Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/418/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207120
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213207120.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.

so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36864421 proti žalovanému: V. C.Á., bytom L. XXX/X, M., o zaplatenie 420,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 420,- eur od 4.4.2011 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky

podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči žalovanej
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 420,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo
sumy 420,- eur od 17.1.2011 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 420,- eur od 4.4.2011 do
zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,40 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že
ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 27.9.2010 na zmenkovú
sumu 420,- eur, pričom sa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa

nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.1.2011. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil. Za dôkaz
žalobca označil originál zmenky.

2. Súd rozsudkom z 11.9.2015 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 420,- eur

spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 420,- eur od 17.1.2011 do 3.4.2011, s úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 420,- eur od 4.4.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,40 eur. Návrh
v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 420,- eur od 4.4.2011 do zaplatenia zamietol
z dôvodu, že pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy, avšak zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď
zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa
(s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa čl. I § 48 citovaného zákona). Ostatným výrokom súd žalovanej

nepriznal náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Nitre na základe čiastočného späťvzatia žaloby po vyhlásení rozsudku a odvolania
žalobcu proti zamietajúcej časti uznesením č.k. 6Co/291/2016-149 z 29.12.2016 pripustil čiastočnéspäťvzatie žaloby žalobcom v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
420,- eur za obdobie od 17. 01. 2011 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a konanie zastavil. Ďalším výrokom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej

zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd zdôraznil, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený aj v § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31. 12. 2010, podľa ktorého v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s prechádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolací súd ďalej poukázal na spoločné stanovisko prijaté po vyhlásení rozsudku prvoinštančného
súdu z 11.9.2015 občiansko-právnym kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa
20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod č. 93/2015) ako

aj na reakciu zákonodarcu prijatím zákona č. 438/2015 Z.z., účinného od 23.12.2015, ktorým bol
zmenený zákon č. 191/1950 Zb. s tým, že podľa nového znenia ustanovenia § 17, ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy (ods. 1 veta druhá). V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky

sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten,
kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou (ods. 2). Odvolací súd ďalej uviedol, že zákon č. 438/2015 Z.z. zmenil a doplnil
aj Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) keď v ustanovení § 79 O.s.p. určil náležitosti návrhu na začatie
konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankcie za nesplnenie tejto povinnosti pri posudzovaní

či nárok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a v § 114 ods. 2 O.s.p. určil poučovaciu povinnosť súdu
voči žalovanému o možnosti uplatnenia námietok podľa osobitného predpisu, ak ide o vec týkajúcu
sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Ďalej odvolací súd uviedol, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či
vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010,

umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom
právnom vzťahu v skutočnosti nebolo v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Zmenkové
právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku
7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj

v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne. Neobstojí preto právny názor
žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z
predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž
pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o drastické

zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany
svojich práv. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby
ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

Odvolací súd dospel k záveru, že aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či nejde
o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.
Z doterajšej činnosti súdov je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal,

sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery. Na tento účel podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, že ide o konaniepodľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a zisťovať aj samotný obsah
zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky. V tomto smere postupom súladným s procesným
predpisom bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa

so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom prípadného exekučného spisu, v ktorom bolo
vedené konanie pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči
žalovanej. Následne potom, v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a
žalovanou ide o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, mal súd prvej inštancie vo veci aplikovať
právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľov. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie prioritne neriešil otázku, či zmluva, ktorá bola podkladom pre
vydanie sporom dotknutej zmenky, z ktorej žalobca vyvodzuje v konaní uplatnený nárok, je zmluvou
spotrebiteľskou, jeho rozhodnutie z hľadiska ním predkladaných dôvodov je tak predčasné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil
a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) po doplnení dokazovania v
naznačenom smere opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 220 ods. 2
CSP. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

4. Súd doplnil dokazovanie v súlade s názorom odvolacieho súdu najmä oboznámením sa so samotnou
zmluvou o úvere, ako aj s obsahom prípadného exekučného spisu, v ktorom bolo vedené konanie pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči žalovanej, a to tak, že
lustroval existenciu exekučného spisu oprávneného: spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanej

ako povinnej. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 7Er/1038/2010 súd
postupom podľa § 295 CSP zistil, že dňa 27.9.2010 uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 409400059 (ďalej len „zmluva o úvere“), v ktorej
sa uvedená spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 200,- eur a žalovaná
sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 196,- eur s tým, že celkovo zaplatí sumu

