Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/381/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213220574
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213220574.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa z

rozhodcovského konania: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v
konaní zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, Bratislava, v
mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák proti odporcovi z rozhodcovského konania:
P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A., W. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu z
rozhodcovského konania: Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice, v konaní
zastúpený JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Košice, Škultétyho 3, IČO: 31 943 683, o
návrhu odporcu z rozhodcovského konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný 19.1.2012 pod sp.zn. 3C/3565/2012 v celom
rozsahu.

Odporcovi z rozhodcovského konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
z rozhodcovského konania náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,81 eur, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny
poplatok za návrh vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.9.2013 sa odporca z rozhodcovského konania domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn. 3C/3565/2012 a
odloženia jeho vykonateľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil
tým, že ako účastník konania pred rozhodcovským súdom popiera nárok Rapid life životná poisťovňa,

a.s. na peňažné plnenie, priznané navrhovateľovi rozhodcovského konania rozhodcovským súdom,
konajúcim na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola už v návrhu špecifikovanými rozhodnutiami
všeobecných súdov, z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, určená za
neplatnú.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo 156/2011 z 11.12.2013 konštatoval, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti

právoplatnému rozhodcovskému rozsudku (porovnaj k tomu aj dôvodové správy k zákonom č. 218/1996
Z.z. a č. 448/2001 Z.z.). S poukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z
dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (porovnaj § 43 ods. 1 zákona), javí sa byť opodstatneným,aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom
rozhodcovskom konaní. Ako už súd uviedol, žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej

podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, avšak nič nemení na procesnom postavení účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom
konaní. Preto je potrebné označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v pôvodnom
(rozhodcovskom) konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku (porovnaj m.m. V/1968 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, str. 49). Súd pokračuje v

konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v
rozhodcovskomkonaní.Okruhúčastníkovkonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudkujepretototožný
s okruhom účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania
vo svojom žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti
označila za žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom.
S poukazom na uvedené súd zachoval procesné označenie účastníkov z rozhodcovského konania aj

napriek tomu, že odporca z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

Súd uznesením z 5.12.2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice sp. zn.: 3C/3565/2012 z 19.1.2012 až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Uvedené uznesenie napadol odvolaním navrhovateľ rozhodcovského konania a Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/683/2014-198 z 30.10.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.

Navrhovateľ rozhodcovského konania doručil súdu dňa 7.1.2014 svoje vyjadrenie k návrhu odporcu z
rozhodcovského konania v rozsahu 26 strán, ku ktorému pripojil aj 16 príloh.

Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom Škultétyho 3, Košice dňa
24.2.2014 doručilo súdu oznámenie o svojom vstupe do konania na podporu odporcu z rozhodcovského
konania. Navrhovateľ rozhodcovského konania v podaní z 21.3.2014 vyslovil svoj nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka - spotrebiteľského združenia - do konania. Súčasne navrhol prerušiť konanie do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

Súd uznesením z 16.6.2014 návrh navrhovateľa rozhodcovského konania na prerušenie konania
zamietol a súčasne rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov so sídlom Škultétyho 3, Košice do konania na strane odporcu z rozhodcovského

konania.

Navrhovateľ rozhodcovského konania doručil súdu dňa 22.5.2015 vyjadrenie k návrhu, v ktorom
poukazoval na ustanovenie § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej
len EP) v znení účinnom od 1.1.2015, podľa ktorého za tam uvedených podmienok prestáva

rozhodcovské rozhodnutie účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa názoru navrhovateľa
rozhodcovského konania, v dôsledku aplikácie § 243d EP sa anuluje právoplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť s tým,
že v dôsledku právnej skutočnosti uvedenej v citovanom ustanovení EP sa aktuálne právne postavenie
účastníkov tohto konania nemôže zmeniť ani v dôsledku meritórneho rozhodnutia okresného súdu v

tomto konaní.

Vedľajší účastník na strane odporcu z rozhodcovského konania v podaní doručenom súdu 26.6.2015
poukázal na skutočnosť, že z O.s.p. nevyplýva, že by súd na základe novelizácie EP mohol žalobu
zamietnuť. V ďalšom poukazoval na dôvodnosť návrhu odporcu z rozhodcovského konania na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. .

