Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413212503.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcov: 1/ L. P., trvale
bytom I. XX, 841 07 Bratislava, 2/ J. P., trvale bytom I. XX, 841 07 Bratislava, obaja zastúpení JUDr.
Zoltánom Ludikom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, substitučne Realty Legal s.r.o.,
so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. W., trvale bytom I. XX, 841 07
Bratislava, 2/ T. W., trvale bytom I. XX, 841 07 Bratislava, zastúpená JUDr. Dominikou Horváthovou,

advokátkou so sídlom Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia imisiami,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania
pozostávajúcu z náhrady hotových výdavkov vo výške 5,60 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia

vo výške 1 283,72 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne
žalovanej 2/ JUDr. Dominika Horváthová, advokátka so sídlom Jašíkova 2, 821 03 Bratislava.

Súd žalovanému 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou (po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 40C/194/2013-193 zo dňa

11.08.2014 a uznesením č.k. 40C/194/2013-380 zo dňa 17.04.2015) domáhali, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zdržať sa rušenia nad mieru primeranú pomerom žalobcov - vlastníkov nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie Devínska Nová Ves) a obyvateľov
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie Devínska Nová Ves) hlukom,
vibráciamiapachomspôsobovanýmchovomkoní(erdžaniekoní,dupotkoní,zápachztuhýchatekutých
exkrementov koní) na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX (katastrálne územie

Devínska Nová Ves - parcely CKN č. 1XXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, budovy súpisné č. XXXX, XXXX a v hospodárskych budovách bez
súpisného čísla, postavených na parcelách CKN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX).
Na odôvodnenie žaloby uviedli, že sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX o výmere 1 522 m2 a
súčasne sú nájomcami a obyvateľmi rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/
X, ako aj rozostavanej budovy postavenej na parcele č. XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX J.

XXXX, k.ú. Bratislava - Devínska Nová Ves vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor.
Vlastníkmi predmetného rodinného domu a rozostavanej budovy, ako aj pozemkov na ktorých ležia tieto
stavby je Občianskej združenie OZ Naša Rodinka. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci susedného
pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXX, na ktorom sa nachádza hospodárska budova
bez súpisného čísla a v ktorej žalovaní zriadili chov a ustajnenie koní. Poukázali na to, že Magistrát
hl. mesta SR Bratislavy vo svojom stanovisku zo dňa 15.08.2012 k investičnému zámeru žalovaných

zrekonštruovať predmetnú hospodársku budovu konštatoval, že hospodárska budova na ustajnenie
koní - maštaľ /prestavba hospodárskej budovy/ patrí medzi neprípustné spôsoby využitia danej funkčnejplochy, t.j. je v rozpore s územným plánom hl. mesta SR Bratislavy na rok 2007 v znení zmien a
doplnkov a že predmetná stavba je umiestnená v území v priamom dotyku s izolovanou zástavbou
rodinných domov, treba zvážiť umiestnenie takejto stavby aj z hľadiska narušenia pohody bývania.

Poukázali tiež na to, že rozhodnutím č. A/2011/628/LGZ zo dňa 18.01.2011 zrušil Krajský stavebný
úrad v Bratislave ako príslušný odvolací orgán rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová
Ves č. DNV 2010-08/980/X/dsp/Šo zo dňa 05.05.2010, ktorým sa dodatočne povolila stavba „Prestavba
hospodárskej budovy - I. XX“ na pozemku parc. č. XXXX z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so
zákonmi a všeobecne záväznými predpismi. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

rozhodnutím č. 21515/2011/SVBP-64416/Hia zo dňa 05.12.2011 zamietlo odvolanie žalovaných proti
predmetnému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu a potvrdilo ho. Stavebný úrad dňa 02.10.2012
vyzval stavebníkov, aby v lehote 60 dní ukončili chov a ustajnenie koní v hospodárskej budove na
pozemku parc. č. XXXX/XX. Lehota uplynula dňa 10.12.2010, napriek tomu žalovaní chov a ustajnenie
koní neukončili. Poukázali na to, že žalovaní ich chovom a ustajnením koní obťažujú, zapríčinili neustálu
prítomnosť zápachu hospodárskych zvierat a ich exkrementov. Chov uskutočňujú v neodkanalizovaných

stavbách, pričom tuhé exkrementy vyvážajú do veľkokapacitného kontajnera, v ktorom sa liahnu
roje múch prenikajúcich do ich nehnuteľností a značne im znepríjemňujúcich kvalitu života, pričom v
neposlednom rade predstavujú aj zdravotné riziko. Tuhé exkrementy po naplnení kontajnera následne
žalovaní priamo v hospodárskej budove spaľujú, pričom vzniká hustý dym a značný zápach, tekuté
exkrementy vytekajú zo spornej budovy a priľahlého výbehu, pričom čiastočne prenikajú až na ich

pozemok. Okrem toho ich zvieratá obťažujú hlukom a vibráciami. Najmä v nočných hodinách a v
letnom období pri značnom výskyte bodavého hmyzu neustále kopú do stien a konštrukcie objektu,
čím spôsobujú otriasanie budov a hluk, ktorý nie je zlučiteľný s pokojným obývaním a užívaním ich
nehnuteľností, ruší nočný kľud a ich spánok a celkovo nepriaznivo vplýva na kvalitu života. Mali za to, že
nakoľko prevádzka chovu a ustajňovania koní je celkom neprípustná na danom území, už samotný chov

a ustajňovanie hospodárskych zvierat v stabilizovanom území postačuje na konštatovanie, že sa jedná
o zásah nad mieru primeranú pomerom, pričom žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom obťažujú
hlukom, vibráciami a pachmi.

Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali predovšetkým na nedostatok aktívnej

a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov v konaní. Uviedli, že nehnuteľnosti, ktoré susedia s ich
nehnuteľnosťami vlastní OZ Naša rodinka a nie žalobcovia, pričom pozemok par. č. XXXX, ktorý
vlastnia žalobcovia s ich nehnuteľnosťami vôbec nesusedí. Ďalej uviedli, že žalovaná 2/ už momentálne
nevlastní žiadne kone a žalovaný 1/ nikdy nevlastnil žiadneho koňa. Poukázali tiež na to, že namietaná
hospodárska budova, sa skladá z troch častí, rekonštrukciou prešla jej stredná časť, ktorá bola pôvodne

maštaľ, v súčasnosti sa využíva ako sklad, pričom kone sa tam nenachádzajú vôbec. Celoročne sú vo
výbehu na parcele č. XXXX, ktorá s nehnuteľnosťami žalobcov nesusedí. Do stajne sa kone umiestňujú
iba v mrazoch a výnimočne zlom počasí. Čo sa týka poukazu žalobcov na územný plán z roku 2007,
uviedli, že jeho funkciou je usmerniť systém a typ realizácie výstavby v danom území tak, aby nebol
narušený charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, za účelom chrániť ho a rozvíjať do

budúcna. Neznamená to teda, že by obyvatelia daného územia museli okamžite ukončiť chov zvierat,
žalovaní majú právo existujúce hospodárske budovy, ktoré boli vybudované ešte v roku 1912, užívať bez
zmeny účelu a rovnako majú právo aj naďalej chovať kone. Poukázali tiež na to, že žalovaná 2/ sa o kone
príkladne stará, čo vylučuje, aby kone nadmieru obťažovali žalobcov v akomkoľvek smere. Uviedli, že
v prítomnosti starostu mestskej časti Devínska Nová Ves došlo k osobnému rokovaniu a ústnej dohode

so žalobcami o zmene v spôsobe chovu koní vybudovaním prístrešku pre kone dole v ich záhrade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX o výmere 1 522 m2, k.ú. Devínska

Nová Ves, obec BA-m.č. Devínska Nová Ves, okres Bratislava IV, zapísaný na LV č. XXXX,
vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele č. 1671/1, ako aj rozostavanej budovy postavenej na parcele č. XXXX/X, a
pozemku parc. č. XXXX, všetko k.ú. Devínska Nová Ves, obec BA-m.č. Devínska Nová Ves, okres
Bratislava IV, zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, je

OZ Naša Rodinka, I. XX, Q.. Štatutárnym orgánom predmetného občianskeho združenia je žalobca
1/. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci susedných pozemkov parc. č. 1XXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a budov súp. č. XXXX, XXXX ako
aj hospodárskych budov bez súpisného čísla, postavených na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, všetko k.ú. Devínska Nová Ves, obec BA-m.č. Devínska Nová Ves, okres
Bratislava IV, zapísané na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Uvedené
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, navyše vyplývajú aj z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX,

XXXX J. XXX (dostupných na www.katasterportal.sk).

Výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že na jeseň 2008 si žalovaní zhotovili novostavby hospodárskych budov
a odvtedy ich užívajú na chov koní, a to aj na športové účely. Do nehnuteľnosti, ktorú momentálne
užívajú, sa žalobcovia nasťahovali v roku 2006. Uviedol, že vtedy tam žalovaní nechovali kone, občas

tam videl nejakého jedného koňa, pričom najväčší počet koní na pozemku žalovaných bol 7, a to v roku
2013. V súčasnosti sú tam 4 dospelé kone a jeden poník. Uviedol tiež, že v súčasnosti na pozemku
žalovaných neprebieha žiadny výcvik koní, občas tam prídu malé deti sa povoziť na poníkovi, čo im
nevadí. Poukázal na to, že keď neprší, tak kone sa nachádzajú na parcelách č. XXXX a XXXX, teda na
celom pozemku žalovaných až po obytnú časť, a keď prší, tak sú v maštali, pričom posledný mesiac, dva
sú aj v novozriadenom prístrešku na pozemku žalovaných. Uviedol, že v maštali sa kone nachádzajú

aj v noci, nevedel však uviesť, či sa tam zdržujú každú noc. K zneškodňovaniu exkrementov uviedol,
že žalovaní ich zbierajú z pozemku, nakladajú do fúriku a odvážajú na pozemok suseda. Takto to robili
poslednýrok,ažpotomtozačalizaorávať.Naotázkusúdu,odkedysanapozemkužalovanýchnachádza
kontajner na exkrementy, žalobca 1/ uviedol, že ten sa tam nachádzal odjakživa, ale na koniec pozemku
bol premiestnený asi tak pol roka dozadu, nevidel však, že by bol tento kontajner niekedy vyvezený.

Výsluchom žalovaného 1/ súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti kupovali z dôvodu, že chovali kone
a potrebovali väčšiu nehnuteľnosť. Keď sa tam nasťahovali žalobcovia, čo bolo asi 4-5 rokov po nich,
tak chovali asi 3-4 kone. Žalobcovia sa na kone nesťažovali, sťažovať sa začali až teraz. Momentálne
sa tam nachádzajú tri kone a jeden poník. Väčšinou sú vonku, majú výbeh dole do záhrady, pričom v
priestoroch, kde predtým boli hospodárske budovy, sú iba vtedy, keď je zlé počasie. Celý pozemok má

200 m, pričom výbeh je asi 50 až 100 m od budov, ktoré obývajú žalobcovia. Uviedol tiež, že kone patria
p. B., ktorému prenajímajú pozemok na tento účel. Poukázal ďalej na to, že p. B. realizuje v spodnej
časti ich pozemku prístrešok, kde by mali byť kone ustajnené, aby nerušili žalobcov. Uviedol, že sa
nejedná o športové kone, žiadny výcvik s nimi neprebieha. Čo sa týka zneškodňovania exkrementov z
koní, uviedol, že sa vyváža do nádoby na konci pozemku, kde sa hnoj dočasne uskladňuje, a keď je

nádoba plná, tak si pre to prídu susedia, ktorí si na jeseň hnoja záhrady, alebo sa objedná auto, ktoré to
odvezie preč. Poprel, že by dochádzalo k páleniu exkrementov, keďže by to ani nebolo možné, nakoľko
močovka je súčasťou toho tuhého odpadu. Poukázal tiež na to, že predtým bol ten kontajner na odpad
umiestnený pri plote so žalobcami, ale keď sa na to žalobcovia sťažovali, tak ho premiestnili na koniec
pozemku. Tiež uviedol, že nikto iný okrem žalobcov sa na kone nesťažoval, ani fara, ktorá je vlastníkom

pozemku z druhej strany, pričom fara tam bola už predtým, ako sa tam nasťahovali aj s koňmi. Napokon
uviedol, že žalobcom stále robili nejaké ústupky tým, že kone posúvali nižšie a nižšie na pozemok.

Výsluchom žalovanej 2/ súd zistil, že do predmetných nehnuteľností sa spolu so žalovaným 1/
nasťahovali v roku 1996, už v vtedy tam prišli s tromi koňmi, ktoré patrili jej, keďže sa venovala

hypoterapii. V súčasnosti sa tam nachádzajú tri veľké kone a jeden poník. Ona už nevlastní žiadneho
koňa, o kone sa stará ich majiteľ p. B., pričom na ich pozemku neprebieha žiaden výcvik koní, keďže
sa nejedná o športové kone, ale o kone pre radosť. Občas príde p. B. povoziť svoje deti alebo deti ich
priateľov. Uviedla tiež, že od jesene 2013 sa kone nachádzajú vo výbehu, iba v prípade dlhotrvajúcich
dažďov ich premiestňujú do maštale, avšak za celý rok boli v maštali možno 6 dní. Do maštale sú

premiestňované aj v prípade manipulácie s nimi, keď ich treba odsedlať. Poukázala na to, že na ich
pozemku je zriadený prístrešok, ktorý zabezpečil p. B.. V prípade, že prší alebo keď sa idú kone nakŕmiť,
tak kone tam sami zájdu, inak sa voľne pohybujú vo výbehu, teda na pozemku parc. č. XXXX J. XXXX.
Čo sa týka likvidácie tuhého odpadu z koní uviedla, že o konský hnoj je veľký záujem, majú to pripravené
vo vreciach a tiež to odvážajú do kontajnera, ktorý sa nachádza na konci pozemku. V prípade, že sa

tento naplní, tak to odváža buď Denova - miestny podnik, alebo si pre to prídu záujemcovia o hnoj.
Keďže tento kontajner je špeciálny, tak ho neodváža auto, ale prídu záujemcovia a preložia si hnoj do
vlastného auta. Uviedla tiež, že do kontajnera sa odváža odpad raz denne, vždy poobede sa to pohrabe
a buď sa to dá do vriec, pre ktoré si prídu záujemcovia, alebo ak o to nie je záujem, tak sa to odnesie
do kontajnera. Poprela, že by niekedy došlo k páleniu tohto odpadu, čo by ani nebolo možné, keďže je

to vlhké. Poukázala tiež na to, že chovajú aj iné zvieratá, a to husi, sliepky, mačky a psov, pričom aj iní
susedia chovajú zvieratá, napr. p. L., čo je štvrtý alebo piaty sused od nich, má jedného býka a 4 svine
a kopu kačíc a sliepok, p. K., čo je suseda z druhej strany žalobcov, chová 14 psov a králiky.Výsluchom svedka Ľ. B. súd zistil, že od žalovaných si prenajal pozemok za účelom ustajnenia koní,
on tam má ustajnené tri kone a ešte sa tam nachádza jeden kôň, ktorý mu ale nepatrí. Uviedol, že
sa nejedná o športové kone, využíva ich pre svoju osobnú potrebu, chodí s nimi na vychádzky. Na

pozemku žalovaných neprebieha žiadny výcvik, kone sú tam iba ustajnené. Uviedol tiež, že zabezpečuje
aj kŕmenie a čistenie koní, a tak isto aj odstraňovanie odpadu z koní. Odpad sa vynáša do nádoby, ktorá
sa nachádza na konci pozemku, a keď je kontajner plný, tak sa objedná auto, ktoré to vyvezie na skládku.
O kone sa stará aj jeho priateľka, ktorá tam chodí 3 - 4 krát do týždňa, a tiež žalovaná 2/. Poprel, že
by sa tam šíril nejaký neprimeraný zápach, kone sú absolútne zdravé, pokojné a žiadny nadmerný hluk

nespôsobujú. Poukázal tiež na to, že takmer v každom dvore niekto chová nejaké hospodárske zvieratá,
pričom on býva si 500 m od žalovaných.

