Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010409.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému P. J., nar. XX.X.XXXX v D. nad S.,
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c), písm.d) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.8.2016, sp.zn. 1T/102/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa

27. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.8.2016, sp.zn. 1T/102/2016, bol
obžalovaný P. J. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.04.2016 v čase okolo 21.00 hodiny v Handlovej
na Švermovej ulici v parku za nemocnicou kúpil za 30 eur plastovú uzatvárateľnú krabičku valcovitého
tvaru s obsahom 3 kusov igelitových sáčkov o rozmeroch 70 x 40 mm, v ktorých sa nachádzal rastlinný
materiál rodu Canabis (konopa) o celkovej hmotnosti sušiny 2,03 gramov s priemerným obsahom 16,7
percenta hmotnostných psychotropnej látky tetrahydrokanbinol (THC), čo predstavuje 339 mg čistého
THC, čo zodpovedá najmenej 11-tim bežným jednorázovým dávkam drogy, ktoré u seba následne

prechovával až do približne 22.20 hodiny na rôznych miestach v Handlovej a to až do času, kým na
odstavnej ploche pri rybníku na Žiarskej ulici ich dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR,
pričom látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle Zákona číslo 139/1998 Zb. O omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných
a psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods.1 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2
Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36
písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods.2 Trestného zákona, § 49 ods.1
písm. a) Trestného zákona mu okresný súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2

Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona mu uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.
Podľa § 51 ods.3 písm. b) Trestného zákona mu tiež uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze počas
plynutia skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a podľa § 51 ods.4 písm. g)
Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze sa počas skúšobnej doby podrobiť v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu. Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 3T 74/2016 zo dňa 31.05.2016, ktorý prevzal dňa24.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.07.2016, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor v zákonnej lehote
odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že výrok o treste odňatia slobody považuje za nezákonný a neprimeraný, ktorý bol uložený ako
podmienečný s probačným dohľadom, pričom za zákonný a spravodlivý považuje nepodmienečný trest
odňatia slobody. Okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom boli

použitéustanovenia §38ods.2,§36písm.l),n),§37písm.h),m)Trestnéhozákonaamalibyťpoužité
ustanovenia § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m).

V napadnutom rozsudku bol správne ukladaný súhrnný trest, kedy bol
zrušovaný predchádzajúci trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 74/2016 z 31.05.2016,
právoplatný dňa 05.07.2016. Avšak pri tomto predchádzajúcom - zrušovanom trestnom rozkaze nebola

aplikovaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, čo bolo správne a zákonné,
preto ani pri ukladaní súhrnného trestu nebolo možné priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., pretože obžalovaný nenapomáhal pri objasňovaní celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, za
ktorú bol aktuálne ukladaný súhrnný trest. Naviac súd priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm.n)Trestnéhozákonazovšeobecniltak,ženajejpriznaniestačívyhláseniepodľa§257ods.1písm.

b) Tr. zák. na začiatku hlavného pojednávania, bez zohľadnenia akejkoľvek inej aktivity obžalovaného a
výpovedí a aktivity obžalovaného v iných štádiách trestného konania. Prokurátor uviedol, že obžalovaný
bol predsa usvedčovaný výpoveďami svedkov Mgr. Q. Y. a M. V., policajti videli, že jeho správanie
nasvedčuje, že mohol byť
pod vplyvom návykových látok, tieto látky síce na výzvu dobrovoľne vydal, ale

policajti predsa mali možnosť v prípade nevydania veci dôležitej pre trestné konanie
postupovať aj iným spôsobom v zmysle Trestného poriadku ako tieto veci
zabezpečiť. Zákonodarca mal zavedením ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona
ako poľahčujúcej okolnosti na mysli úplne inú formu aktivity a napomáhania
páchateľa príslušným orgánom, než ako vykladá súd v napadnutom rozsudku

a priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti by malo zohľadňovať celú dôkaznú situáciu
(prípadne aj aktivitu v inej trestnej veci). Vzhľadom na vyššie uvedené prichádzalo do úvahy ukladať
trest v rámci upravenej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4,
§ 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Trestného zákona, to je v rámci sadzby od 5 rokov 4 mesiace do 13
rokov 4 mesiace a s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k § 41 ods.

