Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210730
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614210730.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu BL Telecom collection s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej 14, zast. AK Soukeník - Štrpka s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému Z. F.,
X.. X.X.XXXX, H., E. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO 43 326 923 (ďalej len združenie), zast. advokátom Mgr.

Petrom Masarovičom, Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 248,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu 8C/231/2014-89 z 13.6.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í výrok, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vo výške 89,21 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia tak, že združeniu nepriznáva právo na náhradu
trov konania.

Stranám sporu a združeniu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že konanie zastavuje, žalobca má právo na
vrátenie súdneho poplatku v sume 9,80 eur uhradeného v kolkoch prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice do 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia a,
že žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 89,21 eur do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal, že 16.5.2016
žalobca súdu oznámil, že návrh berie v celom rozsahu späť a zároveň žiadal rozhodnúť o vrátení
súdneho poplatku v zmysle § 11 ods.3 zák. č. 71/1992 Zb. K trovám konania citoval znenie § 146 ods.2,
veta prvá O.s.p. a uviedol, že žalobca vzal návrh späť, procesne zavinil zastavenie konania, preto ho v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia zaviazal uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške

89,21 eur. Má za to, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní prispela k výsledku konania, keďže žalobca
vzal návrh späť po tom, čo odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Zároveň poukázal na to, že vedľajší účastník už v oznámení o vstupe
do konania, ako aj vo vyjadrení z 7.11.2014 poukázal na neprijateľné podmienky týkajúce sa zmluvnej
pokuty. Trovy pozostávajú z odmeny za prevzatie veci a prípravu zastúpenia spolu s podaním vyjadrenia
zo dňa 7.11.2014 vyčíslenej právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v sume 59,24 eur v zmysle § 11

ods. 1 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a za podanie vyjadrenia k odvolaniu vyčíslenej vo výške
29,97 eur v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl.
3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi. K dôvodom odvolania uviedol, že I. podal proti žalovanému na súd prvého
stupňa žalobu o zaplatenie sumy 248,95 € s prísl. z 9.6.2014, z dôvodu nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp.

Dodatku k Zmluve o pripojení. Žalobca podaním z 12.5.2016 vzal predmetnú žalobu v celej výške s
príslušenstvom späť, 17.6.2016 bolo žalobcovi doručené uznesenie súdu prvého stupňa z 13.3.2016,ktorým súd konanie zastavuje a zároveň priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi vo výške 89,21 €. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodnil v zmysle § 205
ods.2 písm. f) O. s. p., keďže podľa jeho názoru konajúci súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia

vedľajšiemu účastníkovi vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
prvostupňový súd predmetným „rozsudkom“ rozhodol, že žalovaný ako účastník konania nemá nárok
na náhradu trov konania. Má za to, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nevzniká,
nakoľko trovy konania neboli „rozsudkom“ priznané ani účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník
v konaní podporuje. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie

všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemôže byť prejavom
naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov. Pokiaľ
nemal vedľajší účastník na strane žalovaného o veci potrebné informácie (návrh žiadal doručiť až
po jeho vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto
zastúpenia, keď svoje právne zastúpenie v konaní mal posúdiť až podľa znalostí konkrétnej veci
a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov. Z uvedeného

dôvodu, preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách vedľajšieho účastníka vychádzajúc
z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp.zn.: 8Co/1054/2015-15 z 29.6.2016). Poukázal
na to, že od 12.6.2014 je účinné ustanovenie §5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Z uvedeného je teda zrejmé, že nie je nutná právna pomoc zo strany
advokáta a že úkony vykonané v konaní právnym zástupcom vedľajšieho účastníka sú neúčelné, preto

náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je možné priznať. Súdy poskytujú ex
offo spotrebiteľom veľmi účinnú a širokú ochranu, ktorá je garantom ochrany práv spotrebiteľa tak
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ako aj nekalými obchodnými
praktikami dodávateľov. Súdy ex offo prihliadajú taktiež na premlčanie žalovaného nároku. Pridaná
hodnota účasti vedľajšieho účastníka v konaní je preto z uvedených dôvodov spornou. Aktuálna

právnaúpravaviažeprípustnosťvedľajšiehoúčastníctvaspotrebiteľskéhozdruženianaexplicitnýsúhlas
spotrebiteľasjehovstupomdokonania.Zák.č.353/2014Z.z.pritomneobsahuježiadneintertemporálne
ustanovenie VYLUČUJÚCE okamžitú aplikáciu aktuálneho znenia § 93 ods.3 O. s. p.. Podstatnou
podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je teda súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať (uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn.: 15C/219/2014 - 72 z