Výsluchom svedkyne G. Q., matky žalovanej 2/, súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti kúpili v roku 1996
na polovicu so žalovanou 2/, kone sa tam chovali už aj vtedy, keďže žalovaná 2/ si ich tam priniesla.
Uviedla, že v súčasnosti sa tam nachádzajú tri kone, pričom tieto sa nachádzajú na spodnom pozemku,

v stajni sú iba keď je veľmi zlé počasie. Čo sa týka likvidácie tuhého odpadu z koní uviedla, sa vyváža
do kontajnera a odtiaľ sa vyváža na skládku alebo si pre to prídu záujemcovia.

Výsluchom svedka Mgr. B. L. súd zistil, že je správcom farnosti, ktorá sa nachádza na susednom
pozemku od žalovaných. Na predmetnej farnosti sa zdržiava sústavne, a to od roku 1990. Uviedol, že na

faru chodí veľa ľudí, ale nikto, ani on, nemal nikdy k chovu koní žiadne výhrady. Uviedol tiež, že normálne
prejavy týchto koní považuje za bežné v danej lokalite. Poukázal na to, že keď žalovaní v minulosti
potrebovali dať pásť kone, tak im umožnili, aby ich pásli na ich pozemku. Väčšina ľudí má z toho atrakciu
a tešia sa tomu, že sa tam tieto kone nachádzajú. Ďalej uviedol, že väčšinou sa kone pohybujú voľne
po celom pozemku žalovaných, keďže tento je veľký, pričom v súčasnosti sú tam štyri alebo päť koní.

Uviedol, že kone videl aj v tých priestoroch, ktoré sú uspôsobené na ustajnenie koní, nezaznamenal však
žiadny nadmerný zápach pochádzajúci či už zo samotných koní, alebo z ich exkrementov, ani žiadne
vibrácie šíriace sa od týchto koní a ani žiadny nadmerný hluk, ktorý by vydávali tieto kone. Čo sa týka
zneškodňovania tuhého odpadu z koní, uviedol, že v spodnej časti pozemku žalovaných videl miesto,
kde sa skladuje hnoj. Poukázal tiež na to, že aj iní susedia v danej oblasti chovajú zvieratá ako psy,

mačky, husi, sliepky, tiež asi piaty alebo šiesty sused choval v minulosti ovce. Uviedol, že v tejto oblasti
sa v minulosti chovali hospodárske zvieratá, nakoľko v Devínskej Novej Vsi to bolo bežné. Na otázku
právneho zástupcu žalobcov uviedol, že v minulosti žalovaní chovali kone na klusácke závody, boli to
asi dva alebo tri kone. Tiež uviedol, že v minulosti, keď pestovali zemiaky, tak požiadali žalovaných,
aby im prihodili aj hnoj, ale minulý rok 2014 určite nie, keďže tam už nič nepestujú. Na otázku právnej

zástupkyne žalovanej 2/, či zachytil nejaké neprirodzené prejavy koní, teda či v dôsledku nejakého
zmeneného zdravotného stavu produkujú nejaký neprimeraný hluk, pach, alebo vibrácie, uviedol, že
nezachytil žiadne chorobné prejavy koní, teda že by polihovali alebo sa nehýbali, resp. že by vydávali
nejaký neprimeraný, kvílivý zvuk. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej 2/, či zaznamenal v danej
oblasti aj iné prejavy iných zvierat, napr. štekot psov, kikiríkanie sliepok, uviedol, že psy tam má takmer

každý, takže vníma aj brechot psov, aj kikiríkanie, ale rovnako vníma aj zvuk pochádzajúci z áut a
autobusov, keďže majú zástavku pred domom, a tiež zápach z kanalizácie, ktorý je tam stále. Na otázku
súdu uviedol, že v prípade zvuku vydávaného koňmi žalovaných ide o niekoľkosekundové erdžanie
niekoľkokrát za deň, takže sa nejedná o sústavný zvuk.

Obhliadkou na mieste samom súd zistil, že na pozemku žalovaných sa nachádzali tri dospelé kone,
z ktorých dva sa nachádzali za kovovým ohradníkom v spodnej časti pozemku žalovaných. Na tejto
časti pozemku sa nachádzal aj novovybudovaný prístrešok pre kone. Jeden kôň sa voľne pohyboval po
vrchnej časti pozemku. Na konci pozemku žalovaných, ktorý mal dĺžku približne 200 m, sa nachádzal
kontajner na uskladnenie exkrementov. Súd nezistil, že by sa na pozemku žalovaných nachádzali

voľne porozhadzované exkrementy v nadmernom množstve. Po premiestnení sa na susedný pozemok
užívanýžalobcamisúdnezistil,žebybolocítiťnadmernýzápachpochádzajúcizkoní,nebolovidieťstopy
po exkrementoch ani iných tekutých odpadoch, nebolo počuť ani nadmerný hluk pochádzajúci z koní
ustajnených na pozemku žalovaných. Obhliadka sa konala dňa 05.11.2014 o 13,30 hod. za slnečného
počasia, pri vonkajšej teplote 20 °C a miernom vetre.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 19.06.2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka
aktuálnej situácie, kone sa nachádzajú v prístrešku, ktorý bol vybudovaný na pozemku žalovaných,avšak kontajner, ktorý sa nachádzal na konci pozemku, bol presunutý k tomu prístrešku a žalobcom
to smrdí.

Žalovaná 2/ na tomto pojednávaní uviedla, že kontajner bol presunutý k prístrešku z dôvodu, že hrozilo
riziko záplav a aby sa neznečistila voda, tak ho presunuli bližšie. Kontajner je momentálne prázdny,
vyčistenýaurčenýnapredaj.Majiteľkoníp.B.sizabezpečujevlastnýkontajneramomentálnetenodpad
zneškodňuje tak, že ho naloží do vriec, pristaví si auto a odvezie to. Kone sa momentálne nachádzajú
v prístrešku, ktorý bol vybudovaný v spodnej časti pozemku, pričom sa tam zdržujú trvalo, boli tam aj

poslednú zimu a budú tam aj túto zimu.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) vlastník veci sa
musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne

ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami
pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na
upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v

nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.

Predmetné ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa
priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako

tzv. susedské práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva zakotvenej v § 3.
Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci
sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov
ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania
alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne

ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom
jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce. Vlastník môže ohrozovať a
obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá ako jeho sused by mohla byť dotknutá
konkrétnym konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom môže byť fyzická osoba i právnická osoba,
môže to byť nájomca, vypožičiavateľ alebo osoba oprávnená z vecného bremena, pričom nemusí ísť

o bezprostredného suseda (porov. Vojčík, P. Súvisiace predpisy. Komentár k Občianskemu zákonníku
40/1964 Zb.: §127. Systém ASPI).