2 Trestného zákona už neprichádza do úvahy ani
aplikácia § 38 ods. 7 Trestného zákona. K dôvodom zákonnosti a primeranosti ukladania
nepodmienečného trestu prokurátor tiež uviedol, že obvinený P. J. bol ešte v roku 2015 odsúdený aj za
ďalšie vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a toto odsúdenie nebolo doposiaľ zahladené, pretože trest
zákazu činnosti vykonaný nebol. Taktiež nemožno nevidieť 4 postihy za priestupky od roku 2010, z čoho

2 postihy sa týkajú požívania alkoholu na verejnom priestranstve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
považuje prokurátor výrok o treste za nesprávny a nezákonný a navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne
rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/102/2016 zo dňa 25.08.2016 zrušil vo výroku o treste z
dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku a nahradil ho svojim rozhodnutím,
v ktorom uloží obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 1, § 42

ods. 1, 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Trestného zákona a pre výkon trestu ho
zaradí podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a zároveň zruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/74/2016
a uloží aj trest zákazu činnosti v trvaní 67 mesiacov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť
odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby krajský súd po zrušení výroku o treste obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradí do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa k trestnému činu priznáva, úprimne ho ľutuje.
Marihuanu mal pre vlastnú potrebu, pri vyšetrovaní spolupracoval a nerobil obštrukcie. Súčasne uviedol,
že s užívaním marihuany skončil, rovnako ako so stretávaním sa s pochybnými ľuďmi. Našiel si novúprácu, ktorá ho baví a zo zárobku pomáha svojej mame. Vyjadril sľub, že trest uložený súdom prvého
stupňa postačuje na jeho nápravu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom,
čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. o
vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1

písm.c), písm.d) Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky
zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom
treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že
bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 193/15 z 08.12.2015, právoplatným
dňa 08.12.2015, a to pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom mu
bol uložený peňažný trest 350,- eur, ktorý uhradil 11.12.2015 a zároveň mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok, od výkonu zvyšku
ktorého bolo upustené dňa 03.03.2016, pričom mu bola stanovená skúšobná doba na 8 mesiacov,

do 4. novembra 2016. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
3T/74/2016 z 31.05.2016, právoplatným dňa 05.07.2016 a to pre prečin podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona, pričom mu bol uložený podmienečný trest 3 mesiace so skúšobnou dobou 18 mesiacov a
bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 67 mesiacov. Priestupkovo bol
od roku 2010 postihnutý štyrikrát, z toho dvakrát za požívanie alkoholu na verejnom priestranstve a

dvakrát za drobné priestupky na úseku dopravy. Vzhľadom k tomu, že prejednávanej trestnej činnosti
sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený trestný rozkaz Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn.
3T/74/2016 zo dňa 31.05.2016 (doručený obžalovanému dňa 24.06.2016), správne okresný súd ukladal
súhrnný trest s použitím § 42 ods.1, § 41 ods.2 Trestného zákona. Okresný súd u obžalovaného
zistil dve priťažujúce okolnosti, jednu podľa § 37 písm. m) Tr.zák. (už bol za trestný čin odsúdený)

a druhú podľa § 37 písm. h) Tr.zák. z dôvodu, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, za ktoré mu
ukladal súhrnný trest s použitím § 41 ods.2 Tr.zák. Na druhej strane obžalovanému priznal správne
dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr.zák., pretože obžalovaný sa k spáchaniu
trestnej činnosti doznal, túto oľutoval a napomáhal svojim priznaním pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, čo vyplýva nielen z jeho priznania pred súdom, ale i z výpovede v prípravnom

konaní po vznesení obvinenia. Pritom sám prokurátor v odôvodnení podanej obžaloby poukazoval
na priznanie obžalovaného už v prípravnom konaní. Skutočnosť, že vo veci boli zabezpečené aj iné
dôkazysvedčiaceovineobžalovanéhoneznamená,žepriznanieobvinenéhokspáchaniutrestnéhočinu
možno z tohto dôvodu ignorovať a neprihliadať naň. Výpoveď obvineného, resp. obžalovaného je totiž
dôkazom, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy iné a je potrebné aj tento dôkaz hodnotiť v zmysle