21.3.2016).Mázato,ževdanejvecinebolitrovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkavynaložené
účelne. Z §142 ods.1 O.s.p. vyplýva, že i úspešnému účastníkovi súd môže priznať iba trovy potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vychádzajúc zo záverov NS SR vo veci pod sp. zn.:
6Mcdo 9/2013, pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne
rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc

alebo či sa jedná skôr o zneužitie práva na úkor protistrany (napríklad zastúpenie v celkom banálnej
veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach. Vedľajší
účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci odporcom v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť
aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer
totožnej veci. II. Neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka - Dovolil si

poukázať na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného. Citoval znenie § 142 O. s. p. a uviedol, že jedným z predpokladov potrebných na
vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť
na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Má za to, že

trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli
nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V nadväznosti na vyššie uvedené si dovolil poukázať
na Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo 25. 4. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012, Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 19.6.2013, sp. zn : 5Co/375/13, Uznesení Krajského súdu Bratislava zo
25.6.2013, sp. zn. 9Co/375/2013 a citoval z ich odôvodnení. III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri

poskytovaní ochrany spotrebiteľovi - Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má
zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní
nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (§ 93 ods.2 O. s. p.). Uvedené procesné právozákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa,
z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v
správnom a súdnom konaní (§ 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany

spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené,
či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny
občianskychzdruženípredostatnými,boloumožnenie,abymohlivzhľadomnaichodbornúpripravenosť
bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z
hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým

personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v
oblastispotrebiteľskéhopráva.Akbynebolapotrebnáodbornápripravenosťspotrebiteľskéhozdruženia,
mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom
rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj z ust. § 25
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je však zrejmé, že zákon uprednostňuje združenia na
ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom

zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na
ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zastúpenie spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na
jeho pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Dovolil si v tejto
súvislosti poukázať na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.6.2013, sp. zn : 5Co/375/13, z
ktorého citoval. On nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak

spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu
do konania). IV. Účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania - Tým, že vedľajší účastník žiada priznať
trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako
spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc

advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného
vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri
vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší
účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe
do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Taktiež poukázal

na skutočnosť, že v súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní
a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho
by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú
len účelové. Podľa nášho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym

zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom
vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Poukázal
na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 5Co/375/13, z 19.6.2013 z ktorého opäť citoval. V.
Prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania - Poznamenal, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý
subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských

zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského
združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný
súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 13C/54/2012 z 26.6.2012. Vedľajší účastník, teda
do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku

konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti. VI. Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania - V zmysle § 93 ods.2
O. s. p., nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zákon
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré
v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93

ods.1,2 O. s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.
Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na Uznesenie
Najvyššiehosúdu,sp.zn.:3Cdo188/212z5.2.2013acitovalzneho.Účelprocesnejpomocivedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania
s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na

jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle vyššie uvedeného musí súd vždy účastníkov
konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým
prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší
účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zákonomzodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú
skutočnosť poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 zo
5.2.2013. VII. Domnienka podľa § 101 ods.3 O. s. p. - V zmysle § 101 ods.3 O. s. p. (jeho znenie citoval)

má za to, že vyššie uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy ak, súd bude
vyzývaťúčastníkov,abysavyjadriliourčitomnávrhu,ktorýsatýkapostupuavedeniakonania.Vprípade,
ak by súd chcel použiť vyššie uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, dovoľujeme si uviesť, že použitie § 101 ods.3 O. s. p. neprichádza v
tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie

otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku
v zmysle § 101 ods.3 O. s. p. Na uvedenú skutočnosť poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svoiom rozhodnutí, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 z 5.2.2013. VIII. Prostriedky poskytované štátom na podporu
ochrany spotrebiteľa - Ďalej je potrebné uviesť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov
v konaniach pred súdmi. Napríklad Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola 29.2.2012 udelená

dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 4 000,- €, na základe zmluvy o
poskytnutí dotácie na realizáciu projektu: "Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi", zverejnenej
nawebovomsídleCentrálnehoregistrazmlúvpodregistračnýmčíslom126/2012-4220-4330.Zuvedené
teda jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami
jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských

združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou
náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt zriadený za účelom pomoci a odborného zastúpenia
spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy
vynaložené na jeho právne zastúpenie, v rozpore so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní

vzniká pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov
právneho zastúpenia. IX. Návrh rozhodnutia odvolacieho súdu - Podľa § 220 O. s. p. (jeho znenie
citoval) a navrhol, aby odvolací súd v zmysle vyššie cit. § 220 O. s. p. „rozsudok“ súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania
nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, všetko do

troch dní odo dňa právoplatnosti „rozsudku“.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie podaním doručeným súdu 22.7.2016, poukázalo na § 93
ods. 1,2,3 O. s. p., že z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania, na základe čoho žalobca
podaním zo 16.5.2016 zobral návrh späť a súd konanie zastavil. Citoval znenie § 146 ods.2 O. s. p. a
zdôraznil, že v konaní nejde o prípad, kde by bol návrh podaný dôvodne a k späťvzatiu návrhu by došlo

pre správanie žalovaného. Poukázal na rozhodnutie KS v Prešove 6Co/219/2012 z 31.7.2013 ako aj
rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenia KS Trnava 9Co/356/2013 z 12.8.2014, KS Banská Bystrica
15Co/942/2014 zo 16.7.2015, KS Košice 6Co 705/2014 z 9.7.2014, 2Co/15/2014 a iné) a navrhol, aby
odvolací súd potvrdil napadnutý výrok a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že združeniu nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Ekvivalentom odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. je § 365 ods.1 písm. h) CSP.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval

(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
10. Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval.
11. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z
účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods.

2 prvá veta, teraz § 256 ods.1 CSP, pozn. odv. súdu). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj
žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie,
alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný
vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme

návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v
dôsledku správania žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania
a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolací súd poukazuje a cituje z nálezu
Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 463/2012, z 12.12.2012, podľa ktorého: „§ 146 ods.2 prvá veta O. s. p.
predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť

na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu, a teda aj povinnosť uhradiť
vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde
o situáciu, ktorú predpokladá §146 ods.2 druhá veta O. s. p., teda že späťvzatie návrhu, ktorý bol
podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním žalovaného. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené
správaním žalovaného, napríklad by plnil žalobcovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy

konania žalovaný podľa §146 ods.2 druhej vety." „Ústavný súd konštatuje, že vylúčenie zavinenia
účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu
konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods.2 druhej vety O. s. p., je v rozpore so
všeobecne platnými aplikačnými pravidlami § 146 ods.2 prvej vety OSP a ústavne neakceptovateľný. "
12. V prejednávanej veci je nepochybné, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania sa

žalovaného, teda žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorému však v súvislosti
s vedeným konaním žiadne trovy nevznikli. Čo sa týka trov právneho zastúpenia združenia, ktoré
vystupovalo na strane žalovaného, tieto možno priznať len za splnenia podmienky, že boli vynaložené
účelne. V tejto súvislosti je nutné uviesť trovy vynaložené združením, pozostávajúce z trov právneho
zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno

považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že združenie - vzhľadom
na svoj cieľ - bolo vytvorené na ochranu spotrebiteľa, že samotné združenie je spôsobilé a schopné
chrániť záujmy spotrebiteľa. Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo
na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore

ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
Čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má združenie rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností,

t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu
neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené,
lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z
9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej

veci nemožno urobiť záver, že zástupca združenia vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci,
t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137
O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkovprávnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby.
Napokon treba dodať, že paušálny vstup združení do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho
súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho

vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ združenia, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil
do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na
svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať
tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené -

považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu
súdu z iných vecí, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako združenie, vstupujú
do toho istého konania na strane žalovaného ako združenie a na svoje zastupovanie splnomocňujú
advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv
konkrétneho spotrebiteľa.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
17. Žalobca síce mal v odvolacom konaní úspech, ale aplikáciou § 257 s prihliadnutím na osobitosť
konania, keď postavenie vedľajšieho účastníka predtým upravené v § 93 ods.2 O. s. p. v podstate
zaniklo, nebolo stranám sporu a združeniu priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.