Účastníkmi právneho vzťahu z imisií teda nemusia byť len vlastníci alebo držitelia nehnuteľností

dotknutej imisiou, ale môžu to byť akékoľvek osoby užívajúce vec na základe obligačného práva. Môže
to byť nielen osoba, ktorá má k nehnuteľnosti alebo k inej veci nejaký vzťah, ale každý, koho užívanie
veci vlastníkom ohrozuje spôsobom uvedeným v § 127 ods. 1 O.z.. Ochrana je teda poskytovaná
každému obťažovanému, bez ohľadu na to, či je obťažovaný ako vlastník veci. Teoreticky môže
ísť aj o obťažovanie chodca hlasnou hudbou. Povinnou stranou môže byť nielen vlastník (užívateľ)

nehnuteľnosti, ale aj vlastník (užívateľ) akejkoľvek inej veci. Pokiaľ je rušiteľom užívateľ veci, ktorý nie
je jej vlastníkom (napr. nájomca), je možné podať žalobu tak proti vlastníkovi, ako aj proti užívateľovi
veci. Ak bude žaloba proti vlastníkovi úspešná, bude na ňom, ako užívateľovi zabráni v ďalšom rušení.
Pokiaľ sú imisiami obťažované osoby obývajúce nehnuteľnosť, môže sa ochrany domáhať okrem týchto
osôb aj vlastník nehnuteľností (porov. Spáčil, J. Ochrana vlastnictví a držby v občanskem zákonníku.

Vydaní první. Praha: C. H. Beck, 2002, str. 120)

Vzhľadom na uplatnenú námietku nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov v konaní
sa súd musel prvom rade vysporiadať s touto otázkou. Z vyššie uvedeného výkladu pritom vyplýva, že
táto námietka nebola dôvodná.

Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, žalobcovia užívajú nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX,
postavený na parcele č. XXXX/X, ďalej rozostavanú budovu postavenú na parcele č. XXXX/X, ako aj
pozemok parc. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, a to na základe súhlasu ich vlastníka OZ NašaRodinka, ktorého štatutárnym orgánom je žalobca 1/. Predmetné nehnuteľnosti bezprostredne susedia
s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných. Ochrany sa teda domáhali žalobcovia ako osoby fakticky
sa zdržujúce na nehnuteľnostiach zasiahnutých imisiami, pričom tieto nehnuteľnosti obývajú na základe

súhlasu ich vlastníka. Navyše žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX, ktorý
síce nie je pozemkom bezprostredne susediacim s pozemkom vo vlastníctve žalovaných, z výkladu
podanéhovyššie(akoajzdoslovnéhozneniacitovanéhoustanovenia§127ods.1O.z.)všakvyplýva,že
bezprostredné susedstvo (a ani vlastníctvo pozemku zasiahnutého imisiami) nie je podmienkou ochrany
v zmysle tohto ustanovenia. Z uvedeného dôvodu sa preto súd ani podrobnejšie nezaoberal námietkou

uplatnenou žalovanou 2/ ohľadne neplatnosti zmluvy o výpožičke (č.l. 190 spisu), na základe ktorej OZ
Naša Rodinka ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností vypožičala tieto nehnuteľnosti žalobcom.
Ani neplatnosť tejto zmluvy by totiž nič nezmenila na tom, že žalobcovia fakticky užívajú predmetné
nehnuteľnostisosúhlasomichvlastníka,navyšesamisúvlastníciďalšiehosusednéhopozemku.Aktívna
vecná legitimácia žalobcov v konaní bola teda (bez ohľadu na predloženú zmluvu o výpožičke) daná.

Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, na ktorých
sa nachádzajú kone, v súvislosti s ktorými sa žalobcovia domáhajú ochrany pred imisiami. Z výkladu
podaného vyššie (ako aj z logiky veci) je zrejmé, že samotné vlastníctvo koní ako zdroja imisií nie je
rozhodujúce. Žalovaní ako vlastníci nehnuteľností, na ktorých dochádza k chovu koní, majú najväčšiu
právnu možnosť zabrániť tomu, aby sa zo zdroja imisií nachádzajúceho sa na ich nehnuteľnostiach, šírili

tieto imisie obťažujúce ostatných susedov. Preto bez ohľadu na vlastníctvo chovaných koní a bez ohľadu
na predloženú nájomnú zmluvu (č.l. 218-221 spisu), ktorou žalovaní prenajali pozemok v ich vlastníctve
nájomcovi (svedkovi B.) za účelom chovu koní, bola daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v
konaní.

Čo sa týka samotného žalovaného nároku, z citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 O.z. vyplýva, že
právo neposkytuje ochranu proti akémukoľvek obťažovaniu. Ochrany sa možno dovolať iba vtedy, ak
ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Každý je totiž povinný znášať imisie z obyčajného,
normálnehoužívaniapozemku.Dovolenéjetedaužívanieveci,ktoréjebežnéanormálnepodľaplatných
názorov spoločnosti v tej ktorej dobe, aj keď prípadne obťažuje suseda. Pri skutkovej podstate rušenia

imisiami je poskytnutie ochrany viazané na určitú intenzitu rušenia (R 3/1988). Ak ide o zásah, ktorý
neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, dané pravidlami občianskeho
spolužitia, nejde o neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadoch sa
nemožno úspešne dovolať súdnej ochrany (R 37/1985). Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo
„vážneohrozovanievýkonupráv“vyjadrujúhornúhranicunegatívnychdôsledkovsprávaniasavlastníka.

Ak negatívne dôsledky tohto správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať
ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 O.z.. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne
zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu
nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania
sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Pri

posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 O.z. treba pojem „nad
mieruprimeranúpomerom“vykladaťtak,žeurčujehranicumedzidovolenýmsprávaním(odoptimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu
ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (R
72/1994).

Z uvedeného výkladu vyplýva, že pre úspech žalobcov v konaní bolo nevyhnutné preukázať, že zo
strany žalovaných sú obťažovaní nad mieru primeranú pomerom. To sa však vykonaným dokazovaním
preukázať nepodarilo, keď žalobcovia nepreukázali, že horná hranica prípustných zásahov (ktoré sú
dôsledkombežnéhosprávaniasaaktorésúsusediapovinnínavzájomtrpieť,lebosúspojenésobvyklým

užívanímnehnuteľnosti)bolavtomtokonkrétnomprípadeprekročená.Žalobcoviaargumentovalitým,že
hospodárska budova, v súvislosti s ktorou žalovaní požiadali o stavebné povolenie v rámci investičnému
zámeru zrekonštruovať predmetnú hospodársku budovu za účelom ustajnenia koní, bola stavebným
úradom vyhodnotená tak, že je v rozpore s územným plánom hl. mesta SR Bratislavy z roku 2007.
V tejto súvislosti poukazovali na stanovisko Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 15.08.2012

(č.l. 12-16 spisu), kde sa uvedená skutočnosť konštatuje, ďalej na rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. A/2011/628/LGZ zo dňa 18.01.2011, ktorým tento orgán ako odvolací orgán
zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č. DNV 2010-08/980/X/dsp/Šo zo
dňa 05.05.2010, ktorým sa dodatočne povolila stavba „Prestavba hospodárskej budovy - I. 17“ napozemku parc. č. XXXX (č.l. 22-24 spisu) a napokon na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR č. 21515/2011/SVBP-64416/Hia zo dňa 05.12.2011 (čl. 28-36 spisu), ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalovaných proti predmetnému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu a

toto bolo potvrdené. Tieto listinné dôkazy (ako aj veľkú časť ostatných listinných dôkazov týkajúcich
sa správnych konaní prebiehajúcich medzi účastníkmi ohľadne danej stavby) však súd nepovažoval
za relevantné vo vzťahu k meritu sporu (preto súd tieto listinné dôkazy, ani skutkové zistenia z
nich vyplývajúce, bližšie nerozvádzal v skutkovej časti odôvodnenia rozsudku). Predmetom konania v
posudzovanej veci totiž nebolo posúdenie súladu účelu spornej stavby nachádzajúcej sa na pozemku