396,- eur v 12 mesačných splátkach po 33,- eur počnúc dňom 12.10.2010. V uvedenej zmluve o úvere
absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.), absentuje údaj o
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), absentuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - „RPMN“ (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.) ako
aj údaj o priemernej hodnote RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z.), či o dobe trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

Zo spomenutej úverovej zmluvy č. 409400059 vyplýva, že pri jej uzatváraní bola žalovaná v postavení
spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. mala v predmete svojej

činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom na rube tlačiva
zmluvy sú uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex

specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú
zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010
Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných
ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech

spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov úverovej zmluvy posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a podľa zákona č.
129/2010 Z.z..Pre absenciu podstatných údajov (§ 9 ods. 2 písm. f/, y/, i/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvy o úvere č. 409400059 dňa 27.9.2010 bezúročná a bez

poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.

Podľa bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru označenom ako Dohoda o vyplnení
zmenky, „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil

vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy.. . Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zmenky. Dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

Vzhľadom na ustanovenie bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov

o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na
zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že zmenka
bola ako blankozmenka vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere.

S poukazom na § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, podľa § 4 ods. 6

zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2010, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

5.Súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žeDohodaovyplnenízmenkyzbodu13Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neplatná podľa § 39 OZ, lebo táto dohoda je v priamom rozpore s §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä keď podľa uvedenej dohody zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky, pričom zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent. Teda uvedená dohoda nerešpektuje

obmedzenie pri vyplnení zmenky vyplývajúce z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., keď spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti so zmluvou o úvere z 27.9.2010 č. 409400059, na základe ktorej
žalovaná čerpala bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 200,- eur, vyplnila na blankozmenke,
vystavenej žalovanou dňa 27.9.2010, zmenkovú sumu až vo výške 420,- eur.

Keby uvedená Dohoda o vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., zmenková suma vo výške 420,- eur prevyšuje žalovanou čerpaný bezúročný a bezpoplatkový
úver vo výške 200,- eur. Potom aj úkon spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - vyplnenia blankozmenky
vystavenej žalovanou - je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ pre rozpor takéhoto úkonu
vyplnenia s § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2010, ktorý s poukazom na §

25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., bol použiteľný do 31.12.2010 .

Keby uvedená Dohoda o vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., žalobca v konaní ani nepreukázal, že zmluvná podmienka - Dohoda o vyplnení zmenky z bodu
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bola v danom prípade individuálne dohodnutá so

žalovanou, najmä keď táto Dohoda je uvedená vo vopred spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. pripravenom
formulári tlačiva všeobecných podmienok, bez možnosti žalovanej túto podmienku ovplyvniť. Žalobca
individuálnosť dohody o vyplnení zmenky vo formulárovom tlačive všeobecných podmienok spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskejveci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako
dodávateľomažalovanouakospotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedohodnuté,pokiaľdodávateľ
nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaná

štandardný formulár úverovej zmluvy spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako dodávateľa v spotrebiteľských
zmluvách, na rube ktorého sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podpísala dňa
27.9.2010 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára, s vopred
určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovanou, čo nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená

Dohoda o vyplnení zmenky navyše nie je ani zmluvnými stranami na znak súhlasu podpísaná. Z
činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Dohodu o vyplnení zmenky používala vo
všetkých Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Vzhľadom na nemožnosť žalovanej ovplyvniť
text uvedených všeobecných podmienok s dohodou o vyplnení zmenky, súd túto dohodu považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného
zákona neplatnou. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je

priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

6. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 27.9.2010 v súvislosti

so zmluvou č. 4009400059. Pokiaľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. napriek tomu vyplnila uvedenú
blankozmenku dopísaním zmenkovej sumy a dopísaním dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy,
táto blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou. Preto spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. nemala ani práva a
ani povinnosti zo zmenky, a preto ich ani nemohla indosamentom previesť na žalobcu. Pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu opätovne zamietol v časti prevyšujúcej právoplatne

priznaný prísudok, zohľadniac aj čiastočné zastavenie konania odvolacím súdom.

7. Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunálvšakneprisúdiúspešnejstranetrovykonania,ktorésúneúčelnéaleboktorésúneprimeranévoči
pohľadávke. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1,

2 CSP a § 396 ods. 3 CSP, ako aj podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní, vzhľadom na celý uplatnený
nárok a čiastočné späťvzatie žaloby, procesne úspešnejšej žalovanej náhradu trov celého konania, na
ktorú jej vznikol nárok, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.