Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202426
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:6616202426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXXX Š. - I., J. XXXX/
XX, o zaplatenie 683,63 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 345,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne z dlžnej sumy od 1.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 683,63 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. M. (zo dňa 11.2.2014) a č. M. (zo dňa 24.2.2014),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme
GSM, v znení dodatku (s rovnakým dátum ako zmluvy), vypožičal žalovanému mikroprocesorovú

SIM kartu v počte 2 ks, ktorá žalovanému umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. Žalobca pri uzatvorení dodatku k zmluve odpredal žalovanému za akciovú cenu 1,- euro
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 520 white (pôvodná predajná cena 160,- eur)
a za akciovú cenu 1,- euro mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo
8.0 3G (pôvodná predajná cena 195,- eur). Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb, za obdobie 03-05/2014, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný
zaplatiť žalobcovi neuhradené služby vo výške 353,29 eura, ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške

rozdielu predajnej ceny telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti) a akciovej ceny a to
vo výške 152,38 eura a 185,92 eura, spolu 338,30 eura. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa
17.7.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby, ako aj zmluvnú pokutu/
náhradu škody. Žalobca pokusom o pokonávku súčasne žalovanému zaslal rozpis neuhradených faktúr
a vyzval ho na ich úhradu do 31.7.2014.

2. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 345,33
eura (po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 7,96 eura odpísaná z ceny služieb)
a náhrady škody vo výške 338,30 eura. Zároveň si žalobca žalobou uplatnil aj úroky z omeškania ododňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.8.2014 vo výške podľa
§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju osobne prevzal dňa 4.8.2016. Súd vo veci postupoval podľa
§ 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o
pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

8. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu tak, ako to popísal vo
svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb
v systéme GSM. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci žalobca

svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Žalobcovi tak v zmysle
Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa
zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

10.Podľa§ 43ods. 1písm.a/aods.2písm.a/zákonač. 351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,

účinnéhovčaseuzavretiazmluvyvznenídodatku,(1)Podnikmáprávonaúhraduzaposkytnutúverejnú
službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

11. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy.12. V zmysle čl. 2. 5 písm. b/ dodatku k obom zmluvám, Účastník si je vedomý, že mobilný telefón
je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou

zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bod 2. 2, 2. 3 alebo 2. 4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
číslo 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že
účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby viazanosti uvedenej
v článku 2 bod 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval

k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a / alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 159,- eur (resp. 194,- eur), pričom pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,

koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získala podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
predstavujerozdielmedzibežnoumaloobchodnou(spotrebiteľskou)cenoumobilnéhotelefónubezzľavy
z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo

nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy,
prerušením či obmedzením poskytovania služieb).

13. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu

uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve
je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za
obdobie 03-05/2014 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 353,29 eura (faktúra číslo

XXXXXXXXXX na sumu 32,32 eura splatná 8.4.2014; faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 38,15
eura splatná 8.4.2014; faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 78,72 eura splatná 9.5.2014; faktúra číslo
XXXXXXXXXX na sumu 12,- eur splatná 9.5.2014; faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 209,10 eura
splatná 8.6.2014; faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eura splatná 8.6.2014). Táto skutočnosť
bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu

353,29 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy (po odpočítaní sumy 7,96 eura potom vo výške 345,33
eura), pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku, ale
najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

17. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 31.7.2014 (pokus o
pokonávku).

18. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,15 % p.a., potom úrok z

omeškania je 5,15 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo už skôr (deň po splatnosti jednotlivých faktúr, kedy úroková sadzba bola vyššia), avšak žalobca
si úroky z omeškania uplatnil až odo dňa 1.8.2014, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd
priznal žalobcovi len takto uplatnené úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšie).

19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. V zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón /
zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4),
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy

č. 1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

21. Pokiaľ si žalobca svojou žalobou uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 338,30 eura ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve, je

potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod

pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za

škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto

súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu podľa § 150 CSP,
neuniesoldôkaznébremeno,keďževyhodnoteniedôkazov,ktorébolivkonanívykonané,neumožňovalo
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla
škoda v žalovanej výške, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal,
aká bola tržná cena žalovanému predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o
pripojení. Do súdneho spisu žalobca nepriložil žiaden dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať
skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak anipreukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej
ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný žalobca)
a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane žalobcu, ktorý

sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné zariadenie za zníženú -
akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu
zmluvných strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím
žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté
telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu. Ako bolo vyššie
uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v
každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, ak
chce byť žalobca v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani
prehlásenia žalovaného, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť,
že zo zmluvy a dodatku, ani zo Všeobecných podmienok, nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť
žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že
žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného

telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany žalobcu nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v
dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

22. Z týchto dôvodov potom súd žalobu žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu 338,30
eura ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho

predajnoucenou,zamietolakonedôvodnúspoluajspríslušenstvom(osudpríslušenstvanasledujeosud
svojej pohľadávky).

23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje

porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo
215/2010). Pokiaľ je pomer úspechu a neúspechu takmer totožný, ako v danom prípade, súd vysloví,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa
§ 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu na rovnakú mieru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.