žalovaných (bez ohľadu na to či sa jednalo o stavbu, v ktorej žalovaní v minulosti ustajňovali kone
alebo o inú susednú stavbu, kde tak plánovali robiť) s územným plánom (čo je v právomoci správnych
orgánov), ale posúdenie toho, či v dôsledku chovu koní na pozemku žalovaných, sú žalobcovia
obťažovaní nad mieru primeranú pomerom. Územný plán neupravuje podmienky ani samotnú otázku
chovu koní v určitej oblasti (nemôže ho teda ani zakázať), keďže jeho účel je celkom iný (reguluje najmä
podmienky umiestňovania stavieb v určitom území). V tejto súvislosti súd len okrajom poznamenáva, že

otázku chovu zvierat (vrátane hospodárskych) na určitom území (a ukladanie povinností a obmedzení
obyvateľom tohto územia za tým účelom) nemôže upravovať ani obec svojím všeobecne záväzným
nariadením (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 33/01 zo 14. mája 2004
uverejnený v Zbierke zákonov SR, čiastka 211, pod č. 499/2004). Rovnako bez relevancie k predmetu
sporu bol aj listinný dôkaz - výzva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 02.10.2012 (č.l.

18-19spisu),ktoroumestskáčasťvyzvalažalovaných,abyvlehote60dníukončilichovaustajneniekoní
v hospodárskej budove na pozemku parc. č. 1673/12. Táto výzva sa totiž týkala ukončenia ustajnenia
koní v konkrétnej budove (keďže jej účel bol v rozpore s územným plánom), a nie samotného zákazu
chovu koní na pozemku žalovaných. Súd opätovne poukazuje na to, že z hľadiska merita sporu boli
rozhodujúce iba tie skutočnosti, ktoré sú vymedzené v hypotéze relevantnej právnej normy, ktorú súd

aplikoval na prejednávanú vec, teda či žalovaní v dôsledku využívania svojho pozemku na chov, resp.
ustajnenie koní obťažujú žalobcov nad mieru primeranú pomerom. To, či žalovaní užívajú budovy na
svojom pozemku v súlade ich účelom, je otázka, ktorá sa rieši v správnom konaní, kde je daná právomoc
správnych orgánov.

Naopak z relevantných dôkazov vykonaných za účelom zistenia pomerov na mieste samom súd nemal
za preukázané, že by kone nachádzajúce sa na pozemku žalovaných, obťažovali žalobcov nadmerným
hlukom, vibráciami a pachom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaní popreli, že by na ich
pozemku prebiehal nejaký výcvik koní. Rovnako svedok B. (majiteľ koní) vo svojej výpovedi poprel,
že by na pozemku žalovaných prebiehal výcvik koní, keďže sa nejedná o športové kone, ale o kone,

ktoré využíva len pre svoju osobnú potrebu na vychádzky, pričom kone má na pozemku žalovaných iba
ustajnené. Napokon aj samotný žalobca 1/ vo svojej výpovedi (č.l. 261 spisu) uviedol, že v súčasnosti na
pozemku žalovaných neprebieha žiadny výcvik koní, občas tam prídu malé deti sa povoziť na poníkovi,
čo mu nevadí. Uvedené aj v spojitosti s počtom koní, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalovaných (tri
dospelé a jeden poník, čo vyplynulo z vykonaných výsluchov a miestnej obhliadky) nedáva podklad pre

tvrdenie žalobcov o nadmernom hluku a vibráciách spôsobovaných erdžaním a dupotom koní (čo by
bolo pochopiteľné v prípade výcviku koní). Práve takto (erdžanie a dupot) pritom žalobcovia vymedzili
petit žaloby vo vzťahu k namietaným imisiám. Čo sa týka žalobcami predložených fotografií (č.l. 167-174
spisu), na ktorých je zachytený väčší počet koní, súd poukazuje na to, že sa jedná o staršie fotografie
z minulosti (podľa tvrdenia žalobcu z roku 2013), pričom minulé obdobie nebolo pre rozhodnutie súdu

podstatné (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Z rovnakého dôvodu nebol relevantný ani poukaz žalobcov na tlačivo z
roku 2009, ktorým žalovaná 2/ požiadala o zaregistrovanie dostihovej stajne ADAMAS (č.l. 192 spisu).
Z potvrdenia Závodiska, š.p. zo dňa 23.06.2014 (č.l. 295 spisu) navyše vyplýva, že žalovaná 2/ nemá
v súčasnosti zaregistrovanú žiadnu dostihovú stajňu a nemá zaregistrované dostihové kone, keďže
dostihy klusákov boli zrušené v druhej polovici roka 2012 a klusácka dostihová prevádzka je ukončená.

Svedok B. potvrdil, že o kone je riadne postarané, kone sú pravidelne čistené, zdravé a pokojné,
nespôsobujú žiadny nadmerný hluk ani neprimeraný zápach. To potvrdil aj svedok L. a je to v súlade aj s
oznámením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava zo dňa 13.04.2012 a 08.02.2013
o preverení chovu koní na pozemku žalovaných (č.l. 20-21 spisu), kde sa uvádza, že pri sprístupnení
chovných priestorov nebolo cítiť nadmerný zápach, kone v čase kontroly boli v čistom stave, zaočkované

proti chrípke, v dobrom výživnom a kondičnom stave, exkrementy sa zachytávajú do hlbokej podstielky,
ktorá sa následne uskladňuje v prenosnom kontajnery. Čo sa týka odstraňovania exkrementov z koní,
z výsluchu žalovaných, svedka B. a L.Í., ako aj z miestnej obhliadky mal súd za preukázané, že tento
sa vyváža do kontajnera na konci pozemku žalovaných. Súd nezistil, že by sa na pozemku žalovanýchvoľne nachádzali exkrementy v nadmernom množstve. Žalovaní ako aj svedok B. zhodne potvrdili, že
keď je kontajner plný, tak sa objedná auto, ktoré obsah vyvezie, alebo si prídu pre to záujemcovia o
hnoj. Uvedené teda rovnako nedáva podklad pre tvrdenie žalobcov o nadmernom zápachu z tuhých

a tekutých exkrementov koní (ako žalobcovia zápach špecifikovali v petite žaloby). Nadmerný zápach
nepotvrdil ani bezprostredný sused žalovaných - svedok L., ktorý sa na susednej nehnuteľnosti zdržiava
sústavne a ani svedok B.. Rovnako sa nepotvrdilo pálenie exkrementov v hospodárskej budove na
pozemku žalovaných. Žalobcovia za týmto účelom predložili DVD s videozáznamom, ktorého prehratím
súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 19.06.2015, pričom zistil, že je na ňom zachytený dymiaci

komín. Z uvedeného dôkazu však vôbec nevyplýva, že by malo ísť práve o pálenie exkrementov z koní,
nie je z neho zrejmé, z čoho pochádza dym, ako často k takémuto javu dochádza a dokonca ani to, že by
sa malo jednať o komín žalovaných. Pálenie exkrementov nepotvrdil ani svedok B. a L., pričom žalovaní
pálenie exkrementov popreli s tým, že by to vzhľadom na konzistenciu tohto odpadu ani nebolo možné.
Pokiaľ žalobcovia namietali hluk a vibrácie vznikajúce tým, že v noci kone kopú do stien a konštrukcie
hospodárskej budovy, v ktorej sú ustajnené a ktorá bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami, ktoré