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu z rozhodcovského konania a vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom odporcu z rozhodcovského konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah

súdneho spisu.

Odporca z rozhodcovského konania si už na samotný priebeh uzatvárania poistnej zmluvy nepamätal.
V súvislosti s výrazmi rozhodcovská doložka alebo rozhodcovský súd uviedol, že nevie čo to je.Právny zástupca navrhovateľa rozhodcovského konania uviedol, že v danej veci sú jasné dôvody na
zamietnutie žaloby, keď po účinnosti novely EP odporca z rozhodcovského konania stratil záujem na

zrušení rozhodcovského rozsudku. Taktiež tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá.
Poistenie prebehlo prostredníctvom licencovaného sprostredkovateľa, ktorý musel vedieť o čom
má klienta poučiť. Poukázal na rozhodnutie ESĽP č. C-342/13, podľa ktorého v spotrebiteľskej
zmluve rozhodcovská doložka nie je apriori neprijateľnou zmluvnou podmienkou, takouto je len za
predpokladu, že jej cieľom je vylúčiť spotrebiteľa z možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutia

rozhodcovského súdu, resp. podať žalobu. Súčasne poukazoval aj na rozhodnutia iných okresných
súdov, ktoré zamietajú žaloby odporcov z rozhodcovských konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
práve z dôvodu novely EP.

Súdvpriebehupojednávaniavovecidňa3.11.2015prítomným vsúlades§118ods.2O.s.p.oznámil,že
medzi účastníkmi konania nedošlo k zhode v súvislosti s tvrdením odporcu z rozhodcovského konania,

že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, a že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná.

Právny zástupca navrhovateľa rozhodcovského konania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
zamestnanca navrhovateľa rozhodcovského konania L.. A. H..

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 21.12.2009 uzavreli účastníci konania poistnú
zmluvu č. 4522290004 týkajúcu sa poistenia odporcu z rozhodcovského konania na poistnú dobu 9
rokov, so začiatkom poistenia 22.12.2009 do dohodnutého konca postenia dňa 22.12.2018 s tým, že
poistné vo výške 15,40 eur bude platené mesačne.

Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania je nesporné, že táto zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, pretože nebolo preukázané, že by odporca z rozhodcovského konania pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako tomu
bolo v prípade navrhovateľa rozhodcovského konania, ktorý má v predmete svojej činnosti poisťovaciu

činnosť. S poukazom na uvedené súd na danú právnu vec aplikoval popri ustanovení § 788 a nasl. OZ
aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

Podľa oznámenia navrhovateľa rozhodcovského konania z 29.3.2010 o zániku poistenia, na základe
žiadosti odporcu z rozhodcovského konania malo v danom prípade dôjsť k zániku poistenia v zmysle

§ 800 OZ dňa 22.5.2010 o 0.00 hod. Navrhovateľ rozhodcovského konania súčasne vyzval odporcu z
rozhodcovského konania uhradiť dlžné poistné vyčíslené sumou 30,99 eur do 14 dní.

Arbitrážny súd Košice na návrh navrhovateľa - Rapid life životná poisťovňa, a.s. - doručený
uvedenému súdu dňa 4.1.2012, vydal dňa 19.01.2012 bez pojednávania rozhodcovský rozsudok

pod sp. zn.3C/3565/2012, ktorým uložil Ondrejovi Balážovi ako odporcovi v rozhodcovskom konaní
zaplatiť navrhovateľovi do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 41,16
eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na špecifikovaný účet navrhovateľa, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý uvedený rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si podľa časti XVII. ods. 7a, resp. ods.