zásad trestného konania nielen pri rozhodovaní o vine, ale aj treste. Rovnako u predchádzajúceho
odsúdenia vo veci trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 74/2016 z 31.05.2016
krajský súd zistil preskúmaním tohto spisu, že i v tejto veci sa obžalovaný od počiatku priznal k spáchaniu
trestnej činnosti a možno konštatovať, že tak napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, aj keď
mu predmetným trestným rozkazom táto poľahčujúca okolnosť z neznámych dôvodov (trestný rozkaz

neobsahuje odôvodnenie) priznaná nebola. Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky
prokurátora, že súd túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák. priznal obžalovanému len
s poukazom na jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. pred súdom, bez akejkoľvek inej
aktivity obžalovaného.Naopak ak by prokurátor dôsledne preskúmal napadnutý výrok o treste, musel by dôjsť tak ako i
krajský súd k záveru, že okresný súd u obžalovaného naopak nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť v

zmysle § 37 písm. h/ Tr.zák. s poukazom na to, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, za ktoré mu
potom ukladal súhrnný trest. Krajský súd však uvádza, že spáchanie viacerých trestných činov ako
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h ) Tr. zák. sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, ukladať úhrnný (súhrnný) trest a aplikovať asperačnú zásadu v

zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Spáchanie viacerých trestných
činov, z ktorých je aspoň jeden zločinom, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej
sadzby podľa citovaného ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. Okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej
trestnejsadzbymôžebyťpoužitánielenpodľaúpravyobsiahnutejvustanoveníosobitnej častiTrestného
zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona
(§ 41 ods. 2 Tr.zák.).

Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/
Tr. zák., bráni zásada
„ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. (viď Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 104/2009).
Napriek tomu, že okresný súd nesprávne použil túto priťažujúcu okolnosť, čo by za iných okolností malo

za následok zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd s poukazom na ustanovenie § 317 ods.1 Tr.por.
posledná veta, § 371 ods.1 písm. i/ Tr.por., § 371 ods.5 Tr.por. dospel k záveru, že takéto porušenie
zásadným spôsobom neovplyvnilo postavenie obžalovaného. Vychádzal pritom zo zistenia, že správne
mal okresný súd ukladať trest s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák., čo by malo za následok úpravu len
hornej hranice trestnej sadzby, nie spodnej, pričom obžalovanému bol okresným súdom uložený trest

na spodnej hranici sadzby, ktorá sa nemenila.

Krajský súd potom zvažoval, či s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1, ods.3, ods. 4 Tr. zák., teda
hodnotiac všetky dôležité skutočnosti a zásady z hľadiska ukladania trestu, je trest uložený súdom
prvého stupňa v prejedávanej veci primeraný.

Pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má
teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Pritom
je nutné poukázať na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho úprimné doznanie a
oľutovanie. Uvedené má potom vplyv na vyhodnotenie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie.

Zohľadniac vyššie uvedené, dospel aj odvolací súd k záveru, že aj napriek spáchaniu pomerne závažnej
trestnej činnosti, nie je nutné s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jeho osobné pomery vplývať na
obžalovaného priamym výkonom trestu odňatia slobody, ale účel trestu je možno dosiahnuť aj trestom
odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Preto súhrnný trest odňatia slobody uložený súdom
prvého stupňa v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, spolu s trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 67 mesiacov a so zákazom v čase plynutia
skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a súčasne uloženým príkazom podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom v skúšobnej dobe sociálnemu výcviku, považuje
aj odvolací súd za primeraný. Zároveň správne okresný súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 3T 74/2016 zo dňa 31.05.2016, právoplatného dňa 05.07.2016, ako
aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad. Odvolací súd nezistil, že by takto uložený trest bol neprimerane mierny, pričom
podľa presvedčenia súdu bude mať na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil
závažnosť svojho protispoločenského konania a bude ním tiež splnený účel trestu tak, ako to má na

mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.