obývajú, súd poukazuje na to, že v petite žaloby hluk a vibrácie takto nevymedzili (vymedzili ich ako
erdžanie a dupot koní). Bez ohľadu na to však súd uvádza, že samotný právny zástupca žalobcov na
pojednávaní konanom dňa 19.06.2015 potvrdil, že v súčasnej dobe sa kone nachádzajú v prístrešku,
ktorý bol vybudovaný na pozemku žalovaných. V zhode s tým aj žalovaná 2/ potvrdila, že odkedy svedok
B. postavil na ich pozemku prístrešok, kone sa zdržujú iba tam, a to trvalo, pričom tam boli aj poslednú

zimu. Rovnako miestnou obhliadkou súd zistil, že dva kone sa nachádzali pri prístrešku v spodnej časti
pozemku a jeden sa voľne pohyboval po vrchnej časti pozemku. V hospodárskej budove, ktorú označili
žalobcovia, sa nenachádzal žiadny kôň. Uvedené teda vylučuje, že by kone mohli spôsobovať vibrácie
a hluk tým, že by kopali do stien predmetnej hospodárskej budovy (keďže sú ustajnené v prístrešku,
ktorý bol na tento účel vybudovaný). Navyše aj samotný žalobca 1/ vo svojej výpovedi (č.l. 261 spisu)

uviedol, že kone sa nachádzajú v novozriadenom prístrešku na pozemku žalovaných. V maštali sa mali
podľa neho nachádzať v noci. Nevedel však uviesť, či sa tam zdržujú každú noc. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že ak ani samotný žalobca nevedel presne uviesť, či sa kone v tejto budove nachádzajú
každú noc (kedy mali kopať do stien a rušiť tak žalobcov v pokojnom spánku), vyvoláva to pochybnosti
o tom, že by boli žalobcovia tak zásadne a nadmerne rušení práve týmito imisiami (inak by žalobca 1/

vedel túto skutočnosť uviesť presne). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že práve vybudovanie
prístrešku na ustajnenie koní v spodnej časti pozemku (vzdialenejšej od nehnuteľností obývaných
žalobcami)bolopredmetomústnejdohodymedzižalovanou2/ažalobcom1/zaúčastistarostumestskej
časti Bratislava - Devínska Nová Ves, v ktorej žalobca 1/ súhlasil s tým, že kone budú väčšinu času v
tomto prístrešku a v pôvodnej stajni budú umiestnené iba v čase povodní a veľkých mrazov. Predmetom

dohody bolo rovnako aj premiestnenie kontajnera na hnoj na koniec pozemku žalovaných. Uvedené
preukazuje písomné potvrdenie starostu mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves L. T. (č.l. 73
spisu). Možno teda konštatovať, že premiestnením kontajnera na hnoj na koniec pozemku žalovaných a
vybudovaním prístrešku, kde sa kone väčšinu času nachádzajú, žalovaní túto dohodu splnili, pričom tieto
opatreniamožnopovažovaťzaichústretovýkrokvočižalobcomzaúčelomobmedzeniarušivýchvplyvov

spojených s prítomnosťou koní na ich pozemku. Súd totiž nespochybňuje, že s prítomnosťou takých
veľkých zvierat, ako sú kone, sú spojené určité rušivé, resp. obťažujúce vplyvy pre okolie. Vykonaným
dokazovaním sa však nepreukázalo, že by tieto vplyvy prekročili únosnú mieru, resp. hornú hranicu
dovolených zásahov, ktorú sú susedia povinní navzájom trpieť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
výpoveď svedka L., ktorý uviedol, že nezaznamenal žiadny nadmerný zápach pochádzajúci či už zo

samotných koní, alebo z ich exkrementov, ani žiadne vibrácie šíriace sa od týchto koní a ani žiadny
nadmerný hluk, ktorý by vydávali tieto kone. K chovu koní nemal žiadne výhrady, normálne prejavy koní
považoval za bežné v danej lokalite. Rovnako potvrdil, že ani nikto z ľudí, ktorých chodí na faru veľa,
nemal nikdy k chovu koní žiadne výhrady. Práve jeho výpoveď považoval súd pre zistenie miestnych
pomerov (okrem miestnej obhliadky) za podstatnú, keďže ide o bezprostredného suseda žalovaných,

ktorý sa na susednom pozemku v správe farnosti zdržiava sústavne, a to od roku 1990, teda ešte skôr,
ako sa tam nasťahovali žalovaní aj s koňmi. Je tak vystavený ich vplyvom oveľa dlhšie ako žalobcovia,
ktorí sa tam nasťahovali podstatne neskôr (4-5 rokov po žalovaných). Navyše v čase, keď sa tam
nasťahovali,užžalovaníchovalinasvojompozemkukone.Vedelitedadoakéhoprostrediaprichádzajúa
aké sú pomery na mieste samom. Počas celého tohto obdobia sa pritom súdnej ochrany voči žalovaným

nedomáhali, a to napriek tomu, že množstvo koní na pozemku žalovaných bolo počas tohto obdobia aj
väčšie ako v súčasnosti (ako to dokumentujú fotografie na č.l. 167-174 spisu). Uvedené preto vyvoláva
určité pochybnosti o skutočnom úmysle a motivácii žalobcov pri podávaní žaloby, a to aj s poukazom na
to, že vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo značne narušené a konfliktné a vedú proti sebe množstvoďalších súdnych (ako aj správnych) konaní (čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti, ako aj z obsahu
spisu). V neposlednom rade súd poukazuje na značnú rozlohu pozemku žalovaných, po ktorom sa
kone voľne pohybujú (XXXX m2 - parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX). Nie sú teda sústredené iba na

jednom úzko vymedzenom mieste, kde by sa koncentrovali rušivé vplyvy s nimi spojené. Napokon súd
poukazuje aj na charakter danej oblasti, kde prevažujú rodinné domy v pôvodnom stave z obdobia, kedy
bolo bežné chovanie hospodárskych zvierat. Aj svedok L. ako dlhoročný obyvateľ tejto oblasti vo svojej
výpovedi potvrdil, že v minulosti sa tam chovali hospodárske zvieratá, keďže v Devínskej Novej Vsi to
bolo bežné. Skutočnosť, že aj v súčasnosti chová väčšina obyvateľov danej oblasti zvieratá, potvrdili

vo svojej výpovedi okrem svedka L. a B. aj žalovaní. S existenciou týchto zvierat sú pritom spojené
určité prejavy (napr. štekot psov, kikiríkanie sliepok, špecifický pach a pod.), ktoré dotvárajú kolorit danej
oblasti. Na uvedené prejavy (imisie) sa pritom žalobcovia nesťažovali a ani súd nezistil, že by správanie
všetkých ostatných obyvateľov danej oblasti chovajúcich zvieratá bolo závadné. Práve toto zistenie bolo
pritom významné z hľadiska ustálenia miery dovolených zásahov (miery primeranej pomerom), a to
nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom pretrvávajúcim v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k

