokurátor namietal najmä priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák.,

ktorú súd vyhodnotil ako dôsledok vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní obžalovaným.

Aj keď sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou prokurátora nestotožnil, pretože jednoznačne bez
ohľadu na predchádzajúce konanie a dôkazný stav zastáva názor, že v prípade vyhlásenia o vine
obžalovaným na hlavnom pojednávaní ide o okolnosť, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako napomáhanie

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., na druhej strane
nesúhlasil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa
k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Je faktom, že obžalovaný viackrát
vyslovil úprimnú ľútosť, ale jeho úprimnosti odvolací súd neuveril. Obžalovaný, ktorý bol v minulosti 19-
krát súdne trestaný, viackrát vyslovil úprimné oľutovanie svojich konaní, ale jeho ďalšie správanie sa

a napokon aj predmetná prejednávaná trestná činnosť o jeho úprimnom postoji vôbec nenasvedčuje.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prípade takýchto páchateľov skutočne nie je v súlade so
zákonom priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na to, že sa páchateľ k spáchaniu skutku
doznal.

Vychádzajúczuvedenéhopotom odvolacísúd dospel kzáveru, že zostranysúduprvéhostupňadošlo
k pochybeniu pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému a následne pri ukladaní trestu,
pretože pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je trest uložený obžalovanému
pod strednou hranicou trestnej sadzby § 348 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 7 mesiacov, ako aj trest zákazu
činnosti vo výmere 4 rokov neprimerane mierny.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý
výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom
sám tak, že podľa § podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm.
m) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 14 mesiacov nepodmienečne, teda tesne

nad strednou hranicou trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu na 5 rokov. Takto uložené tresty považuje odvolací súd vzhľadom na
osobu obžalovaného a okolnosti celého prípadu za tresty primerané a zákonné, spĺňajúce požiadavky

ustanovenia § 34 Tr. zák. S poukazom na uvedené nepovažoval následne odvolací súd odvolanie
obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.