8 Všeobecných poistných podmienok (VPP) uplatnil v rozhodcovskom konaní voči odporcovi osobitnú
pohľadávku vzniknutú poisťovni voči poistníkovi podpisom poistnej zmluvy vo výške provízie vyplatenej
sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 Účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 372w O.s.p. Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa

začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015 Tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania

podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Z fotokópie spisu Arbitrážneho súdu Košice 3C/3565/2012 mal súd preukázané, že odporcovi z
rozhodcovského konania bol žalobný návrh navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa, a.s. spolu s
rozhodcovským rozsudkom doručený dňa 12.8.2013. Pokiaľ odporca z rozhodcovského konania doručilsúdu žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku dňa 10.9.2013, doručil ju v lehote určenej
v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

Súd mal ďalej za preukázané, že na strane 13 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP)
v znení k 1.1.2009 pod označením Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4522290004
je v bode 3 riešená rozhodcovská doložka, keď podľa tam uvedeného textu poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu

účelnosti, praktickosti, rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd v danom prípade konal a rozhodol, je platná. Navrhovateľ rozhodcovského
konania tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, keďže odporca

rozhodcovského konania podpísal aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4522290004,
ktoré odkazujú na XV. časť VPP a tam upravené rozhodcovské konanie. Z fotokópie spisu Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/3565/2012 vyplýva, že navrhovateľ rozhodcovského konania si uplatnil na
rozhodcovskom súde nároky v súvislosti s poistnou zmluvou č. 4522290004, avšak navrhovateľ k návrhu
nazačatierozhodcovskéhokonaniapripojillenstranu12VPPsozáverečnýmiustanoveniamivčastiXVII

VPPastranu13VPPsosobitnýmzmluvnýmdojednanímkpoistnejzmluveč.4522290004.Zuvedeného
vyplýva, že rozhodcovský súd v danej veci konal a rozhodol bez preukázania existencie rozhodcovskej
zmluvy (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2009), teda bez preukázania
právomoci rozhodcovského súdu konať o žalobe navrhovateľa rozhodcovského konania, pričom v
odôvodnení rozsudku sp. zn. 3C/3565/2012 rozhodcovský súd poukazoval na časť XV predložených

poistných podmienok, ale nie na odsek 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, na
ktorý poukazoval navrhovateľ rozhodcovského konania. Z fotokópie rozhodcovského spisu Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/3565/2012 však vyplýva, že rozhodcovskému súdu v danej veci nebola vôbec
predložená časť XV VPP.

Navrhovateľ rozhodcovského konania argumentuje tým, že Osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve predstavujú samostatné zmluvné dojednanie obsahovo aj fakticky oddelené od VPP, samostatne
podpísané účastníkmi, čo má potvrdzovať individuálnosť dojednania tam uvedených ustanovení (teda
pre daný prípad významné ustanovenie odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní o rozhodcovskej
doložke). Potom v neprospech navrhovateľa rozhodcovského konania treba konštatovať, že predmetná

poistná zmluva odkazuje len na všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (VPP), nie
na Osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľ rozhodcovského konania vyčleňuje z VPP,
pričom však obsahom Osobitných zmluvných dojednaní je odkaz na ustanovenia „XV. časti týchto
VPP“, ktorého úplné znenie nie je v Osobitných zmluvných dojednaniach uvedené. Potom nie je
zrejmé na akom konkrétnom znení rozhodcovskej doložky sa účastníci konania mali dohodnúť v

Osobitných zmluvných dojednaniach. Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, že v prípade ich
nepodpísania odporcom z rozhodcovského konania by mala stratiť platnosť tiež XV. časť VPP týkajúca
sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by odporca z rozhodcovského konania Osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou z XV. časti VPP by bolo
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Je zrejmé, že či už VPP, tak aj Osobitné zmluvné dojednania

č. 02/2008 sú na predtlačenom formulári žalobcu a hoci Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008
nasledujú ako samostatne podpísaná časť za VPP, v podstate predstavujú zakomponovanú súčasť
formulárovej predtlače VPP, ktoré si spotrebiteľ (poistník) zjavne osobne nevyjednáva, spotrebiteľ
ich ovplyvniť nemôže. Poisťovňa (dodávateľ) poistníkovi predkladá k podpisu zmluvu vrátane VPP, aj
Osobitných zmluvných dojednaní, teda vrátane odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 -