objektívne žiaducim pomerom. Súd sa teda neobmedzil pri hodnotení primeranej miery na existujúce
pomery,alevzalzreteľajnapomery,ktorésúžiaduceaktorébymalivzhľadomnacharakterdanejoblasti
a prevládajúce (nezávadné) správanie ostatných obyvateľov pretrvávať. Po zohľadnení všetkých týchto
okolností pritom súd dospel k záveru, že prípustná hranica dovolených zásahov v tomto konkrétnom
prípade prekročená nebola, preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobcov, ktorú prezentoval v záverečnej reči na pojednávaní
konanom dňa 19.06.2015, kde poukázal na to, že miestna obhliadka nebola súdom vykonaná v takom
ročnom období, kedy imisie najviac vznikajú a nebola vykonaná ani v noci, kedy mali byť žalobcovia
rušení hlukom a vibráciami, súd uvádza, že súd si je vedomý toho, že obhliadka bola vykonaná

jednorázovoaibazaurčitýchkonkrétnychpoveternostnýchpodmienok.Súdsajuvšaksnažilnaplánovať
tak, aby poveternostné podmienky boli čo najoptimálnejšie a zodpovedali určitému priemeru, ktorý sa
v čo najväčšej miere vyskytuje na našom území, čomu podľa názoru súdu slnečné počasie, teplota 20
°C a mierny vietor zodpovedá. Navyše je nemysliteľné, aby súd vykonával obhliadku v každom ročnom
období a počas všetkých možných poveternostných podmienok, a už vôbec nie v noci. Súd však v

súvislosti s námietkou právneho zástupcu zdôrazňuje, že obhliadka nebola jediným a rozhodujúcim
dôkazom, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Bola však v súlade s tým, čo vyplynulo z ostatných
vykonaných dôkazov, predovšetkým z výsluchu účastníkov a vypočutých svedkov. Pokiaľ ide hodnotenie
svedeckých výpovedí, v prípade svedka L. išlo o nestranného a na veci nezaujatého svedka, navyše
sa jednalo o farára. V jeho výpovedi súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej výpovednú hodnotu

znižovali alebo inak oslabovali. Svedok vypovedal spontánne, v jeho výpovedi sa nevyskytli žiadne
logické rozpory a jeho výpoveď bola v súlade s ostatnými dôkazmi. To platí aj o výpovedi svedka
B.. Výpovede predmetných svedkov preto súd vyhodnotil ako vierohodné. Súd pritom hodnotil dôkazy
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania daňovými priznaniami žalovaných od roku 1995 až
do súčasnosti vzťahujúcimi sa na daň z nehnuteľnosti na všetky stavby nachádzajúce sa na I. XX v
Bratislave, výpisom z listu vlastníctva ku stavbám na I. XX v Bratislave, ktoré boli evidované od roku
1995 do súčasnosti a napokon všetkými znaleckými posudkami od roku 1992 až dodnes týkajúcimi

sa nehnuteľností nachádzajúcimi sa na parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX J. XXXX/XX. Tieto dôkazy navrhli vykonať žalobcovia v písomnom
vyjadrení zo dňa 19.06.2014 (č.l. 161 spisu) a mali preukázať, či sa v predmetnom období skutočne
nachádzali stavby určené na chov hospodárskych zvierat na predmetných parcelách. Ako však už
súd uviedol vyššie, táto skutočnosť (účel stavieb na pozemku žalovaných) nebola z hľadiska hypotézy

právnej normy aplikovanej na posudzovanú vec významná, preto súd predmetné dôkazy ako neúčelné
a nadbytočné nevykonal.

Súd zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. S. U., vedúcej Stavebného
úradu v Devínskej Novej Vsi, p. B., pracovníka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a

znaleckýmposudkomohľadnemnožstvaodpadupochádzajúcehozkoníaohľadnehluku,akotonavrhol
právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 13.02.2015 (č.l. 344 spisu). Svedkyňa U. sa
mala vyjadriť k podmienkam povolenia stavieb na pozemku žalovaných, teda ako boli povolené a na
aký účel, keďže podľa žalobcov tieto neboli riadne skolaudované a povolené na chov koní. K tomu súdznovu opakuje, že to, na aký účel boli stavby na pozemku žalovaných povolené, resp. skolaudované (a
či vôbec) nebolo pre posúdenie veci relevantné. Svedok B. sa mal vyjadriť k podmienkam chovu koní
na pozemku žalovaných, keďže v roku 2012/2013 vykonal ohliadku chovu koní. K tomu súd uvádza, že

na č.l. 20-21 spisu sa nachádza listinný dôkaz - oznámenie o preverení chovu hospodárskych zvierat
(kde je ako vybavujúci uvedený p. B.), ktorým súd vykonal dokazovanie a v ktorom sú zachytené
výsledky kontroly chovou koní na pozemku žalovaných. Navyše obhliadku vykonal aj súd v rámci
súdneho konania. Preto výsluch označeného svedka považoval súd za neúčelný a nadbytočný. Pokiaľ
ide o znalecký posudok ohľadne množstva odpadu pochádzajúceho z koní a ohľadne hluku, súd

uvádza, že samotné množstvo odpadu vyprodukované koňmi nebolo rozhodujúce (keďže v konaní
bolo preukázané, že tento odpad je priebežne z pozemku žalovaných odstraňovaný), navyše pach
pochádzajúci z exkremetnov koní je nemerateľná veličina. Pokiaľ ide o hluk (žalobcovia ho v petite
žaloby vymedzili ako hluk pochádzajúci z erdžania koní), v konaní bolo preukázané (výsluchom svedka
L. ako aj miestnou obhliadkou), že sa nejedná o sústavný, konštantný zvuk (ako je tomu napr. v
prípade hlasnej hudby), preto akékoľvek znalecké skúmanie tejto veličiny by k ničomu neviedlo a bolo

by neúčelné. V prípade erdžania koní (ktoré sú zdravé, je o ne riadne postarané a nevykonáva sa
s nimi žiadny výcvik) ide normálny prejav týchto zvierat vyskytujúci sa niekoľkokrát za deň a trvajúci
niekoľko sekúnd (čo je skutočnosť všeobecne známa), pričom v konaní nebolo preukázané, že by v
prípade koní nachádzajúcich sa na pozemku žalovaných tomu bolo inak (svedkovia L. a B. potvrdili, že
kone sú zdravé, je o ne riadne postarané a nevykonáva sa s nimi žiadny výcvik). Navyše v konaní bolo

preukázané, že v danej oblasti sa bežne vyskytujú podobné zvukové prejavy aj iných zvierat chovaných
obyvateľmi tohto územia (štekot psov, kikiríkanie sliepok a pod.).

Čo sa týka fotodokumentácie vyhotovenej žalobcami (č.l. 365-367 spisu), ktorá zachytáva pozemok
žalovaných a činnosť na ňom vykonávanú, žalovaná 2/ namietala, že sa jedná o nezákonný dôkaz,

zasahujúci do súkromia žalovaných, ktorí nedali na vyhotovenie a použitie takejto fotodokumentácie
súhlas. S touto námietkou sa súd stotožnil, a preto tento dôkaz nevykonal. V prípade pozemku
žalovaných ide totiž o ohradený pozemok, oddelený od verejnej komunikácie. Nie je teda verejne
prístupný a vystavený tak očiam verejnosti. Ak si potom žalobcovia vyhotovili fotografie tohto pozemku (a
činnosti na ňom vykonávanej) bez súhlasu žalovaných, postupovali v rozpore s ustanoveniami určenými

na ochranu osobnostnej sféry fyzických osôb (§ 11 a nasl. O.z.), a preto takýto dôkaz ako nezákonný
nemohol súd v konaní vykonať (obdobne porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21 Cdo 434/2010 zo dňa 09.03.2011). To platí aj o návrhu na vykonanie dokazovania videozáznamom,
ktorý navrhol vykonať právny zástupca žalobcov na poslednom pojednávaní konanom dňa 19.06.2015.
K tomu však súd navyše uvádza, že právny zástupca ani nevedel presne špecifikovať, čo by malo

byť obsahom tohto videozáznamu a aká konkrétna skutočnosť by ním mala byť preukázaná (viď str. 6
zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.06.2015, kde na otázku súdu, aká skutočnosť by mala byť týmto
dôkazom preukázaná, právny zástupca uviedol: „Neviem, ale predpokladám, že by sa to malo týkať
zneškodňovania exkrementov na pozemku žalovaných.“). Tento návrh sa preto súdu javil byť navyše
aj účelový.

Napokon, celkom na záver súd uvádza, že k prejednaniu veci a vyhláseniu rozsudku došlo na
pojednávaní, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobcov 1/, 2 ako aj žalovaného 1/. Právny zástupca
žalobcov ospravedlnil ich neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovaný 1/ e-
mailovým podaním doručeným súdu dňa 19.06.2015 (č.l. 399 spisu) oznámil, že o termíne pojednávania

bolinformovanýasúhlasísprejednanímvecibezjehoosobnejúčasti.Súdmaltedazato,žebolisplnené
podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcov 1/, 2 ako aj žalovaného 1/.

O náhrade trov konania žalovanej 2/ súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej 2/, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania

pozostávajúcu z hotových výdavkov vo výške 5,60 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
1 283,72 eura, a to za:

a) 7 úkonov právnej služby po 61,87 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.04.2014, písomné
vyjadrenie k žalobe zo dňa 10.06.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.06.2014, písomné vyjadrenie

k veci zo dňa 27.08.2014, účasť na pojednávaní dňa 26.09.2014 v dvojnásobnej výške /trvanie od
13.30 hod. do 16.00 hod./, účasť na obhliadke dňa 05.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014 v
dvojnásobnej výške /trvanie od 13.30 hod. do 16.15 hod./ + 7x režijný paušál (rok 2014) po 8,04 eura,b) 4 úkony právnej služby po 64,53 eura (účasť na pojednávaní dňa 13.02.2015, účasť na pojednávaní
dňa 17.04.2015, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 19.05.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.06.2015
v dvojnásobnej výške /trvanie od 13.30 hod. do 16.10 hod./ + 4x režijný paušál (rok 2015) po 8,39 eura

c) 1 úkon právnej služby po 30,93 eura (porada s klientom dňa 29.07.2014, ktorá bola odôvodnená
potrebou reakcie na vyjadrenie žalobcov zo dňa 19.06.2014, ktorého súčasťou boli aj fotografie a DVD
záznam) + 1x režijný paušál (rok 2014) po 8,04 eura,

d) 1 úkon právnej služby po 32,26 eura (porada s klientom dňa 23.04.2015, ktorá bola odôvodnená
potreboureakcienafotografiepredloženéžalobcaminapojednávanídňa17.04.2015)+1xrežijnýpaušál
(rok 2015) po 8,39 eura,

e) náhradu cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom z miesta sídla právnej zástupkyne
(Bratislava II) do miesta sídla súdu (Bratislava IV - Dúbravka) a späť (24 km) :

- pojednávanie dňa 20.06.2014 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,361 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 6,12 eura,
- pojednávanie dňa 26.09.2014 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,336 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 6,09 eura,
- pojednávanie dňa 25.11.2014 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,291 eura/l + základná

náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 6,03 eura,
- pojednávanie dňa 13.02.2015 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,114 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 5,81 eura,
- pojednávanie dňa 17.04.2015 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,182 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 5,89 eura,

- pojednávanie dňa 19.06.2015 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,216 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 5,94 eura,

f) náhradu cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom z miesta sídla právnej zástupkyne
(Bratislava II) do miesta konania obhliadky (Bratislava IV - Devínska Nová Ves) a späť (50 km) :

- obhliadka dňa 05.11.2015 pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene PHM 1,295 eura/l + základná
náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km, spolu 7,82 eura,

g) náhradu za stratu času po 26,80 eura za vyššie uvedené cesty osobným motorovým vozidlom (2
polhodiny po 13,40 eura) vykonané dňa 20.06.2014, dňa 26.09.2014, dňa 05.11.2014, dňa 25.11.2014

a po 27,96 eura (2 polhodiny po 13,98 eura) za cesty vykonané dňa 13.02.2015, dňa 17.04.2015 a dňa
19.06.2015, spolu 191,08 eura.

(náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle v zmysle § 9, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods.
1 písm. a/, c/, d/, § 13a ods. 2 písm. d/, § 13a ods. 5, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 7 ods. 1, 2, 4, 5, 6 písm. b) zákona 283/2002 Z.z. a v zmysle § 1 písm.
b) opatrenia č. 632/2008 Z.z.).

Čo sa týka úkonu právnej služby - účasť na obhliadke dňa 05.11.2015, za tento úkon súd priznal odmenu
s poukazom na § 13a ods. 5 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako za

účasť na pojednávaní, teda ako za úkon, ktorý mu je svojou povahou a účelom najbližší. Pokiaľ ide o
náhradu cestovného za jednotlivé cesty právnej zástupkyne žalovanej 2/ vykonané osobným motorovým
vozidlomvrámcijednéhomesta-Bratislavy (aleinéhookresu)súdpoukazujenauznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 13/2010 zo dňa 24.11.2011, v zmysle ktorého: „...osobitný
charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového vozidla na

cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a
preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých
má advokát nárok. Táto zásada bude platiť aj pri cestách v jednom meste, ak sa cestné motorové vozidlo
použije z okresu do okresu.“.

Súd nepriznal odmenu za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 29.07.2014 a porada s klientom
dňa 23.04.2015 v uplatnenej výške 61,87 eura, resp. 64,53 eura, nakoľko právna zástupkyňa žalovanej
2/ nepreukázala, že tieto úkony trvali dlhšie ako 1 hodinu. Preto súd v súlade s § 13a ods. 2 písm. d)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal za tieto úkony odmenu v polovičnej výške.Súd ďalej nepriznal odmenu za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k veci zo dňa 25.03.2015,
nakoľko v tomto vyjadrení právna zástupkyňa žalovanej 2/ namietala iba postup súdu pri odstraňovaní

vád petitu žaloby. Neuvádzala v ňom však žiadne skutočnosti, ktoré by súd pri rozhodovaní zohľadnil a
ktoré by tak mali vplyv na výsledok konania. Navyše túto skutočnosť právna zástupkyňa namietala už
na pojednávaní dňa 13.02.2015. Vykonanie tohto úkonu teda nebolo účelné.

Napokon súd v rámci náhrady trov konania priznal žalovanej 2/ v súlade s § 137 O.s.p. (ako hotové

výdavky účastníka) v spojení s § 72 ods. 1, § 73 ods. 2, 3 vyhlášky 543/2005 Z.z. náhradu cestovného
za cesty z miesta jej bydliska (Bratislava IV - Devínska Nová Ves) do miesta sídla súdu (Bratislava IV -
Dúbravka) a späť - pojednávania dňa 20.06.2014, dňa 26.09.2014, dňa 25.11.2014 a dňa 19.06.2015,
avšak nie v uplatnenej výške 16,98 eura (ako za cesty vykonané osobným motorovým vozidlom), ale vo
výške cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom - 8x 0,70 eura (cena 15-minútového
cestovného lístka MHD v Bratislave), spolu 5,60 eura. Žalovaná 2/ totiž nepreukázala, že by okolnosti

prípadu vyžadovali, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom
v zmysle § 74 vyhlášky 543/2005 Z.z.

Súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne žalovanej 2/
s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania žalovaného 1/ súd rovnako rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko si však žalovaný 1/ náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.