rozhodcovskej doložky, ktorej úplné znenie (čo treba zdôrazniť) je obsahom iba XV. časti VPP. Spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka zjednávaná nasvedčuje tomu, že jeho výsledkom je neprijateľná
zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 3 OZ, najmä keď odporca z rozhodcovského konania v čase
uzatvárania poistnej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť obsah dojednaní a navrhovateľ rozhodcovského
konania nepreukázal ich individuálnosť. Z obsahu VPP (jednostranne podpísaných iba poistníkom)

a ani z obsahu a formulácie Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 nevyplýva, že by už pri
podpise zmluvy dával dodávateľ spotrebiteľovi (poistníkovi) na výber „súhlas“, alebo „nesúhlas“ s XV.
časťou VPP a 3. odsekom Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008. Také zmluvné dojednanie,
ktoré iba umožňuje „individuálne písomne odmietnuť“ ustanovenia časti XV. VPP a zároveň odseku3. Osobitných zmluvných dojednaní o rozhodcovskej doložke v lehote 30 dní od podpísania poistnej
zmluvy (teda následne, čo taktiež spotrebiteľa jednoznačne znevýhodňuje voči dodávateľovi) nesvedčí
o individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na

§ 53 ods. 5 OZ neplatná.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne

informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú. Navrhovateľrozhodcovskéhokonaniasasvojejzodpovednostizauzatvorenieneprijateľnej
zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani prípadným poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non
excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech odporcu
z rozhodcovského konania. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov,neinformovanosťspotrebiteľa,resp.jehonedostatočnáinformovanosťmunemôžebyťnaujmu.
Navrhovateľrozhodcovskéhokonanianepreukázal,žebyodporcovizrozhodcovskéhokonania poskytol

jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani navrhovateľom rozhodcovského konania uvádzaný záznam o
požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza
ibazmienkaomožnostivyužitiainštitúturozhodcovskéhokonaniabezakéhokoľvekobjasneniarozdielov
medzi rozhodcovským a

súdnym konaním. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli
poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.

S poukazom na uvedené bol podľa súdu daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, ale aj podľa

§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015 , najmä keď
odporca z rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej doložky - rozhodcovskej zmluvy a
navrhovateľ rozhodcovského konania v súvislosti so svojim nárokom, o ktorom konal rozhodcovský súd
podsp.zn.3C/3565/2012nepreukázalexistenciuplatnejrozhodcovskejzmluvy,pričomtotonepreukázal
ani konajúcemu rozhodcovskému súdu. Z uvedeného dôvodu súd napadnutý rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3565/2012 z 19.1.2012 zrušil, pričom z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal navrhovateľom rozhodcovského konania navrhnutý dôkaz výsluchom svedka L.. H..

Súd poznamenáva, že novela EP v znení účinnom od 1.1.2015 nie je dôvodom na zamietnutie návrhu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä keď rozhodcovský rozsudok za splnenia podmienok

uvedených v § 243d ods. 1 EP prestáva účastníkov konania zaväzovať, avšak o uplatnenom
nároku navrhovateľa z rozhodcovského konania na zaplatenie peňažnej pohľadávky odporcom z
rozhodcovského konania je potrebné rozhodnúť tak, aby takéto rozhodnutie o peňažnom nároku bolo
nielen právoplatné, ale aj vykonateľné.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi
z rozhodcovského konania náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnil. Vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.) ku ktorému sa pridružil, a preto pre prípad procesného
úspechumánároknanáhradutrovkonania.Súdzaviazalvkonaníprocesneneúspešného navrhovateľa

rozhodcovského konania na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu z rozhodcovského konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci, a to
za prevzatie veci z 20.2.2014 vo výške 61,85 eur a za vyjadrenie z júna 2015 vo výške 64,53 eur , keď
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku hodnotu veci alebo práva v peniazoch sa nedá vyjadriť
(§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky), režijný paušál za úkon z roku 2014 vo výške 8,04 eur a za

úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eur, to všetko v úhrnnej výške 142,81 eur. Náhrada trov konania je
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu
z rozhodcovského konania.V konaní úspešný odporca z rozhodcovského konania, je ako spotrebiteľ s poukazom na § 4 ods. 2
písm. za/ oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh. Preto súd v súlade s § 2 ods. 1, ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal v konaní procesne neúspešného navrhovateľa rozhodcovského konania

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako
prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.